128. deň: Ukrajinci obvinili Rusov, že na Hadí ostrov zhodili fosforové bomby

23:30 Ukrajinskej štátnej spoločnosti Enerhoatom sa po dvoch dňoch podarilo obnoviť spojenie medzi systémami v Záporožskej jadrovej elektrárni a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE). S odvolaním sa na Enerhoatom o tom informovala agentúra Reuters. Najväčšiu ukrajinskú jadrovú elektráreň počas svojej invázie na Ukrajinu 4. marca obsadili ruské jednotky.

22:00 Ukrajinská armáda obvinila Rusko, že zhodilo fosforové bomby na strategicky významný Hadí ostrov, nachádzajúci sa v blízkosti delty Dunaja v Čiernom mori.

„Dnes okolo 18:00 (17:00 SELČ) lietadlá Su-30 ruských ozbrojených síl zaútočili na Hadí ostrov fosforovými bombami,“ napísal náčelník ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj na sociálnej sieti Telegram, kde zverejnil aj video vzdušného úderu. Podrobnosti o útoku nemožno nezávisle overiť.

Správa o použití fosforovej munície prišla deň po tom, ako Rusko vo štvrtok stiahlo z Hadieho ostrova svojich vojakov, ktorí tam čelili vytrvalým ukrajinským delostreleckým a raketovým útokom.

Stiahnutie z ostrova potvrdilo aj ruské ministerstvo obrany, ktoré ho však označilo za gesto dobrej vôle po splnení stanovených úloh, a nie za dôsledok ukrajinského ostreľovania.

Fosforové bomby sú druhom zápalnej munície, ktorá sa pri kontakte s kyslíkom vznieti a spôsobuje rozsiahle škody. Ich použitie v obývaných oblastiach je na základe medzinárodného práva zakázané.

21:58 Ukrajinský prezident Zelenskyj na Twitteri poďakoval Spojeným štátom americkým za vojenskú pomoc.

21:55 Spojené štáty v piatok oznámili ďalší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu brániacu sa proti ruským inváznym silám. Ako uviedol Pentagón, pôjde o pomoc vo výške 820 miliónov dolárov (približne 787 miliónov eur), informuje agentúra AFP.

Súčasťou v poradí už 14. amerického balíka zbraní pre Kyjev budú dva systémy protivzdušnej obrany stredného až dlhého dosahu NASAMS, munícia pre raketomety typu HIMARS, ktoré USA začali dodávať v júni, ako aj 150 000 nábojov 155-milimetrovej delostreleckej munície a štyri ďalšie protidelostrelecké radary.

21:30 Jeden z ruských náletov, podniknutý raketami Ch-22, zabil minimálne dve desiatky civilistov v letovisku blízko Odesy, ďalšie skoro štyri desiatky ľudí utrpeli zranenia.

„Tieto rakety Ch-22 sa konštruovali kvôli ničeniu lietadlových lodí a ďalších veľkých vojenských plavidiel, ale ruská armáda ich nasadila proti obyčajnému domu s obyčajnými civilistami,“ zdôraznil Volodymyr Zelenskyj. „Nie je to osamotený útok, nie je to náhoda, ako tvrdia ruské médiá. Bol to cieľavedomý raketový útok Ruska, ruský teror proti našim mestám a dedinám, proti našim ľuďom, dospelým i deťom,“ vyhlásil ukrajinský prezident.

21:00 Rusko dúfa v „racionálne vyriešenie“ sporu o zákaze tranzitu ruského tovaru cez Litvu do ruskej exklávy Kaliningrad. V piatok to uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexander Gruško a ruský veľvyslanec pri EÚ Vladimir Čižov.

Rusko vysvetlilo Európskej únii, že súčasná situácia vedie k značným nákladom pre Litvu, ale i pre EÚ, povedal Gruško, ktorého citovala agentúra Interfax. Dodal, že má dojem, že tento „signál“ predstavitelia EÚ prijali.

20:40 Britské ministerstvo obrany zverejnilo piatkový prehľad situácie na Ukrajine.

20:30 „Rusko počas štyroch mesiacov vojny proti Ukrajine vypálilo okolo 3 000 rakiet. Takáto krutosť ruského konania len zdôrazňuje, ako je správne rozhodnutie našich partnerov poskytnúť Ukrajine podporu. Predovšetkým ide o obrannú podporu. Ani jeden štát na svete by nemal zostať sám voči takémuto zlu,“ povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas návštevy nórskeho premiéra Jonasa Gahra Störeho v Kyjeve.

