114. deň: Boris Johnson nečakane pricestoval do Kyjeva: Je dobré byť späť

Britský premiér Boris Johnson neohlásene pricestoval do Kyjeva a stretol sa s Volodymyrom Zelenským. Počas obliehania ukrajinského mesta Mariupoľ zahynulo najmenej 1 348 civilistov vrátane 70 detí, informuje OSN. Európska komisia zverejní hodnotenie, či a ako je ruskou inváziou sužovaná Ukrajina pripravená stať sa uchádzačom o členstvo v Európskej únii.

, , , 17.06.2022 05:55, aktualizované: 22:00
johnson, zelenskyj Foto:
Britský premiér Boris Johnson v piatok 17. júna 2022 neohlásene pricestoval do Kyjeva a stretol sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
debata (293)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 114. deň
  • Ruské bomby dopadli na Charkov a Odesu
  • OSN: V Mariupole zahynulo 1 348 civilistov
  • Kyjev nečakane a neohlásene navštívil britský premiér Johnson
  • Lavrov pre BBC: My sme Ukrajinu nenapadli
  • Ukrajina získala štatút kandidáta na vstup do EÚ
  • USA upozorňujú: Rusi to pri Chersone skúsia pod cudzou vlajkou
  • Na Slovensko prišlo už takmer 520-tisíc utečencov
mier-ukrajine-2
VIDEO: Francúzsku húfnicu Caesar dostanú aj Ukrajinci
Ukrajinský vojak sa krčí na pozícii počas...
Ukrajinský tank na pozícii počas ťažkých bojov...
+13Ukrajinský vojak zaujíma pozíciu počas ťažkých...

21:57 Ruské médiá v piatok večer zverejnili zábery, ktoré podľa nich zachytávajú Američanov Alexandra Druekeho a Andyho Huynha, zajatých ruskými vojakmi v bojoch na Ukrajine, uviedla agentúra Reuters. Krátky rozhovor s dvadsaťsedem­ročným Huynehom zverejnil denník Izvestija, prokremeľská televízia RT zase ukázala snímky muža, ktorého identifikovala ako tridsaťdeväťročného Druekeho.

Britský web The Telegraph tento týždeň napísal, že dvaja bývalí príslušníci amerických ozbrojených síl padli do ruského zajatia. Americké ministerstvo zahraničia vo štvrtok oznámilo, že o nich s Ruskom nerokovalo, pretože Rusi neposkytli informáciu, že Američanov zajali.

Americký prezident Joe Biden povedal, že je informovaný o dvoch Američanoch nezvestných na Ukrajine. Vyzval amerických občanov, aby sa na bojujúcu Ukrajinu nevydávali. Dodal, že nevie, kde sa obaja muži nachádzajú. „Američania by na Ukrajinu jazdiť nemali,“ uviedol Biden.

20:59 Kazachstan zrejme neuzná „ľudové republiky“ vyhlásené proruskými separatistami v Donbase na východe Ukrajiny. V debate s Vladimirom Putinom to povedal prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev, hlavný hosť ruského prezidenta na ekonomickom fóre v Petrohrade. Tokajev dal najavo, že sa jeho krajina nechystá uznať ani Abcházsko či Južn= Osetsko, ktoré sa s ruskou pomocou odtrhli od Gruzínska.

"Počítam, že keby právo národov na sebaurčenie sa skutočne uskutočnilo, tak na Zemi vznikne viac ako 500 či 600 štátov. A samozrejme vypukne chaos. Z tohto dôvodu neuznávame ani Taiwan, ani Kosovo, ani Južné Osetsko ani Abcházsko. ​​A najskôr sa táto zásada uplatní aj na kvázi štátne územia, akými sa podľa nášho názoru javia Luhansk a Doneck,“ povedal.

Tokajev reagoval na otázku moderátorky, riaditeľky prokremelskej televízie Margarity Simonjanovej. Poznamenal, že v Charte OSN je rozpor: na jednej strane vyhlasuje právo národov na sebaurčenie, ale na druhej hovorí, že územná celistvosť štátov je nedotknuteľná.

Tokajev nespresnil, ako sa právo národov na sebaurčenie týka ruskej okupácie Donbasu, poznamenal na svojom webe denník RBK-Ukrajina, ktorý pripomenul, že samozvané ľudové republiky – Doneckú a Luhanskú – doteraz uznalo len Rusko. Najbližší spojenec Moskvy, bieloruský vodca Alexander Lukašenko nevylúčil možnosť, že Bielorusko tieto „republiky“ tiež uzná.

20:05 Holandsko podporuje štatút kandidátskej krajiny Európskej únie pre Ukrajinu. Oznámil to v piatok v Haagu holandský minister zahraničných vecí Wopke Hoekstra. Ako píše agentúra DPA, ide o zmenu postoja Holandska, ktoré dosiaľ zastávalo v tejto otázke skôr kritický postoj a argumentovalo, že udelenie štatútu kandidáta EÚ musí byť spojené s prísnymi podmienkami.

Toto vysiela signál: Ukrajinu neopustíme,“ vyhlásil Hoekstra. „Musíme vziať do úvahy to, čo sa deje v Európe a vo svete,“ uviedol s tým, že holandská vláda sa v piatok dohodla na podpore stanoviska Európskej komisie (EK), ktorej členovia hlasovali za udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine aj Moldavsku.

Návrh EK je podľa slov šéfa holandskej diplomacie vyvážený a predstavuje dobrý kompromis, pričom zohľadňuje osobitnú situáciu Ukrajiny. Dodal, že je dôležité, že EÚ podporuje európsku krajinu, ktorá je vo vojne s Ruskom. Hoekstra však odmietol špekulovať, kedy by sa Ukrajina mohla stať riadnym členom EÚ. „Táto krajina má pred sebou ešte veľa domácich úloh,“ povedal.

Poslanci dolnej komory českého parlamentu v piatok hlasovali o návrhoch na štátne vyznamenania, ktoré bude na jeseň udeľovať prezident Miloš Zeman. Na Rad bieleho leva nominovali aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Opozičný návrh na nomináciu maďarského premiéra Viktora Orbána však členovia Poslaneckej snemovne zamietli, informoval server Seznam Zprávy. Zeman už avizoval, že návrh oceniť Zelenského chce akceptovať.

17:48 Predseda vlády SR Eduard Heger (OĽANO) víta, že Európska komisia (EK) odporučila udeliť Ukrajine aj Moldavsku štatút kandidátskej krajiny. Pre TASR to uviedla hovorkyňa premiéra Ľubica Janíková.

„Ako Slovensko sme to presadzovali už v marci na summite vo Versailles a toto dnešné odporúčanie je výsledkom aj nášho niekoľkotýždňového úsilia,“ povedal Heger. Zároveň verí, že sa európski lídri počas budúcotýždňovej vrcholnej schôdzky v Bruseli s týmto odporúčaním stotožnia.

17:12 Francúzsko poslalo na Ukrajinu 31 ton osiva v snahe odvrátiť potravinovú krízu, ktorú by mohla spôsobiť ruská invázia. Podľa agentúry AFP to uviedlo francúzske ministerstvo zahraničných vecí.

Cieľom pomoci Francúzska, ktoré je najväčším poľnohospodárskym producentom v EÚ, je zmierniť „katastrofálny vplyv ruskej invázie na potravinovú bezpečnosť Ukrajiny“ tým, že umožní výsadbu na 9500 hektároch poľnohospodárskej pôdy a zozbierať až 260.000 ton potravinárskej produkcie, spresnilo ministerstvo.

Zásielka pre Ukrajinu obsahuje semená repy, mrkvy, kapusty a paradajok. Darovali ju francúzske spoločnosti špecializujúce sa na výrobu a distribúciu osív.

„Francúzsko robí všetko pre to, aby podporilo Ukrajinu a umožnilo jej pokračovať v sejbe a zbere úrody s cieľom zaistiť potravinovú bezpečnosť krajiny a jej zákazníkov,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Francúzsko už v apríli a máji dodalo Ukrajine 600 ton zemiakov na sadenie.

16:53 Britský premiér Boris Johnson v piatok neohlásene pricestoval do Kyjeva a stretol sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informovali o tom agentúra Reuters a spravodajská stanica Sky News. Zelenskyj krátko po tom na sociálnej sieti Telegram zverejnil video zo spoločného stretnutia.

Podľa agentúry Reuters Zelenskyj a Johnson hovorili o dodávkach ťažkých zbraní a protileteckých systémov, ale aj o ekonomickej podpore Ukrajiny, ktorá od konca februára čelí ruskej agresii.

Ide už o druhú cestu britského premiéra do Kyjeva od začiatku vojny. Ukrajinský prezident Zelenskyj vyhlásil, že je „rád, že v Kyjeve opäť vidí veľkého priateľa Ukrajiny“. Dodal, že terajšia vojna ukázala „pevnú a odhodlanú“ podporu Ukrajiny zo strany Veľkej Británie. Johnson sám na twitteri stručne poznamenal, že je „dobré byť zase v Kyjeve“.

