Armáda bosnianskych Srbov obsadila v júli 1995 srebrenickú enklávu, za ktorej bezpečnosť mali ručiť mierové zbory OSN. Početne aj výzbrojou slabší holandskí vojaci sa vtedy Srbom rozhodli neklásť odpor. Výsledkom bol najhorší masaker na území Európy od druhej svetovej vojny, pri ktorom bosnianskosrbské sily zavraždili viac ako 8 000 ľudí, väčšinou moslimských mužov. Medzinárodný súdny dvor OSN označil toto hromadné vraždenie za genocídu.

Roky boli holandskí vojaci zo Srebrenice obviňovaní zo zbabelosti a zlyhania a neboli uznané ich posttraumatické stresové poruchy. Mnohí z nich preto mali pocit, že ich štát nepodržal v ťažkej chvíli. Pred niekoľkými stovkami veteránov a ich rodín sa im premiér v mene vlády ospravedlnil.
Rutte zdôraznil, že za genocídu nesú vinu bosnianski Srbi, menovite ich predák Radovan Karadžić a vtedajší generál bosnianskosrbských síl Ratko Mladić. Podľa premiéra tiež zlyhalo medzinárodné spoločenstvo. „Svet strašným spôsobom zlyhal,“ povedal predseda vlády.

Srebrenický masaker je zapísaný hlboko v holandskej kolektívnej pamäti. Vláda bývalého premiéra Wima Koka v roku 2002 podala demisiu po tom, ako vyšetrovacia správa ostro kritizovala holandských predstaviteľov za to, že vyslali vojakov do nebezpečnej oblasti bez jasného mandátu a bez výzbroje potrebnej pre ochranu zhruba 30 000 ľudí, ktorí sa v strachu pred bosnianskosrbskými jednotkami uchýlili na holandskú základňu.
V roku 2019 holandský najvyšší súd rozhodol, že holandský štát nesie časť viny za smrť 350 moslimských mužov zavraždených bosnianskymi Srbmi. Vlani Rutteho kabinet schválil pre veteránov z misie OSN v Srebrenici symbolické odškodné vo výške 5 000 eur.