117 deň: Iniciatíva Trojmorie udeľuje Ukrajine štatút partnerskej krajiny

23:30 Sankcie EÚ zavedené proti ruským oligarchom po ruskej agresii voči Ukrajine viedli k zmrazeniu aktív v hodnote takmer 12,5 miliardy eur. Informuje o tom spravodajca TASR s odkazom na tlačovú agentúru DPA. Údaje o výške doteraz zmrazených ruských aktív v priestore EÚ v pondelok potvrdil hovorca Európskej komisie (EK) Christian Wigand. Ešte pred ním o tejto sume informoval nemecký denník Die Welt.

Wigand spresnil, že celková suma zmrazených aktív sa za dva mesiace takmer zdvojnásobila – zo 6,7 miliardy eur v apríli na 10 miliárd eur koncom mája a súčasných 12,5 miliardy eur. Medzi zmrazené aktíva patria luxusné jachty, nehnuteľnosti, helikoptéry či rôzne umelecké diela.

Celková suma však nezahŕňa zmrazené aktíva centrálnej banky Ruska. Zdroje eurokomisie uvádzajú, že tento nárast je spôsobený predovšetkým tým, že v posledných týždňoch bolo odhalených a zmrazených niekoľko väčších aktív, najmä v Nemecku.

22:41 Pri ruskom raketovom útoku na juhoukrajinské prístavné mesto Odesa bol v pondelok zničený sklad potravín. Oznámila to ukrajinská armáda, podľa ktorej k stratám na životoch civilistov nedošlo. Ukrajinské operačné velenie „Juh“ uviedlo, že ruské sily vypálili 14 rakiet na juh Ukrajiny. Ruská armáda tieto správy bezprostredne nekomentovala.

Odesou otriasli explózie po tom, ako predstaviteľ proruských úradov na Kryme Sergej Axionov prostredníctvom aplikácie Telegram informoval, že ukrajinská armáda údajne zasiahla vrtné plošiny v Čiernom mori.

Podľa Axionova sa v čase údajného útoku na plošinách nachádzalo celkovo 12 ľudí, z ktorých päť sa podarilo zachrániť a traja boli zranení. Ukrajinská strana sa k vyhláseniam o útoku na vrtné plošiny v Čiernom mori zatiaľ nevyjadrila. Agentúra Reuters upozornila, že správu o útoku nedokázala závisle overiť. (tasr/reuters)

22:57 Švajčiarsko v pondelok oznámilo, že očakáva „dlhý a komplexný“ proces obnovy Ukrajiny, ktorý budú musieť doplniť reformy. Vo Švajčiarsku sa začiatkom júla bude konať konferencia o obnove Ukrajiny. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Vojna stále pokračuje, my však vieme, že príde čas na obnovu,“ povedal švajčiarsky prezident Ignazio Cassis. Zúčastnené krajiny a medzinárodné organizácie sa podľa jeho slov musia zísť okolo stola a čím skôr predovšetkým navrhnúť, ako chcú pripraviť plán obnovy Ukrajiny.

21:19 Americký prezident Joe Biden povedal, že počas cesty do Európy najbližší víkend pravdepodobne Ukrajinu nenavštívi. „Nie je to isté," odpovedal v pondelok Biden na otázku, či plánuje navštíviť Ukrajinu a dodal, že nechce „Ukrajincom spôsobovať ďalšie ťažkosti". Informuje o tom portál cnn.com.

Keď opäť dostal otázku, či predpokladá návštevu Ukrajiny, keď bude v Nemecku a Španielsku na samitoch G7 a NATO, Biden odpovedal: „Počas tejto cesty pravdepodobne nie". Biden od začiatku ruskej invázie na Ukrajine nebol, ale krajinu navštívil americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a minister obrany Lloyd Austin a tiež americká prvá dáma Jill Bidenová.

