Expert: Erdogan otravuje vzťahy, NATO to musí riešiť

"Vyzerá to tak, že Ankaru nezaujíma riešenie problémov, ale naťahovanie celej krízy,“ povedal pre Pravdu expert na tureckú politiku Toni Alaranta z Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy. Reagoval tak na otázky, čo stojí za rozhodnutím prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý zatiaľ odmieta členstvo Fínska a Švédska v NATO. Severské krajiny si podali prihlášky do Severoatlantickej aliancie 18. mája.

17.06.2022 06:00
Turecko Grécko Erdogan Mitsotakis obvinenie Foto:
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
debata (16)

Nakoľko vás prekvapilo, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan tak vehementne vystupuje proti vstupu Fínska a Švédska do NATO? Najmä v prípade Helsínk je to trochu nečakané, však?

Je to prekvapujúce, keď zoberieme do úvahy fakt, že pred podaním prihlášok fínsky prezident Sauli Niinistö viac ráz kontaktoval Erdogana. Ankara pomerne jasne hovorila, že nemá problém s tým, čo robia Helsinki. Na druhej strane sa však môžeme pozrieť na tureckú zahraničnú politiku posledného desaťročia. V rámci toho, ako fungovala, sa dá povedať, že správanie sa Erdogana nakoniec nie je až takým veľkým prekvapením. Pamätám si, že už pred rokmi som dostal otázku, čo by urobilo Turecko, keby Fínsko chcelo vstúpiť do NATO. Vtedy som na to odpovedal, že Ankara to bude akceptovať, ale bude sa usilovať, aby z toho niečo získala a bude si sledovať svoje záujmy. V tomto zmysle sa dá povedať, že vyjadrenia Erdogana nie sú nečakané. Prekvapilo ma však, že to vyzerá tak, že Švédsko sa na to, čo vidíme, veľmi nepripravilo. Štokholm mal nad tým minimálne premýšľať. Vieme, že tureckí a švédski predstavitelia mali medzi sebou verejné roztržky týkajúce sa Kurdov v Sýrii. Helsinki s tým problém nemali. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že vo Fínsku prevláda dojem, že prezident Erdogan ho podrazil.

Ak sa pozriete na požiadavky Turecka smerujúce k Fínsku a Švédsku, ako by ste ich rozdelili?

Vidím maximalistickú a minimalistickú pozíciu Ankary. V prípade tej prvej sa v skutočnosti Turecko zameriava na to, aby si získalo pozornosť Spojených štátov. Upozorňuje na všetky konfliktné veci, ktoré v poslednej dekáde prispeli k zhoršeniu vzťahov medzi Ankarou a Washingtonom. Hlavným problémom je politická a vojenská podpora zo strany USA pre kurdskú Zjednotenú demokratickú stranu v Sýrii. A potom sú to ďalšie veci, ktoré sa Ankare nepáčia. Zbraňové embargo, vylúčenie Turecka z programu stíhačiek F-35, zlepšenie vzťahov USA-Grécko. Ankara chce, aby vláda prezidenta Joa Bidena o týchto veciach rokovala priamo s ňou. Zatiaľ sa to nestalo.

Predpokladáte, že v istom momente budú USA a Turecko rokovať?

Bude to veľmi zložité. Amerika veľmi dobre vie, že keby začala s Tureckom dvojstranné rokovania, Ankara bude hovoriť o všetkých problémoch, ktoré som spomenul. Preto sa Bidenova vláda do tejto debaty nehrnie. USA v podstate odkazujú najmä Švédsku, že si veci s Tureckom musí vyriešiť po vlastnej línii. Nemyslím si však, že takto sa to môže ťahať do nekonečna. Keď sa veci nepodarí vyriešiť do summitu NATO v Madride na konci júna, v istom momente to môže vyzerať tak, akoby si nad tým Spojené štáty umývali ruky. Ale Amerika predtým všetkých uisťovala, že vstup Švédska a Fínska do aliancie je kľúčový pre odstrašenie Ruska. Predpokladám preto, že USA si v istej chvíli s Tureckom sadnú za rokovací stôl.

Čo je minimalistická pozícia Ankary, ktorú ste tiež spomenuli?

Dá sa asi opísať tak, že Turecko chce zabrániť vstupu Švédska a Fínska do NATO preto, akú politiku robia obe krajiny smerom k sýrskym Kurdom. Je možné, že Ankara by mohla zmierniť svoje postoje, keby v tejto veci niečo získala z Helsínk a zo Štokholmu. V podstate čokoľvek, čo by Erdogan mohol predať domácim voličom. Problémom je, že Turecko hovorí o veciach, ktoré vlády vo Švédsku a vo Fínsku nemôžu splniť. Niektoré požiadavky Ankary sú racionálne, alebo aspoň do istej miery racionálne. Myslím si však, že keby Turecko o nich chcelo skutočne rokovať, mohlo to urobiť ešte predtým, ako si Fínsko a Švédsko podali prihlášky do NATO. Bolo možné to riešiť cez diplomatické kanály. Fínsko a Švédsko sa mohli pozrieť na protiteroristické zákony a na to, či na svojom území skutočne majú členov Kurdskej strany pracujúcich (PKK) či Gülenovho hnutia, ktorí azda spáchali aj nejaké zločiny. Dalo sa o tom rokovať. No teraz je situácia taká, že Turecko poslalo Fínsku zoznam osôb. Novinári sa naň pozreli. Jedna osoba na ňom vraj je členom Gülenovho hnutia a ďalšia na sociálnej sieti Facebook len napísala niečo kritické o Erdoganovi.

To asi ťažko stačí na vydanie do Turecka.

Fínsko je právnym štátom, čo sa nedá povedať o Turecku. Helsinki nemôžu vydať týchto ľudí len tak. Musia existovať dôkazy na to, že spáchali nejaký zločin. Keby sa fínski politici aj rozhodli, že ich do Turecka vydať chcú, museli by o tom rozhodnúť súdy. Ale, ako som povedal, Turci majú aj racionálne požiadavky, ako je zrušenie zbraňového embarga. Švédsko a Fínsko už naznačili, že keď sa stanú členmi NATO, embargo by sa mohlo skončiť. Myslím si tiež, že Štokholm by mohol urobiť viac v niektorých jednotlivých prípadoch členov PKK. No Turecko v podstate len stále prichádza s novými požiadavkami. Vyzerá to tak, že Ankaru nezaujíma riešenie problémov, ale naťahovanie celej krízy. Erdogan sa cez to díva aj na domáce dianie. Jeho popularita klesá a opozícia posilňuje. Keď Erdogan tvrdo vystupuje proti PKK a kritizuje západné krajiny, keď sa usiluje ukázať, že dokáže zastaviť aj rozširovanie NATO, pomáha mu to medzi islamistickými a nacionalisticky zameranými voličmi.

Ak v tom však bude Turecko pokračovať a stále prichádzať s novými požiadavkami, v istom momente to aliančných spojencov môže skutočne nahnevať. Smeruje NATO k veľkej kríze?

Pokiaľ viem, Británia je v každodennom kontakte s Tureckom a usiluje sa vzniknuté problémy vyriešiť, ale zatiaľ sa veci nikam nepohli. Ankara už viac ráz povedala, že sa vôbec neponáhľa. Vyzerá to tak, že momentálna situácia jej vyhovuje. Zo strany Erdogana je to veľmi riziková hra. Môže ňou na dlhý čas otráviť vzťahy Turecka a západných spojencov. Faktom však je aj to, že túto hru hrá už viac ako desaťročie.

Čo by sa stalo, keby Turecko v istom momente povedalo Fínsku áno, ale Švédsku nie? Ako by reagovali Helsinki?

Zatiaľ vo Fínsku medzi politickými lídrami prevláda konsenzus, že chcú postupovať spoločne. No napríklad môj kolega Charly Salonius-Pasternak tvrdí, že ak je šanca na vstup do NATO, Fínsko by ju malo využiť bez ohľadu na to, čo bude so Švédskom. Politici to vidia inak, ale situácia sa môže zmeniť, keď sa celá kríza bude príliš dlho naťahovať. No potom by Turecku vyhralo v hre rozdeľuj a panuj. Pre alianciu by to bol problém.

Momentálne je podpora pre NATO vo Fínsku viac ako 70 percent. Môže dôjsť k tomu, že výraznejšie klesne, keby krajine trvalo príliš dlho, kým sa do aliancie dostane?

Toto je asi jediná vec, ktorej sa fínski politici obávajú. Z bezpečnostného hľadiska sa nedá povedať, že by mali mať dôvod na paniku. Fínsko získalo záruky od krajín ako USA či Británia. No všetci by boli radi, keby sa celý problém vyriešil najneskôr za niekoľko mesiacov.

Na budúci rok čakajú Turecko voľby. Budú musieť Švédsko a Fínsko vydržať dovtedy?

Bohužiaľ si myslím, že je to veľmi pravdepodobný scenár. Ale aj v ňom sa skrýva niekoľko problémov. Netušíme, čo sa v Turecku stane po voľbách. Je celkom možné, že sa dočkáme politickej krízy. A vieme, že v takej situácii sa racionálne zahraničnopolitické rozhodnutia nerodia. Môže sa stať, že vyhrá opozícia, a Erdogan nebude rešpektovať prehru. Preto sa nedá príliš spoliehať na to, že voľby veci v Turecku vyriešia.

Nakoľko sú pre NATO problémom turecké demokratické deficity a Erdoganovo správanie? Povedali ste, že už istý čas otravuje vzťahy so Západom.

Otázkou je, ako by sa NATO malo postaviť k Turecku v rámci aliancie. Pre transatlantickú organizáciu by to mala byť kľúčová vec. Problémy s Ankarou už trvajú nejaký čas a len sa zväčšujú. Hlavnou príčinou je, že bezpečnostné záujmy Turecka a ďalších aliančných krajín sú rozdielne. Ankara sa so spojencami nezhodne, ako má fungovať medzinárodný poriadok, čo sú hlavné hrozby a iným spôsobom vníma Rusko. NATO by sa malo pustiť do zásadnej debaty o tom, čo ďalej s Tureckom.

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba