Unijní lídri sú v pohľade na reformu energetického trhu aj po summite rozdelenia, hoci mnohí z nich volali po väčšej koordinácii, čo sa nakoniec dostalo aj do záverov vrcholnej schôdzky.
Po štvrtkovom schválení kandidátskeho statusu pre Ukrajinu a Moldavsko žiadajúce o vstup do EÚ sa v piatok šéfovia únijných štátov venovali pochmúrnym vyhliadkam unijnej ekonomiky sužovanej infláciou, ktorú poháňajú najmä vysoké ceny energií. Lídri pred summitom navrhovali rôzne recepty od spoločných nákupov plynu po cenové stropy, ku konkrétnej zhode však rovnako ako v minulosti nedospeli.
Summit v prijatých záveroch poveril komisiu, aby v reakcii na „ruské využívanie plynu ako zbrane“ naliehavo pracovala na „zabezpečení dodávok energie za dostupné ceny“. Komisia pripravuje systém spoločných nákupov, ktoré podporuje viacero krajín. Okrem toho podľa svojej šéfky do konca leta predloží návrhy reformy energetického trhu, o ktorých budú lídri rokovať na októbrovom summite za českého predsedníctva.
„Toto bolo vytvorené v čase, keď trhu dominovali fosílne palivá,“ povedala po rokovaní von der Leyenová s odvolaním sa na súčasný systém, keď je cena energií spojená s cenou plynu. To sa vzhľadom na obmedzovanie ruských dodávok a súvisiaci rast jeho ceny prejavuje na cene elektriny. Podľa šéfky komisie navyše v súčasnosti začínajú čoraz významnejšiu úlohu hrať obnoviteľné zdroje a EÚ sa snaží od využívania plynu upúšťať, čo ospravedlňuje reformu určovania cien. Po tej dlhodobo volajú najmä juhoeurópske krajiny či Francúzsko, ďalšia skupina štátov na čele s Nemeckom bola však doteraz proti.
Nemecký kancelár Olaf Scholz v piatok vyhlásil, že v otázke možného nedostatku plynu kvôli ruskému obmedzovaniu dodávok uprednostňuje spoluprácu celej únie. Zároveň odmietol špekulovať, či Moskvou ohlásená júlová údržba plynovodu Nord Stream 1 môže znamenať trvalé ukončenie dodávok. Podstatné podľa neho je, aby sa krajiny pripravili na všetky možné varianty.