Na otázku, či verí tomu, že Ukrajina sa stane členom Európskej únie, Biden novinárom povedal, že podľa neho sa to „veľmi pravdepodobne" stane. (sita/cnn)

20:50 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán súhlasí s návrhom Európskej únie udeliť štatút čakateľa na členstvo v EÚ Ukrajine a Moldavsku, avšak navrhuje súčasne udeliť tento štatút aj Gruzínsku a Bosne a Hercegovine. Informuje o tom spravodajca TASR s odvolaním sa na agentúru MTI.

Orbánov hovorca Bertalan Havasi pre MTI uviedol, že maďarský ministerský predseda o tom hovoril na videokonferencii iniciovanej predsedom Európskej rady Charlesom Michelom v rámci prípravy na summit EÚ, ktorý sa bude konať vo štvrtok a v piatok.

Na videokonferencii sa podľa Havasiho zúčastnili aj predsedovia vlád Belgicka, Bulharska, Estónska, Luxemburska a Malty. Podľa Orbána postojom Maďarska – spolu s ďalšími členskými krajinami Únie – je, aby uvedené štyri krajiny dostali kandidátsky štatút v rovnakom čase.

20:24 Poľský prezident Andrzej Duda oznámil, že Iniciatíva Trojmorie – projekt zameraný na rozvoj spolupráce a infraštruktúry medzi južnou a severnou časťou Európy – ponúka Ukrajine štatút partnerskej krajiny. „Rozhodli sme sa vytvoriť špeciálny, nový typ partnerstva s Iniciatívou Trojmorie,“ povedal Duda na siedmom summite tejto iniciatívy v lotyšskej Rige. Dodal, že členské krajiny okrem strategického partnerstva udeľujú Ukrajine aj partnerstvo spojené s aktívnou účasťou.

Duda sľúbil, že ak by Ukrajina chcela postaviť svoj úsek cestnej komunikácie Via Carpathia, ktorá spája južnú a severnú Európu, alebo rozvíjať železničné spojenia medzi krajinami, Iniciatíva Trojmorie bude na týchto projektoch spolupracovať.

Duda o partnerstve Ukrajiny s iniciatívou predtým hovoril aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ten sa na Twitteri Dudovi poďakoval za „neochvejnú pomoc“ v oblasti obrany a podporu v úsilí získať štatút kandidátskej krajiny na vstup do EÚ.

Takýto typ partnerstva však podľa poľského prezidenta nie je vyhradený len pre Ukrajinu. Budú oň môcť podľa jeho slov požiadať aj ďalšie krajiny v strednej Európe, „ktoré členskými krajinami EÚ nie sú, ale usilujú sa o to“. (tasr/pap)

20:00 Zlosť na NATO, pohŕdanie Európskou úniou. Taký bol doteraz postoj Ruska k hlavnému vojenskému a politicko-hospodárskemu bloku Západu. V predvečer summitu EÚ, ktorý sa chystá priznať Ukrajine kandidátsky štatút, prezident Volodymyr Zelenskyj predpovedá nepriateľskú reakciu Moskvy.

Čítajte viac Zelenskyj varuje úniu. Pootvorenie dverí Kyjevu rozzúri Moskvu

19:35 Vodca Ruskom anektovaného ukrajinského regiónu Krym Sergej Aksenov obvinil ukrajinské sily, že sa zameriavajú na vrtné plošiny v Čiernom mori. Informuje o tom spravodajský web CNN. „Dnes o 8:00 ráno nepriateľ zaútočil na naše vrtné plošiny Čornomorneftegaz. Som v kontakte s kolegami z ministerstva obrany Ruskej federácie a FSB. Pracujeme na záchrane ľudí,“ napísal Aksenov v pondelok na Telegrame. Podľa Aksenova bolo po raketovom útoku zachránených päť ľudí, z ktorých traja boli zranení. Naďalej podľa neho pokračuje pátranie a záchrana zvyšných pracovníkov.

Televízia CNN sa v súvislosti s ruským tvrdením obrátila na veliteľstvo ukrajinských síl na juhu krajiny, ktoré však správy odmietlo komentovať.

