120. deň: Ukrajinci už majú raketomety z USA. Leto bude pre okupantov horúce, znie z Kyjeva

Spojené štáty už dodali Ukrajine salvové raketomety HIMARS. Ruské jednotky sa snažia z juhu obkľúčiť Severodoneck a Lysyčansk. Ukrajina podnikla ďalší vzdušný útok na Hadí ostrov v Čiernom mori. Ešte väčší tlak na Rusko, ale aj hľadanie riešenia dopadu protiruských sankcií na vlastné ekonomiky, budú na programe summitu štátov G7.

23.06.2022 05:45 , aktualizované: 23:09
HIMARS Foto:
Raketový systém HIMARS.
debata (999)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 120. deň
  • Rusi dobyli ďalšie tri dediny pri Lysyčansku
  • Ukrajina udrela n hadí ostrov, zničila Rusom techniku
  • Pokračuje mohutné bombardovanie Severodonecka
  • Ruská armáda sa snaží Ukrajine odstrihnúť zásobovaciu trasu pre jej jednotky na Donbase
  • Zelenskyj opäť vyzval Západ na urýchlenie dodávok ťažkých zbraní
mier-ukrajine-2

VIDEO: Ukrajinci používajú aj protilodné strely Harpoon. Takto fungujú (video U. S. Navy)

Video
Muž kráča pomocou barlí okolo zničených ruských...
Ukrajinskí vojaci kráčajú popri tankoch v meste...
+8Ukrajinskí vojak nad telami ruských vojakov a...

23:01 „Nepriateľ obsadil Loskutivku a Raj-Oleksandrivku, ktoré sa nachádzajú blízko Lysyčanska a Severodonecka,“ uviedlo vo svojej pravidelnej rannej správe velenie ukrajinskej armády. Večer potom generálny štáb uviedol, že ukrajinským silám sa podarilo postup nepriateľa k južnému okraju mesta Lysyčansk zastaviť.

21:58 Na Ukrajine je od začiatku ruskej invázie nezvestných 10 000 ľudí, informovala agentúra Ukrinform s odvolaním sa na Oleksija Serhejeva z ukrajinskej polície. Od 24. februára dostali policajné zložky hlásenie o zmiznutí 20 000 ľudí, z ktorých takmer polovicu sa podarilo vypátrať, uviedol Serhejev.

Ľudia podľa neho polícii nahlásili tiež zmiznutie 533 detí, nájsť sa ich podarilo 360, píše ukrajinská agentúra. Z celkového počtu takýchto detí ich je 169 nezvestných v dôsledku bojov, dodal policajt.

Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (OHCHR) medzitým potvrdil, že kvôli ruskej invázii na Ukrajinu zomrelo najmenej 4 662 civilistov, vrátane 320 detí. Okrem toho úrad informuje o 5 803 zranených.

OHCHR zároveň upozornil, že skutočné počty obetí budú zrejme výrazne vyššie, pretože príjem informácií z niektorých oblastí mešká a mnoho ohlásených prípadov ešte nemohol potvrdiť.

20:21 Na Ukrajine sa predbežným vypočutím začal prvý súdny proces s ruským vojakom obvineným zo znásilnenia Ukrajinky za ruskej invázie, uviedla agentúra Reuters. Podobných súdov by podľa nej mohli nasledovať desiatky.

Podozrivý ruský vojak, 32-ročný Michail Romanov, nie je v ukrajinskom zajatí, a tak bude súdený v neprítomnosti. Je obžalovaný z toho, že 9. marca v dedine Bohdanivka pri Kyjeve opakovane znásilnil tridsaťtriročnú ženu po tom, ako spolu s ďalším ruským vojakom zastrelil jej manžela Oleksija. Potom obaja vojaci najprv odišli, ale potom sa dvakrát vrátili, aby ženu znásilnili, uvádza súdny spis. Totožnosť druhého vojaka sa nepodarilo zistiť.

18:56 Británia je ochotná pomôcť s odmínovaním prístavov na juhu Ukrajiny a ponúknuť poistenie lodiam, aby bolo možné vyviezť milióny ton obilia, povedal britský premiér Boris Johnson agentúre Reuters na summite Spoločenstva v Rwande.

