112. deň: USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc za miliardu dolárov

Spojené štáty poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške jednej miliardy dolárov. Zahŕňať bude delostrelectvo, muníciu a protilodné strely, oznámil americký prezident Joe Biden. Ukrajinská armáda spustila ofenzívu v Chersonskej oblasti na juhu krajiny, ktorej veľkú časť – vrátane oblastnej metropoly Cherson – ovládajú príslušníci ruských okupačných síl.

15.06.2022 05:45 , aktualizované: 23:36
Vojna na Ukrajine / Vojak / Mína / Protitanková... Foto: ,
Príslušníci ukrajinských špeciálnych jednotiek umiestňujú protitankové míny na mieste možného presunu ruských okupačných vojsk, 14. júna 2022
debata (383)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 112. deň
  • NATO rokuje o zvýšení dodávok zbraní na Ukrajinu
  • Od začiatku ruskej invázie prišlo na územie Slovenska 513 055 ľudí z Ukrajiny
  • Rusko oznámilo, že plánuje evakuovať civilistov z továrne v Severodonecku
  • Británia uvažuje nad dodávkou ďalších protilodných rakiet Ukrajine
  • Ukrajina spustila protiofenzívu v okupovanej Chersonskej oblasti
mier-ukrajine-2

VIDEO: Rusko poslalo do bojov na Ukrajine aj špičkové stíhačky Su-57.

Video

23:36 Generálny tajomník OSN António Guterres v stredu vyhlásil, že muži by nemali vylučovať ženy z mierových rokovaní. V tejto súvislosti uviedol ako príklad situáciu na Ukrajine, ktorá sa podľa neho nevyvíja správnym smerom.

Guterres uviedol, že nedostatok žien v rokovaniach o riešení konfliktov ukazuje, ako „pretrvávajúca nerovnováha moci a patriarchát“ v tomto smere zlyhávajú. Ako povedal šéf OSN na stretnutí Bezpečnostnej rady, výsledkom sú „muži pri moci a vylúčené ženy“, pričom práva a slobody žien sa stávajú terčom útokov.

Guterres zdôraznil, že účasť žien v rozhodovaní na všetkých úrovniach je nevyhnutná „na budovanie a udržovanie mieru“. Dodal, že v dôsledku ruskej ofenzívy na Ukrajine boli milióny žien nútené utiecť, čo ich „vystavuje vysokému riziku obchodovania a vykorisťovania všetkého druhu“.

Dodal, že tie ženy, ktoré sa rozhodli na Ukrajine zostať, sú v prvej línii, čo sa týka poskytovania zdravotníckej starostlivosti a podpory. Ich vnímanie je preto podľa neho kľúčové pre pochopenie dynamiky celého konfliktu a jeho urovnanie. (theguardian.com, tas­r)

23:30 Dvaja bývalí príslušníci amerických ozbrojených síl v bojoch s ruskými silami pri východoukrajinskom Charkove upadli do ruského zajatia, napísal dnes britský server The Telegraph. Sú to podľa neho prví Američania v ruskom zajatí.

Vojna na Ukrajine / UA / Čítajte viac Ruská armáda mala na Ukrajine zajať prvých dvoch Američanov

22:03 Spojené štáty dodajú Ukrajine salvové raketomety HIMARS spolu s muníciou do konca júna. Dovtedy bude vycvičená aj ich obsluha, oznámil na zasadnutí ministrov obrany členských štátov NATO v stredu v Bruseli predseda zboru náčelníkov štábov amerických ozbrojených síl generál Mark Milley.

Milley uviedol, že USA spolu so spojencami vycvičili na používanie systému HIMARS 60 ukrajinských vojakov a ďalších 420 na obsluhu húfnic M777.

Raketový systém HIMARS má dosah 70 kilometrov, čo je výrazne viac než delostrelectvo v súčasnosti používané ukrajinskou armádou. Spojené štáty o dodaní systému Ukrajine rozhodli po získaní záruk od jej prezidenta Volodymyra Zelenského, že ukrajinské sily ho nepoužijú proti cieľom na ruskom území. Západní spojenci podľa Milleyho dodali Ukrajine 97-tisíc protitankových systémov, čo je viac než celkový počet tankov na svete. (tasr, cnn.com)

21:50 Česká republika v stredu predstavila priority svojho predsedníctva v Rade Európskej únie. Je medzi nimi zvládnutie utečeneckej krízy, povojnová obnova Ukrajiny či energetická bezpečnosť. Česko svoje druhé predsedníctvo začne 1. júla.

