126. deň: Najväčšia výmena zajatcov. Ukrajina oslobodila 95 obrancov Azovstaľu

23:00 Rusko sa neobáva vstupu Fínska a Švédska do NATO, na nasadenie vojenských jednotiek aliancie do týchto škandinávskych krajín však zrkadlovo odpovie. Podľa agentúry TASS to povedal ruský prezident Vladimir Putin. Lídri členských krajín NATO sa rozhodli formálne spustiť proces prijímania Švédska a Fínska do aliancie.

„Nie je nič, čo by nás mohlo na členstve Fínska a Švédska v NATO znepokojiť. Ak chcú (vstúpiť do NATO), tak prosím,“ povedal Putin. „Ak budú v (týchto krajinách) nasadené vojenské jednotky a infraštruktúra, budeme musieť zrkadlovo odpovedať a utvoriť rovnakú hrozbu, aká z týchto území hrozí nám,“ dodal na tlačovej konferencii v turkménskej metropole Ašchabad, kde sa na svojej prvej oficiálnej ceste do zahraničia od začiatku vojny na Ukrajine zúčastnil na summite krajín susediacich s Kaspickým morom.

22:00 Zverejnili nové zábery skazy nákupného centra v Kremenčuku po zásahu ruskými raketami. Pri útoku zahynulo 20 civilistov a ďalších najmenej 59 utrpelo zranenia.

21:30 Médiá si všimli rozdiely: Na hornom obrázku nedávny summit lídrov krajín G7, dole summit krajín susediacich s Kaspickým morom za účasti Vladimira Putina.

21:00 Počet obetí ruského raketového útoku, ktorý v stredu ráno zasiahol obytnú viacposchodovú budovu v juhoukrajinskom Mykolajive, vzrástol na päť. Informovala o tom agentúra Unian s odvolaním sa na starostu mesta Oleksandra Sjenkevyča. Ďalších päť ľudí je zranených. Skoršie informácie hovorili o tom, že jedným zo zranených je záchranár, ktorý na mieste zasahoval.

„Okolo 17:00 (miestneho času, 16:00 SELČ) záchranári vyslobodili z trosiek obytnej budovy ďalšiu obeť. Zahynulo teda päť ľudí a päť ich bolo zranených,“ napísal na Telegrame Sjenkevyč, podľa ktorého záchranné práce pokračujú.

20:30 Ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj v stredu v rozhovore s indonézskym prezidentom Jokom Widodom povedal, že na novembrovom summite G20 na ostrove Bali sa zúčastní v závislosti od toho, kto budú jeho ďalší účastníci. Podľa agentúry AFP tak narážal na prípadnú prítomnosť šéfa Kremľa Vladimira Putina.

„Pozvanie, samozrejme, prijímam. Účasť Ukrajiny bude závisieť od bezpečnostnej situácie v krajine a od zloženia účastníkov summitu,“ povedal Zelenskyj po rozhovoroch s indonézskym prezidentom v Kyjeve. Widodo vo štvrtok odcestuje do Moskvy, kde sa má stretnúť s Putinom.

Indonézia v súčasnosti zastáva rotujúce predsedníctvo v skupine G20 a teda usporadúva aj tohtoročný summit, ktorý sa bude konať 15. – 16. novembra. V apríli Jakarta oznámila, že na schôdzku pozvala aj Putina. Čelí však tlaku západných krajín, aby Putina zo summitu vylúčila.

20:00 Británia vyčlení ďalších tisíc vojakov a jednu zo svojich dvoch nových lietadlových lodí na obranu východného krídla Severoatlantickej aliancie. V stredu to na summite NATO v Madride oznámil britský minister obrany Ben Wallace, informuje The Guardian.

Wallace uviedol, že Británia zvýši počet svojich vojakov na obranu Estónska na približne 3000. Dodal však, že efektívnejšie bude ponechať časť týchto vojakov v Británii a ich techniku v Nemecku. V Estónsku v súčasnosti pôsobí 1 700 členov britskej armády, pripomína The Guardian.