Boris Johnson sa dnes mal pôvodne zúčastniť veľkého labouristického stretnutia v Doncasteri, ale v poslednej minúte účasť zrušil. Jeho cesta do Kyjeva bola z bezpečnostných dôvodov držaná v tajnosti.

16:42 Slovensko tento týždeň požiadalo v súvislosti s následkami vojny na Ukrajine o núdzovú pomoc z európskych zdrojov. Z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) sa uchádza o vyčlenených 6,5 milióna eur a z Nástroja pre finančné riadenie hraníc a vízovú politiku (BMVI) o ďalších 9,3 milióna eur, informoval rezort vnútra.

„Finančné prostriedky núdzovej pomoci boli rozdelené medzi relevantné členské štáty na základe štatistických údajov dostupných ku koncu marca,“ vysvetlilo ministerstvo. O rozdelení pomoci na podporu členských štátov, ktoré sú najpostihnutejšie hromadným prílevom osôb z Ukrajiny, informovala Európska komisia v máji. Podmienkou pre udelenie prostriedkov je naplnenie ukazovateľov stanovených Európskou komisiou.

16:32 Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) oznámila, že neutralizovala rozsiahlu spravodajskú sieť ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), ktorá podľa nej zhromažďovala a odovzdávala informácie o ukrajinskej armáde. SBU uviedla, že zatkla 19 ľudí, ktorí podľa nej sú ruskými agentmi. Zatknutia boli v mestách Kyjiv, Charkiv, Odesa a Zaporižžia a tiež v Dnepropetrovskej a Vinnyckej oblasti. Informuje o tom portál Sky News.

Skupinu informátorov ruskej bezpečnostnej služby podľa SBU viedol agent ruskej FSB v Chersonskej oblasti. K informáciám, ktoré zhromažďovali, patrili elektronické mapy nevyhnutnej infraštruktúry a mapy umiestnenia jednotiek ukrajinskej armády, uviedla SBU.

16:06 Ruský prezident Vladimír Putin na ekonomickom fóre v Petrohrade znovu obhajoval svoje rozhodnutie napadnúť Ukrajinu a kritizoval sankcie Západu.

putin Čítajte viac Putin na fóre kritizoval USA a EÚ: Jednostranný svetový poriadok sa skončil

15:35 Slovenská polícia v súvislosti s vojnou na Ukrajine vyzýva na ohlásenie vojnových zločinov ak bol niekto ich obeťou či svedkom. Obrátiť sa možno na Národnú kriminálnu agentúru (NAKA) – odbor Východ so sídlom na Rampovej ulici v Košiciach, ktorá má na starosti vyšetrovanie vojnových zločinov, genocídy a zločinov proti ľudskosti.

„Ide o takzvané vojnové zločiny, ktoré je možné na Slovensku vyšetrovať a stíhať aj v prípade, že ich spáchali v iných krajinách cudzí štátni príslušníci,“ uvádza polícia s tým, že kľúčovou úlohou NAKA je identifikovať očitých svedkov, ako aj obete, ktoré by boli schopné usvedčiť páchateľov týchto činov.

Podľa polície sa v súvislosti s vojnou na Ukrajine orgány činné v trestnom konaní z viacerých európskych krajín spoločne snažia zistiť, ako možno vojnové zločiny vyšetrovať. „Slovenská polícia je súčasťou tohto úsilia a snaží sa dostať do kontaktu s osobami, ktoré mohli byť svedkami alebo obeťami vojnových zločinov,“ dodáva. Pripomína, že vojnoví zločinci mohli takéto činy spáchať sami alebo pomohli k ich spáchaniu niekomu inému.

15:23 Ruská vojnová loď narušila dánske výsostné vody. Incident sa odohral blízko ostrova Bornholm, kde sa v týchto dňoch koná každoročné debatné stretnutie politikov s občanmi.

bornholm Čítajte viac Ruská vojnová loď narušila dánske výsostné vody. Dvakrát

15:09 Európska organizácia pre jadrový výskum (CERN) – jedno z najprestížnejších vedeckých laboratórií na svete – oznámila, že v súvislosti s vojnou na Ukrajine zastavuje spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom.

V Ženeve sídliaca organizácia CERN v piatok oznámila, že jej rada prijímajúca rozhodnutia má v úmysle vypovedať medzinárodné dohody o spolupráci s Ruskou federáciou a Bieloruskou republikou v deň ich vypršania v roku 2024. Stane sa tak vzhľadom na „pokračujúcu nezákonnú vojenskú inváziu na Ukrajine, ktorá viedla k rozsiahlej humanitárnej kríze a značným stratám na životoch“.

Ako podľa televízie RAI vysvetlila generálna riaditeľka organizácie CERN Fabiola Gianottiová, rozhodnutie rady CERN potvrdzuje „dôrazné odsúdenie invázie Ruskej federácie na Ukrajinu s podporou Bieloruska“. Zároveň ale „ponecháva otvorené dvere pre pokračovanie vedeckej spolupráce, ak to podmienky v budúcnosti umožnia“.

Dohody o medzinárodnej spolupráci (ICA), ktoré uzatvára CERN, sa zvyčajne uzatvárajú na päť rokov a sú automaticky predlžované na rovnaké obdobie, pokiaľ niektorá zo strán nepredloží písomné oznámenie o vypovedaní zmluvy najmenej šesť mesiacov pred dátumom predĺženia.

Platnosť ICA s Ruskou federáciou sa končí v decembri 2024 a ICA s Bieloruskou republikou v júni 2024.

Rada CERN sa tiež rozhodla preskúmať svoju ďalšiu spoluprácu so Spojeným ústavom jadrového výskumu, významnou medzinárodnou organizáciou pre výskum v oblasti jadrovej a subjadrovej fyziky so sídlom v meste Dubno v Ruskej federácii, a to v dostatočnom predstihu – ešte pred skončením platnosti súčasnej dohody o spolupráci v oblasti jadrovej fyziky v januári roku 2025.

14:47 Krajiny Severoatlantickej aliancie považujú Ukrajinu už fakticky za člena NATO, uviedol ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov.

Reznikov spresnil, že spojenci NATO mu to povedali na summite v Bruseli.

„Je dôležité vyzdvihnúť, že k takémuto stretnutiu došlo prvýkrát so štyrmi štátmi, ktoré nie sú členmi Aliancie: s Ukrajinou, Gruzínskom, so Švédskom a s Fínskom,“ uviedol Reznikov na sociálnej sieti Facebook. Zároveň dodal, že čoskoro sa bude posudzovať členstvo Švédska a Fínska v NATO.

„Som rád, že moji kolegovia potvrdili, že Ukrajina už fakticky je členom tejto rodiny,“ podotkol ukrajinský minister obrany. Nespresnil však, kto charakterizoval Ukrajinu takýmto spôsobom, všíma si CNN.

Ašpirácia na členstvo v NATO je zakotvená v ústave Ukrajiny, samotný štát však členom Aliancie nie je.

14:33 Podmienky v Ruskom okupovanom ukrajinskom meste Mariupoľ sú momentálne „stredoveké“. Ako referuje spravodajský web CNN, uviedol to poradca tamojšieho starostu Petro Andriuščenko.

„Zásobovanie vodou je dostupné len pre dve až tri percentá domácností v meste. Ľudia si perú oblečenie v kalužiach na uliciach,“ poznamenal Andriuščenko a dodal: „Riziko šírenia chorôb sa každým dňom zvyšuje. Existujú informácie, že k lekárom prichádzajú ľudia s príznakmi podobnými úplavici alebo cholere.“

Svetová zdravotnícka organizácia minulý mesiac uviedla, že ju znepokojuje riziko cholery v Mariupoli, pričom tamojšiu hygienickú situáciu označila za „obrovské nebezpečenstvo“.

Andriuščenko, ktorý sa nenachádza v meste, ale má odtiaľ spoľahlivé informácie, tvrdí, že Rusko v Mariupoli zriaďuje „vojenský tábor“. Odchod z mesta je navyše možný iba do Ruska, na územia pod kontrolou Ukrajiny ľudí nepustia.

Andriuščenko odporúča občanom, aby odišli, ale sami a nie v oficiálnych kolónach, a následne sa pokúsili dostať do pobaltských štátov alebo Gruzínska. „Ľuďom odporúčame, aby išli bez prestávky a čo najskôr prekročili hranicu,“ podotkol.

14:15 Kyjev plánuje od 1. júla zaviesť pre občanov Ruska vízovú povinnosť, oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Ukrajina zavádza vízový režim pre občanov Ruskej federácie,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti. Dodal, že toto opatrenie nadobudne účinnosť 1. júla 2022 na základe rozhodnutia vlády, ktorého prijatie podľa vlastných slov očakáva ešte v priebehu piatka.

Ukrajinský líder nariadil zrušenie doterajšieho bezvízového cestovania pre ruských občanov ešte koncom mája, čo odôvodnil potrebou posilniť bezpečnosť hraníc v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, ako vtedy informovala spravodajská televízia Sky News.

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal začiatkom mája dekrét obmedzujúci vydávanie víz pre obyvateľov krajín, ktoré Rusko považuje za nepriateľské. Medzi tieto štáty pritom spadá aj Ukrajina, pripomenula Sky News.

14:06 Plánovaný prejav ruského prezidenta Vladimira Putina na ekonomickom fóre v Petrohrade museli odložiť o približne hodinu pre kybernetický útok.

putin Čítajte viac Putin na fóre kritizoval USA a EÚ: Jednostranný svetový poriadok sa skončil

13:03 Najmenej dvaja ľudia zahynuli a 20 ďalších utrpelo zranenia pri ruskom útoku na obytnú štvrť v juhoukrajinskom meste Mykolajiv, uviedol gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim.

„Raketový útok na obytnú oblasť zabil dvoch ľudí a 20 ďalších je zranených,“ napísal Kim na sociálnej sieti. Podľa jeho predchádzajúcich vyjadrení bolo medzi zranenými aj dieťa.

V dôsledku ranného raketového útoku na Mykolajiv boli podľa neho poškodené štyri výškové obytné budovy a objekt infraštruktúry. V oblasti pokračovali záchranné práce.

Mykolajiv sa od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy 24. februára pravidelne stával terčom ostreľovania zo strany ruských jednotiek, píše AFP. Budova miestnej administratívy zasiahla ruská raketa ešte v marci. Zahynulo pri tom viac než desať ľudí.

Mesto drží obranu južnej Ukrajiny, pretože leží na ceste k strategickému čiernomorskému prístavu Odesa. Mykolajiv sa nachádza zhruba 100 kilometrov severozápadne od Chersonu, ktorý padol do rúk ruských jednotiek počas prvých týždňov vojny.

12:25 Ukrajinskí zdravotníci sa môžu prihlásiť na odbornú jazykovú prípravu slovenčiny. Tú pre nich zabezpečil rezort zdravotníctva v spolupráci s Ústavom cudzích jazykov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave. Kurz sa má podľa rezortu uhradiť z jeho rozpočtu, informuje rezort zdravotníctva.

Jazyková príprava bude trvať desať týždňov ako online výuka trikrát týždenne v poobedňajších hodinách v dĺžke 90 minút. Rezort zdôraznil, že sa bude dbať na slovnú zásobu a gramatické konštrukcie, ktoré sa využívajú v zdravotníckej pra­xi.

Prihlásiť sa dá cez formulár, ktorý je zverejnený v slovenskom a ukrajinskom jazyku na webe Ústavu cudzích jazykov LF UK. „Ďalšia odborná jazyková príprava by následne prebiehala priebežne podľa potrieb a záujmu samotných respondentov,“ doplnil rezort.

12:16 Európska komisia odporučila kandidatúru Ukrajiny do Európskej únie.

von der Leyen Čítajte viac Eurokomisia odporúča Ukrajinu ako kandidáta na vstup do EÚ

11:44 Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a taliansky premiér Mariu Draghi sa v noci na piatok vlakom vrátili z ukrajinskej metropoly Kyjev do Poľska. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Macron, Scholz a Draghi navštívili Ukrajinu prvýkrát od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy 24. februára.

Jednu hodinu pred príchodom ich vlaku do poľského mesta Przemyšl sa taliansky premiér Draghi pripojil k Macronovi v jeho vozni na bilaterálne rokovania.

Macron absolvoval spoločné rozhovory aj s kancelárom Scholzom krátko po odchode vlaku z Kyjeva.

Traja lídri, ku ktorým sa na návšteve Ukrajiny pridal aj rumunský prezident Klaus Iohannis, uviedli, že sú pripravení „okamžite“ zaručiť Ukrajine oficiálny štatút kandidátskej krajiny, potrebný na vstup do Európskej únie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj toto vyhlásenie privítal a vyjadril nádej, že sa na to členské štáty dohodnú pred blížiacim sa summitom EÚ, ktorý sa uskutoční 23. a 24. júna.

Každá z delegácií mala v špeciálnom vlaku vypravenom ukrajinskou stranou k dispozícii štyri vozne, približuje AFP. Okrem diplomatov a novinárov sprevádzalo lídrov aj približne 80 členov francúzskeho, nemeckého, talianskeho a ukrajinského bezpečnostného personálu.

11:29 Humanitárna situácia na východe Ukrajiny je štyri mesiace po začiatku ruskej vojenskej invázie „mimoriadne alarmujúca“ a naďalej sa zhoršuje, upozornila Organizácia Spojených národov (OSN).