Premiér Petr Fiala na začiatku tlačovej konferencie pripomenul, že predsedníctvo ČR prichádza 18 rokov od vstupu krajiny do EÚ. Zdôraznil, že rola Česka bude tentokrát iná ako počas predchádzajúceho predsedníctva v roku 2009; bude sa najmä snažiť hľadať kompromisy.

Fiala ďalej uviedol, že Česko bude predsedať Únii v ťažkých časoch. Hovoril o ruskej agresii na Ukrajine a tiež o najväčšej vnútroeurópskej utečeneckej kríze od druhej svetovej vojny. „Svet po ruskej agresii nebude rovnaký. Na tom, aký bude, sa chceme podieľať aj my,“ povedal.

Fiala priznal, že na jesenný summit by Česi radi prišli s takzvaným Marshallovým plánom pre Ukrajinu a chceli by, aby sa na schôdzke zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Šéf českého kabinetu však dodal, že to bude možné len vtedy, ak bude na Ukrajine mier. (tasr)

21:06 Ukrajina v stredu vyhlásila, že tamojšej polícii sa podarilo zmariť teroristický útok namierený proti vedeniu štátu. Ako povedal námestník ukrajinského ministra vnútra Jevhenij Jenin, útok bol zastavený vďaka „informáciám, ktoré dostávame od našich operatívnych zdrojov“.

Jenin v televíznom rozhovore dodal, že podrobnosti bude možné zverejniť až po víťazstve ukrajinských síl bojujúcich proti ruskej armáde. Uvedenú správu nebolo možné nezávisle overiť. (news.sky.com, en.interfax.com­.ua, tasr)

19:04 Spojené štáty poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške jednej miliardy dolárov. Zahŕňať bude delostrelectvo, muníciu a protilodné strely. V stredu to oznámil americký prezident Joe Biden.

Biden po stredajšom telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským ohlásil, že nový balík vojenskej pomoci je určený pre ukrajinské obranné operácie v Donbase. Obsahuje „ďalšie delostrelecké systémy a zbrane pobrežnej obrany, ako aj muníciu pre delostrelectvo a sofistikované raketové systémy“, uvádza sa vo vyhlásení Bieleho domu.

„Opätovne som potvrdil svoj záväzok, že Spojené štáty budú stáť pri Ukrajine brániacej svoju demokraciu a budú podporovať jej suverenitu a územnú celistvosť zoči voči ničím nevyprovokovanej ruskej agresii,“ zdôraznil Biden.

Prezident USA tiež oznámil dodatočnú humanitárnu pomoc pre Ukrajinu vo výške 225 miliónov dolárov. Mala by pomôcť Ukrajincom pri zabezpečovaní dodávok pitnej vody, zdravotníckeho materiálu, potravín, prístrešia a finančnej hotovosti pre rodiny určenej na nákup základných potrieb. (bbc.com, news.sky.com, tasr)

17:53 Zástupcovia komisie Organizácie Spojených národov (OSN) na Ukrajine v stredu informovali, že zaznamenali viacero obvinení o porušovaní ľudských práv zo strany ruských jednotiek, avšak podľa komisie je priskoro na konštatovanie, že išlo o vojnové zločiny.

Vojna na Ukrajine / Rusko / Vojak / Armáda / Čítajte viac OSN: Zatiaľ sa nedá potvrdiť, že Rusi na Ukrajine páchali vojnové zločiny

17:09 Americký minister obrany Lloyd Austin vyzval v stredu spojencov, aby zintenzívnili dodávky zbraní pre Ukrajinu brániacu sa pred ruskými inváznymi silami. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

„Musíme pridať v našom spoločnom záväzku týkajúcom sa sebaobrany Ukrajiny a musíme sa ešte viac usilovať, aby Ukrajina dokázala brániť seba, svojich občanov a svoje územie,“ uviedol Austin na zasadnutí Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni ministrov obrany v Bruseli. Stretnutie sa zaoberá prípravami summitu NATO v Madride, ktorý sa bude konať o dva týždne.