19:30 Lídri Severoatlantickej aliancie po vyše desiatich rokoch prijali nový „strategický koncept“ popisujúci aktuálne výzvy pre NATO a plány okolo bezpečnostnej spolupráce. Dokument vydaný na aliančnom summite v Madride sa vzhľadom na vojnu na Ukrajine obsiahlo venuje Rusku, ktoré označuje za „najvýznamnejšiu a priamu hrozbu pre bezpečnosť spojencov“.

Čítajte viac Nový dlhodobý plán NATO zdôrazňuje ruskú hrozbu, vymedzuje sa aj voči Číne

19:00 Indonézsky prezident Joko Widodo počas návštevy Kyjeva povedal, že Indonézia poskytne Ukrajine pomoc vo forme liekov a bude sa podieľať na rekonštrukcii Kyjevskej oblasti.

18:30 Tranzit tovaru z Ruska do jeho exklávy Kaliningrad cez územie Litvy by sa v priebehu nasledujúcich dní mal vrátiť do normálu. Kompromis v tejto veci dojednávajú predstavitelia Európskej únie. Reuters sa odvoláva na dva nemenované zdroje oboznámené s rokovaniami.

Litva zastavila tranzit tovarov podliehajúcich sankčnému režimu EÚ do Kaliningradskej oblasti 17. júna. Týka sa to napríklad ocele. Prímorská Kaliningradská oblasť je zo všetkých strán na súši obklopená členskými štátmi Európskej únie – Litvou a Poľskom.

Reuters vysvetľuje, že západné mocnosti sa síce jasne postavili v prípade ruskej vojenskej agresie na Ukrajine za Kyjev, avšak európske krajiny balansujú medzi prísnymi sankciami a snahou vyhnúť sa ďalšej eskalácii napätia s Moskvou. To je dôvod, prečo sa predstavitelia EÚ – s podporou Nemecka – snažia nájsť kompromis v prípade Kaliningradskej oblasti, uviedol zdroj agentúry.

Dodal, že ak by sa nepodarilo obnoviť spojenie medzi Ruskom a jeho exklávou, Moskva by sa mohla rozhodnúť kliesniť si cestu vojensky cez 65-kilometrový Suwalský koridor medzi Bieloruskom a Kaliningradskou oblasťou.

17:40 Rusko naznačilo, že ak západné krajiny zhabú jeho zahraničné aktíva vrátane devízových rezerv ruskej centrálnej banky v hodnote 300 miliárd dolárov, mohlo by v rámci odvety skonfiškovať západné aktíva a podniky v Rusku. Informuje o tom agentúra Reuters.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová na stredajšom tlačovom brífingu varovala, že Rusko bude prípadné zmrazenie svojich aktív v zahraničí považovať za „nezákonný a nepriateľský útok, čo ho bude oprávňovať podniknúť odvetné kroky na ochranu svojich záujmov“.

„Nemali by sme zabudnúť na zahraničné aktíva západných krajín, podniky a občanov na území našej krajiny,“ povedala v tejto súvislosti Zacharovová.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, ale aj ďalší západní politici už navrhli zhabanie ruských aktív v zahraničí a ich použitie na povojnovú obnovu Ukrajiny.

Čítajte viac Európska banka: Rekonštrukcia Ukrajiny bude stáť bilión eur

17:23 Ukrajina a Rusko si vymenili 144 zajatcov, ide o najväčšiu výmenu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, uviedla podľa agentúry Unian ukrajinská vojenská rozviedka. Medzi 144 Ukrajincami je 95 obrancov mariupoľských oceliarní Azovstaľ, z toho 43 vojakov pluku Azov.

Väčšina oslobodených Ukrajincov má ťažké zranenia: strelné rany, popáleniny, zlomeniny aj amputované končatiny.

Najstaršiemu z prepustených je 65 rokov, najmladšiemu je 19. Hlavné riaditeľstvo spravodajskej služby ukrajinského ministerstva obrany uviedlo, že pracuje na tom, aby sa do vlasti vrátili všetci zajatí obrancovia.

Šéf proruskej separatistickej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin dnes výmenu potvrdil. „Dnes sa vracia domov 144 bojovníkov Doneckej ľudovej republiky a Ruskej federácie,“ napísal na svoj telegramový účet. „Kyjevu sme odovzdali rovnaký počet väzňov, väčšina z nich bola zranená,“ uviedol.

Čítajte viac Tisícku zajatých obrancov Azovstaľu previezli do Ruska

16:20 Úrad Vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) zverejnil správu, v ktorej popísal prípady násilia a možných vojnových zločinov páchaných ruskými vojakmi na Ukrajine.

Podľa šéfky komisie OSN pre ľudské práva na Ukrajine Matildy Bognerovej Ruská federácia vedením vojny proti Ukrajine porušuje medzinárodné právo, pričom „ťarchu tohto konfliktu nesie najmä civilné obyvateľstvo“.

Bognerová pripomenula aprílový ruský raketový útok na železničnú stanicu v ukrajinskom meste Kramatorsk, pri ktorom prišlo o život 60 ľudí a ďalších 111 utrpelo zranenia. Obvinila tiež ruské sily, že útočia na husto obývané oblasti ťažkým delostrelectvom a podnikajú na ne aj vzdušné údery.

V správe sa okrem iného píše, že „existujú opodstatnené obavy, že ruské jednotky (a v menšej miere aj ukrajinskí vojaci) nasadili v niektorých lokalitách kazetové bomby“. Munícia tohto druhu obsahuje väčšie množstvo menších bômb znásobujúcich ničivý účinok útoku, ktoré sa rozptýlia v širšom okolí.

Čítajte viac Českí „dobrovoľníci“ počas vojny rabovali v Kyjeve, hrozí im doživotie

OSN tiež uviedla, že na Ukrajine doteraz zaznamenala 202 zničených alebo poškodených zdravotníckych zariadení a 272 škôl. Bognerová však upozornila, že ich skutočný počet môže byť omnoho vyšší. To podľa nej platí aj pri oficiálnych štatistikách úmrtí civilistov, ktoré hovoria o približne 10 000 obetiach vrátane stoviek detí.

Podľa správy OSN ruské jednotky vo februári a marci protizákonne vraždili civilistov vo viac ako 30 ukrajinských lokalitách vrátane Kyjeva, Súm a Černihivu. OSN nateraz vyšetruje aj 28 prípadov sexuálneho násilia vrátane hromadného znásilnenia.

16:02 Sýria oficiálne uznala nezávislosť a zvrchovanosť dvoch proruských útvarov na východe Ukrajiny – Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky, uviedla sýrska štátna agentúra SANA s odkazom na zdroj zo sýrskeho ministerstva zahraničia. Moskva tieto samozvané republiky uznala krátko pred začatím invázie na Ukrajinu.

Sýrska prezidentská kancelária vo februári potvrdila, že má v úmysle s týmito odštiepeneckými republikami nadviazať vzťahy, píše agentúra Reuters.

Rusko, ktoré je spojencom sýrskeho prezidenta Bašára Asada, sa do vojny v Sýrii zapojilo na strane Damasku v roku 2015, čo ovplyvnilo pomer síl v prospech režimu. Konflikt v Sýrii prepukol v roku 2011 po brutálnom potlačení protivládnych protestov. Vojna si odvtedy vyžiadala životy približne pol milióna ľudí.

15:38 Viaceré súkromné a verejné inštitúcie v Nórsku sa za posledných 24 hodín stali terčom kybernetických útokov, oznámil nórsky bezpečnostný úrad NSM, píše agentúra Reuters.

Útoky typu DDoS (Distributed Denial of Service) boli podľa NSM zamerané na inštitúcie zaisťujúce rôzne dôležité služby. Úrad však nespresnil, aké subjekty boli zasiahnuté. Za útokmi zjavne stojí zločinecká proruská skupina, uviedol NSM.

Čítajte viac Mysleli si, že hovoria s Kličkom. Starostovia metropol naleteli podvodníkovi. Bolo za tým Rusko?

Nórske médiá informovali, že kyberútoku čelil aj nórsky inšpektorát práce, ktorého webová stránka bola v stredu nedostupná. Ataky typu DDoS majú za cieľ zahltiť a tak znefunkčniť internetové služby a webstránky.

„Podobné útoky sme nedávno videli aj v iných krajinách, ale žiaden z nich nemal dlhodobejšie následky,“ povedala riaditeľka NSM Sofie Nyströmová, podľa ktorej však takéto aktivity hackerov môžu vyvolávať u ľudí neistotu.

15:01 Ruské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo nórskeho chargé d'affaires v Moskve a obvinilo Oslo z blokovania prístupu na súostrovie Špicbergy (Svalbard) v Severnom ľadovom oceáne, informuje agentúra AFP.

„Požiadali sme, aby nórska strana problém čo najskôr vyriešila. Naznačili sme, že nepriateľské akcie proti Rusku nevyhnutne povedú k primeraným odvetným opatreniam,“ uviedol rezort ruskej diplomacie.

Čítajte viac Moskva ide ďalej: Po vyhrážkach spochybňuje hranice Litvy

Ministerstvo dodalo, že obmedzenia zavedené Nórskom narušili činnosť ruského generálneho konzulátu na Špicbergoch a tamojšej ruskej uhoľnej osady. Vozidlá s dodávkami potravín a zdravotníckeho materiálu na Špicbergy podľa rezortu uviazli na hraniciach.

Na základe dohody z roku 1929 má Nórsko zvrchovanosť nad Špicbergami, ale ostatné signatárske krajiny majú právo ťažiť a využívať jeho prírodné bohatstvo.

14:53 Severoatlantická aliancia na summite v Madride rozhodla o prizvaní Fínska a Švédska do svojich radov.

Čítajte viac NATO prizvalo Švédsko a Fínsko do svojich radov

14:33 Britská vláda prijala ďalší balík protiruských sankcií. Na zozname je 13 jednotlivcov a subjektov vrátane druhostupňovej sesternice Vladimira Putina či druhého najbohatšieho Rusa – oligarchu Vladimira Potanina. Informoval o tom denník The Guardian.

„Pokiaľ bude (ruský prezident) Putin pokračovať vo svojom ohavnom útoku na Ukrajinu, budeme používať sankcie na oslabenie ruskej vojnovej mašinérie. Dnešné sankcie ukazujú, že nič a nikto sa im nevyhne, ani Putinov vnútorný kruh,“ uviedol vo vyhlásení hovorca britskej vlády.

Vladimir Potanin je majiteľom konglomerátu Interros. Podľa Londýna tento ruský oligarcha podporuje Putinov režim a „pokračuje v hromadení bohatstva“ aj počas ruskej vojny na Ukrajine.

Na sankčnom zozname sa ocitla aj druhostupňová sesternica ruského prezidenta Vladimira Putina, Anna Civiľovová. Jej manžel Sergej Civiľov je guvernérom ruskej Kemerovskej oblasti. Tento manželský pár podľa Londýna „významne profitoval zo vzťahu s Putinom“.

Britská vláda tiež uviedla, že spolupracuje s medzinárodnými partnermi na tom, aby zaviedla nové opatrenia, ktoré zabránia Rusku v prístupe k tzv. trustovým službám Spojeného kráľovstva. Tieto služby umožňujú osobe alebo podniku spravovať aktíva inej osoby a sú jedným z hlavných prvkov britského sektora finančných služieb.

14:07 Rusko chce určovať budúci svetový poriadok a jeho cieľom nie je iba Ukrajina. Vo svojom videoprejave na summite Severoatlantickej aliancie v Madride to dnes uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Vyzval tiež členské štáty NATO, aby Ukrajine poskytli ďalšie zbrane a peniaze potrebné na obranu, informovala agentúra Reuters.

„Túto vojnu Rusko nevedie iba proti Ukrajine. Je to vojna o právo diktovať podmienky v Európe, o podobu budúceho svetového poriadku,“ povedal Zelenskyj účastníkom vrcholnej schôdzky. Očakáva sa pri nej schválenie nového balíčka pomoci pre Ukrajinu. Podľa Zelenského potrebuje jeho krajina na obranu asi päť miliárd dolárov (117 miliárd korún) mesačne.

Je absolútne nevyhnutné podporiť Ukrajinu zbraňami, peniazmi a politickými sankciami proti Rusku, ktoré zastavia schopnosť Moskvy platiť za vojnu, dodal prezident. Podľa neho Kyjev potrebuje moderné delostrelecké systémy a systémy protiraketovej a protivzdušnej obrany. „Ich poskytnutím nám pomôžete úplne zlomiť ruskú taktiku ničenia miest a terorizovania civilistov,“ dodal Zelenskyj.

13:58 Ruské sily sústreďujú svoje úsilie na obkľúčenie východoukrajinského mesta Lysyčansk, uviedol v stredu ráno generálny štáb ukrajinskej armády. Ruskí vojaci už kontrolujú južné a východné prístupy k mestu a pokračujú boje v blízkosti hlavnej cesty juhozápadne od mesta, kde sa nachádza veľká ropná rafinéria. Informuje o tom portál CNN.

Rusi sa zároveň snažia postúpiť k mestu Bachmut, ktoré leží približne 50 kilometrov západne od Lysyčanska, a dosiahli určitý pokrok južne od mesta, uviedol ukrajinský generálny štáb. „Nepriateľ je čiastočne úspešný neďaleko cesty E-40,“ konštatoval generálny štáb. Niektorí ukrajinskí predstavitelia označujú E-40 za „cestu života“, pretože je dôležitá pre zásobovanie vojakov a evakuáciu civilistov.

13:41 Pápež František označil ruský raketový útok na nákupné centrum v ukrajinskom meste Kremenčuk za posledný zo série „barbarských útokov“ proti Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Každý deň nosím vo svojom srdci drahú a umučenú Ukrajinu, ktorá je naďalej bičovaná barbarskými útokmi ako bol ten, ktorý zasiahol obchodné centrum v Kremenčuku,“ povedal František v stredu pred davom veriacich na Námestí sv. Petra vo Vatikáne.

„Modlím sa, aby sa táto šialená vojna mohla čoskoro skončiť, a znovu vyzývam na vytrvalé modlitby za mier,“ dodal najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi.

„Nech Pán otvorí cesty dialógu, ktoré ľudia buď nechcú alebo nedokážu nájsť. Nech nezanedbávajú pomoc ukrajinskému obyvateľstvu, ktoré tak veľmi trpí,“ pokračoval František.

Podľa Kyjeva pri pondelňajšom ruskom raketovom útoku na preplnené nákupné stredisko zahynulo najmenej 18 ľudí a približne ďalších 60 utrpelo zranenia. Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že zasiahlo legitímny vojenský cieľ a že nákupné centrum nebolo využívané civilistami.

13:18 Počet obetí ruského raketového útoku, ktorý dnes ráno zasiahol obytnú viacposchodovú budovu v juhukrajinskom Mykolajive, vzrástol na štyri. Informoval o tom server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na starostu mesta Oleksandra Senkevyča a gubernátora Mykolajivskej oblasti Vitalija Kima. Ďalších päť ľudí je podľa nich zranených. Predchádzajúce informácie hovorili o tom, že jedným zo zranených je záchranár, ktorý na mieste zasahoval.

Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov dnes v zhodnotení vývoja ruskej invázie z pohľadu Moskvy vyhlásil, že ruské letectvo zničilo okrem iného výcvikovú základňu zahraničných „žoldnierov“ pri Mykolajive. Podľa agentúry Interfax ďalej k Mykolajivskej oblasti vyhlásil, že ruské sily tam za posledný deň zasiahli muničné a zbrojné sklady alebo sklad pohonných hmôt. O zásahu obytného domu sa podľa dostupných informácií nezmienil.

13:09 Po tom, ako o odchode z ruského trhu informovali na začiatku týždňa viaceré fínske firmy, oznámil svoj odchod švédsky strojársky koncern Sandvik. Zároveň uviedol, že toto rozhodnutie vyjde spoločnosť v prepočte na približne 94 miliónov eur. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Sandvik pozastavil svoje aktivity v Rusku už 28. februára, iba štyri dni po útoku Ruska na Ukrajinu. Zároveň začal zvažovať ďalšie kroky. Rusko sa vlani na celkových tržbách koncernu podieľalo zhruba 3,6 %. Firma síce v Rusku nevyrába, v oblasti odbytu a služieb však zamestnáva v krajine približne 900 ľudí.

Vedenie strojárskeho koncernu uviedlo, že odchod z ruského trhu vyjde spoločnosť zhruba na 1 miliardu švédskych korún (93,86 milióna eur). Z toho 700 miliónov SEK by mali predstavovať odpisy a 300 miliónov SEK rezerva na pracovné náklady. Sandvik nevylučuje, že v nasledujúcich kvartáloch zaznamená v súvislosti s procesom ukončovania biznisu ďalšie náklady.

12:55 Turecko oznámilo, že požiada Švédsko a Fínsko o vydanie 33 osôb podozrivých z „terorizmu“ na základe podpísaného memoranda, ktoré umožní obom severským štátom stať sa členmi NATO.

Čítajte viac Ankara si kladie podmienky. Od Švédska a Fínska žiada vydanie 33 „teroristov“

12:31 Najmenej traja civilisti zomreli v stredu ráno, keď na mesto Mykolajiv na juhu Ukrajiny dopadlo osem ruských rakiet. Podľa Štátnej záchrannej služby (SES) Mykolajivskej oblasti zasiahli aj päťposchodovú obytnú budovu. „Momentálne sa vie o troch mŕtvych a jednom zranenom civilistovi,“ uviedla SES. Informuje o tom portál CNN.

Šéf regionálnej vojenskej administratívy Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim povedal, že celkovo boli zranení piati ľudia. Podľa starostu mesta Mykolajiv Oleksandra Senkevyča mesto v stredu ráno zažilo celkovo osem raketových úderov a počet obetí nie je konečný. „Od začiatku invázie sme neboli terčom paľby len 18 dní,“ konštatoval starosta. Od začiatku ruskej vojny podľa jeho slov pri útokoch zomrelo už 114 obyvateľov mes­ta.

11:50 Brit Shaun Pinner, ktorého súd samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republiky (DNR) nedávno spoločne s ďalšími dvoma cudzincami, odsúdil na trest smrti za účasť v bojoch na strane ukrajinských síl, sa proti verdiktu odvolal. Ruskej agentúre Interfax to oznámila obhajkyňa odsúdeného Julija Cerkovnikovová, podľa ktorej sa muž v prípade neúspešného odvolania chystá požiadať o milosť.

„Podali sme kasačnú sťažnosť, lehota na jej prerokovanie je dva mesiace. Ak ju zamietnu, spíšeme žiadosť o milosť,“ uviedla Cerkovnikovová. Dodala, že o tento postup ju požiadal jej klient.

Pinner spoločne s ďalším Britom Aidenom Aslinom a Maročanom Ibráhimom Sádúnom padol pred časom do zajatia proruských síl a 9. júna ich súd v separatistickej DNR na východe Ukrajiny odsúdil na trest smrti. Britské úrady uviedli, že odsúdenci pôsobili na Ukrajine ako príslušníci ukrajinskej armády, a preto sa na nich vzťahujú ženevské dohovory. Tie okrem iného zakazujú, aby boli zajatí vojaci súdení za obvyklé vojenské činy. Proruskí separatisti tvrdia, že Briti bojovali na Ukrajine ako žoldnieri a dohovory sa na nich nevzťahujú.

Interfax sa nezmieňuje o tom, či sa proti verdiktu odvolal aj Aslin alebo Sádún. Cerkovnikovová pred niekoľkými dňami povedala agentúre TASS, že sa k tomuto kroku chystajú aj ich obhajcovia. Čas na to majú do 8. júla. Avšak Aslinov advokát Pavel Kosovan agentúre Reuters povedal, že odvolanie zatiaľ nepodal. Domnieva sa, že odsúdení dúfajú v intervencii Británie.

11:36 Do Británie prídu ďalšie dve letky stíhačiek F-35, v španielskych prístavoch sa zvýši počet torpédoborcov, posilniť sa má aj americká prítomnosť v Rumunsku.

Čítajte viac V Európe bude ešte viac amerických vojakov, Varšava plán víta

11:09 Britský premiér Boris Johnson vyjadril odhodlanie vojensky posilňovať východné krídlo NATO, uviedol to na sociálnej sieti. „Ak (ruský prezident) Vladimir Putin dúfal, že v dôsledku svojej nevyprovokovanej nezákonnej invázie na Ukrajinu bude na východnom fronte menej NATO, tak sa úplne mýli,“ povedal Johnson po príchode na summit Severoatlantickej aliancie v Madride. Pripojenie sa Fínska a Švédska k Aliancii bude podľa britského premiéra „obrovský krok vpred“.

„Musíme sa uistiť, že budeme premýšľať nad lekciami z posledných niekoľkých mesiacov i o potrebe zmeniť rozloženie síl NATO na východnom krídle,“ povedal predseda britskej vlády.

„Aj naďalej budem ostatné krajiny vyzývať, aby robili všetko, čo je v ich silách, na podporu Ukrajiny,“ napísal Johnson na Twitteri. Spojené kráľovstvo podľa jeho slov v NATO vždy zastávalo „historickú úlohu“ v úsilí čeliť najväčším globálnym hrozbám a budovať bezpečnejší svet.

10:35 Signál voči Rusku musí byť jasný. Nedopustíme, aby ruská agresívna politika mohla oslavovať úspech, povedal český premiér Petr Fiala pri dnešnom príchode na summit Severoatlantickej aliancie, ktorý druhým dňom v Madride pokračuje rokovaním Severoatlantic­kej rady.

Čítajte viac Stoltenberg: NATO čelí najväčšej bezpečnostnej kríze od druhej svetovej vojny

8:35 Ukrajinská Chersonská oblasť, ktorú počas invázie na Ukrajinu ovládli ruské vojská, pripravuje podľa miestnej správy referendum o pripojení k Rusku. Napísala o tom agentúra TASS s odvolaním sa na zástupcu šéfa miestnej Ruskom dosadenej správy Kirilla Stremousova. Práve referendum vypísané napriek nesúhlasu ukrajinskej vlády viedlo v roku 2014 k ruskej anexii ukrajinského polostrova Krymu.

„Pripravujeme sa na referendum a uskutočníme ho. Akokoľvek zvláštne to znie, tak Chersonská oblasť sa rozhodne pripojiť k Rusku a stane sa jeho plnohodnotným subjektom,“ povedal Stremousov vo videovyhlásení na sociálnej sieti telegram.

Západní odborníci aj ukrajinskí predstavitelia od dobytia mesta Cherson ruskými jednotkami začiatkom marca špekulovali, že Rusko chce v oblasti usporiadať referendum o vzniku novej separatistickej republiky po vzore dvoch proruských samozvaných útvarov na východe Ukrajiny – Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky. Stremousov v dnešnom vyhlásení ale hovoril priamo o začlenení do Ruskej federácie.

Rusko nad Chersonskou oblasťou postupne upevňuje kontrolu, okrem iného tam ako platidlo zaviedlo rubeľ a otvorilo pobočky ruských bánk. V utorok ruské bezpečnostné zložky zatkli starostu mesta Cherson Ihora Kolychajeva, informovala jeho poradkyňa.

8:30 Najmenej traja ľudia zahynuli a ďalší piati utrpeli v stredu zranenia pri ruskom útoku na obytnú budovu v meste Mykolajiv na juhu Ukrajiny. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na miestnych predstaviteľov.

Starosta Olexandr Senkevyč uviedol, že mesto zasiahlo osem rakiet, a vyzval obyvateľov na evakuáciu. Povedal, že budovu zrejme zasiahla ruská riadená strela X-55.

O útoku predtým informoval aj gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim, ktorý vtedy nespresnil, či išlo o bombový alebo raketový útok, alebo o delostrelecké či mínometné ostreľovanie.

7:25 Austrália zvažuje, že opätovne otvorí svoje veľvyslanectvo v Kyjeve. Oznámil to v utorok austrálsky premiér Anthony Albanese, informuje agentúra Reuters. Takýto krok už v ostatnom čase podnikli mnohé západné krajiny vrátane Slovenska.

„Chceli by sme tam byť priamo prítomní, aby sme mohli pomáhať… Viac k tomu poviem v najbližších dňoch či týždňoch,“ povedal Albanese novinárom v Madride, kde sa koná summit organizácie NATO. Na ten bol austrálsky premiér pozvaný spoločne s lídrami ďalších krajín, ktoré nie sú členmi tejto vojenskej aliancie.

Reuters pripomína, že svoje ambasády v Kyjeve už v ostatnom čase znovu otvorilo viacero členských krajín NATO vrátane Spojených štátov, ktoré tak chceli demonštrovať svoju solidaritu s Ukrajinou čeliacou ruskej invázii.

5:55 Ruský prezident Vladimir Putin by nezačal vojnu na Ukrajine, keby bol žena, povedal britský premiér Boris Johnson. Jeho výrok bol zverejnený v utorok po samite lídrov krajín skupiny G7, ktorý sa konal v Nemecku. Informoval o tom portál britskej stanice Sky News.

Johnson pre nemeckú stanicu ZDF označil inváziu Ruska na Ukrajine za „šialenú, mačistickú“ a dodal: „Keby bol Putin žena, čo evidentne nie je, ale keby bol, podľa môjho názoru by sa nepustil do takej šialenej, mačistickej vojny a násilia, akých sa teraz dopúšťa. Ak chcete dokonalý príklad toxickej maskulinity, tak je to presne to, čo robí (Putin) na Ukrajine.“

Johnson tiež vyhlásil, že vplyvné funkcie v každom štáte by malo zastávať viac žien. Zdôraznil aj to, že Západ musí podporovať vojenskú stratégiu Kyjeva, aby mu pomohol zmeniť dynamiku konfliktu a dostal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského „do čo najlepšej možnej pozície pri rokovaniach, ak nakoniec nastanú“.

„Naozaj chceme poskytnúť Ukrajincom strategickú odolnosť a výdrž,“ povedal pre ZDF britský premiér po samite siedmich hospodársky najvyspelejších štátov sveta združených v skupine G7.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron medzitým odsúdil raketový útok na nákupné centrum v ukrajinskom meste Kremenčuk a označil to za „nový vojnový zločin“. Zaviazal sa, že podpora Kyjeva nezoslabne.