119. deň: Zelenskyj tlačí na EÚ: Sankcie a zbrane. Frontová línia má 2500 km

"Rusko musí cítiť narastajúci tlak ohľadom vojny a jeho agresívnej protieurópskej politiky," povedal Zelenskyj po rozhovoroch s premiérmi EÚ.

, , , 22.06.2022 05:55, aktualizované: 21:58
Ukrajina, herec Ben Stiller, Volodymyr Zelenskyj Foto:
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vpravo) a americký herec Ben Stiller, ktorý je vyslancom dobrej vôle Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), počas stretnutia v Kyjeve 20. júna 2022.
debata (376)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 119. deň
  • Zelenskyj žiada EÚ čo najskôr prijať siedmy balík sankcií
  • Rusi sa blížia k Lysyčansku, mesto je pod paľbou
  • Pokračuje dobývanie Severodonecka
  • Briti: Doneckí separatisti stratili už viac než polovicu vojakov
mier-ukrajine-2

VIDEO: Ukrajinci používajú aj protilodné strely Harpoon. Takto fungujú (video U. S. Navy)

Muž kráča pomocou barlí okolo zničených ruských...
Ukrajinskí vojaci kráčajú popri tankoch v meste...
+8Ukrajinskí vojak nad telami ruských vojakov a...

21:55 Od začiatku ruskej invázie koncom februára zaznamenali úrady osem miliónov odchodov z Ukrajiny do zahraničia. Uviedol to podľa agentúry Reuters Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Opačným smerom úrady zaregistrovali 2,8 milióna prekročení hranice. Od začiatku vojny európske krajiny prijali 5,2 milióna utečencov z Ukrajiny. V Európskej únii sa ich najviac zaregistrovalo v Poľsku, Nemecku a Českej republike.

Najčastejšie ľudia z Ukrajiny prekročili hranicu do Poľska, ktoré zaznamenalo 4,1 milióna vstupov zo susednej krajiny. Medzi krajinami Európskej únie je druhé Maďarsko s 800 000 vstupmi a tretie Rumunsko so 700 000 vstupmi. Časť utečencov sa ale v susedných krajinách neusadila.

Niektorí ľudia hranicu prekročili opakovane. V Európe tak bolo registrovaných na 5,2 milióna ľudí z Ukrajiny. Medzi krajinami Európskej únie sa ich prihlásilo najviac v Poľsku, kde dočasnú ochranu dostalo 1,2 milióna ľudí. V Európskej únii potom nasleduje Nemecko, kam prišlo na 780.000 ľudí, a Česká republika s 374 000 regis­trovanými utečencami z Ukrajiny. Napríklad české úrady už skôr uviedli, že registrácia nemusí nevyhnutne zodpovedať krajine, kde sa daní utečenci skutočne nachádzajú.

Podľa údajov UNHCR zhruba 1,3 milióna ľudí odišlo z Ukrajiny do Ruska. Podľa ukrajinských úradov ale časť presunov do krajiny, ktorá začala vojenskú agresiu, bola vynútená.

UNHCR uvádza, že svoje údaje čerpá predovšetkým z vládnych dát, ktoré potom porovnáva s ďalšími zdrojmi. Uvedené počty tak predstavujú odhady, ktoré môžu byť neskôr korigované.

20:48 Ukrajinská armáda zasiahla ruské ciele na obsadenom Hadím ostrove v Čiernom mori, oznámilo v stredu južné veliteľstvo ukrajinských síl. Strely podľa neho zasiahli protiraketový systém Pancir-S1 a ďalšie vybavenie. Škody na ostrove ukázali aj satelitné snímky americkej spoločnosti Maxar Technologies.

Utorkový útok potvrdilo aj Rusko. Tamojšie ministerstvo obrany ale uviedlo, že žiadne z ukrajinských striel nezasiahli cieľ, napísal ruskojazyčný server BBC.

Na troch miestach na ostrove sú podľa satelitných snímok z 21. júna viditeľné tri vypálené miesta. Jedno sa nachádza blízko stavby na juhu ostrova, ďalšie sú blízko hlavného komplexu budov v jeho strede. Ukrajinské sily za posledné dva mesiace opakovane zasiahli ruské jednotky a infraštruktúru na ostrove a lietadlá či plavidlá v jeho okolí, píše server CNN.

