Odstránia z kostola prasa s tromi Židmi?

Je to protižidovský hnus, ktorý musí zmiznúť alebo môže zostať tam, kde sa nachádza už niekoľko storočí? Ústavný súd v Nemecku tento utorok rozhodne vo veci obscénneho reliéfu na kostole vo Wittenbergu, kde kedysi kázal zakladateľ reformácie Martin Luther.

, 14.06.2022 07:25
Prasa s tromi Židmi na kostole vo Wittenbergu Foto:
Prasa s tromi Židmi na kostole vo Wittenbergu.

Kauza trvá päť rokov. Otvoril ju Michael Düllmann, člen židovskej náboženskej obce z Berlína. Do zápasu proti reliéfu sa pustil pred piatimi rokmi, keď uplynulo 500 rokov od reformácie. U justičných orgánov dvakrát nepochodil. Najprv jeho žalobu v roku 2018 zamietol prvostupňový súd a o dva roky neskôr aj odvolací súd.

Düllmann zdôrazňuje, že reliéf je nechutným prejavom antisemitizmu. Zobrazuje prasa, ktorému rabín dvíha chvost, aby nazrel do zadku, a ďalší dvaja Židia oblizujú cecky.

Súdy poukázali na pamätník pre Židov

Reliéf je umiestnený na vonkajšej strane kostola, ktorý postavili v 14. storočí. Luther v ňom kázal neskôr – kňazom vo Wittenbergu bol v 16. storočí. Preslávil sa 31. októbra 1517, keď na dvere kostola pribil 95 téz zameraným proti cirkevným odpustkom, a tento dátum si protestanti každoročne pripomínajú aj na Slovensku ako Deň reformácie.

Düllmann poukazuje na to, že reliéf treba odstrániť zvlášť z dôvodu, kde sa nachádza: „Toto je kostol, posvätné miesto. Nemôže sa spájať s takým hanebným útokom na Židov," citoval ho server NPR. Düllmann nežiada, aby sa na reliéf vrhli so zbíjačkou. Hovorí, že sa môže zachovať tak, že po odstránení ho premiestnia do Lutherovho múzea vo Wittenbergu.

Vyšší krajinský súd pred dvoma rokmi Düllmannovi nedal za pravdu. V podstate sa stotožnil s verdiktom súdu prvej inštancie. „Reliéf tam môže zostať, pretože pod ním na chodníku je pamätník venovaný šiestim miliónom Židov, ktorí zahynuli počas holokaustu," povedal vtedy sudca Volker Buchloh. Doplnil, že umelecké dielo vytvorené v podobe urážky neutralizuje tento pamätník. V jeho blízkosti a pod reliéfom pribudol aj text, ktorý vysvetľuje protižidovské nálady v stredoveku.

V októbri 2017, keď bolo 500. výročie... Foto: Profimedia
nahý Martin Luther V októbri 2017, keď bolo 500. výročie reformácie, odporcovia obscénneho reliéfu vo Wittenbergu vystavili maketu nahého Martina Luthera. Nápis v nemčine znamenal v preklade toto: „Lutherove názory proti Židom... Hitler vykonal dôkladne." Výrok patrí Karlovi Jaspersovi, nemeckému filozofovi z 20. storočia.

Reliéf a Luther. A názory historikov

Luther síce žil oveľa neskôr, ako keď sa reliéf objavil na kostole, ale jeho meno sa s ním spája. V roku 1570, čo už bolo po smrti otca reformácie, umiestnili nad reliéf jeden Lutherov protižidovský výrok. Zostáva tam doteraz.

V USA v poslednom čase odstraňujú sochy či busty, ktoré sa spájajú s otrokármi. Otázne je, či by predsa len nemali zostať na svojom mieste s tým, že k nim umiestnia vysvetľujúci text, ktorý by ozrejmil, ako sa správali k černošským otrokom – aby slovné doplnky k umeleckým dielam slúžili proti rasizmu. V podobnom duchu uvažujú dvaja historici v súvislosti s reliéfom. Podľa významného nemeckého židovského historika Michaela Wolffsohna je síce hrozný, ale len antisemiti si v ňom nájdu to, čím chcú byť. „Musíme túto hanbu komentovať a neskrývať ju. Ak odstránite tieto pamätníky, znova sa stanú mučeníci z tých, ktorí sa s nimi naďalej stotožňujú," povedal pre NPR.

Za zachovanie reliéfu na kostole sa podľa tohto servera vyslovila aj Christiane Hennenová, historička umenia z Lutherovej univerzity vo Wittenbergu: „Keby cirkev dala dielo preč, som si istá, že veľa ľudí by povedalo, že chce očistiť Lutherov obraz a vymazať veľmi temnú stránku reformátora. Jeho antisemitizmus je tvrdý, ale je to realita. Lepšie je vysvetliť pozadie reliéfu."

Martin Luther a antisemitizmus

Zakladateľ reformácie mal protižidovské zmýšľanie. Zvláštne je pritom, že kým spočiatku súcitil so Židmi, naopak, v neskorších rokoch ich vyslovene začal nenávidieť.

V roku 1519 napísal text, v ktorom sa Židov jednoznačne zastával, keď sa zmieňoval o prestúpení z judaizmu na kresťanstvo: „Absurdní teológovia obhajujú nenávisť k Židom. Ktorý Žid by súhlasil s tým, aby vstúpil do našich radov, keď vidí, ako kruto a nepriateľsky sa k nim správame – že v správaní voči nim sa menej podobáme na kresťanov ako na zver?"

V eseji o štyri roky neskôr sa vyjadroval podobne. Zdôraznil, že keď Žid vidí krivdy páchané na ňom, v jeho koži by sa radšej stal prasaťom než kresťanom. Pripomenul, že Ježiš sa narodil ako Žid a vyzýval ľudí, aby sa k Židom správali milo.

S pribúdajúcimi rokmi sa z Luthera stával „prvotriedny" antisemita. Zjavne im nevedel odpustiť, že odmietajú konvertovať – stať sa členmi cirkvi, ktorú budoval podľa vlastných predstáv. V roku 1543 zverejnil traktát s názvom O Židoch a ich klamstvách. Približne o štyri storočia neskôr si jeho citátmi pomáhali nacisti. Z ich pohľadu nečudo, pretože túžil ubližovať im čo najviac. <info>V traktáte tvrdil, že treba podpaľovať synagógy i židovské školy. Radil aj zničiť domy, v ktorých žili Židia. Chcel dosiahnuť, aby rabíni dostali zákaz učiť pod hrozbou odseknutých končatín. Navrhoval, aby sa Židia nesmeli živiť úžerou a žiadal, aby im zobrali všetko zlato a striebro.

© Autorské práva vyhradené

chyba
Viac na túto tému: #Nemecko #židovská komunita
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy