Spor medzi Švédskom a Tureckom je aj o kurdskej poslankyni

V spore medzi Tureckom a Švédskom o rozšírení NATO hrá významnú úlohu aj nezávislá švédska poslankyňa kurdského pôvodu Amineh Kakabavehová.

15.06.2022 07:44
debata (10)

Medzi výhradami, ktoré adresoval Štokholmu turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, bolo okrem iného to, že vo švédskom parlamente zasadajú teroristi. Erdogan nikoho menovite nespomenul, Kakabavehová, ktorá v mladosti pôsobila v kurdských milíciách, nemá pochybnosti, že mal na mysli priamo ju, napísala agentúra AP. Odmieta ale, že bola v minulosti členkou Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara označuje za teroristickú organizáciu. Poslankyňa, vďaka ktorej nedávno prežil hlasovanie o nedôvere kabinet premiérky Magdaleny Anderssonovej, vstup do Severoatlantickej aliancie nepodporuje.

Kakabavehová, ktorá sa považuje za socialistku, patrí vo Švédsku k silným hlasom na podporu práva na sebaurčenie Kurdov a tiež ku kritikom prezidenta Erdogana. V parlamente má táto poslankyňa, ktorá bola zvolená za Ľavicovú stranu, už neskôr opustila, kľúčovú úlohu. Vďaka jej hlasu minulý týždeň parlament nevyjadril nedôveru ministrovi vnútra a spravodlivosti Morganovi Johanssonovi, čo by spôsobilo pád vlády. Menšinový kabinet počíta s jej hlasom na presadenie štátneho rozpočtu.

Výmenou za podporu poslankyňa žiada, aby švédska vláda prehĺbila vzťahy s kurdskými silami na severe Sýrie. Tieto organizácie Turecko považuje za spojencov PKK a teroristickej skupiny. Ankara v uplynulých týždňoch ohlásila, že chystá v oblasti vojenskú operáciu, ktorej cieľom budú práve kurdské oddiely.

Súčasná situácia vystavuje poslankyňu tlaku zo strany podporovateľov tureckej vlády aj švédskej krajnej pravice. „Je to hrozná situácia,“ povedala agentúre AP Kakabavehová, ktorá tvrdí, že nechce sedieť v kúte a ľutovať sa. „Stojím za Švédskom a švédskymi hodnotami,“ povedala poslankyňa, ktorej je známa aj svojou podporou práv žien v komunitách migrantov vo Švédsku.

Kakabavehová sa narodila v chudobnej kurdskej rodine v západnom Iráne a v 80. rokoch, keď mala sotva 13 rokov, sa pridala ku kurdským oddielom pešmergov. Tí bojovali proti teokratickému iránskemu režimu aj proti diktatúre Saddáma Husajna v Iraku. Poslankyňa však popiera, že niekedy bola členkou PKK. „Dokonca som ich kritizovala,“ uviedla. V roku 1992 odišla do Švédska, kde získala politický azyl.

Podľa Kakabavehovej spor medzi Švédskom a Tureckom nakoniec skončí nejakou zákulisnou dohodou. Ak by však Ankara vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie zablokovala, tak by to poslankyňu nemrzelo. Vstup do vojenského paktu Kakabavehová nepodporuje, pretože tento krok podľa nej oslabí schopnosť Švédska presadzovať mier. „Som za odzbrojenie. Svet potrebuje viac mieru a diplomacie,“ povedala agentúre AP.

10 debata chyba
Viac na túto tému: #NATO #turecko #Švédsko
Flowers