Aliancia teraz na začínajúcom summite v Madride obe škandinávske krajiny „pozve“, aby sa k nej pripojili, vstup budú musieť schváliť tiež parlamenty všetkých existujúcich tridsiatich členských štátov. Podľa Stoltenberga je rýchle prijatie Štokholmu a Helsínk tiež jasným odkazom ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, že dvere do aliancie zostávajú otvorené aj po ruskej agresii voči susednej Ukrajine.
Turecko svoje výhrady voči vstupu Švédska a Fínska stiahlo po tom, ako v Madride po niekoľkých hodinách rokovaní ministri zahraničia troch krajín podpísali spoločné memorandum. „Týka sa tureckých obáv, vrátane tých ohľadom vývozov zbraní a boja proti terorizmu,“ povedal novinárom Stoltenberg krátko pred slávnostnou večerou organizovanou španielskym kráľom Filipom VI. pred začiatkom summitu.
Čítajte viac Stoltenberg: Ukrajina čelí najväčšej brutalite od druhej svetovej vojny
Podľa úradu tureckého prezidenta Švédsko a Fínsko dali Ankare sľub, že podniknú konkrétne kroky vo veci vydania ľudí obvinených v Turecku z terorizmu. Krajiny tiež budú v záujme boja proti terorizmu zdieľať informácie tajných služieb, uviedla kancelária tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Nemenovaný predstaviteľ administratívy amerického prezidenta Joea Bidena povedal, že táto dohoda je „dôležitým impulzom“ pre jednotu Západu. Uviedol tiež, že Biden na žiadosť Fínska a Švédska predtým hovoril s tureckým prezidentom Erdoganom. Švédska premiérka Magdalena Anderssonová súhlas Turecka so vstupom jej krajiny a Fínska do NATO označila za „dôležitý krok“.
O vstup do NATO požiadali Švédsko a Fínsko v máji v reakcii na zhoršenie bezpečnostnej situácie v Európe po ruskej invázii na Ukrajinu. „Rusku sa dostane viac NATO na jeho hraniciach,“ poznamenal k tomu Stoltenberg. Fínsko s Ruskom zdieľa hranicu dlhú 1 300 kilometrov.
Ankara však začatie prístupového procesu s oboma škandinávskymi krajinami ako jediný člen NATO zablokovala. Doteraz tvrdila, že s rozšírením aliancie nesúhlasí, pretože Švédsko a Fínsko údajne podporujú teroristické organizácie. Tými Turecko myslí napríklad Stranu kurdských pracujúcich (PKK), ktorá je na zozname teroristických organizácií USA aj EÚ, ale tiež kurdské oddiely YPG, ktoré západné krajiny podporovali v boji proti organizácii Islamský štát, a hnutie klerika Fetthullaha Gülena. Jeho priaznivcov turecké úrady považujú za strojcu neúspešného vojenského puču v roku 2016.
Ankare tiež prekážalo obmedzenie na vývoz zbraní, ktoré oba škandinávske štáty aj iné západné krajiny voči Turecku zaviedli v roku 2019 na protest proti ofenzíve proti YPG na severe Sýrie. Turecko to považovalo za urážku, pretože svoje nasadenie v Sýrii považuje za nevyhnutný krok v boji proti terorizmu.
Čítajte viac Vláda odklepla zbrojársky megatender za 1,7 miliardy eur
Johnson: Fantastické! Fínsko a Švédsko posilnia bezpečnosť NATO
Britský premiér Boris Johnson privítal rozhodnutie Turecka upustiť od svojich výhrad voči vstupu Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie.
„Fantastické správy na začiatok summitu NATO. Vstup Fínska a Švédska urobí našu skvelú alianciu silnejšou a bezpečnejšou,“ napísal Johnson v príspevku na sociálnej sieti Twitter.
Čítajte viac 125. deň: Vojna sa môže skončiť ešte dnes. Ukrajinci, vzdajte sa, vyzval Kremeľ