Rusi „zničili“ celú ukrajinskú armádu. Ústami hovorcu

Hovorca ministerstva obrany generál Igor Konašenkov každý deň, často aj niekoľkokrát za 24 hodín, hovorí o úspechoch ruskej armády. Investigatívny tím ruských novinárov Projekt preštudoval všetkých 196 jeho hlásení za vyše štyri mesiace od začiatku vojny až do 26. júna a našiel hrubé i zábavné nezrovnalosti v číslach i geografii.

, 02.07.2022 10:52
Konasenkov Foto
Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. FOTO: SITA/AP
debata (577)

„Tlačový tajomník informuje opakovane o dobytí tých istých miest a dedín a zmätene sa stráca v číslach nepriateľských strát. Navyše, keď sme zrátali všetky údaje Konašenkova, vyšlo nám, že Rusko už zničilo viac zariadení ako Ukrajina mala, a to aj s prihliadnutím na západné dodávky,“ píšu autori štúdie na svojom portáli www.proekt.media.

VIDEO: Takto vystupuje Igor Konašenkov, pozrite si ho naživo. V tomto prípade 2. júla 2022 hovorí o zničení polovice bojovej sily troch ukrajinských práporov.

Lži hovorcu ministerstva obrany podľa nich najlepšie vystihuje jeho obľúbený výraz – „oblasti koncentrácie živej sily a techniky“ ukrajinských jednotiek. „Ak zrátate všetky vyhlásenia Konašenkova, vyjde vám, že Rusko zničilo 39,8-tisíc takýchto zhlukov. Všetky ostatné vojenské vyhlásenia sú však v rozpore s týmto údajom,“ konšatujú investigatívci.

Autori štúdie zhrnuli všetky čísla z Konašenkovových správ o zničenej technike (tanky, delostrelectvo, systémy protivzdušnej obrany, stanice elektronického boja atď.) – a vyšlo im, že Rusko celkovo zničilo 9715 kusov techniky. To znamená, že jedna oblasť koncentrácie zariadení nepozostáva ani z jednej jednotky techniky (hoci by ich malo byť viac). Na 4 zhluky pripadá len jeden kus.

Rovnako je to so živou silou. Ak sa spočítajú všetky tvrdenia, vychádza, že v dôsledku akcií ruskej armády zahynulo 40,5-tisíca ukrajinských vojakov. „Sám o sebe je tento údaj nereálny,“ píše sa v štúdii, „no zároveň z neho vyplýva, že zničená oblasť koncentrácie živej sily a techniky zahŕňa len jedného človeka.“

Konašenkov používa veľké množstvo úplne nezrozumiteľných výrazov. Na lepšie pochopenie Projekt zostavil samostatný slovník jeho termínov.

Každý deň sa občania Ruska dozvedajú zo správ o ďalších úspechoch svojej armády na ukrajinských frontoch. Hovorca Konašenkov o nich informuje aj keď jednotky za cenu vysokých strát dobyjú niekoľko malých dedín, a dokonca aj vtedy, keď ustúpia. Ako to robí? Štúdia Projektu dokazuje, že mnohé víťazstvá sa dosahujú prostredníctvom aritmetických a geografických falzifikátov.

Šéf Kremľa Vladimir Putin oznámil začiatok „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine 24. februára skoro ráno a už popoludní hovorca ministerstva obrany Konašenkov informoval: „V dôsledku úderov ruských ozbrojených síl bolo vyradených 74 pozemných objektov vojenskej infraštruktúry Ukrajiny.“

Toto číslo môže znieť pôsobivo, aspoň pre tých, ktorí nevenujú pozornosť ďalším hovorcom vychrleným číslam. Zoznam objektov zahŕňal 11 letísk, štyri bezpilotné lietadlá Bayraktar, 18 radarových staníc, tri veliteľské stanovištia, námornú základňu a jeden vrtuľník – celkovo polovicu počtu, ktorý Konašenkov oznámil. Stačí zrátať: 11 + 4 + 18 + 3 + 1 = 37

Od prvého dňa vojny sa tak začala éra neustáleho falšovania ruských vojenských úspechov. Projekt preskúmal všetky Konašenkovove ranné, popoludňajšie a večerné brífingy od začiatku vojny do 26. júna a dospel k záveru, že „údaje ministerstva obrany obsahujú veľa chýb, ignorujú matematiku a sú v rozpore s geografiou i zdravým rozumom“. V záujme ilúzie úspechu si na ministerstve obrany dokonca vyvinuli svoj vlastný, úplne špeciálny ruský jazyk. Bez znalosti tohto jazyka nie je možné porozumieť všetkým vojenským vyhláseniam.

