"Myslím si, že júl bude pre Rusko horúci.“ Týmito slovami ste na sociálnej sieti Twitter reagovali na správu, že na Ukrajinu dorazil systém HIMARS, čo je ľahký salvový raketomet, a že okrem toho má Kyjev k dispozícii húfnice z Nemecka, z Francúzska či z Poľska a tiež britský systém MLRS, teda obrnený salvový raketomet. Prečo si vzhľadom na tieto zbrane myslíte, že júl bude pre Rusov na bojisku horúci?
Delostrelectvo a ostreľovanie raketami je jediná vec, ktorá Rusom momentálne vo vojne funguje. Vyzerá to tak, že majú takmer neobmedzené zásoby konvenčnej munície. Bez nej by Rusko nedokázalo postupovať a už by sa ho podarilo z Ukrajiny vytlačiť. Ukrajinci potrebujú zničiť alebo narušiť ruské delostrelecké a raketové sily. Preto je nevyhnutné, aby mali vami spomenuté systémy zo Západu. Ukrajinci ukázali, že sa skvele dokážu prispôsobiť situácii a rýchlo sa učia. Ale výcvik pri jednotlivých systémoch istý čas trvá. Aj velitelia sa musia postupne naučiť, ako tieto zbrane čo najúčinnejšie použiť. Poľské, nemecké či francúzske húfnice predstavujú nové spôsobilosti, ktoré musia Ukrajinci zvládnuť. Kyjev dostáva tieto systémy, ale neznamená to, že ich dokáže využiť okamžite. Samozrejme, s týmito dodávkami sme mali začať pred mesiacmi. No aj tak už Rusi onedlho pocítia, proti čomu stoja. Začína sa to prejavovať a postupne dokážu Ukrajinci zasahovať viac cieľov. Preto som veľmi optimistický.
Televízia CNN informovala, že USA by mali oznámiť, že Ukrajine poskytnú aj pokročilý systém protiraketovej obrany zem-vzduch stredného až dlhého doletu. Prečo je pre Kyjev dôležitý? A, mimochodom, koľko takých zbraňových systémov Ukrajinci potrebujú?
Nechal by som na Kyjev, aby sa vyjadril k tomu, koľko ich potrebuje. Ale poviem to takto. Z verejných zdrojov sa nedozvieme o všetkých požiadavkách Ukrajincov a tak to aj má byť. Sú to tajné informácie, ktoré si vymieňa Kyjev s vládami USA, Británie, Nemecka, Poľska a s ďalšími. Som jednoznačne presvedčený, že Pentagon presne vie, čo Ukrajina potrebuje, a o čo žiada. A Kyjevu to dodávame, hoci by sme mali byť rýchlejší. Je zaujímavé, ako sa to vyvíja. Najprv o nejakom zbraňovom systéme debatujeme, že ho Ukrajina nemôže dostať, lebo by to bola provokácia, ale o dva či tri týždne zmeníme názor. Je to ako cesta hore schodmi. Kým si zachováme tento smer, bude to dobré. Čo sa týka protiraketovej obrany, Ukrajine ňou môže chrániť nevinných civilistov. Je to veľmi dôležité. No rovnako dôležité je, aby Západ Rusko odsúdil za to, čo robí. Tento týždeň sa stretli lídri G7 a v Madride sa koná summit Severoatlantickej aliancie. Na takýchto schôdzkach je vždy potrebné zdôrazniť, že Rusko zámerne útočí na civilné obyvateľstvo a robí to štyri mesiace. Vyjadrenia typu, že ruského prezidenta Vladimira Putina by sme nemali zahanbiť, sú smiešne. Ale myslím si, že ich bude stále menej.
Predpokladáte, že najmä USA v istom momente dodajú Ukrajincom zbraňové systémy, ktorými dokážu zasiahnuť územie Ruska?
Dúfam, že áno. Bolo by to logické. Nedáva zmysel, že Rusko môže vystreľovať rakety zo svojho územia a zabíjať nevinných ľudí, ale Ukrajine nepomôžeme, aby tomu dokázala zabrániť. Chápem, že americká vláda a ďalšie sa chcú vyhnúť eskalácii konfliktu s Ruskom. Ale za štyri mesiace sa ukázalo, že nič z toho, čo Západ urobil, nezvýšilo napätie. Ešte nedávno sme diskutovali, či dodávať Ukrajincom systémy Stinger, lebo, čo keby nimi zostrelili ruské vrtuľníky. Teraz to znie smiešne. Dúfam, že sa pohneme smerom, aby sme Ukrajincom pomohli zasiahnuť legitímne vojenské ciele v Rusku, ako sú logistické, dopravné a veliteľské centrá a letecké základne, z ktorých vystreľujú ruské vojská rakety. Samozrejme, že sa na to bude Moskva sťažovať, ale nič s tým nedokáže urobiť. Tak, ako kritizuje EÚ za kandidátsky štatút pre Ukrajinu a Moldavsko alebo prihlášku Fínska a Švédska do NATO. Kremľu zostali len jadrové zbrane, ale pre tieto veci ich v žiadnom prípade nepoužije. Lebo by to znamenalo vstup USA, Británie a ďalších do vojny.
Ak sa pozrieme na dodávky zbraní pre Ukrajinu a na tie schody, o ktorých ste hovorili, tak na ich vrchole je asi to, že by Západ vyslal do vojny vojakov. Môže k tomu dôjsť?
Viem si predstaviť scenár, že by sme vyslali poradcov. Ale lepšie by bolo, keby sme napríklad našli komerčné logistické spoločnosti, aby Ukrajincom pomohli. USA boli na takýchto firmách závislé 20 rokov v Iraku a v Afganistane. Keď nechceme vyslať vojakov, v poriadku, ale nájdime tieto veľké komerčné spoločnosti, ktoré majú expertízu v doprave a veľkej logistike. Tak by to mohlo fungovať. Ale to, či niekde vyšleme alebo nevyšleme vojakov, by malo byť založené na strategickom plánovaní. Ak by sme chceli na Ukrajinu poslať jednotky, najprv si musíme povedať, aký výsledok od toho očakávame.
Keď ste spomenuli komerčné spoločnosti, je to zaujímavá úvaha, ale dúfam, že by sme neposlali ďalší Blackwater.
Nie, nie. Nehovorím o privátnych bojovníkoch, išlo by o logistiku.
Povedali ste, že ste optimistický, a viem, že veríte, že Ukrajinci skutočne môžu vyhrať. Denník Washington Post pred niekoľkými dňami s odvolaním sa na zdroje z tajných služieb napísal, že Rusko bude musieť zastaviť ofenzívu na Donbase, lebo vyčerpá svoje zdroje. Lenže Ukrajinci majú tiež veľké straty. Naozaj máme dôvod na optimizmus?
Pozrime sa na fakty. So všetkými vojenskými spôsobilosťami a výhodami Rusko za štyri mesiace nedokázalo ovládnuť ani Donbas. Áno, masívne používa delostrelectvo, aby postupovalo. No ruské námorníctvo nie je vo vojne dôležitým faktorom. Letecké sily nevstupujú do ukrajinského vzdušného priestoru. Rusko má problém s vojakmi. Videl som správy, že do boja vysiela ľudí takmer bez výcviku, ale Kremeľ nechce nariadiť mobilizáciu, lebo by to bol znak, že operácia na Ukrajine zlyháva. Bolo by to veľké politické riziko. Ozbrojené sily stále hľadajú veliteľov, platia vysokú cenu za dekády korupcie a rodičia mŕtvych vojakov sa pýtajú, čo sa deje. A to, čo vidíme zo Západu, je len vrchol ľadovca. Mali by sme sa usilovať urýchliť tento kolaps. Nielen tým, že budeme dodávať zbrane Ukrajine, ale aj tým, že povieme, že to budeme robiť donekonečna. V žiadnom prípade by sme nemali naznačiť, že s tým prestaneme. Lebo podľa mňa Kremeľ stále verí, že vojnu môže vyhrať, lebo Západ v istom momente o Ukrajinu stratí záujem. Preto do boja vysiela vojakov, hoci sú takpovediac potravou pre kanóny. My musíme pokračovať v tom, čo robíme. A okrem toho by sme sa mali snažiť vycvičiť viac dôstojníkov. Ukrajina má ľudí, ktorí budú bojovať. No nemá dostatok vycvičených vojakov.
Mal by s tým Západ pomôcť vo väčšej miere ako doteraz?
Áno. Ak sme povedali, že chceme, aby Ukrajina vyhrala, mali by sme pre to urobiť všetko, čo je potrebné.
V Madride sa práve koná summit NATO. Pred rokom sa na stretnutí lídri Severoatlantickej aliancie dohodli, že vznikne nová strategická koncepcia. Samozrejme, už vtedy boli vzťahy NATO-Rusko napäté, ale dá sa povedať, že vojna, ktorá sa začala 24. februára, zmenila celý svet. Ako hodnotíte reakciu aliancie na konflikt a nakoľko je Rusko pre NATO hrozbou v dlhodobejšom horizonte?
Povedal by som, že momentálne máme nad Ruskom najväčšiu strategickú výhodu za posledných 70 rokov. Pozrite sa na fakty. Až 85 percent ruských pozemných síl sa zapojilo do vojny na Ukrajine. Kremeľ musel stiahnuť jednotky zo všetkých kútov. Napriek tomu nie sú ruské ozbrojené sily na Ukrajine úspešné. Prišli už o viac ako 50 percent vysokopresnej munície, stratili stovky a stovky nasadených zbraňových systémov a jednotky sú v úbohom stave. Na druhej strane takmer všetky krajiny NATO zvyšujú vojenské rozpočty. Švédsko a Fínsko sa chystajú vstúpiť do aliancie, čo zásadným spôsobom zvyšuje našu výhodu oproti Rusku. Na východnom krídle NATO je stále viac amerických a aliančných jednotiek. Celá organizácia sa zaviazala, že zvýši svoju pripravenosť. Mali by sme dávať pozor na to, čo by Moskva mohlo urobiť, a musíme mať oči otvorené. Ale myslím si, že Rusi veľmi nerozmýšľajú nad tým, že by nejakým spôsobom vystúpili proti NATO. Vedia, akí sú v tejto chvíli zraniteľní, akí sú slabí. Posledná vec, do ktorej by sa chceli pustiť, by bol konflikt s alianciou. NATO je teraz v dobrej pozícii. Ale nie je to zadarmo a nie je to ani automatické.
Ale pobaltské krajiny sa sťažujú, že nikdy neexistoval realistický plán, aby ich NATO obránilo pred útokom Ruska. Vznikne teraz?
Nesúhlasím s tvrdením, že takýto plán nikdy neexistoval, ale je pravdou, že sme naň nemali dostatočné spôsobilosti. Jednou z vecí, ktorá by sa mala dohodnúť na summite, by mal byť väčší dôraz na protiraketovú obranu. Vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe by tiež mal dostať voľnejšiu ruku, čo sa týka vojenskej mobility. Mali by sme sa viac zamerať na prípravu zásob zbraní a paliva i logistiku. Predpokladám, že uvidíme ďalšie rozmiestnenie jednotiek NATO na východnom krídle od Estónska až po Bulharsko. Pobaltské štáty majú určite pravdu v tom, že potrebujeme posilniť naše predsunuté vojenské kapacity. Videli sme v ukrajinských mestách a v dedinách, čoho sú schopní Rusi, keď ich obsadia. Krajiny ako Estónsko nemusí zaujímať, ako rýchlo vie NATO vyslať vojakov. Lebo, ak by sa niečo stalo, nemuselo by to stačiť. Ale pobaltské štáty nie sú bezmocné. Už teraz v nich pôsobia jednotky posilnenej vojenskej prítomnosti, ktoré sú integrované do vojenských brigád hostiteľských štátov, a aliancia stráži nebo v Pobaltí. Určite sa však musíme zamerať na protiraketovú obranu, ktorá by nemala chrániť iba kritickú infraštruktúru, ale aj civilné obyvateľstvo.
Čo sú okrem Ruska najväčšie výzvy pre NATO v súvislosti s novou strategickou koncepciou?
Hlavou výzvou je, aby sme sa všetci dokázali sústrediť na základné úlohy, ktoré aliancia má. Na odstrašenie a obranu. Aj iné veci, o ktorých budeme počuť na summite, sú dôležité. Klimatické zmeny nás ovplyvňujú a je potrebné sa im venovať. No základnými úlohami NATO sú odstrašenie a obrana všetkých členov. Znamená to, že potrebujeme mať k dispozícii vycvičené jednotky. Toto nie je o tom, či míňame na obranu dve percentá HDP, ale o tom, že musíme byť pripravení. Aby sme to dokázali, všetci sa musíme zhodnúť na tom, čo sú hrozby, ktorým čelíme. Rusko je hrozbou a našim protivníkom. Čína je hrozbou a naším protivníkom. Predpokladám, že politickí lídri na summite použijú iné slová, ale nerobme si ilúzie, čo sa deje. Ale tiež to neznamená, že s protivníkmi nemôžeme byť v kontakte. Za 40 rokov studenej vojny sme so Sovietskym zväzom stále hrali basketbal či hokej a obchodovali sme s ním. No ZSSR bol určite našim protivníkom. Preto musíme byť pozorní, realistickí a potom budeme robiť správne rozhodnutia.