Krížnik Moskva medzičasom po raketovom zásahu skončil na dne mora. A Hadí ostrov, ktorého sa invázne jednotky zmocnili v nádeji, že odtiaľ budú kontrolovať široké pásmo nielen ukrajinského, ale aj rumunského čiernomorského pobrežia, sa napokon tiež ukázal pre Rusov ako príliš zraniteľný a v konečnom dôsledku neudržateľný.
Južné veliteľstvo ukrajinských síl už ráno hlásilo, že po nočnom útoku jeho jednotiek sa Rusi evakuovali a pravdepodobne ostrov opustili. Moskva neskôr ústup potvrdila. Ruské ministerstvo obrany, ktoré si zásadne nikdy nepriznáva porážky, ho ale zdôvodnilo ako prejav svojej dobrej vôle s ohľadom na vývoz poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny.
VIDEO: Ukrajinský dron zaútočil na Hadí ostrov (začiatok mája 2022).
Podľa Kyjeva Rusi urýchlene evakuovali motorovými člnmi zvyšky svojej posádky na ostrove po nočnej operácii ukrajinskej armády, ktorá na neho podnikla raketové a delostrelecké údery. „Na ostrove teraz horí a ozývajú sa tam výbuchy,“ tvrdí ukrajinská armáda.
Vynútený odchod vydáva Moskva za svoje gesto dobrej vôle. „Dňa 30. júna ruské ozbrojené sily v rámci dobrej vôle ukončili plnenie svojich úloh na Haďom ostrove a stiahli tamojšiu posádku. To dokazuje svetovému společenstvu, že Ruská federácia nebráni úsilu OSN o vytvorenie humanitárneho koridoru pre odvoz poľnohospodárskych produktov z územia Ukrajiny,“ citovala hovorcu ruského ministerstva obrany generála Igora Konašenkova agentúra TASS.
Kyjev i Západ obviňujú Rusko, že blokuje ukrajinské prístavy, aby zabránilo vývozu obilia a prispieva tak k celosvetovej potravinovej kríze. Moskva tieto obvinenia odmietla a vyhlásila, že Ukrajina musí z Čierneho mora odstrániť námorné míny, aby umožnila bezpečnú plavbu. Kyjev však argumentuje, že svoje pobrežné vody nemôže odmínovať, pretože sa potrebuje brániť pred prípadným výsadkom ruskej čiernomorskej flotily, ktorá podniká námorné útoky na Odesu a Mykolajiv.
„Očakávame v blízkej budúcnosti krok dobrej vôle v Chersone,“ sarkasticky komentoval vyhlásenie Moskvy o ústupe z Hadieho ostrova na sociálnej sieti gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim. Cherson je po Mariupole najväčším ukrajinským mestom, ktoré ruská armáda dobyla od začiatku svojej invázie.
Rusko obsadilo Hadí ostrov už v prvý deň invázie. „Hadí ostrov má od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zásadné a takmer mýtické postavenie,“ komentuje odsun ruskej posádky BBC. Skalnatý ostrovček v Čiernom mori má rozlohu ani nie štvrť kilometra štvorcového, ale jeho osud hrá v ruskej vojenskej agresii na Ukrajine dôležitú úlohu.
„Ak by sa ruským vojakom podarilo Hadí ostrov udržať a umiestniť na ňom svoje systémy protivzdušnej obrany dlhého doletu, kontrolovali by more, krajinu i vzduch v severozápadnej časti Čierneho mora a na juhu Ukrajiny,“ povedal pre BBC ukrajinský vojenský expert Oleh Ždanov.
Moskva zjavne dúfala, že ostrov využije na ovládnutie oblasti a tiež ako základňu pre útok na Odesu, najdôležitejší prístav Ukrajiny. Ukrajinskí obrancovia však na ruskú okupačnú posádku na Haďom ostrove neustále útočili a spôsobili jej ťažké straty.
Hadí ostrov patril v minulosti Rumunsku, po druhej svetovej vojne ho ale zabral Sovietsky zväz, ktorý ho využíval ako radarovú základňu.
Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1992 pripadol ostrov vrátane tamojšej vojenskej monitorovacej základne Ukrajine. Spor medzi Rumunskom a Ukrajinou o ostrov mala vyriešiť zmluva o priateľstve podpísaná v roku 1997, aj potom ale slovné prestrelky medzi Bukurešťou a Kyjevom pokračovali. Boli to ale spory už len o výsostné vody, ktoré sa podarilo vyriešiť v roku 2009.
Na ostrove sa nachádza osada pomenovaná Bile, postavená v roku 2007 pre potreby ukrajinských vojakov. Je tam i heliport a maják.
Antické legendy hovoria, že na Haďom ostrove spočinul popol gréckeho hrdinu Achilla, čo pripomínala aj jeho svätyňa, z ktorej zostali už len ruiny.
Do stredobodu pozornosti sa ostrov dostal už 24. februára, hneď v prvý deň ruskej invázie na Ukrajinu. Ostrov najskôr ostreľovalo ruské námorníctvo z plavidla Moskva a hliadkovej lode Vasilij Bykov. Neskôr sa stal terčom útoku zo vzduchu, pri ktorom bola zničená všetka ukrajinská infraštruktúra. Ruskí vojaci pred útokom Ukrajincov vyzývali, aby zložili zbrane, obrancovia ostrova ale ich ultimátum nevyberavým spôsobom odmietli. Výrok „Ruská vojnová loď, choď do …!“ adresovaný ruskému krížniku, ktorý zaznel do vysielačky z úst príslušníka ukrajinskej pechoty, sa stal najznámejším heslom vojny na Ukrajine.
Kyjev najskôr tvrdil, že pri obrane Hadieho ostrova padlo 13 ukrajinských pohraničníkov, ktorým prezident Volodymyr Zelenskyj „in memoriam“ udelil najvyššie štátne vyznamenanie Hrdina Ukrajiny. Moskva tvrdila, že na Haďom ostrove zajala 82 ukrajinských vojakov. Neskôr ukrajinské námorníctvo priznalo, že pohraničníci z Hadieho ostrova sú nažive a v ruskom zajatí. Napokon sa v rámci výmeny zajatcov dostali na slobodu.
Krížnik Moskva, ktorý sa stal symbolom útoku na ostrov, dopadol neslávne. Po zásahu protilodnými strelami Neptún na jeho palube vypukol požiar, a vlajková loď ruskej čiernomorskej flotily išla 14. apríla ku dnu. Pre Rusko to znamenalo veľkú stratu nielen pre výzbroj a rádilokačné vybavenie krížnika, ale aj po psychologickej stránke.
Ukrajinské sily od mája začali okolo Hadieho ostrova ofenzívu, pri ktorej potopili viacero ruských plavidiel. Rusko sa opakovane pokúšalo posilniť svoju posádku na ostrove, napokon ale bolo nútené oznámiť, že jeho ruské jednotky ostrov opustili.