19:45 Nórsko pri príležitosti návštevy premiéra Jonasa Gahra Störeho v Kyjeve oznámilo, že daruje Ukrajine v priebehu dvoch rokov sumu desiatich miliárd nórskych korún (miliardu eur). Tento dar má spolu s predtým ohlásenou pomocou poslúžiť na humanitárne účely, obnovu vojnou zničenej krajiny, na nákup zbraní a na podporu fungovania ukrajinských úradov, uviedla nórska vláda podľa agentúry AFP. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pri tejto príležitosti zdôraznil význam západnej pomoci pre jeho krajinu, ktorá už 128. dňom čelí ruskej agresii. Jedine udržanie tlaku na Rusko môže podľa neho viesť k ukončeniu vojny.

19:15 Dlhé sedenie na tvrdej lavici pod portrétom ruského prezidenta Vladimira Putina v rámci „výchovných aktivít“ alebo šitie na šijacom stroji je teraz bežnou náplňou dňa väzneného ruského kritika Kremľa Alexeja Navaľného. Opozičník bol minulý mesiac prevezený do trestaneckej kolónie so zvýšenou ostrahou a na Twitteri opísal pomery v novom zariadení.

Čítajte viac Žijem si ako Putin a Medvedev, opisuje Navaľnyj pobyt v novej väznici

18:25 Poľsko kúpi od talianskej zbrojárskej firmy Leonardo 32 viacúčelových vojenských vrtuľníkov AW149 v hodnote 1,75 miliardy eur, oznámilo ministerstvo obrany vo Varšave.

Prvú časť dodávky bojových vrtuľníkov prevezme poľská armáda budúci rok, „čo je dôležité v kontexte situácie vo svete ovplyvnenej ruskou agresiou na Ukrajine“, povedal poľský minister obrany Mariusz Blaszczak pri podpise zmluvy so spoločnosťou Leonardo.

18:05 Európska komisia prijala v piatok rozhodnutie, vďaka ktorému budú môcť členské štáty dočasne oslobodiť od cla a DPH dovoz potravín, prikrývok, stanov, elektrických generátorov a iných životne dôležitých zariadení z tretích krajín určených pre vojnou postihnutých Ukrajincov.

O toto opatrenie požiadali členské štáty a bude sa uplatňovať so spätnou účinnosťou od 24. februára 2022 a do 31. decembra 2022, uvádza sa vo vyhlásení EK.

17:55 Ukrajina požiadala Turecko, aby zadržalo loď Žibek Žoly, plaviacu sa teraz pod ruskou vlajkou a prepravujúcu náklad ukrajinského obilia z Rusmi okupovaného prístavu Berďansk.

Čítajte viac Ukrajina požiadala Turecko, aby zadržalo loď prepravujúcu ukrajinské obilie

17:20 Veľkokapacitné registračné centrá v Žiline a v Humennom už fungovať nebudú, ministerstvo vnútra ich pre nízku návštevnosť uzatvára. Žilinské centrum je už uzatvorené, centrum v Humennom majú uzavrieť v sobotu (2. 7.). „Ministerstvo vnútra reaguje na nízke počty prichádzajúcich z Ukrajiny a rovnako tak aj nízke počty žiadostí o udelenie dočasného útočiska,“ uviedol rezort.

16:49 Na mimoriadnom zasadnutí dospel medzivládny výbor k záveru, že tradícia spojená s varením tejto polievky z červenej repy a kapusty je natoľko ohrozená súčasným konfliktom na Ukrajine, že si zasluhuje osobitnú ochranu.

Čítajte viac Ohrozuje ho vojna. UNESCO urgentne natiahlo ochrannú ruku nad ukrajinský boršč

16:23 Ruský prezident Vladimír Putin sa bude musieť zodpovedať z nočného raketového útoku v Odeskej oblasti, uviedol hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit. Podľa posledných správ zahynulo dvadsať osôb. Podľa nemeckého hovorcu je počínanie Moskvy nehumánne a cynické. Rusko opakovane tvrdí, že jeho armáda neútočí zámerne na civilné ciele.

Podľa ukrajinských úradov ruské rakety Ch-22 dnes v noci zasiahli jeden obytný komplex a rekreačné zariadenie v Odeskej oblasti. Ruskojazyčný web BBC informoval o 20 mŕtvych, medzi ktorými je aj jedenásťročný chlapec, a o štyroch desiatkach zranených vrátane šiestich detí a tehotnej ženy.

Berlín uviedol, že ruskú akciu odsudzuje. „Ruský prezident Putin a ďalší činitelia sa budú musieť zodpovedať (z útoku),“ uviedol Hebestreit. Útok podľa neho ukazuje, že Rusko vedome počíta s úmrtím civilistov. „Ruská strana, ktorá znova hovorí o vedľajších škodách, je neľudská a cynická,“ dodal hovorca.

16:04 Na dve desiatky stúpol počet obetí ruského nočného raketového útoku v dedine Serhijivka pri Odese na juhozápade Ukrajiny, uvádza ruskojazyčný web BBC. Medzi 20 mŕtvymi je aj jedenásťročný chlapec, medzi štyrmi desiatkami zranených je šesť detí a tehotná žena. Predchádzajúca bilancia bola 18 mŕtvych a 38 ranených.

**15:49 Ruskej armáde sa podarilo obsadiť ropnú rafinériu na okraji východoukrajinského mesta Lysyčansk, uviedol to hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov, informuje agentúra DPA.

Ropná rafinéria, o ktorú sa v uplynulých dňoch tuho bojovalo, je pod kontrolou ruských jednotiek a proruských separatistov, tvrdí Konašenkov.

Kyjev v piatok ráno uviedol, že boje o rafinériu na okraji Lysyčansku stále prebiehajú. Moskve sa podľa gubernátora Luhanskej oblasti Serhija Hajdaja podarilo obsadiť iba časti tejto rafinérie.

Konašenkov povedal, že Ukrajina zaznamenáva v okolí Lysyčansku veľké straty. Denne tam podľa jeho slov zomiera 200 ukrajinských vojakov. Dodal, že ukrajinské jednotky neorganizovane ustupujú. DPA upozornila, že Konašenkovove tvrdenia zatiaľ nedokázala nezávisle overiť.

15:18 Západné sankcie nútia Rusko a Bielorusko urýchliť vzájomnú integráciu vo viacerých sektoroch, čím tieto krajiny minimalizujú škody spôsobené sankciami, vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin.

„Rusko a Bielorusko naďalej rozširujú svoju spoluprácu v politickej, obchodnej, ekonomickej, kultúrnej a humanitárnej sfére,“ uviedol Putin vo videopríhovore k účastníkom každoročného rusko-bieloruského fóra.

„Bezprecedentný tlak sankcií zo strany takzvaného kolektívneho Západu nás núti urýchliť integráciu. Spoločne je jednoduchšie minimalizovať škody ilegálnych sankcií, je jednoduchšie nadstaviť produkciu produktov, po ktorých je dopyt, vyvíjať nové zručnosti a rozširovať spoluprácu s priateľskými krajinami,“ vyhlásil šéf Kremľa.

Bielorusko je vytrvalým spojencom Ruska, pričom mu uľahčilo i začiatok februárovej invázie na Ukrajinu, keďže niektoré ruské jednotky vpadli na ukrajinské územie práve z Bieloruska.

Tieto dve spriatelené krajiny tak spolupracujú na viacerých projektoch, pričom do budúcna plánujú spustiť ďalšie spoločné programy. Oblasť ich spolupráce zahŕňa napríklad technologické a priemyselné inovácie, financie či dopravu, píše CNN.

Podľa Putina sú tieto spoločné programy zamerané na vytvorenie „rovnakých ekonomických podmienok“ pre obe krajiny.

14:50 Kremeľ poprel zodpovednosť za raketové útoky na bytový dom a dve rekreačné táboriská v obci Serhijivka v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny. Tie si vyžiadali najmenej 19 mŕtvych vrátane dvoch detí. „Chcem vám pripomenúť prezidentove slová, že ruské ozbrojené sily nepracujú s civilnými cieľmi,“ cituje spravodajský portál Sky News hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.

Ďalších 38 ľudí, medzi nimi šesť detí a tehotnú ženu, po útokoch hospitalizovali so zraneniami. Väčšina obetí bola podľa predstaviteľov záchranných zložiek z bytového domu.

Kancelária ukrajinského prezidenta uviedla, že ruské bombardéry vystrelili tri protilodné rakety Ch-22. „Teroristická krajina zabíja našich ľudí,“ vyhlásil šéf kancelárie Andrij Jermak a pokračoval, že Rusi „v reakcii na porážky na bojisku, bojujú s civilistami“.

14:37 Ukrajinský parlament zvolil nového ombudsmana, bude ním poslanec Dmytro Lubinec.

Čítajte viac Ukrajina má nového ombudsmana. Kritizovanú Denisovovú strieda Lubinec

14:28 Bulharská armáda vo štvrtok neskoro večer kontrolovane odpálila námornú mínu pochádzajúcu z čias Sovietskeho zväzu, ktorá sa nachádzala v blízkosti čiernomorského pobrežia krajiny. Podľa agentúry Reuters to oznámilo bulharské ministerstvo obrany.

Mína bola prvýkrát spozorovaná asi 27 námorných míľ východne od ústia rieky Kamčija. „Bola zničená kontrolovanou explóziou, ktorú vykonala skupina potápačov,“ uviedol rezort obrany.