„Takmer štyri mesiace po začiatku vojny je humanitárna situácia na Ukrajine – predovšetkým vo východnom Donbase – mimoriadne alarmujúca a naďalej sa rapídne zhoršuje,“ uviedol vo vyhlásení Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA).

Situácia je podľa úradu obzvlášť znepokojujúca vo vnútri a v okolí Severodonecka, priemyselného mesta na východe Ukrajiny, kde už niekoľko týždňov zúria krvavé boje medzi ukrajinskými a ruskými jednotkami.

V meste podľa predpokladov uviazli stovky civilistov a niektorí pravdepodobne našli útočisko v tamojšej chemickej továrni Azot, píše AFP.

OSN upozornila, že v meste je „obmedzený prístup k čistej vode, hygiene a elektrine“. Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že kým „pokračuje eskalácia aktívnych nepriateľských akcií“, vojna „si berie enormný počet obetí v radoch civilistov vrátane humanitárnych pracovníkov“.

„Napriek obrovským výzvam v súvislosti s prístupom sa OSN i ďalší partneri v humanitárnej oblasti od začiatku vojny dostali k vyše 8,8 milióna ľudom na celej Ukrajine,“ dodal OCHA.

11:21 Ukrajinské sily raketami Harpoon zasiahli v Čiernom mori pri Haďom ostrove ruský remorkér, ktorý prevážal zbrane, muníciu a vojakov.

Hadí ostrov Čítajte viac Pohrebisko lodí. Ukrajinci pri Haďom ostrove potopili ďalšie ruské plavidlo

11:01 Len úplné prímerie umožní evakuáciu civilistov z chemickej továrne Azot vo východoukrajinskom meste Severodoneck. Oznámil to Serhij Hajdaj, gubernátor Luhanskej oblasti, v ktorej sa Severodoneck nachádza.

„Z dôvodu neustáleho ostreľovania a bojov je v súčasnosti nemožné a telesne nebezpečné vyjsť z tejto továrne,“ napísal Hajdaj na sociálnej sieti Telegram. V úkryte sa tam nachádza 568 ľudí vrátane 38 detí. „Opustiť továreň je možné len počas úplného prímeria,“ dodal.

Rusko podľa Hajdajových vyjadrení pokračuje v ničení infraštruktúry v okolí továrne. Ruské sily obliehajú Severodoneck už niekoľko týždňov. Dobytie tohto mesta by im umožnilo postupovať ďalej na západ na mestá Sloviansk a Kramatorsk.

10:54 Počas obliehania ukrajinského prístavného mesta Mariupoľ zahynulo najmenej 1 348 civilistov vrátane 70 detí. Ako referuje spravodajský web CNN, uviedla to vysoká komisárka Organizácie Spojených národov (OSN) pre ľudské práva Michelle Bacheletová. Podľa nej je však skutočný počet obetí nepriateľských akcií na civilistoch pravdepodobne o tisíce vyšší.

„Tieto úmrtia boli spôsobené náletmi, tankovým a delostreleckým ostreľovaním a ručnými a ľahkými zbraňami počas pouličných bojov,“ poznamenala Bacheletová a dodala, že v Mariupoli bolo od začiatku vojny zničených až 90 % obytných budov. Tvrdí, že od vypuknutia vojny do apríla bol Mariupoľ „pravdepodobne najsmrteľnejšie miesto na Ukrajine“.

V súčasnosti podľa nej nie je možné zistiť presný počet obetí. „Telá boli nájdené v improvizovaných individuálnych alebo masových hroboch na dvoroch, uliciach a v parkoch, domoch a bytoch… Mnohé ešte treba pochovať,“ dodala.

10:44 Rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg v spojitosti s konfliktom s Ruskom upozornil na jednostranné zameranie pozornosti na Ukrajinu, informuje agentúra DPA.

„Ukrajine je potrebné dať najavo: sú súčasťou Európy, musia byť ukotvení v európskej rodine,“ povedal Schallenberg pre rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk. Dodal však, že vnímanie Európy nesmie byť geostrategicky obmedzené.

Európska komisia zverejní v piatok rozhodnutie, či odporučí udeliť Ukrajine, Gruzínsku a Moldavsku štatút kandidátskych krajín EÚ, pripomína DPA. Na budúci týždeň o tom budú rokovať lídri členských krajín na summite Európskej rady v Bruseli.

Schallenberg členské krajiny EÚ vyzval, aby na budúcotýždňovom summite vyslali jasný signál krajinám ako Albánsko, Bosna a Hercegovina a Severné Macedónsko. Krajiny EÚ by mali na summite „prevziať zodpovednosť a uvedomiť si, že Rusko má potenciál“ destabilizovať aj južnú Európu, nielen východnú časť kontinentu.

10:10 Proces vedúci k členstvu Ukrajiny v Európskej únii môže „trvať veľmi dlho“, toto úsilie sa však vyplatí, pretože vyhliadky na prijatie do EÚ dajú Ukrajincom nádej, povedal nemecký kancelár Olaf Scholz.

Scholz vo štvrtok spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a talianskym premiérom Mariom Draghim navštívil ukrajinskú metropolu Kyjev. Pre nemeckú stanicu ZDF tam ďalej uviedol, že nie je možné presne odhadnúť, ako dlho by prístupový proces Ukrajiny mohol trvať.

zelenskyj, macron, scholz, draghi Čítajte viac Medvedev: Fanúšikovia žiab, klobás a špagiet sa chodia do Kyjeva opíjať. Bez úžitku

„Stojí to však za to – to je posolstvo,“ uviedol nemecký kancelár.

Scholz počas návštevy Kyjeva nevyslovil žiadne konkrétne prísľuby pre ďalšie dodávky zbraní na Ukrajinu, pripomína DPA.

„Robíme to, čo je nevyhnutné, a robíme to opatrne,“ uviedol spolkový kancelár v ďalšom rozhovore pre stanicu RTL/ntv.

9:54 Ruský prezident Putin podľa britského admirála Radakina môže v nasledujúcich týždňoch dosiahnuť na Ukrajine „taktické úspechy“, obetoval však štvrtinu sily armády svojej krajiny za „malé“ zisky; navyše sa mu míňajú vojaci a moderné rakety.

Wallace, radakin Čítajte viac Britský admirál: Putin už na Ukrajine strategicky prehral

9:42 Hraničnými priechodmi prešlo vo štvrtok na Slovensko 2 833 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 718 mužov, 1 707 žien a 408 detí. O dočasné útočisko požiadalo 158 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za štvrtok 3 138 osôb, informoval rezort vnútra.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od začiatku vojny na Ukrajine je 519 200. Celkový počet udelených dočasných útočísk od 1. marca je 81 788. Výsledný počet ľudí, ktorí odišli zo Slovenska na Ukrajinu od vypuknutia vojny, je 266 279.

9:35 "Vyzerá to tak, že Ankaru nezaujíma riešenie problémov, ale naťahovanie celej krízy,“ povedal pre Pravdu k vojne na Ukrajine expert na tureckú politiku Toni Alaranta.

Turecko Grécko Erdogan Mitsotakis obvinenie Čítajte viac Expert: Erdogan otravuje vzťahy, NATO to musí riešiť

9:17 Superjachta Amadea, ktorá je spájaná s ruským oligarchom Sulejmanom Kerimovom, priplávala na Havaj.

lode, voda, more, jachta, bohatstvo Čítajte viac Na Honolulu priplávala zhabaná ruská superjachta Amadea

8:50 Stovky Ukrajincov, ktorí utiekli pred vojnou do Británie, sú momentálne bez domova alebo im hrozí bezdomovectvo. Tieto prípady sa vyskytli po tom, čo dohodnuté bývanie nebolo po ich príchode do Spojeného kráľovstva dostupné či vhodné alebo došlo k zlyhaniu vzájomnej dohody.

Ako vyplýva z údajov vlády v Londýne, do 3. júna evidujú celkovo 660 ukrajinských rodín, ktoré sú buď bez domova, alebo sú stratou prístrešia ohrozené. Až 480 z nich pritom tvoria domácnosti s nezaopatrený­mi deťmi.

Tieto údaje však nepredstavujú skutočný počet rodín bez domova, keďže viac ako štvrtina miestnych úradov na prieskum, ktorý nebol povinný, nereagovala.

Od začiatku ruskej ofenzívy na Ukrajine prišlo do Británie viac ako 77 200 Ukrajincov.

8:05 Ruské jednotky v oblasti juhoukrajinského Chersonu môžu podnikať operácie pod falošnou vlajkou, aby zlomili podporu tamojšieho ukrajinského obyvateľstva pre protiofenzívu ukrajinskej armády. Vo svojej poslednej správe o vývoji ruskej invázie na Ukrajinu o tom píše americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

vojna na Ukrajine, tank, Donecká oblasť Čítajte viac Američania upozorňujú na ruské operácie pod cudzou vlajkou pri Chersone

7:15 Francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že je pripravený za určitých podmienok rokovať so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. „Myslím si, že dnes si cesta do Ruska vyžaduje kladenie podmienok, to znamená gesto od prezidenta Putina. Nepôjdem tam len tak,“ uviedol Macron pre francúzsku spravodajskú televíziu TF1 počas návštevy ukrajinskej metropoly Kyjev.

Francúzky prezident by s Putinom hovoril o humanitárnych záležitostiach, o ochrane väzňov, o potravinovej bezpečnosti a o nájdení riešenia. Macron zároveň uviedol, že takéto prípadné konanie bude transparentné voči ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému.

Na otázku novinárov, či si myslí, že Ukrajina by mala spraviť teritoriálne ústupky Rusku, šéf Elyzejského paláca odpovedal: „Myslím si, že dnes je našou povinnosťou postaviť sa na stranu našich hodnôt a medzinárodného pravá, a teda na stranu Ukrajiny.“

„Nie ja však našou úlohou rozhodnúť namiesto Ukrajiny o tom, aké budú podmienky ukončenia vojny,“ dodal Macron s tým, že v nejakom štádiu konfliktu bude musieť buď nastať vojenské víťazstvo, alebo sa začať rokovania.

Francúzsky prezident tiež uviedol, že Ukrajina potrebuje pomoc, aby vytrvala, a akékoľvek rozhodnutie týkajúce sa jej územia a prípadných teritoriálnych ústupkov budú musieť prijať ukrajinskí lídri.

Rumunsko, Francúzsko, Iohannis, Macron, stretnutie uarus Čítajte viac Západ sa dohodol, že niektoré zbrane Kyjevu nedá

7:00 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyzval Rusko, aby zabránilo poprave Maročana Bráhíma Saadúna, ktorého v proruskej separatistickej oblasti na východe Ukrajiny odsúdili na smrť za to, že bojoval na strane ukrajinských síl.

Saadún (22) bol odsúdený na smrť spolu s dvoma Britmi, Aidenom Aslinom a Shaunom Pinnerom, súdom v samozvanej Doneckej ľudovej republike (DĽR) po tom, ako sa všetci traja vzdali ruským silám.

6:30 Ukrajinskí užívatelia sociálnych sietí píšu o výbuchoch v Charkove na východe Ukrajiny a v Odese na juhu krajiny. Predpokladajú, že Rusi odpálili rakety na tieto mestá, uviedol server BBC News na svojom ruskojazyčnom webe. Pripomenul, že letecký poplach bol vyhlásený po celom území štátu.

Z oboch miest sa na sociálnych sieťach objavili videá, na ktorých však prakticky nie je nič vidieť, pretože je noc. Počuť však výbuchy. Tie podľa informácií z Odesy sú aj výsledkom protivzdušnej obrany. Podrobnosti zatiaľ chýbajú.

5:55 Ukrajina sa v piatok môže významne priblížiť pozícii kandidátskej krajiny Európskej únie. Európska komisia zverejní hodnotenie, či a ako je ruskou inváziou sužovaná krajina pripravená stať sa uchádzačom o členstvo. Z mnohých vyjadrení únijných činiteľov vyplýva, že komisia kandidatúru odporučí. Vysloviť sa má aj k rovnakému zámeru Gruzínska a Moldavska. Rozhodujúce slovo budú mať o týždeň lídri členských krajín na summite v Bruseli.

Únijná exekutíva predstaví svoje stanovisko deň po tom, ako pri návšteve Kyjeva podporili ukrajinskú kandidatúru francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorí doteraz dávali najavo pochybnosti. Podľa niektorých zdrojov komisia kladné hodnotenie doplní o podmienky týkajúce sa lepšieho fungovania právneho štátu či odstránenia korupcie.

Súhlasný posudok komisie je podmienkou pre to, aby kandidatúru mohli jednomyseľne schváliť členské štáty. Väčšina lídrov vidí v rýchlom priznaní pozície uchádzača o členstvo povzbudenie pre Ukrajincov brániacich sa ruskej presile, niekoľko krajín ako Holandsko či Dánsko však nie je o tomto kroku úplne presvedčených. Niekoľko činiteľov upozorňuje, že po priznaní kandidatúry môže cesta k samotnému členstvu trvať dlhé roky.

5:00 „Nepodnikli sme inváziu na Ukrajinu. Vyhlásili sme špeciálnu vojenskú operáciu, keď už neexistoval žiaden iný spôsob, ako vysvetliť Západu, že sa dopúšťa trestnej činnosti, keď ťahá Ukrajinu do NATO,“ zopakoval ruský minister Lavrov.

Sergej Lavrov Čítajte viac Lavrov pre BBC: Rusko nie je neviniatko. Nehanbíme sa ukázať, akí sme

© Autorské práva vyhradené

293 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Flowers