„Vojna proti Ukrajine všetko zmenila. Fínsky prezident Sauli Niinistö deň po invázii povedal, že padli masky. V Putinovi vidíme vojnového zločinca, keď ukázal svoju pravú tvár,“ pripomenula Tuppurainenová.
Pri každom novom sankčnom balíku trvá Európskej únii trochu dlhšie, kým sa nájde zhoda. Je to pochopiteľné, lebo to nie sú jednoduché rozhodnutia, a je potrebné udržať jednotu, ale na druhej strane je rýchlosť tiež dôležitá. EÚ určite čakajú ďalšie, ešte zložitejšie rozhodnutia. Je na ne únia pripravená?
Od začiatku vojny Fínsko podporovalo tvrdé sankcie proti Rusku. Naša premiérka Sanna Marinová povedala, že z možných opatrení nič nevylučuje. Vrátane sankcií, ktoré by zasiahli energetický sektor. Musíme byť ambiciózni, odhodlaní a musíme zamerať pozornosť na to, čo chceme dosiahnuť. Chceme zasiahnuť Rusko a režim Vladimíra Putina za jeho nelegálnu a krutú vojnu proti Ukrajine. Chápeme, že musíme pozorne riešiť sankcie tak, aby sme sa vyhli tomu, že budú mať dosah na ekonomiky našich krajín. Vypočujeme si, ak majú niektoré štáty obavy z toho, že opatrenia by ich mohli zasiahnuť viac ako Rusko. Fínsko však je za to, aby sme použili ekonomickú silu EÚ. Pri šiestom balíku sankcií sme až tak neuspeli. Uznávam to. Ale môžeme sa pozrieť na predchádzajúce balíky. Dokázali sme ich prijať výnimočne rýchlo a udržali sme jednotu. Svedčí to o tom, že únia je schopná robiť rozhodnutia aj za bezprecedentných podmienok. Nikto z nás nebol pripravený na vojnu a ekonomické sankcie. Ale dokázali sme ich prijať.
Máte pravdu, že by nebolo dobré, keby opatrenia zasiahli viac členské štáty ako Rusko. Aj Slovensko sa usilovalo o výnimky, čo sa týka embarga na ropu. Maďarsko však zašlo oveľa ďalej, keď hrozilo vetom. A dokonca bolo proti tomu, aby sa na sankčný zoznam dostal ruský patriarcha Kirill. Je to ešte vyjednávanie, alebo to už zaváňa vydieraním?
Poviem to tak, že je veľmi nešťastné, keď si jedna krajina diktuje, ako bude vyzerať rozhodnutie celej EÚ. Všetci by sme sa mali snažiť, aby sme dosiahli jednotu, a uvedomiť si spoločnú zodpovednosť. Hovoríme o únii, v ktorej si musí každý urobiť svoju prácu, aby celý stroj fungoval. Vyžaduje si to odhodlanie najmä zo strany Európskej rady. Ak sa naši lídri na niečom dohodnú, mali by sme to interpretovať tak, že je potrebné sa toho držať. V prípade Kirilla sme videli niečo, čomu nezatlieskam. Ľutujem to.
Takže ako od diplomatky sa od vás nedočkám vyjadrenia, či si myslíte, že Maďarsko vydieralo, však?
Som politička. Je to veľmi silné vyjadrenie, keď poviem, že je nešťastné, ak si jedna krajina myslí, že môže si môže diktovať, ako by sa mala správať celá únia.
Potom je asi logickou otázkou, či by mala EÚ zmeniť spôsob, akým robí v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky rozhodnutia, na ktoré je potrebný konsenzus.
Fínsko už dlho podporuje myšlienku hlasovania kvalifikovanou väčšinou v zahraničnej a bezpečnostnej politike. Ale už teraz máme v zmluvách klauzulu passerelle, na základe ktorej môžeme dosiahnuť rozhodnutie v prípade, že sa niektorá krajina toho nechce zúčastniť. V konečnom dôsledku všetko závisí od politickej vôle. Keď chceme, aby EÚ na globálnej scéne vnímali ako jednotný blok, vieme to dosiahnuť. A, samozrejme, aj keby sme prešli na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, stále môžu vniknúť problémy. Ako vravím, závisí to od politickej vôle. Fínsko teda podporuje hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. No nemyslíme si, že toto je najvhodnejší čas, keď by sme mali otvárať zmluvy. Lebo autokrat z Ruska Vladimir Putin práve vedie desivú nelegálnu vojnu proti Ukrajine. A musíme riešiť klimatickú krízu a závislosť od fosílnych palív, a ľudia očakávajú výsledky. Sú to výzvy, na ktoré by sme sa mali zamerať, nie na nejaké byrokratické cvičenia.