Štáty nachádzajúce sa pri Čiernom mori začali hlásiť výskyt podobných mín plávajúcich v tamojších vodách po tom, čo Rusko 24. februára vojensky napadlo Ukrajinu. Z umiestňovania námorných mín sa Kyjev a Moskva obviňujú navzájom, píše Reuters.

Čierne more je významnou námornou trasou na prepravu obilia, ropy a ropných produktov. Ukrajina a Západ vinia Rusko, že blokuje ukrajinské prístavy, aby zabránilo vývozu obilia, a prispieva tak k celosvetovej potravinovej kríze.

14:09 Poľsko podpísalo zmluvu o nákupe 32 viacúčelových vrtuľníkov AW 149 skonštruovaných talianskym koncernom Leonardo. Dnes o tom informoval poľský minister obrany Mariusz Blaszczak. Hodnota zmluvy je 8,25 miliardy zlotých (asi 1,76 miliardy eur).

Helikoptéry vyrobí poľská spoločnosť PZL Świdnik, ktorá je súčasťou spoločnosti AgustaWestland patriacej pod Leonardo. Prvé zo zásielky strojov bude poľská armáda mať k dispozícii budúci rok. „Je to mimoriadne dôležité v kontexte medzinárodnej situácie, ruského útoku na Ukrajinu,“ povedal Blaszczak.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine sa poľská vláda snaží urýchliť modernizáciu armády. Od budúceho roka chce na obranu vydávať tri percentá HDP. Členské krajiny NATO na ňu majú vyčleňovať dve percentá HDP, napríklad Česko to ale nedodržiava.

14:01 Justičné orgány separatistickej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) na východe Ukrajiny začnú uplatňovať trest smrti od roku 2025, vyplýva z novely jej trestného zákonníka. Súd v tejto samozvanej republike nedávno odsúdil na smrť dvoch Britov a jedného Maročana bojujúceho v radoch ukrajinskej armády. Aký vplyv zmena bude mať na ich osud, nie je podľa agentúry Reuters jasné.

Donecká ľudová republika síce trest smrti zaviedla už v roku 2014, keď ju proruskí separatisti vyhlásili, doteraz jej ale chýbala legislatíva určujúca okolnosti jeho vykonávania. Ľudskoprávna organizácia Amnesty International, ktorá monitoruje uplatňovanie najvyššieho trestu po celom svete, nezaznamenala, že by sa v DĽR nejaká oficiálna poprava uskutočnila. Podľa novely trestného zákonníka DĽR ich budú vykonávať popravšie čaty a o prípadnej milosti môže rozhodnúť hlava DNR.

Čítajte viac Putinov hovorca nevylúčil trest smrti pre dvoch zajatých Američanov

Súd v Doneckej ľudovej republike 9. júna neprávomocne odsúdil na smrť Britov Aidena Aslina a Shauna Pinnera a marockého občana Ibráhíma Sádúna. Podľa rozsudku bojovali na Ukrajine ako žoldnieri, a nevzťahujú sa na nich preto ženevské konvencie zakazujúce popravy vojnových zajatcov. Právni zástupcovia tejto trojice uviedli, že sa proti verdiktu odvolajú. Súd ho vyniesol po uponáhľanom procese bez prítomnosti poroty a bez prítomnosti nezávislých alebo zahraničných médií.

13:36 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že cesta jeho krajiny k členstvu v Európskej únii „by nemala trvať roky alebo desaťročia“. Prisľúbil tiež, že Ukrajina si svoju časť tohto procesu vykoná „dokonale“. Informoval o tom denník The Guardian.

Prezident oznámil, že v piatok spolu s predsedom parlamentu Ruslanom Stefančukom a premiérom Denysom Šmyhaľom podpíše spoločné vyhlásenie, ktoré bude znamením jednoty všetkých zložiek moci a prejavom odhodlania dosiahnuť strategický cieľ plného členstva v EÚ.

„Naša cesta k členstvu by nemala trvať roky či desaťročia. Musíme prekonať túto cestu rýchlo. Urobiť našu časť tejto práce dokonale. Umožniť našim priateľom v Európskej únii prijať ďalšie historické rozhodnutie v náš prospech rýchlo a jednotne,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti.

13:03 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 35 750 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 1577 tankov, 3736 bojových obrnených vozidiel, 2610 vozidiel a palivových nádrží, 796 delostreleckých systémov, 246 odpaľovacích raketových systémov, 105 systémov protivzdušnej obrany, 186 vrtuľníkov, 217 lietadiel, 645 dronov, 143 striel s plochou dráhou letu, 15 lodí a 61 kusov špeciálnej techniky.

Počas štvrtka zaznamenali ruskí okupanti najväčšie straty v oblasti okolo mesta Bachmut v Doneckej oblasti, uviedol ukrajinský generálny štáb.

12:55 Ústup ruských síl zo strategického Hadieho ostrova v Čiernom mori nepredstavoval „gesto dobrej vôle“, ako uviedla Moskva. Ako referuje spravodajský web BBC, tvrdí to britské ministerstvo obrany.

Rusko po stiahnutí svojich jednotiek zo spomenutého územia vyhlásilo, že týmto gestom dobrej vôle chce dokázať svetu, že nebráni koridoru na export poľnohospodárskych produktov z územia Ukrajiny. Podľa Britov je však pravdepodobnejšie, že Rusi sa z Hadieho ostrova stiahli pre izolovanosť svojich jednotiek a čoraz väčšiu zraniteľnosť voči ukrajinským útokom.

Čítajte viac Ruská vojnová loď, choď do... Hadí ostrov sa dočkal úteku okupantov

Britské ministerstvo obrany tvrdí, že v ostatných týždňoch ukrajinské sily zaútočili na ruské jednotky na ostrove pomocou rakiet a bezpilotných lietadiel. Protilodné rakety tiež zasiahli ruské námorné lode, ktoré sa pokúšali zásobovať Rusov na ostrove.

Hadí ostrov leží v severozápadnej časti Čierneho mora, asi 50 kilometrov od južného cípu ukrajinskej pevniny a 300 kilometrov západne od anektovaného polostrova Krym. Hoci má rozlohu iba 18 hektárov, má veľký strategický význam.

12:19 Strely Ch-22 Rusi použili pri pondelňajšom útoku na nákupné centrum v ukrajinskom Kremenčuku, pri ktorom zomreli dve desiatky ľudí a desiatky ďalších utrpeli zranenia.

Čítajte viac Rusi strelami Ch-22 zabíjali civilistov v Kremenčuku i Odese (prehľad)

12:07 Predsedníčka Európskej komisie virtuálne vystúpila v ukrajinskom parlamente, kde opäť zdôraznila podporu pre Ukrajinu tak „dlho, ako to bude potrebné“. Informuje o tom televízia CNN.

„Európa bude stáť pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné. Neprestaneme, kým nezvíťazíte. Vaši statoční vojaci v prvej línii prinášajú maximálne obete na obranu územia Ukrajiny a jej ľudu a za líniou je nespočetne veľa ďalších Ukrajincov, ktorí pracujú na podpore tohto národného úsilia a všetci dúfajú v lepšiu budúcnosť pre svoju krajinu,“ povedala Ursula von der Leyen ukrajinským zákonodarcom.

Von der Leyenová tiež skonštatovala, že pred piatimi mesiacmi by bolo nepredstaviteľné, aby Ukrajina dostala štatút kandidáta do EÚ, ale krajina má podľa jej slov „veľmi jasnú európsku perspektívu“. „Je to dlhá cesta, ale Európa bude na vašej strane na každom kroku, tak dlho, ako to bude potrebné. Od týchto temných dní vojny až do chvíle, keď prekročíte dvere, ktoré vedú do našej Európskej únie,“ povedala.

11:45 Na 18 obetí a 38 zranených stúpla bilancia ruského nočného raketového útoku v Odeskej oblasti na juhozápade Ukrajiny, informuje ruskojazyčný servis BBC. Jedna z rakiet v dedine Serhijivka v okrese Bilhorod-Dnistrovskyj zasiahla deväťpodlažný obytný dom, ďalšie dve rakety dopadli na neďaleké rekreačné zariadenia.

„V dôsledku útoku strategických lietadiel Tu-22 zo strany Čierneho mora na Bilhorodsko-Dnistrovskyj okres tromi raketami Ch-22 bol zasiahnutý viacpodlažný dom a dve rekreačné zariadenia,“ informovalo Južné veliteľstvo ukrajinských síl.

Medzi obeťami útoku sú dve deti, medzi zranenými sú štyri deti a jedna tehotná žena. Šéf miestnych záchranárov Ihor Budalenko v regionálnej televízii povedal, že z trosiek domu sa podarilo zachrániť 41 ľudí, ale že pátranie pokračuje, pretože v ňom bývalo 152 ľudí. Zástupca šéfa oblastnej správy Serhij Bratčuk už skôr povedal, že bol skoro úplne zničený jeden vchod v bloku deväťposchodových domov a že v dôsledku výbuchu začala horieť aj susedná budova. Na tomto mieste zomrelo 16 ľudí.

„Teroristická krajina v reakcii na porážky na bojisku zabíja našich ľudí,“ uviedol šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

Ruskojazyčný servis britskej stanice BBC píše, že ide o druhý ruský útok na Odesskú oblasť za posledných menej ako 24 hodín. Vo štvrtok počas dňa dopadli v tomto regióne dve ruské rakety, podľa miestnych úradov nespôsobili materiálne škody ani nikomu neublížili.

11:22 Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj uviedol, že ruské sily zaznamenali v obliehanom a kľúčovom meste Lysyčansk malé zisky, keď obsadili časti ropnej rafinérie na okraji mesta. V samotnom meste sa nachádza ešte okolo 15 000 obyvateľov v zlých podmienkach. Posledných takmer 24 hodín sa museli ukrývať počas veľmi intenzívneho ostreľovania, doplnil Hajdaj podľa stanice CNN.

Ruská armáda sa v Lysyčansku sústreďuje na jeho obkľúčenie a odrezanie od sveta. Lysyčansk je posledným mestom v Luhanskej oblasti, ktorý ešte bránia ukrajinské jednotky.

Podľa ukrajinskej armády Rusko tiež posilnilo vojenské aktivity pri meste Kramatorsk na juhu aglomerácie zahŕňajúcej aj mesto Sloviansk. Dosiaľ sa do tejto oblasti pokúšali dostať najmä zo severu, kde aj v piatok hlásili delostrelecké boje z viacerých predmestí Slovianska. K ruskej pozemnej ofenzíve tam však podľa Kyjeva nedošlo.

10:06 Členstvo v Európskej únii je pre Ukrajinu „na dosah“, povedala predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v piatok členom ukrajinského parlamentu. Vyzvala ich však zároveň, aby pokračovali v protikorupčných reformách.

Ukrajina má veľmi jasnú európsku perspektívu po tom, ako jej EÚ udelila štatút kandidáta na členstvo, čo sa ešte pred piatimi mesiacmi zdalo „takmer nepredstaviteľné“, uviedla von der Leyenová v príhovore prostredníctvom videospojenia.

„Takže dnešok je chvíľou na oslavu tohto historického míľnika, víťazstva rozhodnosti a odhodlania a víťazstva pre celé hnutie, ktoré sa začalo pred ôsmimi rokmi na Majdane,“ vyhlásila šéfka EK pred členmi ukrajinskej Najvyššej rady.

9:11 Maďarsko urýchli program rozvoja svojej obrany, povedal premiér Viktor Orbán v pravidelnom piatkovom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth rádió.

„Musíme radikálne zvýšiť naše obranné kapacity,“ uviedol Orbán. Zopakoval, že záujmom Maďarska je čo najskoršie ukončenie vojny na susednej Ukrajine.

Poznamenal tiež, že hoci sa frontová línia zdá v súčasnosti stále ďaleko od Maďarska, môže sa to zmeniť. V tejto súvislosti zdôraznil, že Maďarsko musí ako člen NATO zostať mimo tejto vojny.

8:00 Jednotky ruskej armády a sily proruských separatistov sa sústreďujú na obkľúčenie ukrajinských vojakov brániacich Lysyčansk v Donbase, informoval ukrajinský generálny štáb.

„Protivník sústredí úsilie na obkľúčenie našich jednotiek v oblasti Lysyčansku zo západu a z juhu, aby získal plnú kontrolu nad Luhanskou oblasťou,“ uvádza ukrajinský generálny štáb. Rusi podľa neho podnikajú bleskové útoky s cieľom zablokovať logistickú podporu obrancov Lysyčansku. Snažia sa získať pod kontrolu hlavný cestný ťah medzi Bachmutom a Lysyčianskom, ale bez úspechu. Agentúra DPA píše, že sa tvrdé boje vedú o rafinériu, ktorá sa nachádza asi sedem kilometrov na západ od Lysyčansku. Ruské médiá informujú o tom, že ukrajinské sily už úplne stratili kontrolu nad týmto miestom.

7:27 Bulharský premiér Kiril Petkov vyzval Rusko, aby stiahlo diplomatické ultimátum, ktoré dalo Bulharsku po jeho rozhodnutí vyhostiť 70 ruských diplomatov a zamestnancov ruského veľvyslanectva. Moskva sa totiž v nadväznosti na avizované vyhostenie Sofii vyhráža zatvorením svojej ambasády v Bulharsku, informuje agentúra Reuters.

Bulharsko, ktoré je členskou krajinou Európskej únie i organizácie NATO, v utorok oznámilo, že vyhostí 70 diplomatov a technických zamestnancov ruského veľvyslanectva v Sofii. Petkov v tejto súvislosti povedal, že príslušné bulharské inštitúcie týchto ruských občanov identifikovali ako ľudí, ktorí pracovali proti záujmom Bulharska.

Agentúra AFP informovala, že má ísť o dosiaľ najväčší počet diplomatov jednorazovo vyhostených Bulharskom. V prípade ich vyhostenia by sa tak ruská diplomatická misia v krajine zmenšila o viac než polovicu, približuje Reuters.

Ruská ambasáda zaslala vo štvrtok Sofii diplomatickú nótu, v ktorej ju požiadala, aby rozhodnutie o vyhostení diplomatov do piatkového poludnia stiahla. Ak sa tak nestane, ambasáda požiada Moskvu, aby zvážila úplne ukončenie fyzickej prítomnosti ruskej diplomatickej misie v Bulharsku, uvádza Reuters, ktorá do nóty nahliadol.

6:57 Štrnásť ľudí zahynulo v piatok pri raketovom útoku na obytnú budovu v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny, uviedli tamojšie úrady.

„Štrnásť ľudí je mŕtvych a ďalších 30 utrpelo zranenia,“ potvrdili na sociálnej sieti Telegram miestne pohotovostné služby.

Spod trosiek sa podarilo zachrániť sedem preživších, medzi ktorými boli aj tri deti, spresnili.

Podľa hovorcu odeskej oblastnej vojenskej správy Serhija Bratčuka bol útok uskutočnený z lietadla z Čierneho mora. Deväťposchodová obytná budova v dištrikte Bilhorod-Dnistrovskyj bola podľa miestnych úradov v dôsledku útoku čiastočne zničená.

6:46 Krajské centrum pre utečencov z Ukrajiny opätovne otvoria v českej metropole Praha v pondelok 11. júla, rozhodla vláda. Centrum bolo uzatvorené kvôli veľkému množstvu utečencov v hlavnom meste, ktoré nemali kde ubytovávať. Informoval o tom vo štvrtok server Novinky.cz.

Stredisko bude Ukrajincom poskytovať len núdzové prenocovanie v stanových táboroch a sprostredkovávať štátne lôžka.

Praha je ukrajinskými utečencami dlhodobo preťažená a chýbajú jej kapacity pre ďalších, ktorí ešte prídu, píše server. Magistrát preto k 15. máju uzatvoril Krajské asistenčné centrum pomoci Ukrajine (KCPU), ktoré od začiatku vojny vybavilo 99.881 utečencov. Toto centrum sa opätovne otvorí 11. júla.

6:22 Ukrajinský Hadí ostrov je „opäť slobodný“, uviedol v noci na piatok vo svojom pravidelnom príhovore ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Hadí ostrov je strategickým miestom, a výrazne to mení situáciu v Čiernom mori. Zatiaľ to nezaručuje bezpečnosť, zatiaľ to nezaručuje, že sa nepriateľ nevráti. Do značnej miery to však už obmedzuje aktivity okupantov. Krok za krokom ich vyženieme z nášho mora, z našej zeme a nášho neba,“ povedal Zelenskyj.

Malé, ale strategické územie Hadieho ostrova bolo dejiskom počiatočných sálv vojny na Ukrajine s požiadavkou ruskej vojnovej lode, ktorá vyzvala ukrajinských obrancov ostrova, aby sa vzdali. Tí jej však odpovedali: „Ruská vojnová loď, choď do r**i,“ pripomína Sky News.

5:48 Desať ľudí zomrelo v noci na piatok v ukrajinskom prístavnom meste Odesa po zásahu niekoľkoposcho­dového obytného domu ruskou raketou. Uviedol to zástupca šéfa oblastnej správy Serhij Bratčuk. Podľa neho bola budova výbuchom úplne zničená.

„Počet mŕtvych v dôsledku zásahu obytného domu vzrástol na desať,“ napísal Bratčuk na sociálnej sieti Telegram. V príspevku zverejnenom len niekoľko minút predtým uvádzal šesť obetí a sedem zranených, vrátane troch detí. Jeden vchod v bloku deväťposchodových domov je kompletne zničený, dodal.

Raketu odpálil ruský bombardér nad Čiernym morom. Ďalšia strela zasiahla rekreačné stredisko v oblasti mesta Bilhorod-Dnistrovskyj asi 80 kilometrov južne od Odesy. Aj tu sú podľa Bratčuka obete, ich počet sa zisťuje.

5:45 Ukrajina začala vyvážať elektrickú energiu do Európskej únie, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Tento krok podľa neho pomôže únii znížiť závislosť od ruských energetických surovín, informovala agentúra Reuters.

Vyjadrenia Zelenského nadväzovali na štvrtkové výroky ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa, podľa ktorých sa v tento deň začal vývoz elektriny do Rumunska s výkonom 100 megawattov, píše Reuters.

Podľa Zelenského to bol „ďalší významný krok“ na ceste Ukrajiny smerom k Európskej únii. „Vďaka ukrajinskej elektrine môže byť nahradená značná časť ruského plynu, využívaná európskymi spotrebiteľmi. Preto to nie len otázka príjmov z vývozu pre nás, ale otázka bezpečnosti pre celú Európu,“ dodal.

"Dovoľte mi pripomenúť, že k napojeniu našej krajiny na spoločný energetický systém EÚ došlo už po začiatku vojny. Ukrajina teraz robí veci, ktoré sa kedysi zdali nemožné, "dodal.

Ukrajina ešte v polovici marca dosiahla dohodu o pripojení sa k Európskej sieti prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO-E) ako pozorovateľ po prepojení jej siete so sieťou EÚ, pripomína Reuters.

Združenie tento týždeň uviedlo, že boli ukončené prípravy na začatie vývozu z Ukrajiny a tiež z Moldavska k 30. júnu. Export sa bude uskutočňovať pomocou prepojenia vedenia s Rumunskom. Začiatok obchodovania s elektrinou prostredníctvom ďalších interkonektorov – medzi Ukrajinou a Slovenskom, Ukrajinou a Maďarskom a Moldavskom a Rumunskom – má podľa ENTSO-E čoskoro nasledovať.

Ukrajinský premiér Šmyhal vo svojom vyhlásení uviedol, že potenciál vývozu elektriny z Ukrajiny smerom do EÚ je až 2,5 gigawattov.

5:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok večer naživo prehovoril k rakúskemu publiku – prvýkrát od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine. Poďakoval pritom všetkým Rakúšanom, ktorí „rozumejú, kto nesie vinu za túto vojnu“. uviedla agentúra APA.

Zelenskyj vystúpil na festivale s názvom 4Gamechangers. Obrátil sa pritom aj na rakúskeho prezidenta Alexandra Van der Bellena, ktorý bol prítomný vo viedenskej Marx Halle, ako aj na rakúskeho spolkového kancelára Karla Nehammera.

Po desaťročiach diskusií o tom, ako by mal život v budúcnosti vyzerať, teraz zmeny hovoria samé za seba," zdôraznnil Zelenskyj. „Každý vie, čo treba naliehavo urobiť,“ dodal s odvolaním sa na hrozby, ktoré pre jeho krajinu i svet predstavuje Rusko.

Konkrétne hovoril ukrajinský prezident o hroziacom hladomore, ktorý môže vyvolať „migračnú vlnu cunami“, cituje APA. Spomenul však tiež dezinformačné kampane či dodávky ruskej ropy a plynu do Európy.

„Ukrajinská zmena hry spočíva v tom, že vám ponúkame šancu urobiť to, čo už malo byť dávno urobené,“ podotkol Zelenskyj s odvolaním sa na posilnenie európskej vzájomnosti, podporu kvalitných médií a prekonanie závislosti na ruských zdrojoch energie.

Ukrajinský prezident zdôraznil, že Rakúsku je veľmi vďačný, upozornil však, že spoločné víťazstvo nad Ruskom bez sankcií nie je možné. Preto vyzval Rakúsko, aby zdvojnásobilo svoje nasadenie za siedmy balík sankcií EÚ voči Moskve, píše APA.

„Rusko nechce viesť žiadny dialóg a rozumie len jazyku zbraní. Používame tieto zbrane len na území, ktoré chce Rusko obsadiť,“ povedal ďalej Zelenskyj na obranu požiadaviek Ukrajiny o dodávky zbraní zo Západu.

„My v Rakúsku vieme, že sa nebráni len sloboda Ukrajiny, ale aj naša sloboda,“ vyhlásil v prejave rakúsky prezident Alexander Van der Bellen. Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi zároveň vytkol, že nevedie „normálnu vojnu“ a všetko to pripomína koloniálne vojny z obdobia 19 storočia. „On (Putin) chce aj s Ukrajinou obnoviť ruské impérium a neuznáva, že sa Ukrajina za uplynulých 20 rokov úplne zmenila a želá si jedného dňa vstúpiť do EÚ,“ podotkol rakúsky prezident.

Ako po skončení Zelenského prejavu uviedol rakúsky kancelár Nehammer, je vidieť, že ukrajinský prezident s vášňou bojuje za svoju vlasť. Zároveň upozornil, že po viac než 100 dňoch vojny vznikol efekt „navyknutia si na hrôzu“.

Nehammer zároveň upozornil, že „sankcie nás nemôžu oslabiť natoľko, aby sme nemohli počas trvania vojny prijímať nové, alebo nedokázali udržať už prijaté sankcie,“ cituje APA.