Poklonská sa ešte ako prokurátorka stala symbolom ruskej anexie ukrajinského polostrova, ale po vypuknutí vojny proti Ukrajine vyhlásila, že si neželá, aby na Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá padali bomby, a rozpoznávací znak inváznych vojsk, písmeno Z, označila za symbol zármutku oba národy.
Samotná Poklonská k prezidentovmu rozhodnutiu poznamenala, že prechádza na inú prácu, ale ďalšie podrobnosti neuviedla, napísal na webe denník Kommersant. Putin pritom menoval Poklonskú do funkcie ešte len na začiatku februára a v agentúre si jej prácu pochvaľovali, okrem iného organizovala dodávky humanitárnej pomoci na Ukrajinu a „urobila veľmi veľa“ pre návrat ruských vojakov z ukrajinského zajatia.
„Písmeno Z stelesňuje tragédiu a bôľ tak pre Rusko, ako aj pre Ukrajinu. Prečo? Pretože umierajú aj ruskí vojaci, Rusi, a ich rodičia dostávajú rôzne správy. To je bieda. Veď ministerstvo obrany hovorí, koľko (vojakov) zahynulo, koľko utrpelo zranenia. To je snáď radosť? Nie,“ vyhlásila Poklonská v aprílovom rozhovore, ktorý na internete zaznamenal už viac ako 300 000 videní.
Následne čelila výzvam, aby sa verejne ospravedlnila, a na Kryme zaznel návrh odobrať jej štátne vyznamenanie.
„Natalja Poklonská ani ako prokurátorka, ani ako poslankyňa za Putinovu stranu nikdy neprešla z ukrajinského formátu politickej debaty na ruský. Nepochopila, alebo nechcela. Na to, čo bolo dovolené a prípustné v ukrajinských politických reáliách – slobodu slova a vyjadrenie svojho postoja – bolo v Rusku uvalené tabu," poznamenala na odvolanie Poklonské ruská redakcia BBC. Poklonská sa v Rusku nestala „svojou medzi svojimi“ a jej kariéra na ruskom politickom Olympe dostala na frak, dodala.
Ukrajinské úrady Poklonskú stíhajú pre podozrenie zo sprisahania proti ústavnému poriadku. Na sankčný zoznam ju zaradila Európska únia, Spojené štáty, Kanada, Austrália a Japonsko.
V Rusku vyvolala svojho času – keď bola poslankyňou parlamentu – rozruch aj bojom proti filmu o romániku posledného ruského cára s petrohradskou baletkou. Cára a jeho rodinu, zavraždených boľševikmi, totiž cirkev vyhlásila za svätých mučeníkov. Film podľa Poklonskej urážal city veriacich aj cárovu pamiatku. Po jej výrokoch nasledovali vyhrážky aj skutočné útoky extrémistov a náboženských fanatikov na kiná, ktoré sa film odvážili premietať.