Fínsko má dlhú históriu vzťahov so Sovietskym zväzom a Ruskom. Vrátane viacerých vojen.
Áno. Poznáte teda Rusko. Ako Fínsko vyhodnocuje správanie Putina? Je možné, že sankcie, ktoré sa ešte dajú pritvrdiť, v istom momente ovplyvnia jeho rozhodnutia?
Určite je to naším zámerom. Závisí to aj od toho, ako sa bude vyvíjať stav ekonomiky, a ako bude na súčasnú situáciu reagovať svet. Nie je práve očividné, že v nasledujúcich dňoch, mesiacoch a rokoch budú všetci nasledovať náš príklad. Musíme upriamiť pozornosť na globálny juh, na Čínu, ale aj na krajiny v našom blízkom susedstve, a na to, ako sa stavajú k sankciám proti Moskve. Ak sa nám podarí izolovať Rusko…
Ako by ste definovali izoláciu Ruska?
Z ekonomického hľadiska. Rusko sa okrem toho samo stiahlo z viacerých multilaterálnych organizácií ako napríklad z Rady Európy a pravdepodobne odíde z Parížskej klimatickej dohody. Je očividné, že chce robiť veci len tak, ako si zaumieni, a spájať sa s inými autokratmi. Ale Rusko takto svojim občanom nezaistí prosperitu. Stále tu máme svetový trh.
Nezdá sa však, že by to Putina príliš zaujímalo.
Bude ho to zaujímať. Musíme byť trpezliví. Sankcie nie sú ako zbrane. Nemajú okamžitý efekt. Ekonomické sankcie potrebujú čas, aby mali vplyv.
Má Ukrajina čas?
Nemá. Musíme urobiť všetko preto, aby sme pomohli Ukrajine vyhrať vojnu. Rusko nemôže byť víťazom. Nesmie sa to stať. Musíme Ukrajine dodávať zbrane, humanitárnu a finančnú podporu. Musíme jej pomôcť odolávať tak dlho, ako to bude potrebné. A keď sa dostaneme k mierovému riešeniu, bude na Ukrajincoch, aby definovali, ako má vyzerať. Nemali by sme im hovoriť, čo by mali akceptovať.
Ako hodnotíte fakt, že európski lídri ako francúzsky prezident Emmanuel Macron či nemecký kancelár Olaf Scholz sú v telefonickom kontakte s Putinom? Najmä v strednej a východnej Európe sa tento prístup stretáva s kritikou ====.
Fínsko bolo vždy naklonené dialógu. Boli sme v pravidelnom kontakte s Putinom. No vojna všetko zmenila. Fínsky prezident Sauli Niinistö deň po invázii povedal, že padli masky. V Putinovi vidíme vojnového zločinca, keď ukázal svoju pravú tvár. Politika appeasementu jednoducho nefunguje a nemôžeme robiť kompromisy s niekým, ako je Putin. Ak s ním chceme komunikovať, musíme hovoriť jedným hlasom a byť jednotní. Musíme si dávať pozor, aby sme ho nepovzbudili, aby mal voči nám ešte viac požiadaviek. Keď Macron hovorí s Putinom, zaváži to. Je dobré, ak je otvorený komunikačný kanál, a ak si ruský prezident vypočuje, čo sa deje. Ale na druhej strane si musíme dávať pozor, aby to Putinovi nepomohlo. Toto nie je hra na to, že by sme šéfovi Kremľa niečo dali. Rusko musíme zastaviť.
Boli ste pred vojnou za vstup Fínska do NATO?
Vždy som vnímala Severoatlantickú alianciu v pozitívnom svetle. Ale pred ruskou inváziou nebola otázka vstupu Fínska do NATO dôležitá. Bezpečnostný poriadok pred vojnou nám dobre slúžil. Sme členmi EÚ a nezabúdajme, že aj v úniových zmluvách máme klauzulu o vzájomnej pomoci, konkrétne článok 42.7. Je to pre nás stále veľmi dôležité a Fínsko podporuje posilnenie európskej obrany. Naše vlády však hovorili, že ak by to bolo potrebné, do aliancie vstúpime. Vlani v decembri Fínsko dostalo list od ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, v ktorom sa v podstate písalo, že NATO sa nemôže rozšíriť. A toto zmenilo verejnú mienku. Fíni skutočne veria, že sme suverénnou krajinou, ktorá robí vlastné rozhodnutia a môže si vybrať, ako bude vyzerať jej bezpečnosť. Je to aj súčasť princípov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Vojna sa začala 24. februára a o dva týždne už bola väčšina Fínov za vstup do NATO. Ale naozaj si myslím, že všetko to spustil už Lavrovov list. Fíni nechceli dovoliť, aby im Rusko diktovalo, čo majú robiť. A Moskva to nesmie robiť ani na Ukrajine. Ani na Slovensku či inde.