Ruská invázia na Ukrajinu a následná blokáda čiernomorských prístavov bráni Ukrajine, jednému z najväčších svetových vývozcov obilia, aby vyviezla väčšinu z asi 20 miliónov ton uskladneného obilia. Turecko sa snaží zohrávať úlohu sprostredkovateľa v rokovaniach medzi Organizáciou Spojených národov (OSN), Ruskom a Ukrajinou, aby mohol byť vytvorený námorný koridor pre bezpečný export obilia a predišlo sa hroziacej svetovej potravinovej kríze.

Johnson povedal, že Británia spolupracuje s Tureckom aj „európskymi priateľmi“ a zvažuje všetky možnosti, ktoré by mohli situáciu v Čiernom mori vyriešiť. „Čo môže Británia ponúknuť predovšetkým, je odbornosť v oblasti námorného poistenia a skúsenosti s prepravou tovaru cez povedzme sporné námorné územia,“ povedal premiér.

Na otázku novinárov, či by Británia pomohla s odmínovaním oblasti, Johnson odpovedal, že áno. „Nechcem zachádzať do vojenských detailov… ale bavíme sa s Ukrajinou na technickej úrovni o tom, ako môžeme pomôcť odmínovať Odesu,“ povedal Johnson.

Londýnsky poistný trh momentálne celú oblasť eviduje ako „vysoko rizikovú“, čo vyháňa ceny všetkých dodávok. Akékoľvek pokusy o odmínovanie by boli najväčšou operáciou tohto druhu od iránsko-irackej vojny v 80. rokoch a odmínovanie Ukrajiny by trvalo niekoľko mesiacov, píše Reuters. Britská ministerka zahraničia Liz Trussová uviedla, že riešenie situácie musí byť „okamžité“ a musí prísť pred budúcoročnou úrodou obilia.

18:15 Ukrajinské vojská sa možno budú musieť stiahnuť od Lysyčanska, strategického mesta na východe Ukrajiny, pripustil gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

„Naše velenie môže dať vojskám príkaz stiahnuť sa a zaujať nové pozície v snahe predísť obkľúčeniu,“ povedal o situácii v Lysyčansku podľa ruskej redakcie BBC v televíznom vysielaní gubernátor Hajdaj. Spresnil, že mesto zatiaľ odrezané nie je a že z neho pokračuje evakuácia obyvateľov. "Celý Lysyčansk je na dosah ruskej paľby. Je to v ňom veľmi nebezpečné, "doplnil.

Práve na ovládnutie miet Lysyčansk a Severodoneck vynakladá ruská armáda na ukrajinskom Donbase hlavné úsilie. Stiahnutie ukrajinských vojsk od Lysyčanska by Moskve pomohlo v dosiahnutí jedného z jej hlavných cieľov – ovládnutie celej Luhanskej oblasti, podotkla agentúra Reuters.

17:41 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa po stretnutí s českým premiérom Petrom Fialom poďakoval Česku za pomoc ukrajinskej armáde a ukrajinským utečencom. Šéf českej vlády však na tlačovej konferencii povedal, že ČR už v podstate vyčerpala zásoby zbraní, ktoré by mohla brániacej sa Ukrajine poskytnúť. Ubezpečil tiež, že jeho vláda je odhodlaná splniť svoj záväzok a do roku 2024 zvýšiť svoje výdavky na obranu minimálne na dve percentá HDP.

Fiala po rokovaní novinárom povedal, že počas nadchádzajúceho českého predsedníctva v EÚ bude Ukrajina prioritou. Česko podľa neho plánuje ďalej podporovať ukrajinskú armádu zbraňami, okrem toho ale ponúka aj technickú podporu a výcvik. „Naše zásoby zbraňových systémov zo sovietskej éry sa však zmenšujú a bude potrebné ich doplniť,“ uviedol premiér. V tejto súvislosti spomenul, že Nemecko nedávno sľúbilo darovať Česku tanky Leopard 2A4 ako kompenzáciu za odovzdanie českých ťažkých zbraní Ukrajine.

16:45 Ruský prezident Vladimir Putin vyzval ostatných lídrov zoskupenia BRICS, aby spolupracovali proti „sebeckým krokom“ zo strany Západu.

„Iba na základe čestnej a vzájomne prospešnej spolupráce môžeme hľadať východiská z tejto krízovej situácie, ktorá vznikla v globálnej ekonomike následkom nepremyslených, sebeckých krokov niektorých štátov,“ povedal Putin v prejave na virtuálnom summite lídrov zoskupenia BRICS.

Tieto krajiny „pomocou finančných mechanizmov v skutočnosti prenášajú svoje vlastné chyby v makroekonomickej politike na celý svet“, vyhlásil Putin, odkazujúc na západné sankcie uvalené na Rusko počas uplynulých mesiacov.