Rusko obsadilo Ukrajine patriace malý, ale strategicky významný Hadí ostrov v prvý deň invázie. Ostrovček ležiaci zhruba 150 kilometrov južne od Odesy sa stal symbolom ukrajinského odporu, keď tamojšia posádka nevyberanými slovami odmietla výzvy ruskej vojnovej lode na zloženie zbraní.

19:55 Nemecká vláda v stredu varovala Rusko pred vystupňovaním napätia v Litve, ktorá v sobotu zakázala prevoz tovaru do ruskej Kaliningradskej oblasti cez svoje územie, uviedla agentúra AFP.

Hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit vo vyhlásení uviedol, že Nemecko odmieta protiopatrenia ohlásené Ruskom. „Rusko žiadame, aby neprijímalo žiadne opatrenia, ktoré porušujú medzinárodné právo,“ zdôraznil.

Litva zakázala cez svoje územie prevoz tovaru, na ktorý sa vzťahujú sankcie EÚ, pripomenul Heberstreit a dodal, že osoby a tovar, na ktorý sa tieto opatrenia nevzťahujú, môžu na územie Kaliningradskej oblasti prúdiť aj naďalej.

18:58 Spojené štáty nepovolili ruskému špeciálu priletieť pre ruských diplomatov vyhostených z USA. Vo vyhlásení to uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová. Moskva podľa nej prijme „asymetrické“ odvetné opatrenia, píše agentúra Interfax. Lietadlo malo podľa Zacharovovej vyzdvihnúť zamestnancov ruských zahraničných inštitúcií a ich rodiny, ktorí boli z krajiny skôr tento mesiac vyhostení.

„Americká strana systematicky ničí vzájomné vzťahy, ktoré sú už teraz v poľutovaniahodnom stave,“ uviedla hovorkyňa vo vyhlásení a dodala, že správanie amerických úradov nezostane bez odpovede, ktorú budú aj „asymetrické opatrenia“.

18:26 Ľvovský súd na žiadosť prokuratúry predĺžil do 9. augusta väzbu ukrajinskému proruskému politikovi a oligarchovi Viktorovi Medveďčukovi, ktorý je pokladaný za človeka blízkeho ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Ukrajinské úrady ho vinia z vlastizrady. Súd tiež obstavil časť jeho majetku, vrátane luxusného železničného jedálneho vozidla, píše stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe.

Tá zároveň pripomenula, že novinári projektu „Sľudstvo.Info“ už v marci zverejnili zábery tohto vagóna, ktorý sa údajne nachádzal na území Medveďčukovho paláca v kyjevskej štvrti Pušča Vodycia. Ruský list Kommersant píše, že približná hodnota takéhoto železničného vozidla, ktorému sa na Ukrajine hovorí „zlatý vagón“, je okolo 2,5 milióna dolárov.

Ukrajina vlani začala vyšetrovanie Medveďčuka kvôli podozreniu z vlastizrady a drancovaniu prírodných zdrojov na Kryme. Tento rok vo februári, krátko po začiatku ruskej invázie, ukrajinské úrady informovali o tom, že utiekol z domáceho väzenia. V apríli tajná služba SBU oznámila, že Medveďčuka zadržala. Politik popiera, že by sa dopustil čohokoľvek nezákonného.

Tento týždeň odvolací súd v Ľvove vyhovel žiadosti ministerstva spravodlivosti a zakázal Medvedčukovu politickú stranu Opozičná platforma – Za život, pričom zároveň rozhodol o konfiškácii jej majetku. Proti rozhodnutiu sa možno ešte odvolať na najvyšší súd, uviedla na svojom webe Ukrajinska pravda.

17:39 Negatívny názor na Rusko má podľa nového prieskumu v 18 prozápadných krajinách v priemere 85 percent ľudí. Len menej ako desať percent respondentov vidí najväčší štát sveta pozitívne. Na historické minimum za posledných 20 rokov sa medzi ľuďmi prepadla aj dôvera v ruského prezidenta Vladimira Putina.

Rusko, Moskva, prehliadka Čítajte viac Rusi si to u ľudí v prozápadných štátoch pokašľali. Neznáša ich 85 %

17:22 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na svojom twitterovom účte informoval o tom, že sa poďakoval českému premiérovi Petrovi Fialovi za „dôslednú“ českú podporu toho, aby Ukrajina získala postavenie kandidáta na členstvo v Európskej únii. Politici podľa neho tiež prebrali nadchádzajúce české predsedníctvo EÚ. „Prebrali (sme) priority českého predsedníctva v Rade EÚ v druhej polovici roka,“ napísal Zelenskyj. Je podľa neho dôležité, že Ukrajina patrí medzi hlavné priority českého predsedníctva. Z jeho oznámenia nevyplýva kedy s predsedom českej vlády hovoril.

17:05 Moskovské úrady v stredu oznámili zmenu adresy, na ktorej v ruskom hlavnom meste sídli americká ambasáda. Tá sa teraz nachádza na Námestí Doneckej ľudovej republiky č. 1, čo odkazuje na samozvaný štátny útvar proruských separatistov v Donbase.

„Veľvyslanectvo Spojených štátov v Rusku má novú oficiálnu adresu,“ oznámila moskovská radnica s tým, že k zmene došlo v dôsledku toho, že sa rozhodla pomenovať dovtedy bezmenné otvorené priestranstvo pred hlavným vchodom do ambasády.

Americká ambasáda predtým sídlila na adrese Boľšoj Deviatinskij č. 8. K zmene názvu došlo po tom, ako členovia moskovského mestského zastupiteľstva navrhli pomenovať zmienené priestranstvo na počesť „obrancov Donbasu“. Názov bol vybraný prostredníctvom verejného hlasovania, do ktorého sa podľa radnice zapojilo takmer 280-tisíc ľudí.

Rusko krátko pred spustením invázie na Ukrajinu uznalo nezávislosť dvoch odštiepeneckých regiónov v Donbase s prevažne ruským obyvateľstvom – samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (ĽLR). Za jeden z dôvodov invázie označilo práve ochranu rusky hovoriacich obyvateľov pred prenasledovaním ukrajinskými nacistami alebo fašistami.

USA pomenovali v roku 2018 ulicu pred ruskou ambasádou vo Washingtone po zavraždenom ruskom opozičnom politikovi Borisovi Nemcovovi, ktorého vo februári 2015 zastrelili v centre Moskvy. (afp, tasr)

15:28 Z okupovaného juhoukrajinského prístavu Mariupol vyplávala v stredu turecká nákladná loď. Stalo sa tak po „konštruktívnych“ rozhovoroch s Moskvou venovaných vývozu obilia, oznámilo turecké ministerstvo obrany. „Stretnutie v Moskve prinieslo prvý konkrétny výsledok. Len niekoľko hodín po skončení dlhého stretnutia vyplávala z tohto ukrajinského prístavu (Mariupol) turecká loď na prepravu suchého nákladu,“ uvádza sa vo vyhlásení tureckého ministerstva.

Rezort neuviedol bližšie podrobnosti o náklade tureckej lode. Tento typ plavidiel sa však používa na prepravu obilia a iných sypaných nákladov. Turecko stojí na čele snáh o obnovenie vývozu obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov, ktorý sa zastavil v dôsledku ruského vpádu na Ukrajinu. Obilie nie je možné vyvážať, keďže ukrajinské prístavy sú pre obavy z ruských útokov zamínované a súčasne blokované ruským námorníctvom.

V tejto situácii uviazli v čiernomorských prístavoch, ktoré ovláda Ukrajina, aj v ukrajinských prístavoch okupovaných Ruskom milióny ton pšenice a ďalších obilnín. Od ich dodávok sú pritom závislé viaceré krajiny tretieho sveta. Zastavenie vývozu ukrajinského obilia prispelo k zvyšovaniu cien potravín i rastu globálnej inflácie.

kombajn, žatva, superpočítač, moderné technológie Čítajte viac Z Bratislavy až do Afriky. Slovensko chce prepravovať ukrajinské obilie

Podľa tureckého ministerstva obrany na schôdzke v Moskve rokovali o vývoze ukrajinského obilia tureckí a ruskí generáli. Zhodli sa na tom, že do rozhovorov o tejto otázke by sa v blízkej budúcnosti okrem Turecka a Ruska mali zapojiť aj Ukrajina a OSN.

„V tomto kontexte sa dospelo k záveru, že v najbližších týždňoch sa sa malo uskutočniť štvorstranné stretnutie, ktorému by predchádzala schôdzka s Ukrajinou a OSN,“ uviedlo turecké ministerstvo. Turecké médiá predtým informovali, že takéto štvorstranné stretnutie by sa malo uskutočniť na budúci týždeň v Istanbule. (tasr, afp)

14:18 Organizácia Lekári bez hraníc (MSF) v stredu upozornila na „šokujúci nedostatok úsilia“ o ochranu civilistov, ktorí sa na Ukrajine ocitajú v oblasti bojov. Lekárska organizácia pri tomto konštatovaní vychádzala z anamnéz a výpovedí pacientov, ktoré zozbierali jej tímy na Ukrajine.

Organizácia MSF, ktorá po ruskej vojenskej invázii sprevádzkovala na Ukrajine nemocničný vlak, informovala, že viac ako 40 percent zranených vo vlaku tvorili starší ľudia a deti. Prišli so zraneniami po výbuchu, s traumatickými amputáciami, črepinami a so strelnými poraneniami.

Tento stav podľa MSF poukazuje „na nedostatočné rešpektovanie ochrany civilného obyvateľstva, čo je vážne porušenie medzinárodného humanitárneho práva.“ MSF uviedli, že od 31. marca do 6. júna evakuovali vlakom s lekárskym personálom 653 pacientov, ktorých previezli z vojnou postihnutých oblastí na východe Ukrajiny do nemocníc v bezpečnejších častiach krajiny.

Práve počas týchto prevozov sa mnohí pacienti s personálom podelili o svoje zážitky. „Väčšina pacientov, s ktorými sme sa rozprávali, pri označovaní, kto je zodpovedný za ich zranenia, hovorila o ruských a Ruskom podporovaných jednotkách,“ informovali MSF.

Koordinátor MSF pre mimoriadne situácie Christopher Stokes zdôraznil najmä to, že mnohí pacienti boli zranení počas útokov, pri ktorých boli zasiahnuté aj civilné obytné oblasti. „Hoci nemôžeme konkrétne poukázať na úmysel zamerať sa na civilistov, rozhodnutie použiť ťažké zbrane masovo v husto obývaných oblastiach znamená, že civilisti sú nevyhnutne – a teda vedome – zabíjaní a zraňovaní,“ upozornil.

MSF zistili, že zranenia spôsobené výbuchom boli príčinou 73 percent prípadov vojnových úrazov, ktoré jej tímy ošetrovali; ďalších 20 percent spôsobili šrapnely alebo streľba a zvyšok iné incidenty. Viac ako desať percent pacientov Lekárov bez hraníc s vojnovým úrazom prišlo aspoň o jednu končatinu, pričom najmladší mal len šesť rokov.

Prezident MSF Bertrand Draguez vyzval všetky ozbrojené skupiny, aby „rešpektovali medzinárodné humanitárne právo a dodržiavali svoje povinnosti chrániť civilistov a civilnú infraštruktúru“. Vo svojom vyhlásení dodal, že podľa medzinárodného práva sú bojujúce jednotky povinné „umožniť ľuďom útek do bezpečia a umožniť bezpečnú a včasnú evakuáciu chorých a zranených“. (afp, tasr)

12:00 Štyri slovenské vrtuľníky typu Mi-17, jeden vrtuľník Mi-2 a munícia do raketometov Grad už sú na Ukrajine, potvrdil ukrajinský Generálny štáb na sociálnej sieti Facebook.

11:29 Indonézsky prezident Joko Widodo navštívi na budúci týždeň Rusko a Ukrajinu a stretne sa s vrcholnými predstaviteľmi týchto znepriatelených krajín. Widodo bude prvým prezidentom ázijskej krajiny, ktorý navštívi Kyjev a Moskvu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Joko Widodo Čítajte viac Indonézsky prezident navštívi Rusko a Ukrajinu, stretne sa s Putinom i Zelenským

11:17 Slovenský premiér Eduard Heger sa v nasledujúcich dvoch dňoch zúčastní na zasadnutí Európskej rady, ktorá bude rokovať o žiadostiach Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska o členstvo v Európskej únii. Do Bruselu odcestuje vo štvrtok, informoval tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

„Európska rada bude rokovať o žiadostiach Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska o členstvo v Európskej únii. Lídri budú rokovať aj o najnovšom vývoji agresie Ruska proti Ukrajine a dosahoch na potravinovú bezpečnosť,“ priblížil ÚV SR. Zasadnutie Európskej rady sa uskutoční v Bruseli 23. a 24. júna. Pred jej zasadnutím je naplánované stretnutie predstaviteľov EÚ a západného Balkánu. (tasr)

10:44 Mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) zverejnila v stredu vyšetrovaciu správu o okolnostiach smrti ukrajinského fotoreportéra a novinára Maxa Levina a vojaka Olexija Černyšova, ktorý ho sprevádzal. RSF dospeli k záveru, že obaja muži boli „nepochybne chladnokrvne popravení“ ruskými vojakmi.

Organizácia pripomenula, že telá týchto dvoch mužov sa našli 1. apríla v lese na frontovej línii severne od Kyjeva. RSF vo svojej správe konštatujú, že boli zastrelení „po tom, čo ich pravdepodobne vypočúvali a mučili ruské sily (ešte) v deň ich zmiznutia“ 13. marca 2022. (rsf.org, ap, tasr)

10:36 V ropnej rafinérii v Novošachtinsku v ruskej Rostovskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou vypukol v stredu ráno požiar. Došlo k nemu krátko po tom, čo nad rafinériou údajne spozorovali dva ukrajinské drony.

Jeden z dronov údajne narazil do výmenníka tepla, kde následne vypukol požiar. Druhý dron z miesta odletel, citovala agentúra TASS nemenovaný zdroj z miestnej samosprávy. Hasičom sa podarilo požiar uhasiť, k zraneniam nedošlo. (reuters, interfax, tass, tasr)

9:41 Separatisti vo východoukrajinskej Doneckej oblasti stratili v boji už asi 55 percent pôvodného počtu príslušníkov svojich ozbrojených síl. Uviedlo to v stredu britské ministerstvo obrany s odvolaním sa na informácie tajných služieb a oznámenie samozvanej Doneckej ľudovej republiky.

Rusko nezverejnilo svoje celkové straty v bojoch na Ukrajine od 25. marca. Tzv. Donecká ľudová republika, ktorej sily bojujú na strane Moskvy, však svoje straty zverejňuje.

Húfnica M-777 / Vojna na UA / Vojak / Armáda / Čítajte viac Doneckí separatisti stratili už viac než polovicu svojej armády

9:35 Ruská armáda sa snaží obnoviť ofenzívu na Slovjansk, uviedol ukrajinský generálny štáb. Jednotky Moskvy tiež ďalej sústredia svoje sily na Severodoneck a Bachmut v snahe dosiahnuť hranice Luhanskej oblasti a získať ju celú pod svoju kontrolu.

Ruské jednotky ostreľujú v smere na Slovjansk, aby vytvorili podmienky na obnovenie ofenzívnej operácie na toto mesto, ktoré leží zhruba 60 kilometrov západne od dvojmestia Severodoneck-Lysyčansk.

Rusko má pod kontrolou veľkú časť Severodonecka, ukrajinskí obrancovia však stále ovládajú rozsiahly priemyselný areál na západe mesta a tiež niekoľko obcí v jeho okolí. Ruské jednotky podľa ukrajinského generálneho štábu zablokovali ukrajinské sily pri obciach Borivske a Voronove, ktoré ležia južne od Severodonecka, a preskupili svoje sily v smere na Bachmut.

9:27 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v utorok 2 816 osôb. Z toho bolo 724 mužov, 1 640 žien a 452 detí. O dočasné útočisko požiadalo 140 žiadateľov. Na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za predchádzajúci deň takmer 2 800 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu na Ukrajine prekročilo viac ako 535-tisíc osôb, udelených bolo viac ako 82-tisíc dočasných útočísk. Hraničnými priechodmi prešlo na Ukrajinu už viac ako 282-tisíc osôb.

8:50 Mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) zverejnila vyšetrovaciu správu o okolnostiach smrti ukrajinského fotoreportéra a novinára Maxa Levina a vojaka Olexija Černyšova, ktorý ho sprevádzal. RSF dospeli k záveru, že obaja muži boli „nepochybne chladnokrvne popravení“ ruskými vojakmi. Informovali o tom agentúra AP a denník Le Monde.

RSF pripomenula, že telá týchto dvoch mužov sa našli 1. apríla v lese na frontovej línii severne od Kyjeva. RSF vo svojej správe konštatujú, že boli zastrelení „po tom, čo ich pravdepodobne vypočúvali a mučili ruské sily (ešte) v deň ich zmiznutia“ 13. marca 2022.

Levin (40) nebol zapojený do „žiadnej vojenskej činnosti“ a naposledy ho videli v civilnom oblečení, uvádzajú RSF, ktorí tento prípad vyšetrovali na Ukrajine od 24. mája do 3. júna.

Fotoreportér mal na ruke modrú pásku – podobnú tým, aké nosia ukrajinskí vojaci.

„Novinári na frontovej línii museli nosiť túto pásku, aby ich ukrajinskí vojaci identifikovali ako ‚priateľov‘,“ uviedla mimovládna organizácia.

Dodala, že novinár sa s niektorými ukrajinskými vojakmi na fronte pod Kyjevom poznal od roku 2014, keď pokrýval vojnu v Donbase.

Správa RSF pripúšťa, že „Levin mohol ukrajinským vojakom poskytnúť informácie zo svojho dronu, vrátane správ o postavení ruských jednotiek“. Konštatuje však súčasne, že svoj dron používal predovšetkým na novinárske účely.

AP objasnila, že v polovici marca, keď sa ruské velenie ešte nevzdalo myšlienky na ofenzívu na Kyjev, Levin o situácii na fronte informoval tak, že predával svoje fotografie a zábery z dronu viacerým médiám vrátane agentúry Reuters. Niekoľko dní pracoval aj ako asistent fotografa a vojnového reportéra Patricka Chauvela, s ktorým RSF viedli vyšetrovanie okolností Levinovej smrti.

Podľa prvých svedectiev, ktoré zozbierali RSF, krátko pred svojou smrťou hľadal v lesoch svoj fotodron.

RSF podľa agentúry AP vo svojej správe uviedli, že v zhorenom trupe auta, ktoré použili Levin a Černyšov a stále sa nachádza na mieste činu, napočítala 14 dier po guľkách.

Neďaleko sa našli opustené pozície ruských jednotiek, z toho jedna s nastraženou mínou. Zostali tam aj zvyšky pohotovostnej dávky potravín, škatuľky od cigariet a iné odpadky, ktoré tu zrejme zanechali ruskí vojaci.

Podľa RSF tam zostali i niektoré osobné veci obetí vrátane Černyšovových dokladov a častí jeho nepriestrelnej vesty a prilba fotografa.

Ukrajinský tím s detektormi kovov objavil dokonca guľku v zemi, kde ležalo Levinovo telo. Podľa RSF tento nález naznačuje, že Levin „bol pravdepodobne zabitý jednou, možno dvoma guľkami vystrelenými zblízka, keď už bol na zemi“.

V blízkosti miesta nálezu Černyšovovho spáleného tela sa našiel aj kanister na benzín.

Reportéri bez hraníc uviedli, že ich zistenia „ukazujú, že títo dvaja muži boli nepochybne chladnokrvne popravení“, napísala AP.

RSF odovzdali zhromaždené dôkazy a desiatky fotografií ukrajinským vyšetrovateľom, pričom informovali, že nie sú schopní potvrdiť, či boli telá mužov podrobené pitve, čo je krok nevyhnutný pri vyšetrovaní ich smrti.

7:48 Ukrajina zadržala vysokopostaveného vládneho činiteľa a predstaviteľa podnikateľskej sféry, ktorí sú podozriví z členstva v ruskej špionážnej sieti. V noci to oznámila ukrajinská bezpečnostná služba (SBU), píše agentúra Reuters.

SBU neuviedla mená podozrivých, no prezradila, že ide o vedúceho pracovníka sekretariátu ukrajinskej vlády a šéfa oddelenia v Obchodnej a priemyselnej komore.

V príspevku na sociálnej sieti Telegram SBU vyhlásila, že vykonala „viacstupňovú špeciálnu operáciu“ s cieľom rozbiť prokremeľskú špionážnu sieť. Dodala, že podozrivé osoby informovali nepriateľa o ukrajinských obranných kapacitách, opatreniach na hraniciach a osobných údajoch príslušníkov ukrajinských bezpečnostných orgánov.

Podľa SBU Rusko platilo vyzvedačom v prepočte 2 000 – 15 000 dolárov, v závislosti od stupňa utajenia a dôležitosti úlohy. Podľa videa, na ktorom obaja podozriví sedia pred ukrajinskou vlajkou a priznávajú sa k dlhodobej tajnej spolupráci s Moskvou, dostali za špionáž finančné odmeny v celkovej výške 27 000 – 33 000 eur. Prvý z nich uviedol, že s Rusmi kolaboroval od roku 2016, druhý od roku 2019.

Podľa agentúry Reuters nie je jasné, či muži vypovedali dobrovoľne alebo pod nátlakom. Rusko zatiaľ vyhlásenie SBU nekomentovalo.

7:19 Ruská armáda sa blíži k ukrajinskému Lysyčansku, mesto je pod paľbou, na sociálnej sieti telegram o tom informoval šéf luhanskej regionálnej vojenskej správy Serhij Hajdaj. Informuje o tom ukrajinská agentúra UNIAN.

„Rusi sa blížia k Lysyčansku, upevňujú sa v neďalekých osadách… Mesto ostreľuje delostrelectvo, tanky a lietadlá. Máme najmenej troch zranených civilistov, zranených bolo niekoľko policajtov,“ napísal Hajdaj.

Hajdaj tiež poznamenal, že raketovým útokom odolali budovy polície, prokuratúry, i tajnej služby SBU.

**6:30 Sériu tajných misií, pri ktorých sa od marca do mája dostávali vo vysokej rýchlosti a tesne nad zemou ukrajinské vrtuľníky k obrancom mariupolských oceliarní Azovstaľ, oslavujú na Ukrajine ako jedny z najviac hrdinských skutkov štvormesačnej voj­ny.

Ukraine War Medic in Mariupol Čítajte viac Tajné misie ukrajinských vrtuľníkov: Tri metre nad zemou, šialená rýchlosť

5:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorkovom videopríhovore vyzval Európsku úniu, aby čo najrýchlejšie prijala ďalší balík sankcií voči Rusku, ktoré 24. februára napadlo Ukrajinu, uviedla agentúra DPA.

Prijatie v poradí siedmeho sankčného balíka EÚ voči Rusku je potrebné čo najskôr, uviedol Zelenskyj. Dodal, že to zdôraznil aj počas utorkových rozhovorov s premiérmi viacerých európskych krajín. „Rusko musí cítiť narastajúci tlak ohľadom vojny a jeho agresívnej protieurópskej politiky,“ povedal ukrajinský líder.

Zelenskyj tiež opakovane apeloval na nevyhnutnosť ďalších dodávok zbraní pre Ukrajinu brániacu sa proti ruským inváznym silám. „Život tisícok ľudí priamo závisí od rýchlosti našich partnerov,“ poznamenal. Už skôr povedal, že frontová línia je teraz dlhá viac ako 2 500 kilometrov.

Európska únia na začiatku júna oficiálne prijala zatiaľ posledný šiesty balík sankcií voči Rusku, ktorý zahŕňa rozsiahle embargo na nákup ruskej ropy či opatrenia voči bankám a štátnym médiám krajiny.

K situácii na fronte Zelenskyj povedal, že ukrajinským silám sa podarilo posilniť obranu v Luhanskej oblasti na východe krajiny, kde sa vedú ťažké boje. V Charkovskej oblasti pokračuje podľa jeho slov ostreľovanie zo strany ruských jednotiek. Dodal však, že Ukrajine sa postupne darí znovu získať Ruskom okupovanú oblasť okolo mesta Cherson.

© Autorské práva vyhradené

376 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy