Nakoľko je oprávnená kritika, že nemecký kancelár Olaf Scholz nedostatočne podporuje Ukrajinu?
Reakcie najmä z USA na to, ako sa správa Berlín, by som označila za trochu prehnané. Je ľahké podceniť fakt, akým zásadným strategickým posunom za posledné mesiace prešlo Nemecko. Nie je to len o tom, že sa rozhodlo znížiť svoju závislosť od ruských energií a začalo posielať zbrane do konfliktnej zóny. Nemecko zásadným spôsobom nemení iba fungovanie ekonomiky, ale aj svoje uvažovanie. Je to veľká vec, ktorá sa však neudeje za jeden deň.
Je to teda Zeitenwende, nová éra Nemecka?
Áno. To, čo Berlín robí, si zaslúži pochvalu. Ale zároveň ho môžeme kritizovať za to, ako dlho napríklad nemeckému parlamentu trvalo schválenie obranného fondu vo výške 100 miliárd eur. Ako som však povedala, je dobré, ak sa zameriame na fakt, že pre Berlín je to obrovská zmena. Keď sa už raz Nemecko rozhodlo, že nám ukáže, čoho je schopné, v budúcnosti nám to môže pomôcť, aby sme naň takpovediac ešte viac zatlačili.
Kritika na adresu Nemecka však neznie len z USA, veľmi silná je v niektorých štátoch strednej a východnej Európy. Scholzovi vyčítajú, že váhal s dodávkami ťažkých zbraní pre Ukrajinu a že sa stále rozpráva s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Keď hovoríte, že by bolo možné potlačiť Nemecko k tomu, aby robilo ešte viac, čo tým myslíte?
Keď sa pozrieme napríklad na to, ako sa Nemecko usiluje zbaviť sa závislosti od ruských energií, mali by sme dávať pozor, aby k tomu skutočne došlo. Berlín má na to realistický časový plán. Myslím si, že keby sa Nemecko odrezalo od ruských energetických zdrojov okamžite, určite by to pre ekonomiku znamenalo veľké problémy. Ale musíme si byť istí, že Berlín dodrží svoje sľuby. Nemecko si začína uvedomovať, že za posledné desaťročia urobilo v zahraničnej politike viaceré chyby. Zvýšenie závislosti od energií z Ruska je jednou z nich. Ešte som sa podrobne nezaoberala tým, ako chce Berlín využiť svoj nový 100-miliardový obranný fond, ktorý som už spomenula. No Nemecko by malo chápať, že do svojich ozbrojených síl musí výrazne investovať. Potrebuje mať armádu pripravenú na boj, ale takou už dlhší čas nedisponuje. Keď sa rozprávate v Nemecku s ľuďmi o ozbrojených silách, neraz vám povedia, že v minulosti neboli dostatočne financované a vlády im venovali len málo pozornosti. Musíme prestať riešiť, či moc Nemecka predstavuje nejaký problém. Ak je to krajina s najsilnejšou ekonomikou v Európe, má mať aj silné ozbrojené sily a má hrať globálnu rolu. Znamená to, že Nemecko musí byť aktívnejšie v situácii, keď na starom kontinente vypukla vojna.
Foto: SITA/AP, Boris Grdanoski
Pohne sa Scholz smerom k veciam, ktoré ste spomenuli? V rámci nemeckej vlády vidíme zaujímavú dynamiku. Scholz z SPD je skutočným nástupcom kresťanskej demokratky Angely Merkelovej. Podobne ako ona aj súčasný kancelár sa snaží byť pragmatický a nejde do prílišného rizika. Oveľa výraznejšie ako Scholz však vystupuje ministerka zahraničných vecí za Zelených Annalena Baerbocková.
Nevieme predpovedať budúcnosť, ale môžeme sa pozrieť do minulosti a zistiť, ako sa veci vyvíjali. Scholz nie je lídrom, ktorý by sa usiloval zmeniť krajinu. Nie je Barackom Obamom Nemecka. Scholz minulý rok postavil svoju volebnú kampaň na kontinuite a na tom, čomu ja hovorím merkelistická stabilita. V oblasti obrany a zahraničnej politiky nehovoril, že Nemecko musí byť aktívnejšie a že má byť výraznejším svetovým hráčom. V koaličnej zmluve medzi SPD, Zelenými a liberálmi sa píše, že vláda sa viac zameria na Európu. Môže to znamenať prehĺbenie nemecko-francúzskeho partnerstva, čo sa týka myšlienky európskej strategickej suverenity. Nemôže to fungovať iba ako obľúbený projekt šéfa Elyzejského paláca Emmanuela Macrona. Keby sa Scholz vydal cestou, že z Európy má byť aktívnejší globálny aktér, bol by správny krok. Nevieme však, či sa to stane.
A povedal by som, že to do veľkej miery bude závisieť od vojny na Ukrajine. Ťažko bude možné považovať Európsku úniu za skutočného geopolitického hráča, ak nebude schopná prispieť k zastaveniu Putina, však?
Áno. Ak Európa chce, aby ju niekto bral vážne, musí sa sama brať vážne. Musí investovať do správnych vojenských spôsobilostí a musí dokázať vstúpiť do diania, keď si to situácia vyžaduje. Lebo čo sa týka budúcnosti, podľa mňa Putin stavia na to, že jednota Západu sa postupne naruší. Šéfa Kremľa a ďalších autokratov vo svete prekvapilo, ako USA a EÚ spolupracujú a pripravujú sankčné balíky proti Moskve. Môžeme tiež povedať, že Európa si v podstate uvedomuje, že musí riešiť svoju závislosť od ruských energií. Obávam sa však, že čím dlhšie bude vojna bude trvať, tým zložitejšie bude pre zapojené krajiny udržať si aspoň istú mieru jednoty. Niektoré štáty budú žiadať o rôzne výnimky.
Už sa to deje. Videli sme to najmä v prípade Maďarska pri rokovaniach o šiestom balíku sankcií. Nešlo len o ropu. V istom momente Budapešť žiadala, aby na sankčnom zozname nebol ruský patriarcha Kirill. To už vyznieva ako trolling a vydieranie.
K tomu si ešte pridajte, a určite viem, že o tom premýšľate, že v novembri budeme mať v USA kongresové voľby. Už teraz sa jednota smerom k Ukrajine stáva súčasťou politického boja. Amerika čelí vysokej inflácii a benzín je príliš drahý. Mnoho ľudí Ukrajinu ani nedokáže nájsť na mape. Majú pripomienky k tomu, že Washington posiela Kyjevu pomoc vo výške 40 miliárd dolárov.
Foto: GLOBSEC
No nielen bežní ľudia takto reagujú. To isté hovoria aj niektorí politici, najmä republikáni vrátane exprezidenta Donalda Trumpa.
Jednoznačne je to tak. Dá sa predpokladať, že politici to v kampani budú využívať, aby kritizovali vládu prezidenta Joea Bidena a NATO. Ak republikáni po novembrových voľbách ovládnu Snemovňu reprezentantov a Senát, obávam sa, čo to bude znamenať napríklad pre budúce členstvo Fínska a Švédska v Severoatlantickej aliancii. Nechcem tvrdiť, že USA to zablokujú, ale premýšľam o tom. Ich vstup musí potvrdiť Senát. Uvidíme, čo sa stane v prípade, že v ňom budú mať republikáni väčšinu, a berme do úvahy, že medzi nimi budú aj verní Trumpovi stúpenci. Nepoznám odpoveď na túto otázku, ale kladiem si ju.
Tak sa vás opýtam inak. Myslíte si, že Putinovi stačí prežiť aspoň do roku 2024, keď by Trumpa opäť mohli zvoliť do Bieleho domu? Bývalý Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton povedal, že keby republikán vyhral v roku 2020 voľby, chcel by, aby USA odišli z NATO.
V posledných mesiacoch sme si vypočuli veľa diskusií o Putinovej budúcnosti. Aj o tom, ako Rusko zasiahnu sankcie, čo by následne mohlo viesť k pádu režimu. Je však nepravdepodobné, že by sa oligarchovia postavili proti Putinovi. Dokonca ani v prípade, že by ruská ekonomika skolabovala, nie je isté, že šéf Kremľa skončí. Ďalším scenárom je, že by proti režimu vystúpili ľudia. Ten je založený na tom, že konflikt na Ukrajine je Putinova vojna. Ale mnoho Rusov ju v skutočnosti podporuje. Takže si nemyslím, že budeme svedkami nejakého ľudového povstania. A keby sme aj boli, nikam to nepovedie. Všetko naznačuje, že o niekoľko rokov bude Putin stále na čele Ruska. Otázkou je, ako vtedy budú vyzerať USA. V žiadnom prípade sa nedá vylúčiť, že Trump sa v roku 2024 bude uchádzať za republikánov o Biely dom. Keď to nebude on, mohol by to byť s exprezidentovým požehnaním floridský guvernér Ron DeSantis. Môže sa teda stať, že Amerika bude mať šéfa Bieleho domu z takpovediac trumpovského cesta, ale azda nie až takého kritického smerom k medzinárodným inštitúciám, ako bol samotný Trump. Myslím si, že okrem neho by žiadny americký prezident nehrozil tým, že skončí s NATO. Ale v Senáte potrebujeme ratifikovať poistku, že prezident samotný nemôže rozhodnúť o vystúpení zo Severoatlantickej aliancie.
No keby aj Trump či niekto iný nemohol odísť z NATO, lebo by potreboval súhlas Senátu, dá sa povedať, že do značnej miery by stačilo, keby to verejne povedal. Malo by to nedozerné následky.
Bola by to obrovská vec. No nepredpokladám, že Trump by pre to získal podporu. Neviem však, kde sú červené čiary republikánov v Kongrese, čo sa týka Trumpovho správania.
Niektorí nemajú žiadne červené čiary.
Áno. Zdá sa, že niektorí sa riadia len tým, čo povie Trump. Ale vyzerá to tak, že pre tradicionalisticky zameraných republikánov by bol odchod z NATO veľkým problémom. No faktom je, že od roku 2015, odkedy Trump oznámil svoju kandidatúru, sa polarizácia v USA dostala na nevídanú roveň. Amerika prešla podobnými obdobiami aj v minulosti. Rozdielom však je, že momentálne niektorí americkí politickí lídri spochybňujú aj tradičné štruktúry medzinárodného poriadku. Myslím si, že niečo také sme predtým nezažili.