„Sme presvedčení, že teraz je viac ako kedykoľvek predtým potrebné, aby vedenie členských krajín BRICS rozvíjalo jednotný, pozitívny kurz smerom k vytvoreniu skutočne multipolárneho systému medzivládnych vzťahov,“ povedal Putin.

16:35 Britské ministerstvo obrany vydalo aktualizovanú mapu bojov na Ukrajine. Aktuálne ruské jednotky postupujú smerom na mestá Severodoneck a Lysyčansk na Donbase, ktoré sa snažia obkľúčiť z juhu, a na Izjum.

16:30 Rusi rozobrali Tokmak Solar Energy, najväčšiu solárnu elektráreň na Ukrajine, ktorá sa nachádza v Záporožskej oblasti. Miestni sa prizerali tomu, ako ruskí vojaci demontujú, balia a odvážajú solárne panely.

16:00 Ukrajinský prezident Zelenskyj kritizoval Izrael za to, že odmietol zaviesť voči Rusku tvrdé sankcie. Vo videopríhovore na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme povedal, že má problémy s pochopením mäkkého prístupu židovského štátu k Rusku.

„Ako nemôžete pomôcť obetiam takejto agresie,“ povedal Zelenskyj a vyjadril poľutovanie na tým, že Izrael odmietol ponúknuť Ukrajine vojenskú pomoc. „Neviem odpovedať na otázky, ktoré vždy dostávam o tom, ako Izrael pomohol a čo ešte môže Izrael urobiť. Som vďačný občanom Izraela. Som vďačný za úprimnú a emocionálnu podporu obyvateľov Ukrajiny… ale radi by sme získali podporu aj od vašej vlády,“ uviedol.

„Prosím, nezabudnite, ako veľmi sme prepojení, aké úzke sú naše väzby, aká by mala byť úroveň porozumenia medzi nami… Prečo máme nedorozumenie s predstaviteľmi vlády, neviem,“ dodal ukrajinský prezident.

15:20 Raketový systém HIMARS má dosah 70 kilometrov, čo je výrazne viac než delostrelectvo v súčasnosti používané ukrajinskou armádou. Spojené štáty o dodaní systému Ukrajine rozhodli po získaní záruk od jej prezidenta Volodymyra Zelenského, že ukrajinské sily ho nepoužijú proti cieľom na ruskom území.

HIMARS Čítajte viac Raketomety HIMARS dostrelia aj 500 km, Ukrajinci dostanú osekanú verziu

15:15 Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov informoval, že Spojené štáty už dodali jeho krajine salvové raketomety HIMARS.

„Systém HIMARS je na Ukrajine. Ďakujem môjmu (americkému) partnerovi a priateľovi (ministrovi obrany) Lloydovi Austinovi za tieto mocné zbrane. Leto bude pre ruských okupantov horúce a pre niektorých z nich to bude posledné leto,“ napísal Reznikov na sociálnej sieti.

Video

15:00 Europol identifikoval deväť podozrivých obchodníkov s ľuďmi zameriavajúcich sa v on-line priestore na ukrajinských utečencov. Ide o výsledok akcie, ktorá sa konala vo virtuálnom priestore 23. mája. Vyšetrovatelia vtedy monitorovali 125 on-line platforiem v 14 rôznych krajinách, pričom sa im podarilo identifikovať deväť podozrivých obchodníkov s ľuďmi, deväť potenciálnych obetí a 42 podozrivých platforiem.

Ako spresnila agentúra AFP, vyšetrovatelia preverovali príspevky ponúkajúce utečencom pomoc s dopravou, ubytovaním a prácou – niektoré z nich ju opísali ako „fotografovanie“ a dávali prísľuby „žiarivej budúcnosti“.

Vyšetrovatelia monitorovali aj zoznamovacie a náborové stránky, ako aj platformy ponúkajúce sexuálne služby.

14:25 Európsky parlament vyzval Európsku radu na bezodkladné udelenie štatútu kandidátskych krajín na vstup do EÚ Ukrajine a Moldavsku.

Za uznesenie na takzvanom miniplenárnom zasadnutí hlasovalo 539 europoslancov, 45 bolo proti a 14 sa zdržali. Hlavy štátov a predsedovia vlád členských krajín EÚ rokujú počas štvrtka a piatka na summite, počas ktorého majú rozhodovať aj o udelení štatútu kandidátskych krajín Ukrajine a Moldavsku. EP vyzval aj na udelenie štatútu kandidáta Gruzínsku, akonáhle táto krajina splní priority stanovené Európskou komisiou. Apeloval tiež na oživenie procesu rozširovania Únie o krajiny západného Balkánu.

14:00 Tri hlavné inštitúcie Európskej únie zakázali prístup do svojich sídiel pre lobistov ruských firiem v Bruseli. Zákaz vstupu do euroinštitúcií pre lobistov ruských firiem – napríklad predstaviteľov spoločnosti Gazprom, Lukoil, Rosatom či Rusal – prichádza ako dodatočné opatrenie k šiestim doterajším balíkom sankcií EÚ voči Rusku zavedených po začatí ruskej agresie voči Ukrajine.

Gazprom, plynová kríza Čítajte viac Ruskí lobisti majú zákaz vstupu do hlavných inštitúcií EÚ

13:15 Šéfovia diplomacií Británie a Turecka vyzvali na urgentné riešenie krízy vyvolanej zablokovaním vývozu obilia z Ukrajiny v dôsledku ruskej invázie. Ak sa krízu nepodarí vyriešiť v priebehu najbližších týždňov, môže to mať podľa nich „zničujúce dôsledky“.

„Táto obilná kríza je naliehavá a musí byť vyriešená v priebehu nasledujúceho mesiaca. V opačnom prípade môže mať zničujúce následky,“ povedala britská ministerka zahraničných vecí Lizz Trussová v Ankare na spoločnej tlačovej konferencii s tureckým rezortným partnerom Mevlütom Čavušoglom.

Trussová ďalej vyhlásila, že putinovské Rusko v kontexte súčasnej vojny na Ukrajine využíva hlad a potravinovú bezpečnosť ako zbraň. Británia a Turecko budú podľa nej úzko spolupracovať, aby našli spôsoby, ako „dostať obilie z Ukrajiny“.

12:15 Experti OSN potvrdili, že od začiatku ruskej invázie bolo na Ukrajine úplne alebo čiastočne zničených 152 kultúrnych a historických pamiatok.

Ako s odvolaním sa na aktualizovanú správu Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) vo štvrtok informovala agentúra AFP, patria medzi ne múzeá a pamätníky, kostoly a iné náboženské stavby, knižnice a iné výnimočné budovy.

„Tieto opakované útoky na ukrajinské kultúrne pamiatky musia prestať. Kultúrne dedičstvo vo všetkých svojich formách by nemalo byť za žiadnych okolností terčom útokov,“ uviedla vo vyhlásení generálna riaditeľka UNESCO Audrey Azoulayová.

12:00 Hraničnými priechodmi prešlo v stredu (22. 6.) na Slovensko 3 195 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 852 mužov, 1 840 žien a 503 detí. O dočasné útočisko požiadalo 188 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za stredu 3175 osôb.

11:30 Ukrajinské ministerstvo obrany vyzvalo na zdržanlivosť ohľadom informovania o ukrajinskej ofenzíve pri Chersone. Šírenie akýchkoľvek správ pred koncom operácie podľa neho armáde škodí.

„Aj keď máte vlastné zdroje informácií na fronte, netreba písať na sociálne siete podrobnosti o vojenských operáciách ukrajinskej armády,“ uviedla námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maljarová s tým, že oficiálne informácie sú zverejňované zámerne s oneskorením, aby neprezradili niektoré takticky dôležité detaily.

Maljarová reagovala na vyhlásenie dvoch bývalých a jedného súčasného ukrajinského poslanca, ktorí zverejnili, aké zbrane armáda použila v postupe smerom na Cherson, a informovali o tom, že v oblastnom meste už Ukrajinci „obsadili štyri ulice“.

Cherson má strategickú polohu pri operáciách ukrajinskej armády na oslobodenie okupovaných území na juhu krajiny.

11:00 Slovensko na summite EÚ, ktorý vo štvrtok začína v Bruseli podporí udelenie štatútu kandidátskej krajiny pre Ukrajinu a Moldavsko a zároveň podporí aj udelenie európskej perspektívy pre Gruzínsko. Uviedol to predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) po príchode do Bruselu.

HIMARS Čítajte viac 120. deň: Ukrajinci už majú raketomety z USA. Leto bude pre okupantov horúce, znie z Kyjeva

10:10 Maďarsko potrebuje dosiahnuť, aby zastarané vojenské prostriedky boli čo najskôr nahradené prostriedkami modernými, ktoré budú schopné reagovať na všetky výzvy odstrašujúcou vojenskou silou. Vyhlásil to v rozhovore pre spravodajský server Mandiner.hu maďarský minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky.

