Keď sa pozrite na súčasný vývoj, aké sú podľa vás hlavné argumenty, prečo by Ukrajina mala dostať štatút kandidátskej krajiny EÚ?
Vidím tri, ktoré sú navzájom prepojené. Prvým je samotný fakt, že Ukrajina momentálne čelí ruskej invázii. Bojuje za svoju nezávislosť, ale do značnej miery bráni aj Európu. Takže môžeme hovoriť o morálnom argumente podpory pre Kyjev, nielen na bojisku, ale v strategicko-politickom zmysle. Druhou vecou je, že únia a eurokomisia už oznámili, že Ukrajine chcú výrazne finančne pomôcť a podporiť jej rekonštrukciu. To len podčiarkuje, aká dôležitá bude ďalšia spolupráca medzi Kyjevom a Európou. Keby som mal byť veľmi pragmatický, pripomenul by som, že ideme investovať do krajiny, ktorá sa možno raz stane členom únie. Do štátu, o ktorom predpokladáme, že sa bude pohybovať po európskej trajektórii, a ktorý bude postupne plniť podmienky, ktoré sú nevyhnutné pre bližšiu spoluprácu. Tá je postavená na európskych hodnotách, ale aj na reformných procesoch, na ktorých musí Ukrajina stále veľa pracovať.
Aký je váš tretí argument v prospech Ukrajiny?
Je tiež veľmi dôležitý. Pokiaľ summit EÚ 23. a 24. júna nerozhodne o tom, čo s kandidátskym štatútom Ukrajiny, bude to jasný signál nielen pre Kyjev, ale aj pre Moskvu. Určite sa to bude dať chápať spôsobom, ktorý nebude v našom záujme. V prípade, že chceme, aby Ukrajina nejako vojnu zvládla, musíme jej ponúknuť jasnú perspektívu. Jednoznačne musíme povedať, že Rusko nemôže rozhodovať, kto sa niekedy v budúcnosti stane, alebo nestane členom EÚ. Existencia únie je postavená aj na rozširovaní. My na základe našich hodnôt rozhodujeme, kto do nej vstúpi a kto nie. K tým spomenutým trom argumentom by som však ešte dodal, že keby aj Ukrajina dostala štatút kandidáta, neznamená to, že sa zajtra stane členom EÚ. K tomu cieľu ešte vedie dlhá cesta a Kyjev si bude musieť splniť veľa domácich úloh. Ale, ako som povedal, pre udelenie kandidátskeho štatútu existujú symbolické, strategické aj pragmatické argumenty.
Vidíte aj také, ktoré by mohli naznačovať opak?
Samozrejme, keď sa Ukrajina vydá na cestu do EÚ, bude to aj výzva pre budúce usporiadanie pomerov v únii. Hovoríme o krajine, ktorá viac ako 40 miliónov obyvateľov. Keby sa stala členom únie, čo je síce vzdialené, museli by sme uvažovať nad tým, ako sa EÚ rozhoduje a ako jednotlivé krajiny spolupracujú. Toto je problém, ktorý si únia musí vyriešiť vo vnútri. Podobne je to s tým, ak sa pozrieme na západný Balkán, kde proces rozširovania dlhodobo stagnuje. Je tam viacero problémov aj na strane členských štátov únie. Vieme napríklad, aká je situácia medzi Bulharskom a Severným Macedónskom. A ešte jedna vec v súvislosti s možným budúcim vstupom Ukrajiny do EÚ môže rezonovať aj v regióne strednej Európy.
Aký problém máte na mysli?
Hovorím o rozpočtových a finančných otázkach. Už sme spomenuli, že Ukrajina je štátom, do ktorého budú peniaze smerovať teraz a bude to tak aj budúcnosti. Môže to mať vplyv na to, koľko prostriedkov dostanú Česko, Slovensko a ďalšie krajiny v regióne. Jednoznačne podporujem, aby Ukrajina mala kandidátsky štatút, a je to aj strategické rozhodnutie. Ale je dobré, ak si uvedomíme, že to bude znamenať isté investície.
Dostane teda Ukrajina na budúci týždeň na summite EÚ kandidátsky štatút?
Je to stále otvorená debata. Stále sledujeme vyjadrenia jednotlivých lídrov. Prekvapil ma postoj rakúskeho kancelára Karla Nehammera, ktorý povedal, že Ukrajina by kandidátsky štatút mala dostať. Naopak, znepokojivo znejú vyjadrenia portugalského premiéra Antónia Costu. Ten sa vyjadril skeptickejšie a naznačil, že by sme mali hľadať iné modely spolupráce s Kyjevom, ktoré spomínal aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Takže nápadov, ako to riešiť, je viac, a predpokladám, že sa o nich bude ešte debatovať. Zatiaľ nie je rozhodnuté. Uvidíme, ako EK vyhodnotí pripravenosť Ukrajiny, ale zdá sa, že by ju mohla opísať ako pokročilú. Som teda skôr optimistický. Môže sa stať, že Ukrajina štatút dostane, ale s určitými podmienkami, alebo sa na tom krajiny nezhodnú a verdikt odsunú. Ale signály z väčšiny krajín únie aj z inštitúcií EÚ sú optimistické.