Rusko sa zmocnilo dvoch ukrajinských vrtných plošín, Petro Godovanec a Ukrajina, v marci 2014, keď Moskva anektovala polostrov Krym. Plošiny slúžia nielen na vŕtanie, ale aj na prieskum a v roku 2015 ich Rusi presunuli do plynového poľa Halicynske, ktoré leží 130 kilometrov od ukrajinského mesta Odesa. (sita/cnn)

19:00 Ukrajinský prezident Zelenskyj predstaviteľom Africkej únie (AÚ) povedal, že africký kontinent je rukojemníkom ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá spôsobuje nedostatok potravín a vyvoláva obavy z potravinovej krízy. „Afrika je vlastne rukojemníkom. Je rukojemníkom tých, ktorí rozpútali vojnu proti našej krajine,“ povedal Zelenskyj v pondelok prostredníctvom videokonferencie.

Svetová potravinová kríza potrvá podľa jeho slov tak dlho ako ruská „koloniálna vojna“. „Vedieme komplexné rokovania na viacerých úrovniach s cieľom odblokovať ukrajinské prístavy. Zatiaľ však pokrok nenastáva,“ povedal Zelenskyj. (tasr/afp)

18:23 Poľsko oznámilo, že na jednom z hraničných priechodov s Ukrajinou na juhovýchode krajiny otvára päť dodatočných expedičných miest pre nákladné automobily s cieľom uľahčiť prevoz obilia na Ukrajinu. Počet doteraz fungujúcich expedičných miest sa tým zdvojnásobil, uviedol v pondelok hovorca poľskej vlády Michal Dworczyk. Nové zariadenia otvorili na hraničnom priechode Korczowa-Krakovec na juhovýchode krajiny.

Cieľom je vyhnúť sa zápcham a skrátiť časy potrebné na čakanie pre nákladnú dopravu na oboch stranách hranice. Ukrajinský minister pre infraštruktúru Olexandr Kubrakov povedal, že toto opatrenie prispieva aj k celosvetovej potravinovej bezpečnosti, píše DPA.

Ukrajina, ktorá od konca februára čelí ruskej invázii, je jedným z najväčších svetových producentov obilia. Rusko však v ukrajinských prístavoch blokuje vývoz približne 20 miliónov ton obilnín určených najmä pre krajiny severnej Afriky a Ázie, pripomína DPA. (tasr)

17:40 Ruské tanky zničené na Ukrajine budú súčasťou výstavy s názvom „Neporaziteľná armáda“, ktorú koncom júna otvoria v poľskej Varšave a neskôr sa presunie aj do ďalších európskych metropol. Oznámil vedúci kancelárie poľského premiéra Michal Dworczyk.

„Výstava bude otvorená koncom tohto mesiaca na varšavskom Hradnom námestí a potom, dúfam, poputuje aj do ďalších miest,“ uviedol Dworczyk na tlačovej konferencii na hraničnom priechode Korczowa na juhovýchode Poľska.

Ďalej priblížil, že výstavu pripravili na základe dohody medzi úradom predsedu vlády a ukrajinským ministerstvom obrany. „Na jednej strane ukážeme zverstvá páchané ruskou armádou na Ukrajine a na druhej strane hrdinské úsilie ukrajinských ozbrojených síl a dôsledky týchto bojov, teda poškodenú vojenskú techniku,“ dodal Dworczyk.

17:15 Nemecko po prvý raz na základe sankcií proti Rusku skonfiškovalo ruskému manželskému páru tri byty v bavorskom Mníchove. Doteraz nemecké úrady Rusom majetok iba blokovali.

Čítajte viac Nemecko na základe sankcií po prvý raz zhabalo byty Rusom

16:50 Nemecko nepredpokladá, že lídri, ktorí sa na budúci týždeň stretnú na summite NATO v Madride, odklepnú vstup Fínska a Švédska do NATO. Berlín však tvrdí, že dohoda sa už črtá. „Myslím si, že ide o riadenie očakávaní (expectation management) a zasadenie celej záležitosti do historického kontextu,“ povedal pre AFP nemenovaný vysokopostavený zdroj z prostredia nemeckej vlády.