„Nacionalisti“ a „nacisti“

„Na odpor sa stavajú najmä ozbrojené skupiny nacionalistov. Vojaci ukrajinských ozbrojených síl sa snažia vyhnúť bojovým zrážkam.“ – Konašenkov hneď v prvý deň vojny (rovnako ako Putin ju dôsledne nazýva „špeciálna operácia“) začal manipulovať s ruským jazykom.

Tlačový tajomník ministerstva obrany rozdelil tých, ktorí údajne ustúpili alebo sa vzdali – s úctou ich nazýval ukrajinským vojenským personálom – a tých, ktorí sa postavili na odpor – pohŕdavo ich označoval za „nacionalistov“.

Legenda o blízkom víťazstve Ruska a neochote ukrajinskej armády klásť odpor však už po týždni prestala byť aktuálna. Začiatkom marca sa ukázalo, že blitzkrieg na Ukrajine nevyšiel a Konašenkov náhle zmenil rétoriku a opustil delenie na zlých nacionalistov a dobrých vojakov. Teraz sa slová „nacionalisti “ a „nacisti “ stali všeobecným pojmom pre nepriateľa. „Ozbrojené sily Ukrajiny“ spomenul najmä v súvislosti s vojenskou infraštruktúrou.

„Celkovo bolo v dôsledku leteckých útokov zničených až 290 nacionalistov a 23 jednotiek zbraní a vojenského vybavenia ozbrojených síl Ukrajiny,“ uviedol Konašenkov 31. mája.

Aby vojna na Ukrajine vyzerala v očiach ruského diváka úspešne a ideologicky správne, začalo ministerstvo obrany používať obrovské množstvo úplne nezrozumiteľných slov. Napríklad 25. februára Konašenkov slávnostne oznámil: „Blokáda mesta Černigov (po ukrajinsky Černihiv. – pozn. red.) bola dokončená.“ Táto fráza znela ako úspešná, no v skutočnosti znamenala, že sa v tom čase bojovalo na okraji mesta a ono samo nakoniec nebolo okupované. Ministerstvo obrany však nikdy nepoužíva slovo „okupovať“ – namiesto toho ruská armáda „ovláda“ mestá a dediny Ukrajiny.

Brífingy majú tiež špeciálne slovo pre boj v uliciach miest: nazývajú sa „vyčisťovacie operácie “ – prirodzene, od nacionalistov.

„Jednotky Ľudových milícií Luhanskej ľudovej republiky s podporou Ozbrojených síl Ruskej federácie po dokončení čistky od nacionalistov v obci Popasnaja (po ukrajinsky Popasna – pozn. red.) prelomili obranu nepriateľa do hĺbky a dosiahli administratívnu hranicu Luhanskej ľudovej republiky,“ povedal Konašenkov 10. mája.

Konašenkov málokedy hovorí o civilných obetiach a za ich smrť vždy viní Ukrajincov. Kyjevské predmestie Buča, kde po ústupe Rusov našli desiatky mŕtvol miestnych obyvateľov, sa v správach nespomína ani raz. O meste Irpiň, ktoré bolo počas bojov tiež ťažko poškodené, sa tlačový tajomník vyjadril iba raz: „Kyjevský nacionalistický režim pripravuje ďalšiu provokáciu s obvinením Ruska z údajných masakrov civilistov." O stratách ruskej armády, ukrajinskej protiofenzíve pri Chersone a Charkove, potopení krížnika Moskva a zajatých ruských vojakoch Konašenkov takmer nič nehlásil.

Prirodzene, Konašenkov nikdy neinformoval o ústupoch ruskej armády. Odsun z okolia Kyjeva a Černihiva koncom marca označil za „plánované preskupenie vojsk“.

Slovník Konašenkova

Nacionalisti, militanti, nacisti – vojenský personál ozbrojených síl Ukrajiny

Prevziať kontrolu – obsadiť mesto, dedinu alebo mesto na Ukrajine

Blokovať – ruská armáda bojuje na okraji mesta, ale nemôže ho dobyť

Čistenie – zdĺhavé pouličné boje v osadách

Plánované preskupenie vojsk – ústup ruskej armády

Špeciálna vojenská operácia – vojna

Zábavný zemepis

„Plánovaných preskupení“, teda ústupov, bolo nemálo. Toľko, že aby ich Konašenkov skryl, musel sa precvičovať nielen v ruskom jazyku, ale aj v geografii.

