„Ukrajinci sú pripravení zomrieť za európsku perspektívu. Chceme, aby žili s nami európsky sen," zdôraznila na Twitteri šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová. „Je to historické rozhodnutie," citovala agentúra UNIAN ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Vidina vstupu do EÚ Ukrajincov spája. Kým v decembri 2021 podporovalo členstvo v únii okolo 60 percent opýtaných, od ruskej invázie je zástancov európskeho smerovania viac ako 90 percent.
Dánske výhrady
Keď Leyenová informovala o odporúčaní pre Ukrajinu, poukázala aj na to, že Kyjev musí uskutočniť veľa reforiem. Poznamenala, že je potrebné zamerať sa na nedostatky v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii.
Konečné slovo o udelení štatútu patrí Európskej rade. Summit lídrov členských štátov EÚ bude už najbližší štvrtok a piatok. Ukrajina potrebuje získať jednomyseľný súhlas. S podporou Slovenska môže rátať s istotou. Niekoľko krajín je však stále zdržanlivých. Sú to Dánsko, Holandsko a Švédsko.
Agentúra Bloomberg napísala, že Kodaň adresovala do Bruselu výhrady voči Kyjevu v diplomatickej nóte. „Dánsko poukázalo na to, že Ukrajina dostatočne nespĺňa kritériá spájajúce sa so stabilitou inštitúcií garantujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a úctu a ochranu menšín," uviedol Bloomberg. Podľa vlády v Kodani potrebujú štátne orgány v Kyjeve pokročiť vo všetkých zmienených oblastiach.
Prečo majú výhrady
Andrij Borovyk z kyjevskej pobočky medzinárodnej organizácie Transparency International (TI) objasnil dôvody, prečo sa Dánsku, Holandsku a Švédsku nepozdáva udelenie štatútu kandidátskej krajiny. „Dánsko má v rebríčku vnímania korupcie 88 bodov zo 100 možných, Švédsko na štvrtom mieste 85 a Holandsko na ôsmom mieste 82," napísal na webovej stránke TI. Naopak, Ukrajina obsadila v najnovšom rebríčku iba s 32 bodmi až 122. miesto medzi 180 skúmanými štátmi sveta.
Borovyk pripomenul mnohé nedostatky v boji proti korupcii, ale jednu vec zvlášť vyzdvihol. Súvisí to so zavedením elektronického systému aukcií pri verejnom obstarávaní, ktorý už musia používať všetky štátne orgány a inštitúcie. „Vďaka nemu sa v roku 2021 podarilo ušetriť 45 miliárd hrivien daňových poplatníkov," upozornil Borovyk. V prepočte išlo až o 1,45 miliardy eur.
Ukrajina si podala prihlášku do EÚ štvrtý deň po vpáde ruských vojsk na svoje územie. Európskej komisii trvalo menej ako 120 dní, aby vydala svoje odporúčanie, čo sa v prípade žiadneho štátu tak rýchlo doteraz neudialo.
Expresné rozhodnutie by nevzniklo, keby Ukrajinci nečelili agresorovi. „Ukrajina by za normálnych okolností nemala byť kandidátskym štátom," povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron pre stanicu BFMTV. „Robíme to kvôli vojne a pretože si myslíme, že je to správne. Je to znak nádeje, je to posolstvo Ukrajincom, že sú v európskej rodine," dodal šéf Elyzejského paláca v rozhovore počas návratu z Kyjeva. Spolu s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a s talianskym premiérom Mariom Draghim tam ubezpečili Zelenského o tom, že Paríž, Berlín i Rím na summite EÚ podporia udelenie štatútu kandidátskej krajiny.
Kyjevu treba pomôcť v boji proti korupcii
Dosiaľ napáchané vojnové škody na Ukrajine sú obrovské a účet ešte nie je konečný. Rekonštrukcia bude veľmi drahá. Ukrajinský premiér Denys Šmyhal odhaduje, že v úvodnej fáze si obnova vyžiada každý mesiac okolo päť miliárd dolárov. Kompletnú rekonštrukciu vyčíslil až na 600 miliárd.
Ukrajina by nezvládla obnovu bez pomoci zo zahraničia. Analytik Francis Shin z Atlantickej rady upozorňuje, že Západ si musí vytvoriť kontrolné nástroje, aby peniaze neskončili v nesprávnych rukách. „Široké zastúpenie kleptokratických oligarchov v ukrajinskej ekonomike a na politickej scéne bude komplikovať rekonštrukčné úsilie EÚ, lebo sa môžu pokúsiť využiť zahraničnú pomoc tak, aby ňou pokryli svoje straty v miliardách dolárov, ktoré im vznikli po ruskej invázii," napísal na blogu na webovej stránke Foreign Policy. Aj preto odporúča, aby zahraniční darcovia boli čo najviac nápomocní Ukrajine v boji proti korupcii.