„Vzhľadom na historický rozmer by nebolo katastrofou, ak by sme potrebovali ešte niekoľko týždňov na prijatie dohody (o vstupe Fínska a Švédska do NATO),“ dodal zdroj v kontexte členstva ďalších štátov v obrannej aliancii.

Podľa Berlína je však rozhodujúce to, že „neexistujú žiadne neprekonateľné rozpory“ medzi severskými krajinami a Tureckom, uviedol nemecký predstaviteľ. V tomto kontexte nemecká vláda predpokladá, že bude možné nájsť riešenie, „ktoré zohľadní záujmy všetkých strán“.

16:08 Ukrajinský súd v pondelok zakázal najväčšiu proruskú politickú stranu v krajine a zhabal jej majetok na celoštátnej úrovni v súvislosti s obvinením z podkopávania suverenity krajiny. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Rozhodnutie prišlo po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v marci podpísal dekrét zakazujúci činnosť politickým stranám, ktoré tajné služby označili za naklonené Moskve.

Ukrajinský minister spravodlivosti Denys Maľuska vo vyhlásení na sociálnej sieti uviedol, že odvolací súd „zakázal činnosť politickej strany Opozičná platforma – Za život“. Súd podľa neho rozhodol o prevode všetkého majetku, finančných prostriedkov a ďalších aktív tejto strany do vlastníctva štátu.

Maľuska dodal, že celkovo bolo zakázaných desať proruských politických strán, ktorých činnosť bola považovaná za podkopávanie národnej bezpečnosti Ukrajiny.

15:57 Maďarsko ponúka svoje územie ako alternatívnu trasu na prevoz ukrajinského obilia, oznámil v pondelok v Luxemburgu maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR s odkazom na správu agentúry Reuters.

Šéf maďarskej diplomacie ponuku predloženú na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu zdôvodnil skutočnosťou, že na zvyčajných prepravných trasách prechádzajúcich Čiernym morom sú v dôsledku ruskej invázie prekážky.

15:53 Nemecko po prvýkrát na základe protiruských sankcií zhabalo ruskému manželskému páru trojicu bytov v Mníchove a tiež bankový účet. Doteraz nemecké úrady Rusom majetok iba blokovali. O zhabaní nehnuteľností dnes informovala mníchovská prokuratúra, ktorá na prípade spolupracuje so Spolkovým kriminálnym úradom (BKA) a mníchovským finančným úradom. Identitu Rusov prokuratúra nezverejnila, uviedla ale, že muž je členom ruskej Štátnej dumy – dolnej komory parlamentu.

„Od 14. júna 2022 sa uskutočnilo súčasné zhabanie trojice nehnuteľností (súkromných bytov) v Mníchove a tiež bankového účtu, na ktoré prichádzalo mesačné nájomné zhruba 3500 eur,“ oznámila vo vyhlásení prokuratúra. Dodala, že podľa všetkého ide o prvý prípad, keď bol v Nemecku sankcionovaným Rusom zhabaný majetok.

15:46 Litva v pondelok oznámila, že zákaz železničnej prepravy tovaru cez jej územie do susednej Kaliningradskej oblasti, ktorá je ruskou exklávou, je v súlade so sankciami Európskej únie. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.

„Sú to európske sankcie, ktoré vstúpili do platnosti 17. júna,“ povedal litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis. Litovský minister podľa AP povedal, že jeho krajina tieto opatrenia prijala po „konzultáciách s Európskou komisiou“. „Preprava tovaru podliehajúceho sankciám cez litovské územie už viac nebude možná,“ povedal na pondelkovom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok žiadalo okamžité zrušenie „otvorene nepriateľských“ obmedzení Litvy a oznámilo, že „si bude vyhradzovať právo podniknúť kroky na ochranu svojich národných záujmov“ v prípade, ak nákladná preprava medzi Kaliningradskou oblasťou a zvyškom ruského územia nebude plne obnovená. Ruský rezort diplomacie oznámil, že si v tejto záležitosti predvolal litovského chargé d'affaires v Moskve.