„Pod kontrolu boli vzaté osady Krasnyj Liman , Torskoje, Kremennaja,“ informoval 2. marca tlačový tajomník ministerstva obrany o úspechoch armády v Luhanskej oblasti (po ukrajinsky Krasnyj Lyman, Torske, Kreminna – pozn. red.)

V prvých dňoch vojny vytvoril Konašenkov ilúziu úspechu tým, že vymenoval veľké množstvo malých miest a dedín, ktoré „ovládla“ ruská armáda – v priemere osem osád denne. Ak nebolo dosť skutočných úspechov, bolo treba zopakovať tie staré – aj tak si divák nepamätal neznáme mená a ochotne uveril v nové úspechy. Tlačový tajomník si obľúbil najmä mesto Kreminna, ležiace 95 km severozápadne od Luhanska.

Už 7. marca, len päť dní po prvom ohlásenom ovládnutí, Konašenkov informoval o prevzatí kontroly nad Smolianinovom, Vojevodskom a Kremennou. A 8. marca opäť: „Jednotky Luhanskej ľudovej republiky postúpili o deväť kilometrov a ovládli Borsonino a Kremennú.“ Po tretíkrát.

„S najväčšou pravdepodobnosťou sa v skutočnosti mesto v marci nepodarilo ani raz obsadiť – aspoň ukrajinské médiá neoznámili ani dobytie, ani presun mesta z rúk do rúk,“ poznamenáva Projekt.

Navyše, 31. marca sa sám Konašenkov „vrátil“ do údajne už tri týždne ovládnutého mesta s tým, že jednotky Luhanskej ľudovej republiky bojujú s nacionalistami na okraji Kremennej. Prvého apríla bol podľa neho zablokovaný severný okraj a 21. apríla, mesiac a pol po prvej správe, tlačový tajomník po štvrtýkrát hovoril o dobytí mesta – „bez vážneho zničenia mestského infraštruktúry a obytných budov“.

Rovnaký príbeh sa zopakoval aj s mestom Krasnyj Lyman. Po prvý raz ho Rusi „ovládli“ 2. marca. V nasledujúcich mesiacoch sa však v osade údajne kontrolovanej ruskou armádou zázračne objavili sklady zbraní, potom „vojaci ozbrojených síl Ukrajiny v palebných pozíciách“, ktoré boli okamžite úspešne zničené. Takmer o tri mesiace neskôr, 28. mája, Konašenkov oznámil opätovné dobytie Krasného Lymanu.

Radšej bez detailov

Tento prípad nie je výnimkou, ale pravidlom. Projekt pri štúdiu Konašenkovových brífingov zistil, že najmenej 25 osád bolo obsadených viac ako raz. Hovorca rezortu obrany zároveň nikdy neinformoval o prechode týchto miest z rúk do rúk, takže je ťažké pochopiť, či hlási rovnaký úspech niekoľkokrát, alebo bola ruská armáda vytlačená z dobytého územia, ktoré potom musela znova dobýjať.

Aby si rozviazal ruky pre podobné triky, Konašenkov nikdy neuvádza príliš veľa detailov. Napríklad, keď hovoril o úspechoch v Doneckej oblasti, opakovane spomenul dedinu Stepnoje. V bojovej zóne sú dve miesta s týmto názvom, ale tlačový tajomník nikdy nešiel do podrobností.

Niekedy sa ústami Konašenkova ruská armáda zmocní niečoho, čo neexistuje. Napríklad 6. marca oznámil ovládnutie dediny Zakabluchovka. Na moderných mapách takéto osídlenie nie je, ešte v 80. rokoch minulého storočia vojenskí kartografi označili farmu Zakabluchovka za neobývanú.

Konašenkov veľmi voľne zaobchádza s ukrajinskou geografiou. Napríklad 17. apríla na večernom brífingu povedal: „… bolo zostrelené ukrajinské bezpilotné lietadlo pri obci Preobraženskoje, Pavlogradská oblasť.“ Na Ukrajine je niekoľko osád s týmto názvom, ale Pavlogradská oblasť tam vôbec nie je.

Mesto Pavlograd však existuje. A 23. mája sa dostalo do hlásenia.

„Ruské systémy protivzdušnej obrany zostrelili za deň tri lietadlá Su-25 ukrajinských vzdušných síl, vrátane dvoch v oblasti obce Kiselevka v Chersonskej oblasti a jedného nad Pavlogradom v Charkovskej oblasti,“ uviedol Konašenkov.

„Toponymum Pavlograd Konašenkovovi jednoducho učarovalo, pretože v skutočnosti sa toto mesto nachádza v susednej Dnipropetrovskej oblasti,“ upresňuje Projekt.

Téma geografie však rýchlo ustúpila do úzadia. Na pozadí vojenských neúspechov Konašenkov vymenúval ovládnuté osady menej často. Od polovice apríla začal chrliť množstvo čísiel nepriateľských strát, pričom matematickú skúšku správnosti si nerobil.

Stratený v číslach

Chyby v Konašenkovových výpočtoch sa objavili už v prvých dňoch „špeciálnej operácie“ – vyhlásenia urobené počas jedného dňa si jednoducho odporovali. Problémy ruskej vojenskej štatistiky sa plasticky ukázali napríklad 28. februára. Ráno tlačový tajomník informoval o 314 zničených nepriateľských tankoch od začiatku operácie a večer – celkovo o 311. To isté sa stalo s ďalšou technikou, v dôsledku čoho ministerstvo obrany naraz „stratilo“ tri zničené tanky, šesť raketometov, 11 jednotiek špeciálneho vybavenia. Na druhej strane počet zničených protilietadlových raketových systémov a radarových staníc vzrástol o desiatky.

Závratný nárast

Skutočne mohutný tok správ o ukrajinských obetiach Konašenkov spustil 13. apríla. „Je to prekvapujúce, pretože len dva týždne predtým (30. marca) ohlásil „plánované preskupenie vojsk “, teda ústup z okolia Kyjeva, a odvtedy nenastali na frontoch žiadne výrazné zmeny,“ poznamenáva Projekt. Napriek tomu Konašenkov začal hlásiť nie o desiatkach, ako predtým, ale o stovkách zničených objektov ukrajinskej vojenskej infraštruktúry.

„Zničených bolo 37 veliteľských stanovíšť, 114 bášt ukrajinských jednotiek, 983 oblastí koncentrácie živej sily a vojenskej techniky, 139 pozícií ukrajinského delostrelectva a 21 muničných skladov.“ Letectvo v ten istý deň „zasiahlo 87 vojenských zariadení “," informoval Konašenkov 26. apríla.

„Riešenie tohto paradoxu je jednoduché – po neúspechu pri Kyjeve sa Kremeľ zľakol možného poklesu optimizmu Rusov a požiadal Konašenkova, aby opísal úspechy armády názornejšie. Prirodzene, viedlo to k ďalšej vlne chýb a nezrovnalostí,“ píšu autori štúdie.

Konašenkov oslávil sviatok 9. mája tak bodro, až sa stratil v počte zničených vrtuľníkov. Popoludní informoval, že ruskí vojaci bombardovali ukrajinské vrtuľníky na zemi a celkové straty Ukrajiny v tomto type techniky od začiatku vojny zosumarizoval počtom 118 jednotiek, čo podľa neho bolo o dve viac ako predchádzajúci deň. Ministerstvo obrany večer spresnilo informáciu o rovnakom údere: bolo zničených 6 vrtuľníkov, nie 2. Aritmetické zákony zaväzovali Konašenkova odpočítať dva vrtuľníky od celkových strát Ukrajincov a nahradiť ich šiestimi, výsledkom by malo byť 122 helikoptér. Ale ruskej armáde sa nechcelo znížiť číslo, takže zabudla odpočítať a nahlásila 124 zničených vrtuľníkov.

Vojna s fantómami

Každý deň sa Konašenkovove správy stávali fantastickejšími. Keď Projekt zrátal všetky vyjadrenia tlačového tajomníka o stratách ukrajinskej armády, výsledok sa ukázal byť mierne povedané zvláštny.

„Prakticky všetko bojaschopné letectvo kyjevského režimu bolo zničené,“ povedal Konašenkov 6. marca, teda po pol druha týždni vojny.

Rusko podľa neho dovtedy zostrelilo vo vzduchu a zbombardovalo na zemi 93 lietadiel.

Ide skutočne o veľkú časť leteckej flotily Ukrajiny – pred vojnou mala celkovo 98 vojenských lietadiel a pri zarátaní 35 dopravných a 5 špeciálnych – maximálne 138 kusov. Teoreticky Rusi mohli zničiť aj cvičné lietadlá: ukrajinská armáda ich mala 61, no ani s prihliadnutím na ne celkový počet nedosahuje dvesto. Samotné ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Ukrajina mala pred vojnou 152 lietadiel.

„Nech je ktorékoľvek z týchto čísel správne, Konašenkov už dávno prekročil strop. Do 26. júna tlačový tajomník informoval o celkovom počte 215 zničených kusov,“ píše Projekt.

Ruské propagandistické médiá vysvetľujú, že počty ukrajinských obetí tak rýchlo rastú, pretože ruská armáda ničí vojenskú pomoc prichádzajúcu na Ukrajinu z Európy a Spojených štátov. V otvorených zdrojoch sa objavili informácie, že západné krajiny by mohli dodať Ukrajine vojenské lietadlá, ale ani jeden štát to oficiálne nepotvrdil. Ukrajinské médiá len koncom mája len napísali, že Ukrajina dostala bojové lietadlá Su-25 v rozloženom sta­ve.

„Viac sa vie o západných dodávkach vrtuľníkov. Ak ich vezmeme do úvahy, Ukrajina podľa Konašenkova stratila 88 percent z celkového počtu – údajne bolo zostrelených 132 helikoptér,“ sumarizujú autori štúdie.

Lepšia situácia nie je ani s tankami. Do 26. júna Konašenkov ohlásil zničenie viac ako 3800 obrnených vozidiel vrátane tankov. Ale samotné ministerstvo obrany odhadlo počet obrnených vozidiel na Ukrajine na 2416 kusov. Približne 700 ďalších vozidiel dodali západní spojenci Ukrajine do polovice mája. „Zostáva záhadou sko dokáže Ukrajina pokračovať v boji, ak už stratila všetko vybavenie,“ ironicky poznamenáva Projekt.

Ľudské straty v ukrajinskej armáde sú jednoducho obrovské. Ak spočítame všetky údaje z Konašenkovových brífingov, vyjde nám, že padlo najmenej 40 596 vojakov. Znamenalo by to, že Rusko vyradilo z boja až 80 percent bežného počtu vojenského personálu Ukrajiny.

Podľa štatistík veľkých vojenských konfliktov je počet zranených zvyčajne dvakrát až trikrát vyšší ako nenahraditeľné straty – zabití, zajatí a nezvestní. To znamená, že počet zabitých a zranených Ukrajincov na bojisku môže podľa údajov ministerstva obrany spolu dosahovať až 160 tisíc ľudí. Na začiatku vojny bola bežná sila ukrajinskej armády asi 200 tisíc ľudí, ďalších 250 tisíc bolo v zálohe.

Aj odhady ruských strát, ako ich uvádza ukrajinský generálny štáb, sa investigatívcom z Projektu zdajú byť nadsadené. Podľa Kyjeva ruská armáda do polovice júna prišla o 32 tisíc zabitých príslušníkov.

Najzáhadnejší pojem

Autori štúdie pripúšťajú, že najzáhadnejší výraz zo slovníka ruského ministerstva obrany – „zhluky živej sily a techniky“, ktorý Konašenkov neustále používa, sa im nepodarilo definovať.

Počas prvých sto dní vojny Rusko podľa správ ministerstva obrany zničilo 39 000 „oblasti koncentrácie živej sily a techniky“ a „bášt “ ukrajinských jednotiek. Ako takýto pôsobivý údaj vznikol, nie je celkom jasné, pretože súčet všetkých samostatne menovaných druhov zničenej vojenskej techniky jednoznačne nedosahuje také množstvo. Je ich o tridsať tisíc menej ako spomínaných zničených „oblastí koncentrácie živej sily a techniky“.

Najzaujímavejší je však podľa Projektu pomer ľudských strát k stratám techniky. „Ak počet zabitých Ukrajincov vydelíme počtom „oblastí koncentrácie“ , vyjde nám, že v každom z nich zomrel v priemere jeden človek,“ upozorňuje štúdia.

Napriek všetkým spomínaným nezrovnalostiam kariéra Igora Konašenkova úspešne napreduje. Päťdesiatšesťroč­ného rodáka z moldavského Kišiňova, ktorý V 80. rokoch minulého storočia vyštudoval na Ukrajine na Žytomyrskej vojenskej škole rádioelektroniky protivzdušnej obrany a mediálnou hviezdou v Rusku sa stal už počas vojny v Sýrii, začiatkom minulého mesiaca povýšili do hodnosti generálporučíka.

© Autorské práva vyhradené

577 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #klamstvá #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy