Najdôležitejšie udalosti
- Invázia ruských vojsk pokračuje už 124. deň
- Ruské rakety zasiahli nákupné centrum v Kremenčuku, bolo v ňom vyše 1 000 ľudí
- Úrady vyzvali obyvateľov Lysyčanska na okamžitú evakuáciu
- Na poslednú baštu Ukrajiny v Luhansku mohutne útočia Rusi
- V severodoneckej továrni Azot je stále asi 500 civilistov
- Zelenskyj varoval Bielorusov, že sa ich Rusi snažia zatiahnuť do vojny
- ISW: Moskva opäť vymenila veliteľa ruských síl na Ukrajine
- G7 sľúbila trvalú podporu Ukrajine vo vojne s Ruskom
- Pred vojnou ušlo na Slovensko už viac ako 550-tisíc utečencov
VIDEO: Presný úder ukrajinských diel rozmetal ruskú techniku.
23:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil raketový útok Ruska na nákupné centrum v ukrajinskom meste Kremenčuk za „bezočivý teroristický čin“.
„Dnešný ruský útok na nákupné centrum v Kremenčuku je jedným z najbezočivejších teroristických činov v európskych dejinách,“ povedal Zelenskyj vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram. „Pokojné mesto, bežné nákupné centrum – v ňom ženy, deti, bežní civilisti,“ dodal. Zelenskyj predtým vyhlásil, že v nákupnom centre sa v čase útoku nachádzalo viac než tisíc civilistov.
Čítajte viac Ruské rakety zasiahli v ukrajinskom Kremenčuku nákupné centrum plné ľudí22:50 Ukrajina žiada mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) v reakcii na nedávne ruské útoky na civilistov.
Rada má zasadnúť v utorok v New Yorku o 15.00 h miestneho času (21.00 h SELČ) a hlavnou témou zasadnutia má byť raketový útok na nákupné centrum v ukrajinskom meste Kremenčuk.
22:30 Video zo záchrannej akcie po útoku na nákupné centrum v Kremenčuku v Poltavskej oblasti na Ukrajine.
21:50 Päť ľudí zahynulo a 22 osôb, vrátane piatich detí, utrpelo zranenia pri ruskom ostreľovaní Charkova, uviedol gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov na sociálnej sieti Telegram.
„Všetci z nich sú civilisti z Charkova. Išli po uliciach alebo boli na detských ihriskách. Úprimnú sústrasť ich rodinám,“ napísal Synehubov.
21:45 Najmenej osem mŕtvych a viac ako 20 zranených si vyžiadalo ostreľovanie východoukrajinského mesta Lysyčansk útočiacimi ruskými jednotkami, informoval prokyjevský gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.
Vo svojom statuse v aplikácii Telegram spresnil, že ruská armáda ostreľovala Lysyčansk zo samohybného raketometu Uragan. Zasiahla pri tom skupinu ľudí, ktorí si prišli nabrať vodu z pristavenej cisterny.
Medzi obeťami je chlapec narodený v roku 2007. O rok mladší chlapec utrpel zranenia. Piatich zranených previezli do nemocníc v Lysyčansku, zvyšných rozviezli do nemocníc v iných mestách Luhanskej oblasti.
Hajdaj v inom statuse informoval, že ruské jednotky útočia na Lysyčansk „všetkými možnými zbraňami“.
„Kvantitatívna výhoda na strane nepriateľa,“ dodal Hajdaj s tým, že ukrajinským obrancom mesta chýba ďalekonosné delostrelectvo.
Informoval, že pre boje už dva dni nie je možné dopraviť do Lysyčanska humanitárnu pomoc. K dispozícii sú však ešte zásoby, ktoré si v meste spravili vopred. Všetko potrebné má aj miestna nemocnica.
21:35 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že Ukrajina odpovie na každý prípadný pokus o útok zo separatistického moldavského regiónu Podnestersko. Informácie o údajnom ohrození Ukrajiny z Podnesterska šíri Rusko, vyhlásil na spoločnej tlačovej konferencii s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou.
Sanduová vyhlásila, že vedenie v Kišiňove robí všetko pre to, aby medzinárodne neuznané Podnestersko nepredstavovalo hrozbu pre Moldavsko ani pre Ukrajinu.
21:15 Európska únia poskytla Ukrajine vybavenie potrebné pre ochranu zdravia verejnosti pred chemickými, biologickými, rádiologickými a jadrovými hrozbami, uviedol vo vyhlásení eurokomisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič.
Európska únia poskytla 300 000 špeciálnych ochranných oblekov, 5 600 litrov dekontaminačných prostriedkov a 850 kusov zariadení pre dekontaminačné práce. Súčasťou zásielky sú aj monitory, infúzne pumpy a ventilátory, ale aj ochranné prostriedky pre zdravotnícky personál, napríklad rúška a plášte.
Hodnota zaslaného vybavenia predstavuje 11,3 milióna eur.
20:50 Gibraltársky súd nariadil predaj superjachty ruského oligarchu Dmitrija Pumpianského zhabanej v marci na základe sankcií uvalených na Moskvu v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Úrady britskej enklávy na juhu Španielska zadržali 72-metrové plavidlo MV Axioma na základe sťažnosti podanej americkou bankou JP Morgan.
20:30 Predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk vyzval na vylúčenie Ruska z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a z Parlamentného zhromaždenia OBSE.
Na stretnutí s predsedníčkou PZ OBSE Margaretou Cederfeltou Stefančuk tiež žiadal, aby OBSE uznala činy spáchané na Ukrajine ruskými jednotkami ako genocídu ukrajinského národa.
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ na stretnutí s Cederfeltovou v mene Ukrajiny vyzval „civilizovaný svet, aby sprísnil sankcie voči Rusku a uznal ho ako štát podporujúci terorizmus“.
20:00 Elitná ukrajinská jednotka vykonáva diverzné operácie na ruskom území, uviedol britský denník The Times, ktorý hovoril s dvoma členmi tohto vojenského zoskupenia a predstaviteľom ukrajinskej rozviedky. Misiou ukrajinskej jednotky Šaman, ktorej vojaci podľa denníka bojovali po boku Američanov a Britov v Afganistane, je zničiť infraštruktúru kľúčovú pre podporu ruskej invázie na Ukrajine.
Čítajte viac The Times: Elitná ukrajinská jednotka vykonáva diverzné operácie v Rusku19:50 Ruský raketový útok na zaplnené nákupné centrum v Kremenčuku ukazuje „krutosť a barbarstvo“ ruského prezidenta Vladimira Putina, vyhlásil britský premiér Boris Johnson.
„Putin si musí uvedomiť, že týmto svojím správaním iba posilní odhodlanie Spojeného kráľovstva a všetkých ostatných krajín skupiny G7 stáť pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné,“ povedal Johnson.
19:00 Šéfovia štátov a vlád skupiny veľkých svetových ekonomík G7 sa v pondelok po rokovaní s ukrajinským prezidentom Zelenským jasne postavili za Kyjev, ktorý vyše štyri mesiace vzdoruje ruskej invázii. Sľúbili, že Ukrajina rozhodne o svojej budúcnosti výlučne sama, a zároveň ohlásili ďalšie vystupňovanie tlaku na ruského prezidenta Putina. Zelenskyj štátnikov požiadal o ďalšie zbrane a ďalšie protiruské sankcie. Podľa USA už G7 ďalšie odvetné opatrenia pripravuje, cieliť majú okrem iného na ruský zbrojársky priemysel a možno aj na vývoz ruskej ropy.
Čítajte viac Summit G7 sa postavil za Ukrajinu a pripravuje ďalšie protiruské sankcie18:50 Bilancia raketového útoku na nákupné centrum v Kremenčuku v Poltavskej oblasti na Ukrajine stúpla na 10 obetí a 40 zranených.
Čítajte viac Ruské rakety zasiahli v ukrajinskom Kremenčuku nákupné centrum plné ľudí18:45 Rusko svojím vojenským vpádom na Ukrajinu natoľko otriaslo medzinárodným usporiadaním, že vo vzťahu s Moskvou sa už nemožno vrátiť do stavu pred inváziou. Na summite veľkých svetových ekonomík G7 v bavorskom alpskom zámku Elmau to vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz. Zopakoval, že Ukrajina sa môže na pomoc Západu naďalej spoľahnúť.
„My všetci budeme Ukrajinu ďalej podporovať. Je jasné, že táto vojna znamená hlboký, hlboký predel v medzinárodných vzťahoch,“ povedal Scholz. Pripomenul, že inváziu opakovane označoval ako prelom epochy, keďže ruský prezident Vladimir Putin svojou agresiou porušil všetky medzinárodné dohody a zásady. „Okrem iného aj to, že hranice nemožno meniť silou,“ upozornil kancelár.
„My ako G7 máme rovnaký názor na to, že toto na veľmi dlhý čas hlboko premení medzinárodné vzťahy. Je preto jasné, že vo vzťahu k Rusku nie je možný návrat do doby pred ruským vpádom na Ukrajinu,“ vyhlásil Scholz. Zdôraznil, že jediným správnym postojom Západu v tejto situácii je jednota a spolupráca.
18:35 Pod ruskou paľbou sa v pondelok ocitlo aj druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov na východe krajiny. Ostreľovanie si tam vyžiadalo troch mŕtvych a 15 zranených, medzi ktorými sú aj deti, napísala Ukrajinska pravda s odvolaním sa na miestne úrady. Tie upozornili, že počet obetí pravdepodobne nebude konečný.
18:15 Úrady zatiaľ potvrdili dve obete a 20 zranených po ruskom raketovom útoku na nákupné centrum v Kremenčuku v Poltavskej oblasti na Ukrajine. Bilancia zrejme začne čoskoro stúpať.
Čítajte viac Ruské rakety zasiahli v ukrajinskom Kremenčuku nákupné centrum plné ľudí18:00 Ruské ministerstvo zahraničia si predvolalo grécku veľvyslankyňu, aby ju informovalo o tom, že vyhlásilo osem gréckych diplomatov za nežiadúcich. Oznámila to agentúra TASS a uviedla, že ide o ruskú odvetu na vyhostenie ruských diplomatov a tiež za to, že Atény dodali Kyjevu vojenskú techniku.
Vyhostení grécki diplomati dostali osem dní na to, aby opustili Rusko.
Grécky minister obrany Nikos Panajotopulos na začiatku júna oznámil, že Grécko odovzdalo alebo v najbližšom čase odovzdá Ukrajine 122 bojových vozidiel pechoty BMP-1 sovietskej konštrukcie, 20 000 útočných pušiek AK-47, muníciu rôzneho kalibru a ďalšie zbrane. Grécko okrem toho poskytne Ukrajine 60 protilietadlových striel Stinger či 1100 protitankových rakiet, 17 000 delostreleckých granátov kalibru 155 milimetrov alebo náboje kalibru 73 a 122 milimetrov. Nemecko podľa kancelára Olafa Scholza sľúbilo Aténam náhradu za vozidlá BMP-1, podrobnosti však neuviedol.
17:50 Putin sa na jeseň zúčastní na summite najväčších svetových ekonomík G20. Západ v dôsledku ruskej agresie voči Ukrajine tlačil na to, aby bola Moskva z tejto skupiny vylúčená.
Čítajte viac Príde Putin na samit G20? Indonézia to kategoricky poprela. Moskva reaguje17:24 Spojené štáty plánujú Ukrajine dodať sofistikované protilietadlové systémy na obranu pred ruskými útokmi. V pondelok to uviedol poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
„Môžem potvrdiť, že sme v procese finalizácie balíka, ktorý zahŕňa pokročilé systémy protivzdušnej obrany,“ povedal Sullivan.
Americký prezident Joe Biden na summite skupiny G7 svojmu ukrajinskému náprotivkovi Volodymyrovi Zelenskému povedal, že Spojené štáty pripravujú dodávku „pokročilých systémov protivzdušnej obrany stredného a dlhého dosahu“, dodal poradca amerického prezidenta. Ďalšia pomoc podľa Sullivana zahŕňa aj delostreleckú muníciu a protibatériové radarové systémy, ktoré slúžia na presné určenie zdroja paľby nepriateľského delostrelectva.
Americký predstaviteľ, ktorý si neželal byť menovaný, uviedol, že Biden stanovil dodanie moderných systémov protivzdušnej obrany na Ukrajinu za prioritu.
USA by už tento týždeň mali oznámiť dodanie systému protivzdušnej obrany stredného až dlhého dosahu NASAMS, ako aj ďalších zbraní na pomoc Ukrajine v boji proti ruským inváznym jednotkám, píše AFP.
Systém NASAMS vyrába americká spoločnosť Raytheon v spolupráci s nórskou firmou Kongsberg Defense & Aerospace, vysvetľuje AFP.
16:56 Ruské rakety zasiahli zaplnené nákupné centrum v Kremenčuku na Ukrajine. Podľa vyhlásenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa v budove nachádzalo viac než tisíc civilistov.
Čítajte viac Ruské rakety zasiahli v ukrajinskom Kremenčuku nákupné centrum plné ľudí16:31 Dve ženy vo veku 21 a 57 rokov zomreli pri ruskom bombardovaní Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Na komunikačnej platforme Telegram to napísal guvernér Charkivskej oblasti Oleh Synjehubov. Uviedol pritom, že v noci na pondelok ruská raketa dopadla aj na školský dvor. V dôsledku výbuchov utrpeli zranenia ďalší traja civilisti. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
„Naše ozbrojené sily pokračujú v ničení okupantov na línii kontaktu,“ uviedol ďalej Synjehubov. „V smere na Charkiv invázne sily zaútočili na obce Dementijivka a Pitomnyk, utrpeli straty a ustúpili. V oblasti Izjumu nepriateľ neprestáva v pokusoch o postup. Naši obrancovia odolávajú, ničia živú silu okupantov a obrnené vozidlá,“ napísal guvernér Charkivskej oblasti.
16:11 Litovské štátne aj súkromné inštitúcie a podniky zasiahol intenzívny kyberútok. S odvolaním sa na litovský Národný úrad pre kybernetickú bezpečnosť (NKSC) o tom informovali litovské médiá. Ku kyberútokom sa následne prihlásila proruská skupina hackerov Killnet, podľa ktorej ide o odvetu za litovské obmedzenia na prevoz tovaru do kaliningradskej enklávy, napísala agentúra Reuters.
Niektoré litovské webové stránky dnes zasiahli takzvané DDoS útoky, pri ktorých sa útočníci snažia vysokým množstvom prístupov na weby naraz cez viacero počítačov stránky zahltiť. „Je veľmi pravdepodobné, že útoky podobnej alebo väčšej intenzity budú pokračovať aj v ďalších dňoch, obzvlášť v dopravnom, energetickom alebo finančnom sektore,“ uvádza NKSC vo vyhlásení.
Čítajte viac Moskva ide ďalej: Po vyhrážkach spochybňuje hranice LitvyLitva predminulý týždeň zakázala prevážať do ruskej Kalinigradskej oblasti pri Baltskom mori tovar, na ktorý sa vzťahujú sankcie Európskej únie. Dvadsaťsedmička zaviedla niekoľko balíkov sankčných opatrení proti Rusku v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu. Moskva kvôli tomu Vilniusu na začiatku minulého týždňa sľúbila rýchlu a „praktickú“ odpoveď.
Skupina Killnet od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu podnikla kyberútoky aj voči talianskym, rumunským alebo českým webom. Hackeri podľa Reuters tvrdia, že budú v útokoch proti Litve pokračovať dovtedy, kým pobaltská krajina neodvolá obmedzenie prevozu tovaru do Kaliningradu.
15:53 Obec Ubľa na slovensko-ukrajinskej hranici bude „v pohotovosti“ pre poskytovanie pomoci vojnovým utečencom z Ukrajiny do konca júna. Počet lôžok, ktoré mala k dispozícii pre vysídlencov, zredukovala na približne 20, od júla nebude na dohodu zamestnávať štyroch dobrovoľníkov, ktorí na hraničnom priechode i v obecnom záchytnom mestečku pomáhali hasičom. Dôvodom je, že štát obci stále nepreplatil výdavky spojené so zvládnutím prílevu vojnových utečencov, kultúrny dom tiež potrebuje opraviť. Uviedla to pre TASR starostka Nadežda Sirková.
„Do konca júna vydržíme, ale od júla všetko zastavím. Od februára som ešte nevidela ani cent. Takto sa ďalej fungovať nedá, my už peniaze v rozpočte nemáme. Robíme tak, ako nám bolo povedané, a nič sa nedeje,“ povedala s tým, že dokumentáciu potrebnú k refundácii nákladov obec na sninský okresný úrad odovzdáva pravidelne do stanoveného termínu. Podotkla, že od vypuknutia vojnového konfliktu na Ukrajine poskytla obec nejaký druh pomoci približne 75 000 až 78 000 ľuďom.
Ako pre TASR reagoval rezort vnútra, obec by sa refundácie nákladov spojených so zabezpečením zvládnutia utečeneckej vlny z Ukrajiny mala dočkať v najbližších dňoch. „Rozpočtovým opatrením z dňa 30. mája 2022 boli na sekcii krízového riadenia Ministerstva vnútra (MV) SR a následne cez sekciu ekonomiky MV SR pripravené na vyplatenie finančné prostriedky v sume 30 136,25 eura a ďalším rozpočtovým opatrením zo dňa 7. júna 2022 bolo pripravených na vyplatenie 7 352,92 eura,“ informoval tlačový odbor s tým, že sprocesovanie transferu trvá niekoľko dní. Ďalšie finančné prostriedky by mala obec dostať po tom, čo ich Okresný úrad Snina verifikuje a schváli rezortná sekcia krízového riadenia.
15:32 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal lídrom skupiny G7, že ešte nenastal čas na otvorenie rokovaní s Ruskom, keďže sa Kyjev stále snaží upevniť svoje pozície. Uviedol to nemenovaný francúzsky predstaviteľ po tom, ako sa Zelenskyj pripojil prostredníctvom videospojenia k summitu lídrov skupiny G7, informovala agentúra AFP.
„Prezident Zelenskyj veľmi jasne odpovedal, že teraz nie je čas pre rokovania. Ukrajina bude rokovať vtedy, keď bude v takej pozícii, aby to mohla urobiť. To bude vtedy, keď obnoví svoju pozíciu sily,“ uviedol nemenovaný francúzsky predstaviteľ.
Zelenskyj si podľa neho želá, aby sa vojna skončila čo najrýchlejšie, a to najneskôr začiatkom zimy.
Prezident Zelenskyj sa podľa nemenovaného predstaviteľa snaží zbrojiť, aby „Ukrajina mohla zabrániť ruskému postupu a vytlačiť Rusov za línie z februára“, keď Rusko podniklo mohutný vojenský vpád na Ukrajinu.
Ukrajinský prezident sa v pondelok na diaľku pripojil k summitu lídrov G7, ktorý sa v týchto dňoch koná na zámku Elmau v bavorských Alpách, jeho prejav však nebol zverejnený.
Zelenskyj neskôr na sociálnej sieti Telegram uviedol, že požiadal skupinu siedmich hospodársky najvyspelejších štátov sveta, aby ďalej vyvíjala tlak na Rusko prostredníctvom „obmedzenia cien ropy“ vyvážanej z Ruska.
„Stála pozícia krajín G7 v súvislosti so sankciami (proti Rusku) je pre nás dôležitá. Sankcie musia byť ďalej sprísnené obmedzením cien ropy vyvážanej agresorom,“ napísal Zelenskyj po tom, ako vystúpil s príhovorom na summite G7.
15:12 Lídri skupiny G7 vyzvali Moskvu, aby umožnila návrat domov Ukrajincom, ktorí boli proti svojej vôli odvedení do Ruska. „Žiadame, aby Rusko okamžite povolilo bezpečný návrat ukrajinských občanov, ktorí sú často proti svojej vôli odvádzaní do Ruska,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení.
Skupina siedmich hospodársky najvyspelejších štátov v súvislosti s konfliktom na Ukrajine tiež uviedla, že Rusko musí povoliť vývoz dodávok obilia z vojnou zmietanej Ukrajiny, aby sa predišlo zhoršeniu globálnej potravinovej krízy.
„Naliehavo vyzývame Rusko, aby bezpodmienečne zastavilo svoje útoky na poľnohospodársku a dopravnú infraštruktúru a umožnilo voľný prechod poľnohospodárskych dodávok z ukrajinských prístavov v Čiernom mori,“ uvádza sa krajiny G7.
15:07 „Zlo nemôže zostať nepotrestané. Ruské zločiny proti Ukrajine a každému Ukrajincovi sú do očí bijúce. Vinník musí byť potrestaný,“ povedal Rinat Achmetov.
Čítajte viac Najbohatší Ukrajinec Achmetov žaluje Rusko, od Moskvy žiada miliardy14:44 Lídri skupiny siedmich hospodársky najvyspelejších štátov sveta združených v skupine G7 vyjadrili „vážne znepokojenie“ v súvislosti s ruskými plánmi dodať v nasledujúcich mesiacoch do Bieloruska strely schopné niesť jadrové hlavice. Vyplýva to z vyhlásenia zo summitu G7, ktorý sa koná v Nemecku.
„Vyzývame Rusko, aby sa správalo zodpovedne a zdržanlivo. V tejto súvislosti vyjadrujeme vážne znepokojenie súvisiace s oznámením Ruska o tom, že by do Bieloruska mohlo premiestniť strely s jadrovými schopnosťami,“ uviedli lídri G7 v spoločnom vyhlásení.
Čítajte viac Rusko poskytne Bielorusku systém schopný niesť jadrové hlavice14:25 Stovky obyvateľov držia v zajatí v meste Enerhodar v Záporožskej oblasti na Ukrajine, oznámil Kyjevom uznaný starosta Dmytro Orlov. V pondelok ho citoval portál britskej stanice Sky News.
Orlov v nedeľu na sociálnej sieti Telegram napísal: „Podstatná časť týchto zajatcov sú kvalifikovaní pracovníci Záporožskej jadrovej elektrárne.“
Dodal: „Ľudí zabíjajú elektrickým prúdom, bijú ich a zadržiavajú celé týždne, v niektorých prípadoch až mesiace.“
„Nútia ich priznať sa k ‚ilegálnym aktivitám‘, predovšetkým k účasti v mestskej domobrane a na ukrývaní zbraní a nútia ich aj povedať mená svojich ‚komplicov‘,“ opísal zločiny Orlov.
Ruské sily ovládli Záporožskú jadrovú elektráreň neďaleko Enerhodaru začiatkom marca. „Za posledné dva týždne sa situácia v okupovanom Enerhodare ešte zhoršila,“ zdôraznil starosta mesta Orlov.
14:15 Doteraz majú sily rýchlej reakcie cez 40-tisíc vojakov. NATO chce týmto spôsobom najmä dlhodobo posilniť ochranu svojho východného krídla.
Čítajte viac NATO masívne zvýši počet „rýchlych jednotiek“. Profitovať z toho bude aj Slovensko**14:08 Približne 500 civilistov sa podľa proruských separatistov stále nachádza v areáli chemickej továrne Azot v Severodonecku. Civilisti nemôžu továreň opustiť, keďže sú tam niektoré úseky zamínované, povedal predstaviteľ luhanských separatistov Rodion Mirošnik pre ruskú štátnu televíziu.
Podľa Mirošnika tieto míny zneškodňujú špecialisti, aby sa „títo ľudia mohli sami rozhodnúť, či chcú zostať na území Severodonecka, alebo ho chcú opustiť“. Rusko oznámilo obsadenie tohto východoukrajinského priemyselného mesta v sobotu.
Mirošnik v nedeľu uviedol, že počas víkendu bolo z bombových krytov Azotu evakuovaných 450 civilistov. Mnohých z nich na základe vlastnej vôle previezli do Starobiľsku zhruba 50 kilometrov severozápadne od Severodonecka. Približne 30 percent z nich sa však zdráhalo Severodoneck opustiť „v nádeji, že sa život v meste opäť rýchlo zlepší“. Tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť, upozorňuje DPA.
13:50 Rusko uvalilo sankcie na 43 kanadských občanov a zakázalo im vstup do krajiny v reakcii na západné sankcie voči Moskve. Na čiernom zozname, ktorý zverejnilo ruské ministerstvo zahraničných vecí, je aj predsedníčka kanadskej vládnucej Liberálnej strany Suzanne Cowanová a bývalý guvernér kanadskej centrálnej banky Mark Carney.
Ešte v apríli Moskva uvalila sankcie na 61 kanadských predstaviteľov a novinárov a zakázala desiatkam ďalších západných politikov, novinárov či podnikateľov vstup do krajiny.
V máji Rusko oznámilo, že zatvára moskovské pobočky kanadskej verejnoprávnej televízie a rozhlasu Canadian Broadcasting Corporation (CBC). Urobilo tak v reakcii na krok Kanady, ktorá na svojom území zakázala vysielať ruskej štátnej televízii RT.
Kanada uvalila od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sankcie na vyše 1000 jednotlivcov a inštitúcií z Ruska, Ukrajiny aj Bieloruska. Na sankčnom zozname je aj údajná priateľka ruského prezidenta Vladimira Putina, niekdajšia gymnastka Alina Kabajevová.
13:40 Záznamy bezpečnostných kamier zachytili príchod Rusov so znakom Z na vojenských vozidlách. Niekoľko nákladných vozidiel s obilím, ktoré Rusi ukradli, malo namontované GPS sledovacie zariadenie. Pomocou týchto údajov sa podarilo zistiť, že išli na Krym a potom ďalej do Ruska, píše BBC.
Čítajte viac Kradnuté ukrajinské obilie končí na Kryme a v Rusku, ukazujú dáta BBC13:05 Skupina siedmich hospodársky najvyspelejších štátov sveta združená v skupine G7 prisľúbila trvalú podporu Ukrajine tvárou v tvár ruskej agresii. Vyplýva to z vyhlásenia zo summitu G7 v Nemecku, informujú agentúry AFP a Reuters.
„Budeme pokračovať v poskytovaní finančnej, humanitárnej, vojenskej a diplomatickej podpory a stáť pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné,“ uviedla skupina G7 v oficiálnom dokumente.
Západné mocnosti sú zároveň odhodlané znížiť príjmy Kremľa, napríklad z vývozu zlata. Skupina sa bude naďalej zameriavať na to, aby Moskve zabránila vyhýbať sa sankciám, ktoré boli voči Rusku uvalené v súvislosti s inváziou na Ukrajinu. Skupina G7 tiež plánuje prijať ďalšie sankcie, aby obmedzila prístup Ruska ku kľúčovým službám a technológiám.
12:37 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal lídrov skupiny G7 o protivzdušné obranné systémy, viac sankcií voči Rusku a bezpečnostné záruky. Píše agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na nemenovaného európskeho predstaviteľa.
Zelenskyj sa v pondelok pripojil k summitu lídrov G7, ktorý sa v týchto dňoch koná na zámku Elmau v bavorských Alpách, prostredníctvom videospojenia. Jeho prejav však nebol odvysielaný verejnosti, píše agentúra AP.
Podľa nemenovaného európskeho predstaviteľa Zelenskyj počas svojho príhovoru uviedol, že chce, aby sa vojna skončila do konca tohto roka pred nástupom zimy.
Podobné informácie priniesla aj agentúra AFP, ktorá s odvolaním sa nemenovaný zdroj uviedla, že ukrajinský prezident vyzval lídrov G7, aby podnikli všetko v záujme ukončenia vojny do konca roka a vyzval aj na „zintenzívnenie sankcií“ voči Rusku.
Podľa Zelenského je totiž aj napriek niekoľkým kolám sankcií uvalených na Rusko potrebné pokračovať v hromadení tvrdých represívnych krokov a „neznižovať tlak“ vyvíjaný na Moskvu.
12:16 Ďalší predstaviteľ kolaborujúci s ruskými okupantmi v juhoukrajinskom meste Cherson sa stal terčom pokusu o atentát, informoval portál britskej stanice Sky News.
Auto Iriny Machnevovej, ktorá je „v novej administratíve poverená záležitosťami vzdelávania a kultúry“, podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS odpálili v meste Kachovka. Machnevová vyviazla bez zranení.
„Výbušné zariadenie explodovalo skôr, než malo, čo jej zachránilo život,“ napísala TASS s odvolaním sa na oblastnú políciu.
Pokus o atentát potvrdil aj prokyjevský ukrajinský predstaviteľ Serhij Chlan. „Okupanti naďalej terorizujú obyvateľstvo a vytvárajú tlak na lekárov a pedagógov,“ dodal.
Informoval tiež, že v nedeľu uniesli riaditeľa školy v meste Nova Kachovka v Chersonskej oblasti.
V meste Cherson, ktoré je už dlhšie pod kontrolou Ruska, došlo k mnohým pokusom o zabitie predstaviteľov kolaburujúcich s ruskými okupačnými silami.
V piatok 24. júna zahynul pri výbuchu auta Dmitrij Savlučenko, vedúci oddelenia pre rodinu a mládež v Chersonskej vojensko-civilnej, teda okupačnej správe, uvádza Sky News.
11:57 Velenie ruských síl na Ukrajine pravdepodobne prevzal generálplukovník Gennadij Židko, a najskôr tak nahradil na tomto poste generála Alexandra Dvornikova so skúsenosťami zo Sýrie.
Čítajte viac Analytici: Moskva opäť vymenila veliteľa ruských síl na Ukrajine11:36 Vojenská pomoc, ktorú Poľsko poskytlo Ukrajine od začiatku invázie, presiahla hodnotu 1,8 miliardy eur. Uviedol to šéf kancelárie poľského premiéra Michal Dworczyk, podľa ktorého je Poľsko najväčším darcom vojenského vybavenia na Ukrajinu v Európe.
„Táto suma teraz presiahla 1,8 miliardy eur. Z globálneho hľadiska sme druhou krajinou po Spojených štátoch s súvislosti s pomocou poskytnutou Ukrajine“, uviedol Dworczyk pre poľskú rozhlasovú stanicu Radio Plus.
Podľa šéfa kancelárie poľského premiéra pritom táto suma „neustále rastie“.
Koncom apríla poľská vláda informovala, že pomocou, ktorú Ukrajine poskytla, dosahuje hodnotu siedmich miliárd poľských zlotých, čiže 1,49 miliárd eur, píše PAP.
Poľský prezident Andrzej Duda pritom minulý týždeň informoval, že Varšava dodala Kyjevu viac ako 240 tankov a 100 obrnených vozidiel.
11:18 Úrady v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny vyzvali civilistov, aby sa urýchlene evakuovali z mesta Lysyčansk, ktoré je pod útokom ruských síl. Informuje agentúra Reuters a denník The Guardian.
„V dôsledku skutočného ohrozenia života a zdravia vyzývame na okamžitú evakuáciu. Situácia v meste (Lysyčansk) je veľmi zložitá. Zachráňte seba a svojich milovaných, postarajte sa o deti. Môžete si byť istí, že o vás bude postarané v evakuačných mestách na území Ukrajiny,“ uviedol gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj na sociálnej sieti Telegram.
Agentúry TASS v nedeľu citovala proruských separatistov, ktorí tvrdili, že ruské jednotky do mesta vstúpili z piatich smerov a snažia o izolovanie ukrajinských obrancov mesta. Agentúry Reuters však upozorňuje, že sa jej nepodarilo nezávisle overiť informácie ani jednej zo strán.
11:04 Nemecký kancelár Olaf Scholz varoval pred rozdelením sveta na dva bloky v dôsledku vojny na Ukrajine.
Čítajte viac Scholz varoval pred rozdelením sveta na dva bloky. Podľa kancelára ide o Putinovu pascu10:37 Ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zrejme pozvú na štátnu návštevu Spojeného kráľovstva, informoval v pondelok britský denník Daily Telegraph a následne portál stanice Sky News.
Predstavitelia údajne pracujú na organizácii možnej návštevy, tá sa však pravdepodobne pred skončením vojny s Ruskom neuskutoční.
Tento krok má zvýšiť dôveryhodnosť britského premiéra Borisa Johnsona, ktorý čelí čoraz silnejšej kritike za spôsob riadenia tejto ostrovnej krajiny.
10:31 Nemecký kancelár Olaf Scholz V pondelok varoval pred rozdelením sveta na dva bloky v dôsledku vojny na Ukrajine. Podľa neho ide o pascu, ktorú nastražil ruský prezident Vladimir Putin. Šéf spolkovej vlády to uviedol na okraj summitu skupiny G7 v exkluzívnom rozhovore pre televíznu stanicu ZDF.
„Nemali by sme padnúť do pasce nastraženej ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý tvrdí, že svet je rozdelený na globálny Západ – t. j. G7 a ich priateľov na severe – a všetkých ostatných. To nie je pravda,“ uviedol kancelár vo vysielaní ZDF. Scholz dodal, že aj z tohto dôvodu boli na summit G7 pozvané krajiny ako a Argentína, India, Indonézia, Juhoafrická republika či Senegal. Scholz povedal, že je dôležité diskutovať s týmito krajinami.
9:18 Hraničnými priechodmi prešlo v nedeľu na Slovensko 3 192 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 767 mužov, 1 773 žien a 652 detí, informuje rezort vnútra.
O dočasné útočisko požiadalo 23 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za nedeľu 3 401 osôb.
Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od začiatku vojny, je 552 569. Celkový počet udelených dočasných útočísk od 1. marca je 82 995. Počet ľudí, ktorí odišli zo Slovenska na Ukrajinu od vypuknutia vojny, je 299 589.
7:17 Ruskí vojaci dnes pokračujú v útokoch na Lysyčansk, ktorý je posledným veľkým mestom, ktoré ukrajinská armáda drží v Luhanskej oblasti na východe krajiny. Informuje o tom agentúra Reuters.
Ukrajinský generálny štáb uviedol, že ruské oddiely sa s pomocou delostrelectva snažia blokovať mesto Lysyčansk z juhu. Ruskom podporovaní separatisti podľa agentúry TASS oznámili, že ruskí vojaci do mesta už vstúpili z piatich smerov, agentúra Reuters ale túto informáciu nemohla potvrdiť.
Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj v nedeľu povedal, že Rusko vykonáva na Lysyčansk intenzívne nálety a zničilo televíznu vežu a most. „Všade je vidieť skazu. Lysyčansk je takmer na nepoznanie,“ vyhlásil.