14:45 Ukrajinský parlament v pondelok ratifikoval Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, známy aj ako Istanbulský dohovor.

Ako parlament informoval na svojom konte v aplikácii Telegram, za dokument hlasovala väčšina 259 poslancov, proti boli ôsmi.

V dokumente sa konštatuje, že jeho cieľom je chrániť ženy pred všetkými formami násilia, predchádzať, stíhať a odstraňovať násilie páchané na ženách a domáce násilie, ktoré je páchané aj na mužoch a deťoch – chlapcoch a dievčatách.

Istanbulský dohovor je medzinárodná dohoda Rady Európy. Podpísaná bola 11. mája 2011 v Istanbule. Dohovor už ratifikovalo najmenej 34 krajín.

14:31 Ruské ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo na okamžité zrušenie „otvorene nepriateľských“ obmedzení Litvy, čo sa týka zákazu železničnej prepravy tovaru cez jej územie do susednej Kaliningradskej oblasti, ktorá je ruskou exklávou. Ide o tovar, na ktorý sú uvalené ekonomické sankcie EÚ. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

„Ak v blízkej budúcnosti nebude v plnej miere obnovená nákladná preprava medzi Kaliningradskou oblasťou a zvyškom územia Ruskej federácie cez Litvu, Rusko si bude vyhradzovať právo podniknúť kroky na ochranu svojich národných záujmov,“ uviedlo v pondelok ministerstvo vo vyhlásení.

Ruský rezort diplomacie oznámil, že si v tejto záležitosti predvolal litovského chargé d'affaires v Moskve.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelkovom telefonickom rozhovore s novinármi nazval konanie Vilniusu „bezprecedentným“ a „nelegálnym“ a prisľúbil odozvu, píše agentúra Reuters.

13:20 Ukrajinská armáda v pondelok údajne zasiahla vrtné plošiny v Čiernom mori. Prostredníctvom aplikácie Telegram o tom informoval predstaviteľ proruských úradov na Kryme Sergej Axionov.

Agentúra AFP vo svojej správe poznamenala, že ide o prvý hlásený zásah proti pobrežnej energetickej infraštruktúre na Kryme od 24. februára, keď Rusko začalo svoju tzv. špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine.

Ukrajinská strana sa k vyhláseniam o útoku na vrtné plošiny v Čiernom mori zatiaľ nevyjadrila. Používatelia aplikácie Telegram však od rána zverejňujú správy o ostreľovaní Hadieho ostrova v Čiernom mori, ktorý pred časom obsadili ruské jednotky.

Podľa Axionova sa v čase údajného útoku na plošinách nachádzalo celkovo 12 ľudí, z ktorých päť sa podarilo zachrániť a traja boli zranení.

Pátranie po ostatných pokračuje aj v spolupráci s ruským ministerstvom obrany a Federálnou bezpečnostnou službou (FSB), dodal Axionov. Podľa neho ministerstvo obrany uskutočňuje záchrannú operáciu, do ktorej sú zapojené hliadkovacie člny a lietadlá.

12:10 Ťažkosti Ruska pri vojenskom postupe na Ukrajine súvisia podľa hodnotenia odborníkov z britských tajných služieb so slabinami v oblasti leteckých síl. Je veľmi pravdepodobné, že táto skutočnosť je jedným z najdôležitejších faktorov zodpovedných za veľmi obmedzené úspechy Moskvy. Vo svojej pravidelnej správe o situácii na Ukrajine to v pondelok uviedlo britské ministerstvo obrany. TASR prevzala správu z agentúry DPA. Viac sa dočítate tu.

10:52 Ukrajina v pondelok oznámila, že stratila kontrolu nad dedinou Meťolkine nachádzajúcou sa severovýchodne od mesta Severodoneck, kde už niekoľko týždňov prebiehajú ťažké boje proti ruským inváznym silám. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry AFP.

„Žiaľ, nad Meťolkine už nemáme kontrolu. A nepriateľ naďalej posilňuje svoje rezervy,“ uviedol gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj vo vyhlásení na on-line platforme Telegram. V uvedenej obci žilo pred začiatkom vojny približne 1000 obyvateľov.

Ruské ministerstvo obrany už v nedeľu hlásilo, že prebralo kontrolu nad obcou Meťolkine, pripomína agentúra DPA. Ukrajinský generálny štáb vtedy ešte hovoril o čiastočnom úspechu ruských síl.

Hajdaj uviedol, že severodonecká chemická továreň Azot, kde sa ukrývajú stovky civilistov, je neustále pod paľbou ruských síl.

10:38 Šéf európskej diplomacie Josep Borrell v pondelok vyhlásil, že voči Rusku by mala byť vyvodená zodpovednosť, ak bude naďalej blokovať vývoz životne dôležitého obilia z Ukrajiny. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

„Je nepredstaviteľné, že milióny ton pšenice sú zablokované na Ukrajine, zatiaľ čo ľudia vo zvyšku sveta trpia hladom. Toto je skutočný vojnový zločin,“ povedal Borrell novinárom po príchode na zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu. „Nedokážem si predstaviť, že to bude trvať ešte dlhšie,“ dodal. „Vyzývame Rusko, aby odblokovalo (ukrajinské čiernomorské) prístavy,“ apeloval.

Borrell zdôraznil, že potravinovú krízu nespôsobujú sankcie, ktoré voči Moskve zaviedla EÚ pre ofenzívu na Ukrajine. „Naše sankcie nie sú zamerané na potraviny, ich predmetom nie sú hnojivá,“ povedal Borrell. „Problémom je ruská blokáda ukrajinského obilia,“ konštatoval.

Ukrajina patrí k najväčším producentom obilia na svete. Vývoz cez ukrajinské prístavy sa však v dôsledku ruskej invázie zastavil. V silách je zablokovaných vyše 20 miliónov ton obilia, čo vyvoláva obavy z hladomoru v zraniteľných regiónoch.

9:44 Hraničnými priechodmi prešlo v nedeľu na Slovensko 3379 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 902 mužov, 1776 žien a 701 detí. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra (MV) SR Zuzana Eliášová.

O dočasné útočisko požiadalo 11 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi 3282 osôb.

„Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo šesť policajtov, 19 hasičov, 82 colníkov, 90 vojakov, sedem dobrovoľníkov, desať zamestnancov migračného úradu a 25 príslušníkov zahraničných zložiek,“ priblížila hovorkyňa.

9:29 Austrália dodala Ukrajine prvé štyri zo 14 prisľúbených obrnených transportérov. Táto dodávka sa uskutočnila v rámci balíka pomoci, na ktorý austrálska vláda vyčlenila 285 miliónov dolárov. V noci na pondelok to oznámilo ukrajinské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

Dodávku obrnených transportérov typu M113AS4 a ďalších 20 bojových vozidiel pechoty typu Bushman prisľúbil Ukrajine ešte v máji bývalý austrálsky minister obrany Peter Dutton.

„Budeme sa snažiť nájsť spôsoby, ako najlepšie pomôcť obyvateľom Ukrajiny. Austrália stojí pri Ukrajine a opätovne vyzýva Rusko, aby zastavilo svoju nevyprovokovanú, nespravodlivú a protizákonnú inváziu na Ukrajinu,“ vyhlásil súčasný austrálsky minister obrany Richard Marles.

8:24 Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vyjadrila presvedčenie, že Ukrajina získa oficiálny štatút kandidátskej krajiny Európskej únie. Povedala to pred kľúčovým summitom EÚ, ktorý sa uskutoční počas štvrtka a piatka a 27 členských štátov eurobloku sa na ňom bude zaoberať odporúčaním EK udeliť Ukrajine kandidátky štatút.

Som pevne presvedčená, že dostaneme pozitívne rozhodnutie a získame podporu na to, aby toto smerovanie mohlo byť stanovené, povedala šéfka EK v nedeľu večer v tolkšou Anne Willovej na nemeckej televíznej stanici ARD. „Samozrejme, je to tiež historické rozhodnutie, ktoré teraz musí spraviť Európska rada, ale prípravy sú dobré,“ dodala s tým, že pevne verí, že Ukrajina kandidátsky štatút získa.

Von der Leyenová zdôraznila, že rozhodnutie Európskej komisie podporiť Ukrajinu v tejto záležitosti je založené na dátach, faktoch a prípravnej práci tejto krajiny za posledné roky. „Ukrajina spravila v uplynulých rokoch mimoriadne kroky vpred,“ uviedla. „Chceme vidieť ešte viac reforiem,“ dodala.

Čítajte viac Eurokomisia odporúča Ukrajinu ako kandidáta na vstup do EÚ

8:04 Ruskí vojaci sa na Ukrajine snažia zabrániť preskupeniu ukrajinských jednotiek v piatich smeroch vrátane Záporožia a Lymanu či Avdijivky v Doneckej oblasti, uviedol ukrajinský generálny štáb. Podľa správy ruskej Brjanskej oblasti, ktorá s Ukrajinou susedí, ukrajinské sily dnes ráno ostreľovali tamojšiu dedinu Suzemka. Informoval o tom ruskojazyčný server BBC.

Ruská armáda sa ďalej snaží úplne obsadiť mesto Severodoneck, uvádza Kyjev. Okolité dediny a mestá vrátane priľahlého Lysyčanska sú podľa ranného hlásenia ukrajinského generálneho štábu pod delostreleckou paľbou Ruska.

Ostreľovanie v nedeľu podľa oblastnej správy zasiahlo aj mesto Seredyna-Buda v severoukrajinskej Sumskej oblasti, ktoré leží cez 250 kilometrov od frontovej línie.

Na opačnej strane hranice v priľahlej Brjanskej oblasti ukrajinskej jednotky zasiahli Suzemku, napísal na telegrame tamojší gubernátor Alexander Bogomaz. Jeden človek bol podľa neho zranený. BBC pripomína, že správy z oblastí bojov nemožno nezávisle overiť.

6:45 Americký denník The New York Times preskúmal viac ako 2 000 fotografií munície, ktorú Rusko vo vojne na Ukrajine použilo a dospel k záveru, že väčšina z nej bola neriadená.

Denník takisto skonštatoval, že až 210 kusov z identifikovanej munície je zakázaných medzinárodnými zmluvami, informovala bieloruská opozičná televízia Nexta.

6:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom večernom príhovore povedal, že ruská armáda môže v najbližších dňoch zosilniť svoje útoky. Tento týždeň budú lídri krajín Európskej únie na summite v Bruseli rozhodovať, či Ukrajine potvrdia status kandidáta vstupu do EÚ.

Zelenskyj skutočnosť, že Európska komisia v piatok odporučila kandidatúru Kyjeva na členstvo v európskom bloku, označil za „jednu z najdôležitejších od roku 1991“, keď Ukrajina získala nezávislosť. „Od Ruska sa dá samozrejme očakávať posilnenie nepriateľských aktivít. Schválne, demonštratívne. A nie len proti Ukrajine, ale aj proti iným európskym krajinám,“ povedal Zelenskyj. „Varujeme partnerov,“ dodal.

K situácii na bojisku Zelenskyj povedal, že Rusko akumuluje sily smerom k Záporožiu a v Charkovskej oblasti a že ruské sily znovu ostreľovali ukrajinskú infraštruktúru na výrobu paliva, pretože ich cieľom je zhoršiť situáciu na Ukrajine. Boje v Doneckej a Luhanskej oblasti označil za nesmierne kruté.