Vláda v Bratislave do značnej miery zvolila prístup, že za zbrane, ktoré nasmerovala či možno nasmeruje na Ukrajinu, hľadá náhradu. Namiesto S-300 prišli na Slovensko systémy Patriot, debatuje sa o nemeckých tankoch Leopard 2 a Česko už potvrdilo, že pomôže s ochranou slovenského vzdušného priestoru.
Užitočné zbrane
Hoci sa Rusko pravidelne vyhráža, že zničí všetky sklady západných zbraní na Ukrajine, dodávky stále modernejších systémov pokračujú. Podľa denníka New York Times Kyjev už do boja nasadil štyri posádky vycvičené Američanmi, ktoré obsluhujú ľahký salvový raketomet známy pod skratkou HIMARS, a ďalšie štyri by k nim mali čoskoro pribudnúť.
VIDEO: Americké raketomety Himars.
Raketový systém z USA je schopný zasiahnuť ciele vzdialené viac ako 63 kilometrov. New York Times napísal, že Ukrajinci prostredníctvom HIMARS-u dokážu pomocou satelitom navádzaných striel ničiť ruské sklady zbraní a veliteľské centrá. Tento raketomet je momentálne zbraň s najdlhším dostrelom, ktorú majú Ukrajinci k dispozícii.
"Zatiaľ to vyzerá tak, že HIMARS je veľmi užitočný,“ povedal pre New York Times Rob Lee, expert na ruské ozbrojené sily z Inštitútu pre výskum zahraničnej politiky vo Filadelfii. "Tieto systémy dokážu brzdiť ďalší ruský postup, ale ich nasadenie nevyhnutne neznamená, že Ukrajina bude schopná získať späť územie,“ vysvetlil Lee, ktorý slúžil u americkej námornej pechoty.
New York Times informoval, že Američania už na používanie HIMARS-u vycvičili 60 Ukrajincov a desiatky ďalších trénujú jeho ovládanie v Nemecku.
Ako to však platí o v podstate všetkých zbraniach, ktoré na Ukrajinu zo Západu prúdia, Kyjev ich potrebuje ešte viac. Systémov ako HIMARS by potreboval 300. New York Times to povedali ukrajinskí predstavitelia.
"Mocných nepriateľov musíme poraziť v boji a vo výrobe,“ vyhlásil americký prezident Franklin Delano Roosevelt po útoku Japoncov na Pearl Harbor 7. decembra 1941, ktorý spôsobil vstup USA do druhej svetovej vojny.
Západ nie je priamym účastníkom konfliktu na Ukrajine, ale, samozrejme, nepanujú žiadne pochybnosti o tom, koho podporuje. Bude však schopný vo vojenskej pomoci pre Kyjev pokračovať tak dlho, ako to bude potrebné?
Foto: SITA/AP, Efrem Lukatsky
Citlivé politické rozhodnutia
"Je to dobrá otázka,“ reagoval pre Pravdu Ben Hodges, generál vo výslužbe, ktorý bol v rokoch 2014 až 2018 veliteľom amerických pozemných síl v Európe. "Máme skutočný problém so zásobami našej vlastnej munície. Za posledných 20 rokov sme vo vojnách v Iraku a v Afganistane nepotrebovali tak veľa delostreleckej munície a rakiet. Myslím si, že za štyri mesiace konfliktu Rusi vystrelili z diel viackrát ako my za dve dekády. Bude potrebný istý čas, aby sme doplnili to, čo potrebujeme,“ povedal Hodges.
Americký generál tiež pripomína, že politici v jednotlivých krajinách budú musieť urobiť rozhodnutia, ako sa k tomu postaviť. "Týka sa to aj Nemecka, kde teraz žijem. Politici budú musieť rozhodnúť, či investujú do munície, o ktorej môžeme dúfať, že ju nikdy nepoužijeme. No aj to je súčasťou odstrašenia. V konečnom dôsledku nezáleží na tom, koľko máte tankov či húfnic, keď vám chýba munícia. Vojna na Ukrajine nám pripomenula, že musíme byť z logistického hľadiska pripravení, lebo efektívne odstrašenie a obrana si to vyžadujú. Pri modernom vedení boja je to nevyhnutné, ale je to aj veľmi drahé,“ vysvetlil Hodges.
Hoci to môže znieť zbytočne dramaticky, už sa objavujú debaty, čo všetko bude musieť Západ urobiť, aby naďalej mohol dodávať zbrane Ukrajine, ale aby zároveň zásadnejším spôsobom neznížil svoju obranyschopnosť. Bude si to vyžadovať, aby aspoň do istej miery prešiel na takpovediac vojnovú výrobu zbraní? Najmä pri súčasných ekonomických problémoch by to však určite bolo veľmi citlivé politické rozhodnutie.
"Viem, že v USA, a predpokladám, že aj v iných krajinách už máme takúto debatu. Pentagón komunikuje s obranným priemyslom. Diskutujú o tom, ako zvýšiť produkciu, a čo je na to potrebné. Samozrejme, bude si to vyžadovať veľké náklady. Ale mám pocit, že prevláda pochopenie, že je to dôležité,“ uviedol Hodges. "To, čo sa deje na Ukrajine, má na nás dosah. Nie je to niečo niekde ďaleko za horizontom, čo je problémom niekoho iného. Je to náš problém. Rusko zaútočilo na demokratickú krajinu a usiluje sa zmeniť poriadok, ktorý nám všetkým dlhodobo dobre slúžil. Máme strategické záujmy v Čiernom mori, naši spojenci čelia veľkému riziku,“ objasnil generál.
Hodges tvrdí, že musíme zabezpečiť, aby Ukrajina zvíťazila. "Súčasné dianie sledujú Číňania, Severokórejčania, Iránci či Pakistanci. Ak teraz nedokážeme zastaviť Rusko, v budúcnosti budeme čeliť ešte väčším problémom. Napríklad niektoré krajiny, ktoré už majú atómovky, si určite zoberú poučenie z toho, keď vidia, že sa mimoriadne obávame, či Moskva nepoužije jadrové zbrane. Tento konflikt nie je len o Ukrajine,“ zdôraznil Hodges.