6:29 Raketový útok v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny si vyžiadal šesť obetí. Raketu odpálil ruský strategický bombardér typu Tu-22, oznámilo v pondelok ukrajinské operačné veliteľstvo Juh. Informácie priniesla agentúra DPA.
Medzi obeťami je podľa oznámenia aj jedno dieťa. Zo správy však nie je jasné, či boli títo ľudia zranení alebo zabití, uviedla DPA.
Veliteľstvo doplnilo, že raketa zasiahla obytnú štvrť a zničila viacero domov a hospodárskych budov na ploche asi 500 štvorcových metrov. So vzniknutým požiarom bojovali hasiči, píše sa v správe, ktorú nebolo možné nezávisle overiť.
6:00 Väčšina ukrajinských síl sa už pravdepodobne stiahla zo zvyšných obranných pozícií v donbaskom Severodonecku. V apríli 2022 Rusko obmedzilo svoj plán kampane z okupácie väčšiny Ukrajiny na cielenejšiu ofenzívu na Donbase, zhodnotilo situáciu vo svojom nedeľňajšom reporte britské ministerstvo obrany.
Dobytie Severodonecka je významným úspechom v rámci tohto obmedzeného cieľa. Mesto bolo významným priemyselným centrom a zaujíma strategickú polohu na rieke Severský Donec, konštatuje ministerestvo. Dodáva však, že je to len jeden z niekoľkých náročných cieľov, ktoré musí Rusko dosiahnuť, aby obsadilo celý región Donbasu. Patrí medzi ne postup na Kramatorsk a zabezpečenie hlavných zásobovacích trás do mesta Doneck.
5:55 Spojené štáty plánujú tento týždeň oznámiť, že zakúpili pre Ukrajinu pokročilý systém protiraketovej obrany zem-vzduch stredného až dlhého doletu. Pre televíziu CNN to v nedeľu povedal zdroj oboznámený so záležitosťou.
Americký prezident Joe Biden, ktorý je v Nemecku na summite skupiny G7 zameranom najmä na Ukrajinu, nedávno oznámil, že Spojené štáty poskytnú Kyjevu „pokročilejšie raketové systémy a muníciu“. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa lídrom G7 virtuálne prihovorí v pondelok.
V reakcii na žiadosti ukrajinských síl by USA mohli tento týždeň oznámiť aj inú vojenskú pomoc vrátane ďalšej delostreleckej munície a radarov. Ukrajinskí predstavitelia žiadajú systém protiraketovej obrany známy ako NASAMS, ktorý môže zasiahnuť ciele do vzdialenosti vyše 160 kilometrov, hoci ukrajinské sily budú zrejme potrebovať výcvik na jeho používanie, uviedol zdroj CNN.
Washington neustále oznamuje ďalšiu bezpečnostnú pomoc Ukrajine. Počas júna jej Bidenova vláda schválila podporu za miliardu dolárov zahŕňajúcu húfnice, strelivo a systémy pobrežnej obrany. Neskôr uviedla, že Ukrajine dodá vojenskú pomoc za ďalších 450 miliónov dolárov vrátane salvových raketometov a delostreleckej munície.
USA podľa CNN predpokladajú dlhú a vyčerpávajúcu vojnu na východe Ukrajiny s veľkými stratami na oboch stranách. Americkí predstavitelia sa domnievajú, že ruské sily tam plánujú zachovať intenzívne delostrelecké a raketové útoky so zámerom postupne oslabiť ukrajinské sily i odhodlanie NATO podporovať Ukrajinu.
Ukrajinská armáda rýchlo míňa muníciu zo sovietskej éry, ktorá je vhodná pre staršie systémy, a západné vlády stoja pred ťažkým rozhodnutím, či chcú pokračovať vo zvyšovaní svojej pomoci tejto krajine, čo už samotný Biden prisľúbil, uviedla CNN.
5:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zverejnil v nedeľu večer príhovor k občanom Bieloruska, ktorých vyzval na solidaritu s Ukrajinou a zároveň varoval pred snahou Moskvy zatiahnuť ich do vojny, informoval denník The Guardian.
„Zaťahujú vás do vojny. A to ešte aktívnejšie ako vo februári a v jarných mesiacoch. V Kremli už o všetkom rozhodli za vás – vaše životy pre nich nemajú žiadnu cenu. Ale vy nie ste otroci a nie ste potrava pre delá. Nemáte umierať. A máte silu nenechať nikoho za vás rozhodovať, čo vás čaká ďalej,“ povedal Zelenskyj po rusky.
Jeho videoodkaz prichádza v čase opätovne rastúcich obáv, že by sa Bielorusko mohlo zapojiť do vojny proti Ukrajine na strane Ruska, napísal The Guardian.
Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu na stretnutí s bieloruským lídrom Alexandrom Lukašenkom oznámil, že Rusko v priebehu niekoľkých mesiacov dodá Bielorusku raketové systémy Iskander-M, schopné niesť aj jadrové hlavice.