Austin varoval, že ruská invázia „nie je len nebezpečenstvom pre Ukrajinu, ale je hrozbou pre európsku bezpečnosť“. Z tohto dôvodu upozornil, že „si nemôžeme dovoliť poľaviť“.

16:26 Ukrajinská armáda spustila ofenzívu v Chersonskej oblasti na juhu krajiny, ktorej veľkú časť – vrátane oblastnej metropoly Cherson – ovládajú príslušníci ruských okupačných síl. Pre britskú televíziu Sky News to uviedol vojenský analytik Michael Clark.

Podľa jeho informácií ukrajinské sily otvorili 80-kilometrov dlhý front v oblasti na sever a severovýchod od Chersonu s cieľom oslobodiť tamojšie oblasti okupované Ruskom.

Nepotvrdené správy z posledných 24 hodín naznačujú, že Ukrajinci v rámci ofenzívy postúpili až k dedine Kyselivka, ktorá sa nachádza zhruba 26 kilometrov od mesta Cherson. Kyselivka leží na dostrel od mesta Nova Kachovka, pri ktorom sa nachádza Kachovská priehrada. Táto rozsiahla vodná nádrž má kľúčový význam pre dodávky vody na Krymský polostrov, ktorý putinovské Rusko anektovalo už v roku 2014.

Vojenská situácia v Chersonskej oblasti sa podľa profesora Clarka „zatiaľ vyvíja v prospech Ukrajiny“ a analytici jej vývoj pozorne monitorujú.

15:09 Peking bude aj naďalej podporovať Moskvu pri záležitostiach týkajúcich sa „suverenity a bezpečnosti“. Uviedol to v stredu čínsky prezident Si Ťin-pching počas telefonátu s ruským náprotivkom Vladimorom Putinom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Čína je ochotná aj naďalej podporovať Rusko pri záležitostiach, ktoré sa týkajú jeho základných záujmov a hlavných obáv, ako napríklad suverenity a bezpečnosti,“ citovala čínska televízia CCTV slová Si Ťin-pchinga.

Na vyriešení krízy na Ukrajine by podľa čínskeho prezidenta mali pracovať „zodpovedným spôsobom“ všetky strany. Si Ťin-pching zároveň zopakoval, že jeho krajina je ochotná pomôcť situáciu vyriešiť, píše denník The Guardian.

14:58 Británia uvažuje nad poslaním ďalších protilodných rakiet Ukrajine, a to nad rámec zbraní, ktoré už sľúbila. V stredu to novinárom v nórskom Osle oznámil britský minister obrany Ben Wallace, ktorý bol návšteve severskej krajiny. Citovala ho tlačová agentúra Reuters.

V stredu sa začne v Bruseli stretnutie ministrov obrany členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO) a budú diskutovať aj o možnej ďalšej dodávke zbraní Ukrajine, ktorá sa bráni proti agresii Ruska.

Wallace uviedol, že dodávka delostreleckých salvových raketových systémov (MLRS), ktoré Británia sľúbila Ukrajine, sa „už bezprostredne blíži“ a že Londýn uvažuje nad zaslaním ďalších zbraní.

„Skúmame protilodné spôsobilosti z rodiny zbraňových systémov Brimstone, ktoré sú väčšie než naše doterajšie zásielky,“ povedal minister novinárom v Osle.

„Takisto skúmame, či môžeme darovať aj protilodné strely Harpoon ako doplnok k holandským a dánskym, hoci sú trochu odlišným variantom,“ dodal Wallace.

13:59 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu oznámil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je pozvaný na summit lídrov Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutoční koncom júna v španielskej metropole Madrid. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

„Zelenskyj je samozrejme vítaný, aby prišiel osobne. Ak to preňho ale nebude možné, tak sa nám prihovorí prostredníctvom videokonferencie,“ uviedol Stoltenberg na tlačovej konferencii v Bruseli.

