127. deň: Briti sľúbili Ukrajine miliardovú vojenskú injekciu, USA za 800 miliónov

Británia prisľúbila Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote miliardy libier. USA Kyjevu zase na boj s ruským agresorom poskytnú injekciu vo výške 800 miliónov dolárov. Neútočíme na civilné ciele a nestrieľame náhodne, tvrdí Vladimir Putin. Podľa Britov je ruské ostreľovanie nepresné a podobné tragédie ako v Kremenčuku sa budú opakovať.

, , , 30.06.2022 05:40, aktualizované: 23:35
kremenčuk Foto:
Ukrajinskí hasiči odstraňujú následky požiaru nákupného centra v Kremenčuku po tom, ako naň dopadla ruská raketa.
debata (947)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 127. deň
  • Pretrváva snaha Rusov o obkľúčenie Lysyčanska
  • Rusko tvrdí, že zadržiava 6-tisíc ukrajinských vojakov
  • Ruská armáda opustila strategický Hadí ostrov
  • Putin opäť odmietol, že Rusko útočí na civilné ciele
  • Z Berďanska vyplávala prvá loď s obilím od začiatku vojny
  • Británia poskytne Ukrajine vojenskú pomoc za miliardu libier
  • USA poskytnú Ukrajine vojenskú pomoc za 800 miliónov dolárov
  • OSN: Humanitárnu pomoc potrebuje až 16 miliónov Ukrajincov
mier-ukrajine-2

VIDEO: Moment hrôzy. Priamy dopad rakety na nákupné centrum v Kremenčuku.

23:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opäť telefonoval s nemeckou hlavou štátu Frankom-Walterom Steinmeierom a ich rozhovor trval približne jednu hodinu, oznámila Steinmeierova kancelária.

Nemecký prezident počas rozhovoru so Zelenským okrem iného zablahoželal Ukrajine k získaniu štatútu kandidátskej krajiny Európskej únie (EÚ). Vyjadril tiež rešpekt voči Zelenského „hrdinskému boju proti ruskému agresorovi“, spresnila Steinmeierova hovoryňa Cerstin Gammelinová na sociálnej sieti Twitter.

Zelenskyj – taktiež na Twitteri – uviedol, že s nemeckým prezidentom hovorili o „narastajúcej obrannej podpore pre Ukrajinu“. Zároveň poďakoval Steinmeierovi za kondolencie v súvislosti s „neľudským útokom“ na nákupné centrum v Ukrajinskom meste Kremenčuk.

23:00 Ruská vláda schválila návrh zákona, ktorého cieľom má byť podpora vedenia vojenských operácií v zahraničí, najmä tej na Ukrajine. Výkonná moc by získala osobitné právomoci v hospodárskej oblasti, mohla by okrem iného predĺžiť pracovný čas či prinútiť firmy k spolupráci so štátom.

22:45 Česká republika začiatkom októbra usporiada v Prahe neformálny summit Európskej únie, ktorý sa má zaoberať spoluprácou eurobloku s nečlenskými štátmi. Predseda českej vlády Petr Fiala zopakoval, že by na summite rád privítal aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, uvádza český spravodajský server iDNES.cz.

22:10 Rusko si predvolalo britskú veľvyslankyňu v Moskve Deborah Bronnertovú pre „urážlivé“ výroky britského premiéra Borisa Johnsona na adresu ruského prezidenta Vladimira Putina.

Bronnertovej sme tlmočili, že Rusko je proti „otvorene urážlivým vyjadreniam britských predstaviteľov voči Rusku, jeho lídrovi, predstaviteľom a obyvateľom“, píše sa vo vyhlásení. „V slušnej spoločnosti je zvykom ospravedlniť sa za takéto poznámky,“ dodal ruský rezort diplomacie.

Johnson v utorok pre nemeckú stanicu ZDF povedal, že Putin by nezačal vojnu na Ukrajine, ak by bol žena. „Keby bol Putin žena, čo evidentne nie je, ale keby bol, podľa môjho názoru by sa nepustil do takej šialenej, mačistickej vojny a násilia, akého sa teraz dopúšťa. Ak chcete dokonalý príklad toxickej maskulinity, tak je to presne to, čo robí (Putin) na Ukrajine,“ uviedol Johnson.

22:00 Francúzsko dodá Ukrajine šesť ďalších samohybných húfnic CAESAR, uviedol francúzsky prezident Emmanuel Macron.

21:15 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzval na zintenzívnenie úsilia o ukončenie vojny na Ukrajine.

„Mali by sme zintenzívniť naše diplomatické úsilie o dlhotrvajúce prímerie,“ povedal Erdogan po skončení summitu NATO v Madride. Podľa neho pri dosiahnutí „spravodlivého mieru neexistujú porazení“. Ankara sa pri riešení tohto konfliktu snaží presadzovať „vyváženú politiku“, pretože je od Moskvy energeticky závislá, dodal turecký prezident.

Erdogan Čítajte viac Problém pre NATO. Ankara už hrozí zablokovaním prijatia Švédska a Fínska

21:00 Indonézsky prezident Joko Widodo odovzdal šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi odkaz od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Uviedol to samotný Widodo po tom, ako v Moskve rokoval s Putinom.

Widodo povedal, že je pripravený pomôcť sprostredkovať komunikáciu medzi ruským a ukrajinským prezidentom. O obsahu Zelenského odkazu žiadne podrobnosti neposkytol.

„Hoci je situácia stále komplikovaná, je dôležité smerovať k urovnaniu sporu a otvorenému dialógu,“ uviedol indonézsky prezident, ktorý si podľa vlastných slov želá skoré ukončenie vojny na Ukrajine.

Všetkých svetových lídrov zároveň vyzval, aby „oživili ducha“ vzájomnej spolupráce.

20:10 Ukrajinský premiér Denys Šmyhal povedie približne 100-členú delegáciu Kyjeva na medzinárodnej konferencii o obnove Ukrajiny. Konferencia sa uskutoční 4. – 5. júla vo švajčiarskom Lugane.

Konferencia bola naplánovaná ešte predtým, ako Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Pôvodne sa mala zaoberať zavádzaním reforiem na Ukrajine, no vzhľadom na udalosti z posledných mesiacov sa zameria na povojnovú obnovu krajiny.

19:45 Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová diskutovala so svojou španielskou rezortnou kolegyňou Margaritou Roblesovou o prípadných dodávkach tankov vyrobených v Nemecku zo Španielska pre ukrajinské sily.

Plánovaná vojenská pomoc Madridu by zahŕňala okolo 40 zo 108 tankov typu Leopard 2 A4, ktoré Nemecko v roku 1995 predalo Španielsku. Má ísť o zakonzervované tanky, ktoré je potrebné najskôr pripraviť na nasadenie v teréne.

Tank Leopard Foto: SITA/AP
Tank Leopard Tank Leopard

19:40 Minister vnútra SR Roman Mikulec rokoval v Budapešti so svojimi rezortnými kolegami z krajín V4.

V dôsledku prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine požiadalo azyl na Slovensku do 28. júna celkovo 190 osôb, z toho 146 ukrajinských občanov. O dočasnú ochranu na území SR požiadalo 83 495 ľudí, z toho 82 968 ukrajinských štátnych príslušníkov.

Aktuálnu situáciu na slovensko-ukrajinskej hranici označil Mikulec za stabilizovanú. Momentálne na územie Slovenska denne vstupuje v priemere 3 000 osôb, stále prevažne žien a detí. Na druhej strane sa mnohí – aktuálne viac než štvrť milióna osôb – vracajú späť, buď na krátku dobu alebo natrvalo.

„Slovenská republika zároveň poskytla Ukrajine do dnešného dňa humanitárnu pomoc vo výške vyše 3,5 milióna eur,“ povedal Mikulec.

19:30 Bielorusko začalo vo väčšej miere vydávať povolávacie rozkazy. Ukrajinský generálny štáb v tejto súvislosti hovorí o „skrytej mobilizácii“.

Vojna na Ukrajine trvá už viac než štyri mesiace, pričom sa opakovane objavujú obavy, že by sa bieloruská armáda mohla priamo zapojiť do konfliktu na strane Ruska.

Opozičné bieloruské online noviny Zerkalo uvádzajú, že obyvatelia Homeľskej oblasti na juhu Bieloruska pri hraniciach s Ukrajinou už niekoľko dní hlásia zvyšujúci sa počet povolávacích rozkazov. Príkaz nastúpiť do vojenského útvaru podľa portálu dostali aj osoby, ktoré boli predtým uznané za nespôsobilé vykonávať vojenskú službu. Za neuposlúchnutie rozkazu hrozia rôzne tresty.

Generálny štáb Ukrajiny uviedol, že „podľa dostupných informácií“ budú v Bielorusku v najbližších týždňoch prebiehať cvičenia brancov odvedených na základe brannej povinnosti.

19:20 Odhad bojových strát Ruska k 30. júnu 2022 podľa Ozbrojených síl Ukrajiny.

19:00 Počet obetí po ruskom útoku na obytnú budovu v Mykolajive vzrástol na sedem. Ruská strela zasiahla bytový dom v juhukrajinskom meste 29. júna v ranných hodinách.

18:30 Kremeľ sa ešte nerozhodol, či sa prezident Vladimir Putin na jeseň osobne zúčastní na summite najväčších svetových ekonomík G20 v Indonézii. Rozhodnutie bude prijaté v „nevyhnutnej chvíli“, povedal v rozhovore s novinármi hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Peskov potvrdil, že Moskva dostala pozvánku na summit. Západní predstavitelia medzitým zvažujú, ako by k vrcholnej schôdzke mali pristúpiť, ak na nej bude Putin. Mnohé západné krajiny na čele so Spojenými štátmi sa usilovali o to, aby Indonézia, ktorá tento rok predsedá skupine G20, Rusko zo zasadnutia vylúčila po jeho útoku proti Ukrajine. Napríklad britský premiér Boris Johnson však kolegov vyzval, aby schôdzku nebojkotovali.

17:45 Slovensko v tejto chvíli nepredpokladá navyšovanie počtu cudzích vojakov NATO na svojom území nad parlamentom schválený počet 3 000, povedal po skončení summitu NATO v Madride slovenský minister obrany Jaroslav Naď. Podľa neho bude v lete na Slovensku 1 600 až 1 700 zahraničných vojakov NATO, pričom ostane priestor na prípadné ďalšie posilnenie obrany SR. Ako doplnil, SR sa zároveň bude uchádzať o pomoc NATO pri financovaní budovania infraštruktúry.

Naď sa vyjadril aj k aktuálnym vzťahom Slovenska s Ruskom, pričom uviedol, že na úrovni rezortov obrany je spolupráca „už na úrovni nula“ a neprebieha ani žiaden dialóg. Pripomenul, že SR vyhostila ruských vojenských pridelencov. Slovensko sa chce tiež úplne zbaviť ruskej vojenskej techniky, aktuálne sa to týka stíhačiek MiG-29. Konkrétne kroky chce oznámiť čoskoro.

17:33 Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov vyhlásil, že medzi Ruskom a Západom sa spúšťa nová „železná opona“.

„Čo sa týka železnej opony, v podstate sa už spúšťa. Tento proces sa už začal,“ povedal šéf ruskej diplomacie novinárom po rokovaniach so svojím rezortným partnerom z Bieloruska.

Ďalej deklaroval, že Moskva už odteraz nebude veriť Washingtonu ani Bruselu. „Európska únia sa vonkoncom nezaujíma o pochopenie našich záujmov,“ vyhlásil. „Zaujíma sa o to, o čom sa rozhodlo v Bruseli. A v Bruseli sa rozhoduje tak, ako sa rozhodlo vo Washingtone,“ do­dal.

Lavrov tiež poznamenal, že Rusko od roku 2014, keď Moskva anektovala Krymský polostrov, vzťahy s EÚ ako celkom neudržiava.

17:05 V dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu potrebuje humanitárnu pomoc podobe vody, potravín a zdravotnej starostlivosti približne 16 miliónov Ukrajincov. Uviedla to humanitárna koordinátorka OSN pre Ukrajinu Osnat Lubraniová.

Podľa Lubraniovej sa od začiatku vojny muselo v rámci krajiny presídliť až šesť miliónov Ukrajincov, hoci až päť miliónov z nich sa medzitým vrátilo do svojich domovov. Dodala však, že mnohí z nich zrejme budú „musieť utekať opäť“. Ďalších 5,3 miliónov obyvateľov Ukrajiny pred vojnou utieklo do zahraničia.

Aj skutočný počet vojnových obetí môže byť výrazne vyšší, ako uvádzajú oficiálne štatistiky OSN. „Naše údaje, ktoré hovoria o 5000 zabitých civilistoch a rovnakom počte zranených, sú len zlomkom skutočných čísel,“ upozornila Lubraniová.

Dodala, že dostať sa do oblastí, ktoré nie sú kontrolované Kyjevom, je „extrémne náročné, ba až nemožné“. Zároveň vyzvala Rusko aj Ukrajinu, aby urobili viac pre ochranu civilného obyvateľstva a aby uľahčili prácu OSN na ukrajinskom území.

16:48 USA oznámia ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine vo výške 800 miliónov dolárov. Povedal to v Madride na záver summitu NATO prezident Joe Biden a sľúbil, že podpora Ukrajiny potrvá, kým to bude potrebné. Trojdňový summit označil za historický. Aliancia sa podľa neho transformovala a rýchlo prispôsobila na meniacu sa bezpečnostnú situáciu na svete.

Bidenova administratíva na vrcholnom stretnutí oznámila plán trvalého posilnenia americkej vojenskej prítomnosti v Európe. Vrcholné stretnutie ďalej prinieslo dohodu medzi Tureckom, Fínskom a Švédskom, ktorá obom severským štátom umožní vstúpiť do NATO.

Biden povedal, že USA by mali Turecku predať bojové stíhacie lietadlo F-16, ale na to je potrebný súhlas Kongresu. Prezident si myslí, že kongresmani tento plán schvália. Počíta sa s nákupom 40 stíhačiek a modernizáciou 80 lietadiel podobného typu. Americká administratíva podľa tlačových agentúr poprela, že ide o odmenu za turecké odblokovanie vstupu Švédska a Fínska do NATO.

16:27 Pápež František nepriamo obvinil Rusko z „ozbrojeného dobývania, expanzionizmu a imperializmu“ na Ukrajine, kde podľa neho rozpútalo krutú a nezmyselnú agresívnu vojnu.

Pápež v príhovore k delegácii predstaviteľov pravoslávnej cirkvi v Ríme opísal ruskú inváziu na Ukrajine ako vojnu, ktorá proti sebe stavia dva kresťanské národy. V oboch krajinách prevládajú najmä pravoslávni kresťania, ale na Ukrajine žijú i početní veriaci hlásiaci sa ku katolíckej cirkvi.

„Uzmierenie rozdelených kresťanov… je v týchto dňoch nanajvýš aktuálne. Náš svet narušila krutá a nezmyselná vojna, v ktorej proti sebe bojujú mnohí, mnohí kresťania,“ uviedol pápež.

František so zjavným odkazom na Rusko dodal, že všetci musia uznať, že „ozbrojené dobývanie, expanzionizmus a imperializmus nemajú nič spoločné s kráľovstvom, ktoré ohlasoval Ježiš“.

Pápež sa k vojne na Ukrajine vyjadril aj v stredu, keď odsúdil ruský raketový útok na nákupné centrum v ukrajinskom meste Kremenčuk, pri ktorom zahynulo najmenej 18 ľudí a ďalších približne 60 utrpelo zranenia.

16:02 Nemecký kancelár Olaf Scholz, na záver summitu Severoatlantickej aliancie v Madride, odmietol tvrdenia šéfa Kremľa Vladimira Putina, ktorý obvinil NATO z imperiálnych ambícií.

Scholz zdôraznil, že Aliancia nepredstavuje pre nikoho žiadnu hrozbu. Podľa neho medzinárodný poriadok ohrozuje samotný Putin, ktorý „urobil z imperializmu cieľ svojej politiky“. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Vedúci predstavitelia krajín NATO chcú… presadiť svoju nadradenosť, svoje imperiálne ambície,“ povedal v stredu ruský prezident. Vyjadril sa tak po tom, čo lídri NATO vo vyhlásení účastníkov summitu v španielskej metropole konštatovali, že Ruská federácia predstavuje najvážnejšiu a priamu hrozbu pre bezpečnosť spojencov združených v NATO a tiež pre mier a stabilitu v euroatlantickom priestore.

Nemecký kancelár Scholz vidí v Rusku, ktoré svojou agresívnou politikou ohrozuje medzinárodný poriadok, hrozbu pre celú Európu aj Alianciu. „NATO preto posilňuje svoju obranyschopnosť, najmä čo sa týka bezpečnosti svojich členov vo východnom krídle,“ poznamenal.

15:35 Sankcie voči Moskve môžu byť za určitých okolností vnímané ako akt agresie a dôvod na vyhlásenie vojnu, vyhlásil podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, informuje agentúra Reuters.

„Rád by som ešte raz zdôraznil, že za určitých okolností možno takéto nepriateľské opatrenia kvalifikovať aj ako akt medzinárodnej agresie. A tiež aj ako casus belli (dôvod na vojnu),“ povedal Medvedev. Dodal, že Rusko má právo na sebaobranu.

Dmitrij Medvedev Čítajte viac Medvedev skritizoval ľudí, ktorí nenávidia Rusko. Nazval ich "degenerátmi"

Západné krajiny uvalili na Moskvu tvrdé ekonomické sankcie po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin 24. februára spustil „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine.

Medvedev, kedysi považovaný za liberála, je v súčasnosti jeden z najväčších zástancov vojny na Ukrajine a od jej začiatku adresoval Západu niekoľko ostro formulovaných odkazov, píše Reuters.

V utorok vyhlásil, že akýkoľvek zásah súvisiaci so situáciou na polostrove Krym zo strany členského štátu Severoatlantickej aliancie sa rovná vyhláseniu vojny Rusku, ktorá by mohla viesť až k tretej svetovej vojne.

15:02 Stiahnutie ruských vojakov z ukrajinského Hadieho ostrova dokazuje, že Ukrajina môže vo vojne s Ruskom zvíťaziť. Vyhlásil to britský premiér Boris Johnson po summite NATO v Madride, ktorému dominovali dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu.

„Pre Putina bude napokon nemožné udržať si krajinu, ktorá neprijme jeho vládu,“ vyhlásil Johnson, ktorý zároveň poukázal na jednotný Severoatlantickej aliancie voči agresívnym krokom Ruska.

Podľa britského premiéra stiahnutie z Hadieho ostrova, na ktorom ruskí vojaci čelili vytrvalým ukrajinským útokom, signalizuje, že Rusko bude nakoniec musieť ustúpiť zo všetkých území Ukrajiny okupovaných od začiatku invázie.

Hadí ostrov Čítajte viac Ruská vojnová loď, choď do... Hadí ostrov sa dočkal úteku okupantov

„Myslíme si, že (Ukrajinci) majú naozaj silu na to, aby zahnali Rusov a dostať ich späť na pozície spred 24. februára,“ cituje Johnsona denník The Guardian.

Johnson zároveň zdôraznil, že s akoukoľvek budúcou mierovou dohodou bude musieť súhlasiť samotná Ukrajina.

„Najdôležitejší záver, ktorý musí urobiť Vladimir Putin z dneška a z predchádzajúcich pár dní (summitov) NATO a G7 vziať je, že sme úplne jednotní v odsúdení toho, čo urobil na Ukrajine,“ vyhlásil Johnson.

Vyzval pritom Putina, aby namiesto konfrontačných vyjadrení pouvažoval nad „dôsledkami svojho barbarského konania“, medzi ktoré patrí aj plánovaný vstup Fínska a Švédska do Aliancie.

14:24 Švédsko plánuje dodať Ukrajine viac výzbroje vrátane protitankových zbraní, ako i vybavenia na odstraňovanie mín, oznámilo švédske ministerstvo obrany.

Nový švédsky balík pomoci pre Ukrajinu bude dosahovať hodnotu 500 miliónov švédskych korún (46,6 milióna eur).

Švédsko, ktoré požiadalo spolu s Fínskom v polovici mája o vstup do NATO, dodalo na Ukrajinu rôzne vojenské vybavenie už v štyroch rôznych balíkoch pomoci. Tie zahŕňali napríklad tisíce kusov protitankových ručných zbraní, prostriedky osobnej ochrany, strelných zbraní či vybavenia pre odstraňovanie mín.

Švédsko okrem toho poskytlo Ukrajine aj finančnú pomoc, píše DPA.

14:06 Švédsko a Fínsko majú plné právo stať sa členmi Severoatlantickej aliancie, povedal na záver summitu NATO generálny tajomník organizácie Jens Stoltenberg.

Jens Stoltenberg Čítajte viac Švédsko a Fínsko v utorok podpíšu prístupové protokoly s NATO

13:55 Ešte koncom mája predstavenstvo firmy odporučilo vyplatiť historicky najvyššie dividendy na úrovni 52,53 rubľa na akciu.

Rusko Gazprom Poľsko plyn dodávky uarus Čítajte viac Prvýkrát za 24 rokov Gazprom nevyplatí dividendy, akcie prudko klesli

13:40 Moskva je otvorená dialógu o strategickej stabilite a nešírení jadrových zbraní, vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin, informuje agentúra Reuters.

„Rusko je otvorené dialógu o zaistení strategickej stability, o zachovaní režimov nešírenia zbraní hromadného ničenia a o zlepšení situácie v oblasti zbrojnej kontroly,“ uviedol šéf Kremľa počas právnického fóra, ktoré sa koná v Petrohrade.

Takáto snaha si však podľa Putina vyžaduje „dôslednú spoluprácu“ a môže tiež pomôcť predísť tomu, „čo sa dnes deje v Donbase“.

Dmitrij Medvedev Čítajte viac Medvedev: USA by mali prosiť o rozhovory o jadrovom odzbrojení

Napriek ruskej invázii na Ukrajinu Moskva i Washington upozorňujú na dôležitosť zachovania komunikácie v súvislosti s jadrovými zbraňami. Rusko a USA sú pritom dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami, ktoré majú spolu približne 11 000 jadrových hlavíc.

Putin uviedol, že Rusko vpadlo na Ukrajinu, aby ochránilo ruskú národnostnú menšinu na východe krajiny v regióne Donbas pred kyjevským prenasledovaním. Tieto tvrdenie zopakoval šéf Kremľa aj vo štvrtok, pričom obvinil Ukrajinu z páchania „zločinov proti ľudskosti“.

Ukrajina a Západ, naopak, tvrdia, že ruská invázia je nevyprovokovaným aktom agresie a jej cieľom je ovládnuť ukrajinské územie a zosadiť tamojšieho prezidenta Volodymyra Zelenského.

13:18 Pred hraničnými priechodmi Ubľa – Malyj Bereznyj a Vyšné Nemecké – Užhorod sa tvoria kolóny osobných motorových vozidiel. Podľa aktuálnych informácií z webstránky finančnej správy (FS) sa na priechode Ubľa – Malyj Bereznyj zdržia osobné autá pri vjazde na Slovensko približne polhodinu, pri vjazde na Ukrajinu 30 hodín. Na priechode Vyšné Nemecké – Užhorod sa vodiči prichádzajúci z Ukrajiny zdržia približne hodinu a pol a v smere zo Slovenska 27 hodín.

Ako pre TASR uviedla hovorkyňa Colného úradu Michalovce Jana Nimrichterová, situáciu neustále monitorujú a komunikujú aj s ukrajinskou stranou.

chorvátsko, srbsko, hranica, schengen Čítajte viac Stovky áut, čaká sa týždeň. Polícia pre kolóny v Ubli obmedzila dopravu

„FS po dohode s ukrajinskou stranou prijala mimoriadne opatrenie a výstup vozidiel s prevoznými evidenčnými číslami z územia EÚ je od nedele 26. júna od 00.00 h umožnený aj cez hraničný priechod Vyšné Nemecké – Užhorod. Tieto automobily sú po vstupe do colného priestoru vybavované priebežne, avšak slovenské colné orgány nemajú vplyv na rýchlosť a priebeh colného konania na ukrajinskej strane,“ uviedla Nimrichterová.

Od 11. apríla do 29. júna vybavili príslušníci FS na slovensko-ukrajinských cestných hraničných priechodoch 9766 vozidiel, z toho od pondelka (27. 6.) do stredy (29. 6.) to bolo 1106 vozidiel.

12:51 Rusko zadržiava viac ako 6 000 ukrajinských vojnových zajatcov, oznámilo ministerstvo obrany v Moskve. Správa prichádza deň po tom, ako si obe strany vojny vymenili ďalších zajatých vojakov. „Celkový počet ukrajinských vojakov, ktorí boli zajatí alebo sa vzdali, je viac ako 6 000,“ uviedol vo vyhlásení hovorca ruského ministerstva obrany.

V stredu Ukrajina a Rusko odovzdali druhej strane po 144 zajatých vojakov. Podľa ukrajinskej spravodajskej služby išlo o najväčšiu takúto výmenu zajatcov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára.

Russia Ukraine Mariupol Čítajte viac Rozhodne o zajatcoch z Azovstaľu Putin?

Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že prevažná časť z vojakov, ktorí sa v stredu vrátili do vlasti, patrila k obrancom oceliarní Azovstaľ v zničenom juhoukrajinskom meste Mariupol.

Ukrajinské i ruské ministerstvo obrany tiež oznámili, že väčšina vojakov prepustených v stredu mala vážne zranenia.

12:39 Loď vezúca 7 000 ton obilia vyplávala z juhoukrajinského prístavu v meste Berďansk, ktorý v súčasnosti okupuje ruská armáda. Informuje agentúra AFP s tým, že ide o prvý náklad obilia od začiatku nepriateľských ak­cií.

„Po mnohých mesiacoch prvá obchodná loď opustila prístav Berďansk, 7000 ton obilia smeruje do spriatelených krajín,“ uviedol na sociálnej sieti Telegram Jevhen Balytskyj, šéf proruskej správy Záporožskej oblasti, ktorého do funkcie dosadila ruská armáda.

Ruské lode podľa neho „zaisťujú bezpečnosť“ tejto cesty a dodal, že zmienený ukrajinský prístav sa podarilo odmínovať.

Ukrajina obviňuje Rusko a jeho spojencov z krádeže svojho obilia, čím prispeli k celosvetovému nedostatku potravín spôsobenému zastavením vývozu obilia cez ukrajinské prístavy v dôsledku ruskej invázie.

Chersonská a Záporožská oblasť na juhu Ukrajiny sú od prvých týždňov vojenskej intervencie Moskvy z veľkej časti ovládané Ruskom a aktuálne sú násilne integrované do ruskej ekonomiky, dodáva AFP.

12:33 Nezisková organizácia Človek v ohrození poskytla ľuďom zasiahnutých vojnou na Ukrajine pomoc v hodnote viac ako milión eur. „Za štyri mesiace od začiatku vojny sme do regiónu Zakarpatska doručili vyše 200 ton humanitárnej pomoci. Pomohli sme tak viac ako 33 000 vnútorne vysídleným ľuďom, ktorí museli opustiť svoje domovy. Na Ukrajine rozbiehame aj psychosociálnu podporu, ktorá je rovnako dôležitá ako materiálna pomoc," uviedla v tlačovej správe organizácia Človek v ohrození.

Organizácia aktuálne pôsobí v štyroch samosprávnych krajoch, kde pomohli už viac ako 2 500 Ukrajincom a Ukrajinkám. Najčastejšie ide o pomoc s hľadaním zamestnania, školy pre deti, vybavovaním úradov aj lekárov. „Ukrajinci a Ukrajinky sa vďaka našej asistencii o niečo jednoduchšie môžu začleniť do spoločnosti. V novom Integračnom centre v Košiciach nájdu pomoc všetci cudzinci, ktorí sa chcú zaradiť do života na Slovensku. V centre poskytujeme sociálne poradenstvo a tiež poradenstvo v oblasti vzdelávania," informuje Človek v ohrození. Integračné centrum vzniklo pod záštitou Košického samosprávneho kraja a prevádzkuje ho Nadácia DEDO.

Infolinka pre Ukrajincov a Ukrajinky, ktorí hľadajú pomoc je k dispozícii každý pracovný deň od 8:00 do 18:00 hodiny v slovenskom, anglickom aj ukrajinskom jazyku na čísle: +421 800 601 821.

Skúsenosti s pomocou Ukrajincom zdieľala organizácia aj s Moldavskom. „Moldavsko je rovnako ako Slovensko v priamom susedstve s Ukrajinou. V súvislosti s vojnou preto čelíme podobným výzvam. Naše skúsenosti s integrovaním Ukrajincov a Ukrajiniek do spoločnosti sme zdieľali s predstaviteľmi a predstaviteľkami šiestich miestnych samospráv a neziskového sektora. Súčasťou školenia boli krátke cvičenia na monitoring a následné nastavenie služieb pre prijímateľov a prijímateľky pomoci," dodala organizácia Človek v ohrození.

11:57 Starosta ukrajinského hlavného mesta Kyjev Vitalij Kličko poďakoval Slovensku za veľkú pomoc, na ktorú nikdy nezabudne. Informoval o tom na sociálnej sieti minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽANO) po stretnutí s Kličkom na samite NATO v Madride.

„Na samite v Madride mi Vitalij Kličko spolu so svojím bratom Vladimirom poďakovali za nesmiernu vôľu, ktorú ako krajina prejavujeme trpiacim Ukrajincom. Naša ochota nesmie zastať na hlase tých, ktorí populisticky a kategoricky odmietajú pomôcť, pretože povýšili svoje záujmy nad utrpenie nespravodlivo umierajúcich,“ uviedol Naď.

Minister obrany zároveň ubezpečil, že Slovensko robí správnu vec. „Urobíme maximum, aby Slovensko nikdy priamo nespoznalo krutosť vojny. Je to však snaha, ktorá si vyžaduje úsilie nás všetkých, zmier v rodinách, ochotu medzi priateľmi či pochopenie medzi kolegami,“ skonštatoval.

11:33 Slovenská ministerka kultúry Natália Milanová navštívila ukrajinský Ľvov, kde spoločne s rezortnými partnermi z ďalších európskych krajín rokovala s ukrajinským ministrom kultúry Olexandrom Tkačenkom.

„Včera som pracovne navštívila Ukrajinu. Od začiatku vojny som v kontakte s ministrom Tkačenkom iba telefonicky a konečne sme sa mohli stretnúť aj osobne. Po týždňoch plánovania sa podarilo zorganizovať stretnutie ministrov kultúry desiatich krajín Európy,“ uviedla Milanová na sociálnej sieti Facebook.

Ukrajinský minister kultúry a informačných technológií pozval svojich kolegov na spoločné zasadnutie s cieľom prediskutovať aktuálne výzvy v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu a vytvoriť stratégiu boja proti ruskej agresii a propagande v oblasti kultúry.

„Diskutovali sme o doterajšej pomoci Ukrajine i o ďalších možnostiach podpory umelcov a umelkýň, mladých talentov, o záchrane kultúrneho dedičstva a taktiež o ochrane mediálneho prostredia pred propagandou,“ spresnila Milanová.

Slovenský rezort kultúry tvrdí, že SR kontinuálne podniká potrebné kroky v oblasti kultúry s cieľom poskytnúť pomoc vojnou zasiahnutej Ukrajine. Slovensko napríklad ponúklo Kyjevu pomoc vo forme dočasného bezpečného uloženia predmetov kultúrnej hodnoty. Ministerstvo kultúry SR zároveň oslovilo UNESCO, aby bolo Ruskej federácii pozastavené členstvo v tejto organizácii OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru. Najnovšou iniciatívou MK SR je organizácia dobročinného júnového turné ukrajinského národného baletu na Slovensku.

10:45 Ruské invázne jednotky pravdepodobne opustili Hadí ostrov v Čiernom mori, informuje server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na Južné veliteľstvo ukrajinských síl. To uviedlo, že ruská strana urýchlene evakuovala motorovými člnmi zvyšky svojej posádky na ostrove po nočnej operácii ukrajinskej armády, ktorá naňho podnikla raketové a delostrelecké ú­dery.

Na ostrove v súčasnosti horí a ozývajú sa tam výbuchy, tvrdí ukrajinská armáda.

9:49 Nórsko neporušuje storočnú Špicberskú dohodu, keď blokuje ruskému tovaru prístup k arktickému súostroviu Špicbergy, známemu tiež pod menom Svalbard. Vyhlásila to v stredu nórska ministerka zahraničných vecí Anniken Huitfeldtová.

Podľa šéfky nórskej diplomacie sa jej krajina nesnaží klásť prekážky pri zásobovaní ruskej uhoľnej usadlosti, ktorá sa v tejto oblasti nachádza. Huitfeldtová takto reagovala na krok ruského ministerstva zahraničných vecí, ktoré si v tejto súvislosti predvolalo v stredu nórskeho chargé d'affaires.

Ruský náklad, v súvislosti s ktorým k tomuto sporu prišlo, bol zastavený na nórsko-ruských hraniciach „na základe sankcií, ktoré zakazujú ruským cestným prepravným spoločnostiam prevážať tovar po nórskom území“, tvrdí Huitfeldtová.

Rusko nemusí podľa nórskej ministersky prepravovať svoj tovar nákladnými autami cez nórsku pevninu, čím podľa agentúry AFP naznačila, že Rusko môže nájsť iné riešenia na to, ako zásobovať svoje bane ležiace v oblasti Špicbergov.

8:54 Británia prisľúbila v stredu Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote miliardy libier (1,16 miliardy eur), aby jej pomohla odraziť ruskú inváziu.

Nová vojenská pomoc zahŕňa systémy protivzdušnej obrany, bezpilotné lietadlá, inovatívne vybavenie pre elektronický boj a tisíce balíčkov pre ukrajinských vojakov, uviedla britská vláda vo vyhlásení.

Táto pomoc je podľa Británie prvým krokom, ktorý umožní Ukrajine ísť nad rámec jej úsilia pri „statočnej obrane“ a posunúť sa smerom k „začatiu ofenzívnej operácie“, aby získala späť stratené územie.

Britský premiér Boris Johnson uviedol, že útoky šéfa Kremľa Vladimira Putina proti Ukrajine „sú stále viac barbarské“, keďže ruský líder „nezískal to, v čo dúfal a čo očakával, a každému začína byť jasné, že táto vojna je zbytočná“.

8:03 Ruské invázne jednotky sa snažia obkľúčiť Lysyčansk a preťať cesty vedúce do mesta zo západu od Bachmutu. Vo svojej pravidelnej rannej správe o vývoji bojov to dnes uviedol ukrajinský generálny štáb. Rusi podľa neho vedú ofenzívu pri obci Verchňokamjanka, útočné operácie podnikajú v oblasti lysyčanskej ropnej rafinérie.

„Nepriateľ sa za podpory delostrelectva snaží zablokovať mesto Lysyčansk a ovládnuť úsek cesty medzi Lysyčianskom a Bachmutom,“ píše ukrajinský generálny štáb. Uviedol tiež, že útočiace ruské jednotky ostreľovali aj civilnú infraštruktúru v regióne.

6:37 Ruský marcový nálet na divadlo v ukrajinskom meste Mariupol, kde sa ukrývali stovky civilistov, bol „jasným vojnovým zločinom“, pri ktorom zahynulo najmenej desať ľudí. Uviedla to v stredu ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI), ktorá útok prešetrovala, pričom sa opierala o výpovede dovedna 52 preživších a svedkov, ako aj fotografie, videá a satelitné snímky.

Vo svojej správe, z ktorej cituje stanica BBC, uvádza, že ruské sily „s najväčšou pravdepodobnosťou“ cielili útok na budovu divadla hoci vedeli, že sa v nej ukrývajú civilisti. Na útok pritom podľa AI zrejme použili dve 500 kilogramové bomby, ktoré dopadli blízko seba a boli odpálené simultánne.

Amnesty tiež uviedla, že v rámci svojho vyšetrovania nenašla nijaké presvedčivé dôkazy, ktoré by podporovali nejaké iné vysvetlenie udalostí, ako napríklad tvrdenie ruského ministerstva obrany, že budovu zničil výbuch – útok z vnútra, ktorý zapríčinil ukrajinský „ultraradikálny prápor Azov“.

„Dospeli sme k záveru, že útok bol jasným vojnovým zločinom spáchaným ruskými silami,“ uviedla generálna tajomníčka Amnesty International Agnes Callamardová. „Mnoho ľudí bolo zranených alebo zabitých pri tomto bezcitnom útoku. Ich smrť bola pravdepodobne zapríčinená ruskými silami úmyselne cieliacimi na ukrajinských civilistov,“ dodala.

6:22 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil v stredu večer ukončenie diplomatických vzťahov so Sýriou. K takémuto kroku Kyjev pristúpil po tom, ako Damask oficiálne uznal nezávislosť a suverenitu dvoch samozvaných proruských republík na východe Ukrajiny. Informuje o tom agentúra AFP.

Samozvané republiky v Donbase – tzv. Donecká ľudová republika (DĽR) a Luhanská ľudová republika (LĽR) – vznikli v apríli 2014. Šéf Kremľa Vladimir Putin uznal ich nezávislosť 21. februára, teda tri dni pred začiatkom vojenskej invázie na Ukrajinu, čím si vyslúžil kritiku medzinárodného spoločenstva.

Sýria sa v stredu stala mimo Ruska prvou krajinou, ktorá uznala nezávislosť týchto separatistických samozvaných republík, čím prirodzene nahnevala Kyjev, približuje AFP.

„Medzi Ukrajinou a Sýriou už nebudú nijaké vzťahy,“ povedal Zelenskyj vo videu zverejnenom na platforme Telegram. Dodal, že Sýria bude v dôsledku tohto kroku čeliť „ešte väčšiemu sankčnému tlaku“.

5:45 Ruský prezident Vladimir Putin odmietol v stredu zodpovednosť ruskej armády za pondelňajší raketový útok na nákupné centrum v ukrajinskom meste Kremenčuk, pri ktorom podľa Kyjeva zahynulo najmenej 20 osôb a približne ďalších 60 utrpelo zranenia. Informuje o tom agentúra AFP.

„Naša armáda neútočí na civilnú infraštruktúru. Máme všetky spôsobilosti na to, aby sme vedeli, čo sa kde nachádza,“ povedal šéf Kremľa na tlačovej konferencii v turkménskom hlavnom meste Ašchabad. „Nikto z nás nestrieľa len tak, náhodne. Bežne sa to robí na základe údajov tajných služieb o cieľoch a s vysokopresnými zbraňami,“ povedal ďalej Putin. „Som presvedčený, že tentoraz prebehlo všetko presne takýmto spôsobom,“ dodal.

Britské ministerstvo obrany v stredu uviedlo, že existuje reálna možnosť, že pondelkový útok mieril na neďaleký cieľ významný pre infraštruktúru. Nepresnosť ruského ostreľovania už skôr spôsobila smrť mnohých civilistov, pre ruské velenie sú vedľajšie straty prijateľné a pravdepodobne sa budú opakovať, dodal Londýn.

Ruské ministerstvo obrany už v utorok vyhlásilo, že ruské sily vykonali v pondelok v Kremenčuku útok na hangáre so zbraňami a muníciu, ktoré Ukrajine dodali Spojené štáty a európske krajiny. Výbuch tam uskladnenej munície viedol podľa ruského rezortu obrany k požiaru v neďalekom obchodnom centre, ktoré však podľa Moskvy nebolo v tom čase v prevádzke. Toto tvrdenie odmieta nielen ukrajinské vedenie, ale aj ľudia, ktorí útok prežili.

Putin tiež odsúdil „imperiálne ambície“ NATO, ktoré sa podľa neho snažia cez konflikt na Ukrajine nastoliť svoju „hegemóniu“. „Cieľom Západu a NATO nie je dobro Ukrajiny a Ukrajincov,“ povedal Putin, podľa ktorého je podpora Ukrajiny pre Západ prostriedkom, ako brániť svoje vlastné záujmy.

Ruskí vojaci podľa neho v susednej krajine postupujú, nemožno ale určiť, kedy sa „špeciálna vojenská operácia“ skončí. Moskva odmieta v súvislosti so svojím vojnovým ťažením na Ukrajine hovoriť o invázii alebo vojne.

5:40 Británia poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote jednej miliardy libier. S odvolaním sa na vládu v Londýne o tom informovala agentúra Reuters. Pomoc bude určená na podporu ukrajinskej obrany vrátane bezpilotných lietadiel, systémov vzdušnej obrany či tisícok kusov nového vybavenia pre ukrajinských vojakov.

„Britské zbrane, vybavenie a výcvik transformujú ukrajinskú obranu proti tomuto prudkému útoku. A my budeme aj naďalej bezvýhradne stáť za Ukrajincami, aby sme zabezpečili, že (ruský prezident Vladimir) Putin na Ukrajine neuspeje,“ uviedol vo vyhlásení britský premiér Boris Johnson.

Británia tento rok na začiatku mája oznámila, že Kyjevu poskytne ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 1,3 miliardy libier. S predchádzajúcou pomocou tak britská podpora za tento rok predstavuje zatiaľ 3,8 miliardy libier. V stredu sľúbenú miliardu libier vláda získa z nevyčerpaných fondov jednotlivých vládnych rezortov, desiatky miliónov libier poskytnú aj škótska a waleská vláda, píše server BBC.

Rusko na Ukrajinu zaútočilo tento rok 24. februára. Invázia bola hlavnou témou súčasného summitu Severoatlantickej aliancie. Členské krajiny, medzi ktoré patrí aj Británia, sa na vrcholnej schôdzke v Madride zhodli, že Rusko je hlavnou a priamou hrozbou pre NATO a uviedli, že plne stojí za Ukrajinou. Na summite na diaľku vystúpil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, podľa ktorého Ukrajina na obranu proti ruským silám potrebuje mesačne päť miliárd dolárov.

947 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy