Tvrdil tiež, že Európska únia stratila globálnu konkurencieschopnosť aj politickú zvrchovanosť. Predpovedal vzostup populizmu a výmenu elít v európskych krajinách. Ruský prezident tiež znovu obhajoval svoje rozhodnutie napadnúť Ukrajinu a kritizoval sankcie Západu, ktoré majú Moskvu donútiť k ukončeniu agresie a stiahnutiu vojsk zo susednej krajiny.
Ekonomický blitzkrieg nemal šancu
Putin zdôraznil, že ruská ekonomika sa dokázala s týmto tlakom vyrovnať. „Ekonomický blitzkrieg nemal šancu uspieť,“ zdôraznil Putin na tohtoročnom petrohradskom ekonomickom fóre. Západné sankcie podľa neho prinášajú väčšie škody ich tvorcom ako Rusku. Straty EÚ podľa neho môžu presiahnuť 400 miliárd dolárov, čo dolieha na obyvateľstvo a firmy.
Čítajte viac Britský admirál: Putin už na Ukrajine strategicky prehral
„Táto epocha (dominancie USA vo svete) sa skončila, nehľadiac na všetky pokusy ju zachovať, zakonzervovať akýmikoľvek prostriedkami. Zmeny predstavujú prirodzený beh dejín, pretože civilizačnú rôznorodosť planéty a bohatosť kultúr možno ťažko spojiť s politickými, ekonomickými a ďalšími šablónami. Tie nefungujú,“ povedal. Svet založený na „hre na jednu bránku“ je podľa neho prirodzene nestabilný.
Elity vládnuce v západných krajinách žijú podľa Putina v ilúziách, v tieni minulosti a v popieraní meniacej sa reality. Západ vraj napríklad predpokladá, že jeho dominancia v globálnej politike a ekonomike je nemenná konštanta, ale „nič netrvá večne“.
„Všetky pokusy tváriť sa blahosklonne pri zlej situácii, všetky reči o akoby prípustných nákladoch v mene pseudo jednoty nemôžu skryť, že EÚ definitívne stratila svoju politickú zvrchovanosť a jej byrokratické elity tancujú, ako niekto cudzí píska, a akceptujú všetko, čo im nariadi zhora, čím škodia vlastnému obyvateľstvu a vlastnej ekonomike, vlastnému biznisu,“ vyhlásil ruský prezident.
Putin podobne ako pri májovej vojenskej prehliadke v Moskve obhajoval „špeciálnu vojenskú operáciu“, ako Kremeľ nazýva vojnu, rozpútanú na konci februára na prezidentov rozkaz proti susednej Ukrajine.
„Vo vzniknutej situácii, na pozadí rastúcich rizík a hrozieb, bolo rozhodnutie Ruska o uskutočnení špeciálnej vojenskej operácie vynútené. Bolo to nepochybne ťažké, ale vynútené a nevyhnutné. Toto rozhodnutie zvrchovanej krajiny, na ktorej má bezpodmienečné právo, je založené na Charte OSN hájiť svoju bezpečnosť,“ vyhlásil Putin.
Ruskí vojaci vo východoukrajinskom Donbase podľa neho bojujú aj za právo Ruska na vlastný rozvoj. Putin tiež zdôraznil, že všetky úlohy operácie budú bezpodmienečne splnené, k čomu prispeje tak hrdinstvo ruských vojakov, ako aj konsolidácia ruskej spoločnosti. Jej „podpora dáva silu a presvedčenie armáde a námorníctvu“. Putin tiež zdôraznil „hlboké pochopenie historickej spravodlivosti našej veci: budovanie a upevnenie zvrchovanej veľmoci – Ruska“.
Putin: Nechceme meniť mestá na Stalingrad
Putin v neskoršej debate s riaditeľkou prokremelskej televízie tvrdil, že ruské jednotky si počínajú tak, aby sa „oslobodené“ mestá a obce nemenili na „Stalingrad“. Ostreľovanie obytných štvrtí označil za „zločin proti ľudskosti“ – urobil tak ale v súvislosti s otázkou ohľadom ukrajinského ostreľovania Donecka, bašty proruských separatistov na východe Ukrajiny. O stave Mariupolu po mnohotýždňovom ruskom obliehaní, ostreľovaní a bombardovaní sa nezmienil, podobne ako o osude ďalších ukrajinských miest poznamenaných bojmi.
Tvrdil tiež, že Rusko nemá výhrady proti vstupu Ukrajiny do Európskej únie, pretože EÚ nie je vojenskou organizáciou, pochybuje však, či to prispeje k rozvoju ukrajinskej ekonomiky. Skôr sa Ukrajina podľa neho stane „polokolóniou“.
Putin, ktorý na úvod ruskej invázie na Ukrajinu nariadil zvýšiť bojovú pohotovosť jadrových síl, odmietol západné obvinenie, že by sa Rusko vyhrážalo jadrovými zbraňami. „Odkiaľ sa to berie? Z ich vlastných tvrdení. Jeden nezodpovedný politik čosi trepne (…) A čo my, budeme mlčať? Akonáhle odpovieme, hneď tvrdí, že sa ‚Rusko vyhráža‘. Ničím sme sa nevyhrážali, ale všetci by mali vedieť, čo máme a čo použijeme na obranu našej zvrchovanosti. To je jasná vec,“ vyhlásil.
Útok hekerov
Plánovaný prejav Putina na fóre v Petrohrade museli v piatok odložiť o približne hodinu pre kybernetický útok. Informuje o tom britský denník The Guardian, ktorý sa odvoláva na vyhlásenie Kremľa.
Tlačové agentúry spresnili, že akreditačný systém ekonomického fóra sa stal terčom útoku DDoS. „Nanešťastie pre masívne DDoS útoky bol dnes znefunkčnený systém fóra a pracovisko pre akreditácie,“ povedal na improvizovanej tlačovej konferencii hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
„Vzhľadom na to sa prezident Putin rozhodol odložiť svoj prejav o hodinu. Neuskutoční sa o druhej popoludní miestneho času, ale o tretej,“ dodal hovorca Kremľa.
Fórum v Petrohrade odštartovalo v stredu a potrvá do soboty.
Čítajte viac Britský admirál: Putin už na Ukrajine strategicky prehral