Lídri NATO sú podľa generálneho tajomníka „veľmi odhodlaní podporiť Ukrajinu a preukázať, že solidarita nespočíva iba v slovách, ale aj v skutkoch“.

13:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vystúpil v stredu na diaľku s prejavom k poslancom českého parlamentu. Pripomenul vetu „Sme s vami, buďte s nami“, známu z okupácie Československa v roku 1968. Zelenskyj sa poďakoval Čechom za pomoc a zároveň varoval, že agresia na Ukrajine je len prvým krokom, ktorý má Rusku otvoriť cestu do Európy.

Prejav trval približne 12 minút. Zelenskyj hneď v úvode pripomenul udalosti z roku 1968, keď Československo okupovali vojská Varšavskej zmluvy. Veta „Sme s vami, buďte s nami!“ má podľa neho význam aj pre ukrajinský ľud bojujúci za svoju slobodu.

Čechom sa poďakoval za štedrú pomoc, ktorou podľa neho podporili aj sami seba. Vyzdvihol, že Česká republika dodala Ukrajine zbrane vtedy, keď to bolo najviac potrebné. Zdôraznil však, že podpora by mala trvať až dovtedy, kým Ukrajina nezvíťazí.

Zelenskyj hovoril aj o blížiacom sa českom predsedníctve v Rade Európskej únie. „Buďte maximálne aktívni, aby sa všetci európski lídri zhodli na tom, že posilňovať Európu je naša spoločná vec,“ povedal. Českých poslancov a senátorov vyzval, aby sa do obnovy povojnovej Ukrajiny zapojili napríklad patronátom nad konkrétnou oblasťou v krajine.

Na záver pripomenul známe heslo bývalého českého prezidenta a disidenta Václava Havla „Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou“. „Teraz na Ukrajine môžeme zaistiť naplnenie týchto slov,“ dodal Zelenskyj.

13:46 Rusko v stredu oznámilo, že jeho sily zničili na západe Ukrajiny sklad obsahujúci zbrane dodané Severoatlantickou alianciou (NATO). Správa prišla v čase, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzýva západných spojencov, aby urýchlili dodávky zbraní jeho krajine. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

„Neďaleko mesta Zoločiv v Ľvovskej oblasti rakety dlhého doletu Kalibr s vysoko presným navádzaním zničili muničný sklad so zahraničnými zbraňami dopravenými Ukrajine členskými štátmi NATO, vrátane húfnic M777 kalibru 155 mm,“ uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany.

Ukrajina v utorok oznámila, že dostala len desať percent zbraní, ktoré žiadala od Západu na zabránenie postupu ruskej armády.

Ruské invázne jednotky v súčasnosti sústreďujú svoju palebnú silu na strategicky dôležité priemyselné mesto Severodoneck, keďže sa pokúšajú dobyť územie východnej Ukrajiny.

13:29 Ukrajina nepreukázala žiadne náznaky, že by uposlúchla ruské ultimátum, aby sa jej jednotky v meste Severodoneck na východe krajiny v stredu ráno vzdali. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Rusko vyzvalo ukrajinské jednotky nachádzajúce sa v chemickej továrni Azot, aby „zastavili nezmyselný odpor“ a od stredajšieho rána zložili zbrane. Podľa Ukrajiny sa pritom v Azote nachádzajú okrem vojakov aj civilisti, ktorých Rusko prisľúbilo v stredu evakuovať cez humanitárne koridory. Viac sa dočítate tu.

12:47 Metropolitná polícia zadržala v pondelok večer na londýnskom letisku Gatwick muža pre podozrenie zo špionáže. TASR o tom informuje na základe stredajšej správy agentúry DPA a PA Media.

Podľa bulvárneho denníka The Sun je muž obvinený zo špionáže na území Británie v prospech ruského prezidenta Vladimira Putina. V čase zatknutia čakal na odlet.

Hovorca Metropolitnej polície, nazývanej aj Scotland Yard, potvrdil, že „policajti z veliteľstva boja proti terorizmu zadržali v pondelok 13. júna na letisku Gatwick muža štyridsiatnika pre podozrenie z porušenia prvého oddielu zákona o úradnom tajomstve z roku 1911“. Ako vysvetľuje DPA, prvý oddiel zákona sa týka informácií obsiahnutých v poznámkach, plánoch alebo náčrtoch, ktoré môžu byť prospešné pre nepriateľa.

Podozrivý po prevoze na londýnsku policajnú stanicu zostáva vo väzbe, dodal hovorca s tým, že vo veci naďalej prebieha vyšetrovanie.

12:42 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a jeho spolupracovníci budú musieť v nejakom bode rokovať s Ruskom v rámci snáh o ukončenie vojny. Vyhlásil to francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu po návšteve vojenskej základe v Rumunsku, na ktorej sú umiestnené spojenecké jednotky NATO. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Ukrajina a spojenecké krajiny východnej Európy kritizovali francúzskeho lídra za dvojzmyselnú podporu Ukrajiny v konflikte s Ruskom. Macron však počas návštevy Rumunska, kam pricestoval v utorok, podľa agentúry Reuters sprísnil svoju rétoriku voči Rusku.

„Spravíme všetko pre to, aby sme sme zastavili ruské vojenské sily, aby sme pomohli Ukrajincom a ich armáde a aby pokračovali rokovania,“ uviedol Macron. „V dohľadnej budúcnosti musíme chrániť, odrádzať a byť prítomní,“ zdôraznil.

„My, Európska únia, musíme vyslať jasné politické znamenie Ukrajine a ukrajinskému ľudu, ktorý už niekoľko mesiacov hrdinsky vzdoruje,“ cituje Macrona agentúra AFP.

Francúzsky prezident dodal, že je potrebné začať s Ukrajinou diskusiu „nového charakteru“, ktorá bude zahŕňať vojenské vybavenie, financovanie a odblokovanie dodávok ukrajinského obilia.

12:24 Rusko oznámilo, že v stredu evakuuje civilistov ukrývajúcich sa v chemickej továrni Azot v meste Severodoneck na východe Ukrajiny, zničenom ruskými silami. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

V chemickej továrni sa skrýva okolo 500 civilistov spolu s ukrajinskými bojovníkmi brániacimi túto poslednú baštu odporu v meste pred ruskými silami.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že evakuovaných civilistov prevezie do tej časti Luhanskej oblasti (na východe Ukrajiny), ktorú ovládajú proruskí separatisti.

Ukrajina podľa AFP ešte nereagovala na evakuačný plán, ktorý Moskva predložila po tom, čo ruské sily zničili posledný most ponad rieku Donec do Severodonecka, keďže sa snažia mesto obkľúčiť.

11:20 Vplyvný poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak uviedol, že jeho krajania netrpezlivo čakajú na „rozhodnutie“ týkajúce sa dodávok zbraní Ukrajine. Práve v tento deň sa koná v Bruseli zasadnutie Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni ministrov obrany, ktorí sa majú stretnúť aj s ukrajinskými partnermi v rámci kontaktnej skupiny pre Ukrajinu, pripomenul portál americkej televízie CNN.

„Pomer delostreleckých systémov Ruska a Ukrajiny v niektorých oblastiach je: desať k jednému,“ napísal Podoľak na Twitteri. „Frontová línia je dlhá 1000 kilometrov. Denne dostávam od našich obrancov odkaz: "’Držíme sa, len povedzte: kedy máme čakať zbrane?’ Ja kladiem túto otázku účastníkom ramsteinského formátu. Brusel, čakáme na rozhodnutie.“

Ako píše CNN, Spojené štáty tiež očakávajú, že v stredu v Bruseli na dôležitom stretnutí kontaktnej skupiny pre Ukrajinu, známej aj ako ramsteinský formát, budú oznámené ďalšie balíky zbraní a vojenského vybavenia pre Ukrajinu napadnutú Ruskom. Túto skupinu tvorí takmer 50 krajín.