V súvislosti s rozvojom ozbrojených síl šéf rezortu povedal, že výhodou je, že maďarská vláda už pred rokmi začala s posilnením armády a s nákupom bojovej techniky. Z toho podľa Szalayho-Bobrovniczkého vyplýva, že modernizácia vojska nie je ponechaná na obdobie vojny.

„Prioritou národnej vlády je vždy bezpečnosť Maďarska. V uplynulých rokoch vplyvom migrácie a koronavírusovej pandémie a teraz vojny sa jednoznačne potvrdilo, že bezpečnosť a obranu vlasti treba posilniť,“ zdôraznil minister.

Szalay-Bobrovniczky v rozsiahlom rozhovore okrem iného informoval, že priebežne prichádzajú nemecké tanky Leopard, začína sa s výrobou a zaradením bojových vozidiel pechoty značky Lynx a armáda už používa ručné strelné zbrane vyrábané na základe českej licencie.

Podľa jeho slov aj v oblasti vzdušnej obrany sú uzatvorené všetky potrebné dohody – Maďarsko očakáva dodanie radarových systémov a raketových systémov protivzdušnej obrany.

K otázke možného návratu povinnej vojenskej služby šéf rezortu obrany podčiarkol, že v čase mieru sú maďarské ozbrojené sily organizované na princípe dobrovoľnosti.

Maďarské ozbrojené sily aktuálne realizujú desaťročný program rozvoja, ktorý sa dotkne oblasti leteckej prepravy, ochrany vzdušného priestoru i kybernetickej ochrany. V rámci tohto programu rozvoja pod názvom „Zrínyi 2026“ posilnia prakticky všetky druhy zbraní, pričom všeobecne vo výrobe zbraní i munície plánujú kapacity vojenského priemyslu ešte rozšíriť.

10:00 Slovensko na summite EÚ podporí udelenie štatútu kandidátskej krajiny pre Ukrajinu a Moldavsko.

heger Čítajte viac Heger: Podporíme štatút kandidáta pre Ukrajinu a Moldavsko

9:41 Ukrajina podnikla ďalší vzdušný útok na Hadí ostrov v Čiernom mori. Zničila pri ňom niekoľko kusov ruskej techniky, uviedlo v noci na dnešok južné veliteľstvo ukrajinskej armády. Informácie nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov.

Rusko obsadilo Ukrajine patriace malý, ale strategicky významný Hadí ostrov v prvý deň invázie. Ostrovček ležiaci zhruba 150 kilometrov južne od Odesy sa stal symbolom ukrajinského odporu, keď tamojšia posádka nevyberanými slovami odmietla výzvy ruskej vojnovej lode na zloženie zbraní.

Hadí ostrov Čítajte viac Ukrajinskí obrancovia, ktorí poslali ruskú loď do čerta, majú vlastnú známku

Ukrajina v posledných týždňoch podniká vzdušné útoky ako proti posádke ostrova, tak aj ruským zásobovacím plavidlám.

Hovorca veliteľstva Vladyslav Nazarov podľa serveru RBK Ukrajina uviedol, stredajší útok zasiahol ďalší protiraketový systém Pancir-S1, radarovú stanicu, samohybnú húfnicu Msta-S a niekoľko kusov ďalšej automobilovej techniky.

Zničenie systému Pancir-S1 hlásila ukrajinská armáda aj po utorkovom útoku, ktorý potvrdilo aj Rusko. Tamojšie ministerstvo obrany ale podľa serveru BBC uviedlo, že žiadne z ukrajinských striel nezasiahli cieľ. Na troch miestach na ostrove boli podľa satelitných snímok americkej spoločnosti Maxar Technologies z 21. júna zreteľné tri vypálené miesta.

8:58 Britské ministerstvo obrany vo svojom rannom hlásení uvádza, že ruské sily v posledných dňoch veľmi pravdepodobne postúpili o celých päť kilometrov až k južnému predmestiu ukrajinského mesta Lysyčansk. Časť obrancov sa musela stiahnuť, aby nebola obkľúčená. Ruský postup je podľa neho dôsledkom posíl a sústredenej paľby. Časť ukrajinskej obrany v Lysyčansku a Severodonecku sa ocitá pod zvýšeným tlakom, ruské snahy o širšie obkľúčenie západnej časti Doneckej oblasti však uviazli na mŕtvom bode.

„Ruské sily pokračovali v ziskoch južne od Lysyčanska a v nadchádzajúcich dňoch pravdepodobne dosiahnu mesto, aj keď je nepravdepodobné, že by sa im podarilo rýchlo dobyť oblasť Severodonecka a Lysyčanska,“ uvádza americký Inštitút pre výskum vojny ISW. Upozorňuje tiež na zlepšenie ruskej protivzdušnej obrany, ktorá Ukrajincom v Donbase bráni v efektívnom využití bojových dronov.

8:36 Ruské vojská obsadili ďalšie dve obce južne od Lysyčansku a snažia sa obkľúčiť ukrajinských obrancov v tomto meste. Vo svojej pravidelnej rannej zvodke o tom informoval ukrajinský generálny štáb.

„Nepriateľ obsadil Loskutivku a Raj-Oleksandrivku, ktoré sa nachádzajú blízko Lysyčanska a Severodonecka,“ uviedlo velenie ukrajinskej armády s tým, že cieľom súčasnej ruskej ofenzívy je obkľúčenie Lysyčanska. Ten tvorí súmestie so Severodoneckom, na ktorého plné ovládnutie vynakladá ruská armáda podľa Kyjeva naďalej svoje hlavné úsilie.

Rusi sa tiež nevzdávajú snáh obsadiť cestu vedúcu z Bachmutu do Lysyčanska, ktorá pre ukrajinských obrancov predstavuje jednu z posledných zásobovacích trás pre najvýchodnejšiu časť donbaského frontu. Bojuje sa o výšiny blízko dediny Berestova.

Štáb ďalej uvádza, že ruské sily podnikajú ofenzívu v smere na Zolote. Podľa správ z predchádzajúceho dňa ukrajinské vojská túto oblasť z väčšej časti vypratali, aby sa s ruským postupom južne od Lysyčanska vyhli obkľúčeniu. Rusko podľa vedenia ukrajinskej armády tiež posilňuje svoje jednotky južne od Izjumu a pripravuje sa obnovenie ofenzívy na Bervinkove a Slovjansk.

8:11 Každodenné ruské bombardovanie pokračuje okrem Severodonecka aj v severovýchodnom ukrajinskom Charkove. Mesto blízko hraníc s Ruskom bolo v stredu takmer prázdne, uviedla AFP s odvolaním sa na svojich reportérov. Ruské ostreľovanie v tomto meste deň predtým pripravilo o život päť ľudí.

Agentúra AFP citovala jedného z miestnych obyvateľov, podľa ktorého väčšina ľudí z mesta utiekla. „Zostali len babičky,“ uviedol.

Ruské ministerstvo obrany sa v stredu prihlásilo k zodpovednosti za raketový útok, ktorý v juhoukrajinskom meste Mykolajiv zabil niekoľko ukrajinských vojakov. Tamojší starosta Olexandr Senkevyč ukrajinskej televízii povedal, že útok zasiahol sídlo dvoch spoločností a školu, pritom spôsobil požiar, ktorý miestne úrady nedokázali uhasiť.

V meste Záporožie v strednej časti Ukrajiny trénovali tamojšie ženy použitie útočných pušiek typu Kalašnikov v mestských bojoch, po tom, čo sa priblížili ruské jednotky, píše AFP.

Organizácia Lekári bez hraníc uviedla, že vo vojne na Ukrajine zhromaždila správy o „nehoráznom nedostatku starostlivosti o rozlišovanie a ochranu civilistov“.

Väčšina pacientov, ktorí boli evakuovaní vlakom, obviňuje ruské alebo Ruskom podporované jednotky zo spektra hrozných zranení, dodali Lekári bez hraníc.

7:41 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že ruské sily podnikli veľmi ťažké letecké a delostrelecké útoky v Donbase na východe Ukrajiny. „Krok za krokom chcú zničiť celý Donbas,“ povedal vo svojom nočnom prejave.

Hovorca ukrajinského ministerstva obrany Oleksandr Motuzjanyk povedal, že na každú delostreleckú strelu, ktorú Ukrajinci vypália, pripadá šesť ruských. Zelenskyj preto apeloval na západné krajiny, aby urýchlili dodávky ťažkých zbraní „na zastavenie tejto diabolskej armády“.

Ruské sily dobyli tri dediny v Luhanskej oblasti. Tamojší gubernátor Serhij Hajdaj povedal, že obce sa nachádzajú neďaleko Lysyčanska, posledného mesta v Luhanskej oblasti, ktoré je stále plne pod kontrolou Ukrajiny. Rusi tiež dobyli strategickú dedinu Toškivka, čo im umožnilo zintenzívniť útoky, povedal Hajdaj.

7:15 Britskí občania Sean Pinner a Aidan Aslin a Maročan Ibrahim Sádún, ktorí boli zajatí na Ukrajine a 9. júna si pred súdom proruských separatistov vypočuli verdikt smrti, pripravujú odvolanie proti rozsudku. Všetci traja odsúdení začali pripravovať žiadosti o milosť, ktoré môžu byť podané až po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Ruskej štátnej agentúre TASS to dnes povedala Pinnerova obhajkyňa Julija Cerkovnikovová.

pinner Čítajte viac Rodiny cudzincov odsúdených na Ukrajine sú zdrvené. Dúfajú v zrušenie trestu smrti

„V súčasnej dobe s kolegami pripravujeme v záujme našich klientov úplné znenie odvolania proti rozsudku. Nepochybne, ak bude odvolanie zamietnuté a rozsudok nadobudne právoplatnosť, podáme žiadosť o milosť, pretože sa jedná o právo obžalovaných stanovené legislatívou Doneckej ľudovej republiky, ktoré nemožno porušiť a na ktorého uplatnení kategoricky trvajú,“ uviedla Cerkovnikovová.

Súd v samozvanej Doneckej ľudovej republike na Ukrajine všetkých troch mužov považuje za žoldnierov. Uznal ich vinnými z pokusu o násilné uchopenie moci a z výcviku na vykonávanie teroristických aktivít. Všetci traja sú vojakmi ozbrojených síl Ukrajiny, ktorí podpísali zmluvy ešte pred začiatkom ruskej invázie. Minimálne niekoľko rokov žili na Ukrajine, jeden z nich má ukrajinský pas, pripomína server ruskojazyčnej verzie BBC.

6:45 Ruské ostreľovanie v stredu večer zasiahlo dva sklady obilia v ukrajinskom prístavnom meste Mykolajiv, priestory horeli. Agentúre AFP to oznámili ich prevádzkovatelia, spoločnosti Bunge a Viterra.

Prístavný terminál pre rastlinné oleje Evri, ktorý patrí spoločnosti Viterra, bol „poškodený raketovým útokom“, pri ktorom bola jedna osoba ľahko zranená, uviedol hovorca spoločnosti. Horeli dve silá, tretie bolo poškodené. Zariadenie, ktoré v roku 2020 kúpila materská spoločnosť Viterry Glencore, má skladovaciu kapacitu 160 000 ton.

Terminál spoločnosti Bunge so zariadením na nakládku lodí a výrobu rastlinného oleja, bol uzavretý od prvého dňa ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára. Jeho zásah ruskými raketami tiež potvrdila hovorkyňa spoločnosti.

Ukrajinské prístavy Mykolajiv a Odesa sú od začiatku konfliktu blokované, čo znemožňuje vývoz poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny. Rokovania medzi Ruskom a Tureckom o otvorení námorných koridorov zatiaľ nepriniesli konkrétne výsledky. Podľa Ankary v stredu z ukrajinského prístavu Mariupoľ vyplávala prvá zahraničná loď od začiatku ruskej invázie.

6:21 Intenzívne ruské bombardovanie Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, ako aj ostreľovanie kľúčového priemyselného mesta Severodoneck je „peklom“ pre vojakov, ktorí sa tam nachádzajú. Uviedol to Kyjev a zdôraznil, že obrancovia budú odolávať „tak dlho, ako to bude nevyhnutné“. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Ruská armáda… jednoducho všetko ničí“ aj v neďalekom meste Lysyčansk, napísal na sociálnej sieti gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

„Tam vonku je proste peklo“ po štyroch mesiacoch ostreľovania Severodonecka, ktorý sa nachádza na opačnom brehu rieky Severný Donec, uviedol. „Naši chlapci držia svoje pozície a budú pokračovať tak dlho, ako to bude nevyhnutné,“ dodal Hajdaj.

Proruskí separatisti tvrdia, že sú blízko k obkľúčeniu oboch týchto miest, píše AFP. Ich obsadením by Moskva ovládla celú Luhanskú oblasť, čo by Rusku umožnilo tlačiť sa ďalej do Donbasu.

5:45 Lídri priemyselne najrozvinutejších krajín na nadchádzajúcom summite skupiny G7 v Nemecku oznámia nové opatrenia voči Rusku v súvislosti s jeho vojenskou inváziou na Ukrajine, uviedla agentúra AFP, ktorá o tom informovala s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa USA.

„Predstavíme konkrétny súbor návrhov na zvýšenie tlaku na Rusko,“ uviedol nemenovaný americký zdroj.

Hoci sa aktuálne hlavná pozornosť zameriava na Rusko, krajiny G7 nezabúdajú ani na pretrvávajúce obavy z Číny, uviedol podľa agentúry Reuters americký činitel.

K predstaviteľom Británie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska a Japonska sa v sobotu pripojí aj americký prezident Joe Biden. Summit G7 sa uskutoční 26. až 28. júna na zámku Elmau v Bavorských Alpách.

Biden odtiaľ odcestuje do Madridu na summit Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorý sa bude konať v dňoch 29. a 30. júna. Na oboch diplomatických schôdzkach bude prevažovať téma rusko-ukrajinského konfliktu, konštatuje AFP.

Spojenci v súčasnosti uvažujú o tom, ako zvládnuť sekundárny vplyv sankcií proti Rusku na ich vlastné ekonomiky – najmä pri zvyšovaní cien palív, píše AFP.

Nemenovaný zdroj z USA zároveň potvrdil, že na oboch summitoch prostredníctvom videohovoru vystúpi aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Štáty G7: Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Británia, USA (+ Európska únia ako nadnárodná organizácia).

5:40 Český premiér Petr Fiala obvinil v stredu Rusko, že popri invázii na Ukrajine vedie proti západným krajinám „morálno-ekonomickú“ vojnu. TASR správu prevzala zo spravodajského portálu Novinky.cz a agentúry DPA. Cieľom Ruska je oslabiť a destabilizovať demokratické štáty, uviedol Fiala vo svojom večernom prejave, ktorý odvysielala česká televízia. Ako dodal, existuje reálna hrozba, že Rusko by mohlo počas nasledujúcich týždňov alebo mesiacov zastaviť dodávky plynu do Európy.

Český premiér svoj prejav využil na predstavenie päťročného plánu pre Českú republiku, zameraného na obmedzenie jej závislosti na ruskom plyne a rope. Štát je tu podľa Fialu na to, aby v krízovej situácii podal ľuďom pomocnú ruku a dodal, že vláda „nikoho nenechá padnúť“. ČR je podľa neho na energetickú krízu pripravená, citujú Novinky.cz. Bude to však stáť veľa úsilia i peňazí a rast cien energií počas ďalších mesiacov bude šokujúci, upozornil český premiér.

„Rusko sa netají tým, že chce narušiť dôveru ľudí v štát a Rusko nás chce urobiť slabými, a teda vydierateľnými. Je tu reálna hrozba, že Rusko v nasledujúcich mesiacoch otočí kohútikom a vypne plyn a ropu, aby nám spôsobilo problémy,“ vyhlásil Fiala. Pomôcť má podľa neho navýšenie kapacít plynovodov a ropovodov z krajín EÚ, získanie kapacít v termináloch pre skvapalnený zemný plyn (LNG) na mori či podpora výstavby bezemisných zdrojov energie.

„Bohužiaľ ČR patrí medzi niekoľko málo krajín, ktorých závislosť (od ruských komodít) je vysoká. Je to priamy dôsledok toho, ako sa správali minulé vlády. Priamy dôsledok tejto krátkozrakej politiky dolieha na naše domácnosti a firmy práve v týchto mesiacoch,“ vyčítal Fiala predchádzajúcej vláde to, že nepodnikla žiadne kroky k energetickej nezávislosti Česka.

Občania ČR sa v posledných mesiacoch okrem rastúcej inflácie pociťujú aj s rastúce ceny energií. Kabinet preto vyhradil 66 miliárd českých korún z rozpočtu na pomoc firmám a domácnostiam pre nadchádzajúcu vykurovaciu sezónu, alebo pristúpil aj k zrušeniu poplatku za obnoviteľné zdroje, píšu Novinky.cz.

"Naším hlavným cieľom musí byť energeticky sebestačná Česká republika. Masívne podporíme výstavbu fotovoltaických elektrární. Bude nás to stáť veľa úsilia a veľa peňazí, ale je to cesta, ktorá sa nakoniec bohato oplatí. Je to investícia do našej energetickej suverenity,” dodal Fiala.

© Autorské práva vyhradené

999 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine