The Times: NATO by malo posilniť jednotky v Pobaltí aj zbrojársky priemysel

Severoatlantická aliancia by mala posilniť svoje jednotky v Pobaltí a jednotlivé členské krajiny by mali navýšiť kapacity vojenského priemyslu. Pred nadchádzajúcim summitom NATO to napísal denník The Times, podľa ktorého sú vo svetle ruskej invázie na Ukrajinu a ruských vyhrážok voči Litve znepokojujúce najmä neveľké zásoby zbraní a vojenskej techniky v členských krajinách aliancie.

24.06.2022 11:36
Nato Finland Sweden Explainer Foto: ,
Ilustračné foto.
debata (8)

Na summite v Madride, kde sa predstavitelia štátov NATO stretnú na budúci týždeň, budú pobaltské štáty požadovať zvýšenú prítomnosť aliančných jednotiek v regióne – a to právom, píše The Times. Podľa denníka je práve teraz, keď je Rusko zaneprázdnené svojou vojnou na Ukrajine, príležitosť v Estónsku, Litve a Lotyšsku posilniť sily NATO. Tie by v prípade, že by Moskva zvažovala rozšírenie svojej agresie ďalej na západ, mohli poslúžiť ako odstrašujúci prostriedok.

Samotné vojenské jednotky však nestačia, ak nemôžu dlhodobo bojovať. „Konflikt na Ukrajine ukázal na nedostatok vybavenia a munície, ako aj na nedostatok výrobných kapacít v rámci NATO,“ píše The Times.

vojna na Ukrajine, M-777 Čítajte viac 121. deň: Stiahnite sa! Ukrajinskí obrancovia dostali rozkaz opustiť Severodoneck

To je aj jedným z dôvodov, prečo Západ dodáva Ukrajine vojenské vybavenie pomalšie, ako sľuboval – mnohým krajinám chýba vybavenie pre ich vlastnú obranu. Spojené štáty napríklad Ukrajine odovzdali 7 000 protitan­kových striel Javelin, čo je zhruba tretina amerických zásob. Americká zbrojárska spoločnosť Lockheed Martin ale má kapacitu vyrobiť len 2 100 rakiet ročne, uvádza britský think-tank Royal United Services Institute (RUSI).

Pri jednom minuloročnom cvičení Británii v simulovanej vojne došla munícia po ôsmich dňoch, píše The Times, podľa ktorého by americká ročná produkcia munície sotva pokryla dva týždne bojov na Ukrajine. O zmenšujúcej sa zásobe zbraní, ktoré možno poskytnúť Ukrajine, hovoril vo štvrtok aj český premiér Petr Fiala po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.

Ukrajina, Rusko, drony, vojna na Ukrajine Čítajte viac Čaro dronov sa stráca, Rusi posilnili protivzdušnú obranu

Na zraniteľnosť Pobaltia upozornil spor o ruskú kaliningradskú enklávu, kam Litva minulý týždeň zakázala prevážať tovar, na ktorý sa vzťahujú sankcie Európskej únie. Rusko následne obvinilo Vilnius z blokády a sľúbilo odvetné kroky. Podľa diplomatických zdrojov The Times sa EÚ bude snažiť vzniknuté napätie znížiť.

Podľa západných analytikov je najviac zraniteľným miestom 100 kilometrov dlhý koridor na poľsko-litovskej hranici, ktorý oddeľuje Kaliningrad od Bieloruska – spojenca Moskvy. Ak by Rusko tento koridor obsadilo, pobaltské štáty by odrezali od zvyšku NATO a EÚ.

Estónska premiérka Kaja Kallasová tento týždeň poznamenala, že stratégia NATO v prípade invázie počíta s tým, že by územie späť dobyla do 180 dní. Vzhľadom na to, že vojna na Ukrajine trvá už 121 dní, je jasné, že takto navrhnutá stratégia Estóncov znepokojuje, dodáva The Times.

8 debata chyba
Viac na túto tému: #NATO #Pobaltie #vojna na Ukrajine