10:41 Pri ukrajinských hraniciach vzniknú dočasné silá v snahe pomôcť vyvážať z tejto východoeurópskej krajiny viac obilia a riešiť narastajúcu celosvetovú potravinovú krízu. Podľa agentúry Reuters to povedal americký prezident Joe Biden. V dôsledku ruskej vojenskej agresie na Ukrajine a blokáde ukrajinských čiernomorských prístavov sa dodávky obilia z tejto krajiny zastavili a viac ako 20 miliónov ton plodiny uviazlo v skladoch. Kyjev zároveň varoval, že nemá dosť skladov pre novú úrodu. Viac sa dočítate tu.

10:39 Britská tajná služba v stredu v pravidelnej správe o situácii na Ukrajine zrejme potvrdila, že v bunkroch pod chemickou továrňou Azot v meste Severodoneck sa okrem ukrajinských vojakov skrývajú i stovky civilistov. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.

„Po vyše mesiaci ťažkých bojov ruské sily v súčasnosti kontrolujú väčšinu Severodonecka,“ uvádza britská tajná služba v správe o aktuálnej situácii na Ukrajine. Zároveň dodáva, že ruská taktika mestského boja, ktorej základom je požitie delostrelectva, spôsobila v tomto východoukrajinskom meste rozsiahle škody.

„Časti ukrajinských ozbrojených síl sa spolu s niekoľkými stovkami civilistov schovávajú v podzemných bunkroch v chemickej továrni Azot v industriálnej časti mesta,“ uvádza sa v správe.

Podľa britskej tajnej služby sa teraz ruské sily sústredia okolo továrne Azot, zatiaľ čo ukrajinskí bojovníci dokážu prežiť pod zemou. To znamená, že situácia v Azote zrejme zabráni Rusku, aby tamojšie jednotky presunulo na misiu niekam inam.

10:19 Hraničnými priechodmi prešlo v utorok na Slovensko 2805 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 708 mužov, 1687 žien a 410 detí. O dočasné útočisko požiadalo 158 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za pondelok 2802 osôb. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra (MV) SR Zuzana Eliášová.

„Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 17 policajtov, 24 hasičov, 92 colníkov, 61 vojakov, 15 dobrovoľníkov, dvaja duchovní, 120 zamestnancov okresných úradov a 26 zamestnancov migračného úradu,“ ozrejmila.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od začiatku vojny na Ukrajine, je 513 055. Celkový počet udelených dočasných útočísk od 1. marca je 81 477. Výsledný počet ľudí, ktorí odišli zo Slovenska na Ukrajinu od vypuknutia vojny, je 260 199.

9:37 Ukrajinské deti nesmú byť v Rusku adoptované, do tejto krajiny boli totiž od začiatku invázie Moskvy na Ukrajine vo februári premiestnené tisíce detí a dospievajúcich, upozornila v utorok predstaviteľka OSN Afšán Chánová. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

„Znovu opakujeme, aj Ruskej federácii, že počas núdzových situácií alebo bezprostredne po nich nesmú prebiehať adopcie,“ povedala novinárom Chánová, regionálna riaditeľka Detského fondu OSN (UNICEF) pre Európu a strednú Áziu.

Takéto deti nesmú byť pokladané za siroty a „každé rozhodnutie o premiestnení akéhokoľvek dieťaťa musí vychádzať z jeho najlepšieho záujmu a v každom okamihu musí byť dobrovoľné. Rodičia musia udeliť informovaný súhlas,“ povedala predstaviteľka, ktorá sa práve vrátila z návštevy Ukrajiny.

„Pokiaľ ide o deti, ktoré boli poslané (z Ukrajiny) do Ruska, úzko spolupracujeme s verejnými ochrancami práv a organizáciami na tom, aby sme zaistili čo najlepšie dokumentovanie a monitorovanie týchto prípadov,“ uviedla Chánová. Dodala, že k týmto deťom nemajú v súčasnosti žiadny prístup.

8:00 Rusko pravdepodobne nečakalo, že v Severodonecku jeho sily narazia na natoľko silný odpor ukrajinských obrancov, uviedlo vo svojej pravidelnej správe o vývoji ruskej agresie na Ukrajine britské ministerstvo obrany.

Ukrajina Rusko vojna luhansko severodoneck Čítajte viac Rusko pôvodne nečakalo v Severodonecku taký silný odpor, myslí si Londýn

7:45 Spor medzi Švédskom a Tureckom o rozšírení NATO je aj o kurdskej poslankyni. Amineh Kakabavehová v mladosti pôsobila v kurdských milíciách, vstup do NATO nepodporuje. Tento krok podľa nej oslabí schopnosť Švédska presadzovať mier. „Som za odzbrojenie. Svet potrebuje viac mieru a diplomacie,“ povedala agentúre AP.

Recep Tayyip Erdogan / Baner / Čítajte viac Spor medzi Švédskom a Tureckom je aj o kurdskej poslankyni

6.30 Ukrajinské sily vyvíjajú tlak na ruských vojakov s cieľom oslobodiť okupované mesto Cherson na juhu krajiny, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Uviedol tiež, že ukrajinská armáda má ťažké straty v Charkovskej oblasti, kde sa Rusi snažia posilniť svoje pozície.

Za posledných 24 hodín nedošlo v Donbase k žiadnym zásadným zmenám. Najtvrdšie boje prebiehajú v Severodonecku a okolitých mestách a obciach, čo prináša značné straty. Musíme ale vytrvať. Toto je náš štát, Donbas je životne dôležitý. Vývoj situácie v Donbase ukáže, akým smerom sa bude vojna v najbližších týždňoch uberať, povedal Zelenskyj.

Prezident Ukrajiny tiež opätovne zdôraznil, že je pripravený rokovať so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom.

Zničené ukrajinské mesto Borodyanka po ruskom...
Zničené ukrajinské mesto Borodyanka po ruskom...
+6Zničené ukrajinské mesto Borodyanka po ruskom...

5:45 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg v utorok večer povedal, že Ukrajina by mala dostať ďalšie ťažké zbrane, aby dokázala odolať ruskej agresii na východe krajiny. Šéf NATO sa tak vyjadril po tom, ako v Haagu absolvoval stretnutie s premiérmi šiestich krajín – Dánska, Belgicka, Rumunska, Poľska, Lotyšska a Holandska, ktoré sa konalo v rámci príprav madridského summitu NATO. Informovala o tom agentúra AFP.

„Áno, Ukrajina by mala mať viac ťažkých zbraní,“ povedal Stoltenberg na tlačovej konferencii v Haagu. Dodal, že NATO už v tomto smere „navyšuje“ dodávky pomoci. „Sú na tom (Ukrajinci) absolútne závislí, aby boli schopní brániť sa ruskej invázii,“ povedal šéf NATO.

Ďalšia podpora Ukrajiny a posilňovanie obrany Severoatlantickej aliancie pred ruskou hrozbou budú hlavnými témami bruselskej pracovnej večere, ktorou sa v stredu začína dvojdňová schôdzka ministrov obrany NATO. Už popoludní sa v centrále NATO stretnú zástupcovia krajín poskytujúcich Kyjevu zbrane, aby v rámci kontaktnej skupiny koordinovali svoj ďalší spoločný postup.

Ukrajinské vedenie žiada Západ o nové zbrane v dobe pokračujúcej ruskej ofenzívy na východe krajiny pravidelne. Podľa utorkového vyjadrenia ministerstva obrany dostal Kyjev iba desatinu zbraní, o ktorej si povedal. Kyjev tvrdí, že na ukončenie vojny potrebuje priblližne 1000 húfnic, 500 tankov, 300 salvových raketometov, 2000 obrnených vozidiel a 1000 dronov.

Západné krajiny sľúbili Ukrajine zbrane zodpovedajúce štandardom NATO vrátane moderných amerických raketometov. Mnohé dodávky však viaznu a spojenci chcú vedľa samotného arzenálu riešiť aj logistiku.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v Haagu vyjadril ľútosť nad tým, že Západ „nerobí dosť“ pre pomoc Ukrajine. „Neurobili sme dosť na obranu Ukrajiny, pre pomoc ukrajinskému ľudu, na podporu ich slobody a suverenity,“ povedal. „A to je dôvod, prečo vás vyzývam, prečo vás žiadam, aby ste urobili oveľa viac pre dodanie zbraní, delostrelectva na Ukrajinu. Potrebujú to na obranu svojej krajiny,“ dodal poľský premiér.

© Autorské práva vyhradené

383 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine