Volebné miestnosti v kontinentálnom Francúzsku sa otvorili o 08.00 h SELČ. Hlasovať sa bude do 18.00 h, vo veľkých mestách, akými sú Paríž, Lyon alebo Montpellier, bude možné voliť až do 20.00 h.
Voliči v zámorských územiach odovzdali svoje hlasy v prvom kole volieb už skôr. Druhé kolo volieb sa aj tam uskutoční na budúcu nedeľu.
Ako informovala agentúra AFP, hlasovanie v parlamentných voľbách predstavuje kľúčovú bodku za aprílovými prezidentskými voľbami, v ktorých Emmanuel Macron obhájil svoj mandát a prisľúbil novú éru transformácie po prvom funkčnom období, ktorému dominovali protesty tzv. žltých viest, pandémia vyvolaná koronavírusom SARS-CoV-2 a vojna Ruska proti Ukrajine.
Po neúspešných prezidentských voľbách sa francúzska ľavica zjednotila do koalície. Jej líder Jean-Luc Mélenchon označuje parlamentné voľby za „tretie kolo“ tých prezidentských.
Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že prezidentova centristická aliancia Spolu! (Ensemble!) a Mélenchonov blok Nová ekologická a sociálna ľudová únia (NUPES) majú zhruba rovnako veľké tábory potenciálnych voličov.
Z prieskumov vyplýva, že Macronova aliancia by mala získať najväčší počet kresiel, ale nemá istotu, že sa dostane cez hranicu 289 kresiel na získanie absolútnej väčšiny.
Analytici tvrdia, že mladí ľudia a príslušníci nízkopríjmových skupín sa pravdepodobne na prvom kole nezúčastnia, no ak by ich Mélenchon dokázal zmobilizovať pre druhé kolo, situácia by sa zmenila.
Zatiaľ čo Macron a jeho spojenci z Európskej únie si po jeho solídnom, aj keď nie veľkolepom víťazstve nad krajne pravicovou líderkou Marine Le Penovou s úľavou vydýchli, posledné týždne nepriniesli pocit „medových týždňov“, konštatovala AFP.
Vysvetlila, že ceny energií a potravín vo Francúzsku — ako aj inde v Európe — prudko rastú, zaobchádzanie s anglickými fanúšikmi počas finále futbalovej Ligy majstrov v Paríži poškodilo obraz Francúzska v zahraničí a Ukrajina Macrona viní z prílišnej ústretovosti voči Rusku.
Okrem toho Macronov nový minister zodpovedný za politiku pre zdravotne postihnutých a sociálnu starostlivosť Damien Abad čelí dvom obvineniam zo znásilnenia, ktoré rázne poprel, zatiaľ čo nová premiérka Élisabeth Bornová sa ešte veľmi neprejavila.
O 577 poslaneckých mandátov v dolnej komore parlamentu sa podľa údajov ministerstva vnútra uchádza 6 293 kandidátov. Politickými stranami, ktoré sú najviac v hre, sú aliancia Spolu!, ľavicový blok NUPES, konzervatívni Republikáni (LR), ale i krajne pravicové Národné zhromaždenie (RN) a radikálna krajne pravicová strana Znovybudobytie (Reconqute), ktorú založil bývalý novinár Éric Zemmour.
Súčasťou aliancie Spolu! je strana Obroda (Renaissance), čo je nový názov pre Macronov pôvodný politický subjekt Republika v pohybe (LREM), ďalej Demokratické hnutie (MoDem) vedené Françoisom Bayrouom, strana Horizonty (Horizons) na čele s Édouardom Philippom, a stredopravicová strana Konať (Agir) označujúca sa za konštruktívnu pravicu.
V bloku NUPES má zastúpenie Nepoddajné Francúzsko (LFI), Socialistická strana (PS), komunistická strana (PCF) a zelení (EELV).
Podľa francúzskeho volebného systému potrebuje kandidát získať v deň volieb nadpolovičnú väčšinu hlasov, ako aj podporu najmenej 25 percent registrovaných voličov vo volebnom obvode, aby bol zvolený hneď v prvom kole.
V opačnom prípade dvaja najlepší kandidáti vo volebnom obvode, ako aj ďalší kandidáti, ktorí získali podporu aspoň 12,5 percenta registrovaných voličov, postupujú do druhého kola, v ktorom vyhráva kandidát s najväčším počtom hlasov.
Z 577 poslancov Národného zhromaždenia ôsmi zastupujú zámorské územia a 11 „sú hlasom“ francúzskych občanov žijúcich v zahraničí.