132. deň: Zelenskyj o Rusoch: Musíme ich zlomiť. Obnovu Ukrajiny chce začať hneď

Prezident Volodymyr Zelenskyj nechce čakať na obnovu Ukrajiny po vojne, chcel by to hneď. Odhadované náklady sú viac ako 700 miliárd eur. K ovládnutiu Luhanska ruskou armádou uviedol, že musia Rusov zlomiť. Vyžiada si to "nadľudské úsilie", ale iná cesta podľa neho nie je.

05.07.2022 06:25 , aktualizované: 20:58
Poland Canada Ukraine Refugees Foto: ,
Žena, ktorej fotografie sa stali symbolom hrôz vojny vo Vietname, sprevádzala 4. júla 2022 na ceste z Poľska do Kanady 240 vojnových utečencov z Ukrajiny. Kim Phuc je dievčaťom zo svetoznámej snímky fotografa agentúry AP, na ktorom v roku 1972 ako deväťročná uteká z dediny bombardovanej napalmom. Teraz má 59 a je občiankou Kanady.
debata (718)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 132. deň
  • Zelenskyj nechce čakať s obnovou Ukrajiny až po vojne
mier-ukrajine-2

VIDEO: Takto strieľajú Ukrajinci z amerických raketometov HIMARS. Generálny štáb ich popísal ako krásne, rýchle a presné.

Video

20:58 Ruskom podporovaní ukrajinskí separatisti zajali v okupovanom prístavnom meste Mariupol dve lode plaviace sa pod cudzou vlajkou. Separatisti tvrdia, že lode sú teraz „štátnym majetkom“ ich samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR). Ide pritom o prvý podobný prípad týkajúci sa komerčnej lodnej dopravy.

DĽR prostredníctvom svojho tzv. ministerstva zahraničných vecí informovala dve lodné spoločnosti, že ich plavidlá sa stali predmetom „násilného privlastnenia si hnuteľného majetku s (jeho) nútenou premenou na štátny majetok“ bez nároku na akúkoľvek kompenzáciu vlastníkom. Majiteľ lode Smarta, určenej na prepravu voľne uloženého tovaru a plaviacej sa pod vlajkou Libérie, uviedol, že o zadržaní bol informovaný e-mailom z 30. júna.

Konanie DĽR označil majiteľ lode za nezákonné a odporujúce normám medzinárodného práva. Dodal, že ide aj o porušenie základných ľudských práv, pokiaľ ide o vlastnícke práva, ako i o vážnu hrozbu pre lodnú dopravu a námornú bezpečnosť. Druhou zadržanou loďou je Blue Star I plaviace sa pod vlajkou Panamy.

Predstaviteľ ukrajinského ministerstva zahraničných vecí uviedol, že je informovaný o oznámení „ruského okupačného úradu v Donecku“ týkajúceho sa vytvorenia „flotily zloženej z lodí, ktoré ukradli v Mariupole“. Dodal, že situáciu so zadržanými plavidlami preverujú. Podľa údajov Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) zostáva v ukrajinských prístavoch viac ako 80 lodí plaviacich sa pod cudzou vlajkou.

Prístav Mariupol na južnom pobreží Ukrajiny sa v máji po niekoľkomesačnom obliehaní dostal pod kontrolu ruských a separatistických síl. Rusko, ktoré napadlo Ukrajinu 24. februára, teraz bojuje o zabratie celej Doneckej a Luhanskej oblasti. (reuters, tasr)

20:54 Ukrajina a jej spojenci sa v utorok dohodli na súbore zásad obnovy vojnou zničenej krajiny, ktoré zahŕňajú aj potrebu rozsiahlych reforiem na zvýšenie transparentnosti a odstránenie korupcie.

Lídri približne 40 krajín v utorok na záver dvojdňovej konferencie v juhošvajčiarskom meste Lugano podpísali Luganskú deklaráciu, v ktorej sa zaviazali podporovať Ukrajinu počas pravdepodobne dlhej a nákladnej obnovy vojnou zničenej krajiny. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v prejave prednesenom na diaľku z Kyjeva upozornil, že Ukrajinu čaká „kolosálna“ práca pri obnove vojnou zničeného hospodárstva.

Podľa ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa, ktorý v Lugane osobne viedol početnú ukrajinskú delegáciu, bude na to potrebných najmenej 750 miliárd dolárov. Šmyhaľ však v tejto súvislosti dodal, že prijatie súboru siedmich základných zásad pre obnovu Ukrajiny „dodáva veľkú nádej“.

„Zvíťazíme, obnovíme našu krajinu,“ povedal novinárom. „Musíme všetko, čo bolo zničené, urobiť lepším, ako to bolo,“ zdôraznil. Medzi zásadami, na ktorých sa účastníci konferencie v Lugane dohodli, je aj to, že rozhodujúcu úlohu pri obnove musí mať samotná Ukrajina a že proces obnovy musia sprevádzať reformy. V dokumente z konferencie sa uvádza, že na Ukrajine „je potrebné systematicky posilňovať právny štát a odstrániť korupciu“. (afp, tasr)

19:40 Fínsko na základe sankcií EÚ skonfiškovalo už takmer tisíc nákladných železničných vozňov patriacich ruským spoločnostiam. Informovala o tom v utorok agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje z fínskych a ruských železníc. Po tom, ako EÚ v apríli uvalila sankcie na vývoz ruského uhlia, podniklo Fínsko kroky na obmedzenie železničnej dopravy z Ruska, ktorých súčasťou sú aj konfiškácie vagónov.

Agentúra Reuters získala list ruských železníc datovaný 6. júnom, v ktorom sa uvádza, že fínske úrady zhabali už 865 vozňov z Ruska. Hovorkyňa fínskych štátnych železníc VR pre Reuters potvrdila, že v súčasnosti sa v krajine nachádza približne 800 nákladných vagónov, na ktoré sa vzťahujú európske sankcie. Ďalšie vozne, na ktoré sa sankcie nevzťahujú, budú podľa nej čo najskôr vrátené do Ruska.

Fínske úrady pre Reuters uviedli, že v súlade so sankciami EÚ zmrazili majetok desiatok fyzických a právnických osôb z Ruska a Bieloruska v hodnote minimálne 82 miliónov eur. Medzi sankcionovanými subjektmi sú aj dopravné spoločnosti.

Podľa fínskych železníc zhabané vagóny buď priamo patrili firmám, ktoré boli na sankčnom zozname EÚ, alebo spoločnostiam, ktoré museli v dôsledku sankcií zmeniť svoju majetkovú štruktúru. Minimálne jedna zo štyroch ruských firiem, ktorým boli skonfiškované vagóny, sa voči rozhodnutiu fínskych úradov odvolala. (reuters, tasr)

18:01 Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu prišlo o 115-tisíc vojakov, súčet zahŕňa mŕtvych i zranených. Podľa serveru RBK-Ukrajina to na utorkovom brífingu uviedol poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak. Informácie ale nie je možné overiť z nezávislých zdrojov.

„Straty armády Ruska za 132 dní vojny činia 115-tisíc mŕtvych a zranených. Armádne jednotky stratili približne 36-tisíc a súkromné vojenské spoločnosti až 12-tisíc ľudí. Ostatní sú zranení,“ uviedol Podoljak. Vojsku proruských separatistov na Donbase podľa neho „zostáva 25 až 35 percent živej sily“.

Generálny štáb vo svojom pravidelnom hlásení uviedol, že počet padlých v radoch ruských síl za posledných 24 hodín vzrástol o 150 na celkových 36 350. Ukrajina straty vo vlastných radoch oficiálne neuvádza. Podoljak minulý mesiac uviedol, že v bojoch vo východoukrajinskom Donbase zomiera každým dňom 100 až 200 ukrajinských vojakov. (čtk)

17:13 Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok opäť zopakoval tvrdenie, že Rusko do bojov prebiehajúcich v rámci „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine neposiela brancov. Ruský prezident Vladimir Putin dlhodobo popiera, že by Moskva do bojov na Ukrajine vysielala novoodvedených vojakov a tvrdí, že sa na nich zúčastňujú len profesionálni príslušníci armády a dôstojníci.

Ruské ministerstvo obrany však v marci priznalo, že na Ukrajinu boli napriek oficiálnym nariadeniam vyslané aj stovky odvedencov. „Bohužiaľ, odhalili sme viacero skutočností týkajúcich sa prítomnosti jednotiek brancov zúčastňujúcich sa na špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine. Prakticky všetci takíto vojaci už boli stiahnutí nazad do Ruska,“ informoval vtedy rezort.

ukrajina Čítajte viac Rusi nemajú vojakov. Na Kryme brancom falšujú lekárske prehliadky

V dôsledku týchto skutočností následne v Rusku v júni stíhali približne desiatku armádnych dôstojníkov. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že Putin nariadil vojenskej prokuratúre, aby prípad vyšetrila a potrestala armádnych predstaviteľov zodpovedných za neuposlúchnutie jeho pokynov, v súlade s ktorými mali byť branci vylúčení z operácie na Ukrajine. V Rusku každoročne odvedú na ročnú povinnú vojenskú službu približne 400-tisíc mladých mužov. (reuters, theguardian.com, tas­r)

16:20 Ruská Štátna duma schválila v prvom čítaní návrhy dvoch zákonov, ktoré vláde umožnia žiadať od firiem dodávky tovaru armáde a od zamestnancov pracovať nadčasy. Zmyslom je podporiť ruskú inváziu na Ukrajine, informovala v utorok agentúra Reuters. Podľa podpredsedu ruskej vlády Jurija Borisova je potrebné podporiť vojsko v čase, keď je ruská ekonomika pod „kolosálnym tlakom“ západných sankcií.

„Zaťaženie obranného priemyslu výrazne vzrástlo,“ uviedol Borisov a poznamenal, že pre zabezpečenie dodávok zbraní a munície je nevyhnutné optimalizovať prácu obranného priemyslu.

Jeden z návrhov zákona hovorí, že štát môže počas vojenských operácií zaviesť „osobitné ekonomické opatrenia“, na základe ktorých môže vláda žiadať, aby firmy dodávali armáde tovar a služby. V dôvodovej správe pripojenej k návrhu zákona sa uvádza, že armáda potrebuje nový materiál a opravu zbraní, aby mohla pokračovať vo vojne na Ukrajine.

Návrh na druhú normu chce pozmeniť zákonník práce tak, aby mala vláda právo regulovať pracovný čas a určovať voľno vo vybraných firmách. Mohlo by to znamenať, že by kabinet mohol nútiť zamestnancov podnikov dodávajúcich tovar vojsku pracovať aj po nociach, cez víkendy či počas sviatkov.

Štátnej dume, teda dolnej komore ruského parlamentu, predložila oba návrhy zákonov vláda. Aby sa stali zákonom, musia ešte prejsť druhým a tretím čítaním v Dume, následne bude potrebné ich schválenie v hornej komore parlamentu a podpis prezidenta Vladimíra Putina. (reuters, čtk)

15:59 Ruské sily intenzívne ostreľujú východoukrajinské mesto Sloviansk, oznámil v utorok Vadym Ľach, starosta tohto mesta, ktoré sa momentálne stáva ďalším cieľom Moskvy v rámci jej postupu v Donbase. „Sloviansk! Masívne ostreľovanie tohto mesta. V centre, na severe. Všetci sa ukryte,“ napísal Ľach v príspevku na Facebooku.

Agentúra Reuters medzičasom s odvolaním sa na vyjadrenie tamojšej polície informovala, že ruské sily zasiahli v utorok v Sloviansku trhovisko, pričom usmrtili jednu ženu a zranili prinajmenšom tri ďalšie osoby. Spravodajca Reuters na mieste opísal, ako stúpal z miestneho obchodu s autodielmi žltý oblak a plamene zachvátili aj viacero stánkov na zmienenom trhovisku. Akú muníciu ruské sily pri útoku použili, nebolo bezprostredne zrejmé.

Podľa vyjadrenia polície nebolo jasné ani to, koľko ľudí sa v čase útoku na trhovisku nachádzalo. Trhovisko však v tom čase už končilo svoju dennú prevádzku, niektoré obchody a stánky však ešte boli otvorené. Ukrajinské úrady už viackrát obyvateľov Slovianska vyzvali, aby Doneckú oblasť opustili. Po dobytí miest Severodoneck a Lysyčansk v susednej Luhanskej oblasti sa tam totiž presúva frontová línia. (reuters, tasr)

15:40 Sergej Jelisejev, bývalý príslušník ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), sa ujal vedenia regionálnej vlády v Ruskom okupovanej Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Oznámili to v utorok tamojšie proruské orgány. Päťdesiatjedenročný Jelisejev doteraz pôsobil ako zástupca šéfa vlády ruskej Kaliningradskej oblasti.

Cherson / Vojna na UA / Vojak / Armáda / Čítajte viac Proruskú vládu v okupovanom Chersone povedie bývalý príslušník FSB

14:39 Rusko v utorok oznámilo, že vyšetruje údajné prípady mučenia, akému mali byť na Ukrajine vystavení ruskí vojaci, ktorí tam padli do zajatia a koncom júna boli prepustení v rámci výmeny zajatcov.

Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom) vo vyhlásení uviedol, že „overuje fakty týkajúce sa neľudského zaobchádzania s ruskými vojnovými zajatcami na Ukrajine“.

Moskva a Kyjev si minulý týždeň vymenili každý po 144 vojnových zajatcov. Išlo o vôbec najväčšiu takúto výmenu od začiatku ruskej invázie na Ukrajine z 24. februára. Sledkom teraz informoval, že prepustení ruskí vojaci hovorili ruským vyšetrovateľom o „násilí, ktorému boli vystavení“.

Jeden z týchto vojakov napríklad tvrdil, že ukrajinskí zdravotníci ho ošetrili bez použitia anestézie a že bol v zajatí „bitý, mučený elektrinou“ a aj celé dni nedostával vodu či jedlo.

Iný ruský vojak taktiež tvrdil, že ho v zajatí bili, pričom ukrajinskí zdravotníci mu mali podľa jeho slov tiež dráždiť rany, ktoré utŕžil. Výpovede ruských vojakov sú podľa Sledkomu príkladmi „porušovania Ženevského dohovoru o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami“. (afp, tasr)

9:43 O štatút dočasného útočiska požiadalo na Slovensku v pondelok 4. júla 317 odídencov z Ukrajiny. Informoval o tom rezort vnútra s tým, že celkovo na Slovensko v daný deň od nášho východného suseda prišlo 2 528 osôb, z toho 661 mužov, 1 436 žien a 431 detí. Naopak, na Ukrajinu sa prostredníctvom hraničných priechodov vrátilo 3 455 osôb.

„Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 27 policajtov, 21 hasičov, 86 colníkov, 91 vojakov, 37 dobrovoľníkov a 21 zamestnancov migračného úradu," uviedol rezort.

Celkovo od začiatku ruskej invázie na Slovensko z Ukrajiny prišlo 577 878 osôb, pričom 84 327 požiadalo o dočasné útočisko. Na Ukrajinu sa medzitým vrátilo 329 744 osôb. (si­ta)

9:30 Phan Thi Kim Phuc, ktorá sa ako dieťa stala známou z fotografie z roku 1972 zachytávajúcej útok napalmom počas vojny vo Vietname, sprevádzala v pondelok 236 ukrajinských utečencov na ich ceste z Poľska do Kanady.

Phuc, ktorá sa stala známou z fotografie zachytávajúcej ako deväťročné dievča uteká nahé a kričí od bolesti pre popáleniny spôsobené napalmom, bola na palube súkromného lietadla mimovládnej organizácie, ktorým z Varšavy odleteli v pondelok ukrajinskí utečenci do kanadského mesta Regina, metropoly kanadskej provincie Saskatchewan.

Phuc, pôvodom z Vietnamu, je sama kanadskou občiankou, pričom uviedla, že chce, aby sa jej vlastný príbeh ako i jej práca s utečencami stali odkazom mieru.

Napalmové dievča Čítajte viac Napalmové dievča sa už na seba dokáže pozrieť

Na palube tohto lietadla bol okrem Phuc aj argentínsky filantrop, zakladateľ mimovládnej organizácie Solidaire a pilot Enrique Pieyro, ktorý Boeing 787 pilotoval. Na palube bol prítomný i scar Camps zo španielskej mimovládnej organizácie Open Arms.

Utečenci, zväčša ženy a deti, pochádzajúci z celej Ukrajiny, ktorí v pondelok odleteli do Reginy, sú medzi tisícami Ukrajincov, ktorým Kanada poskytla humanitárne víza po tom, čo do ich krajiny 24. februára vpadli ruské vojská.

Od začiatku invázie utiekli z Ukrajiny milióny ľudí, pričom v humanitárnych organizáciách v Európe je podľa Organizácie Spojených národov zaregistrovaných takmer 5,5 milióna ukrajinských utečencov. Kanada je pritom jednou z mnohých západných krajín, ktoré sa rozhodli poskytnúť utekajúcim Ukrajincom útočisko. (ap, tasr)

9:10 Ukrajina vedie rozhovory s Tureckom a Organizáciou Spojených národov (OSN) o zárukách týkajúcich sa vývozu obilnín z ukrajinských prístavov, uviedol v pondelok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„V súčasnosti prebiehajú rozhovory s Tureckom a OSN a našimi zástupcami, ktorí sú zodpovední za bezpečnosť obilia opúšťajúceho naše prístavy,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii so švédskou premiérkou Magdalenou Anderssonovou, ktorá v pondelok navštívila Ukrajinu.

„Je veľmi dôležité, že niekto garantuje bezpečnosť lodí pre túto alebo inú krajinu – okrem Ruska, ktorému nedôverujeme. Potrebujeme bezpečnosť pre lode, ktoré sem prídu naložiť potraviny,“ uviedol ukrajinský líder.

Zelenskyj dodal, že Ukrajina v tejto záležitosti rokuje „priamo“ s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom, pričom svetová organizácia zohráva vedúcu úlohu a nie je len prostredníkom. V posledných týždňoch sa objavili správy, že takéto rozhovory by sa čoskoro mali odohrávať v Turecku. (theguardian.com, reuters, tasr)

krym, obilie Čítajte viac Kradnuté ukrajinské obilie končí na Kryme a v Rusku, ukazujú dáta BBC

9:00 Nemecký kancelár Olaf Scholz sa v pondelok večer stretol v Paríži s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Hlavnou témou konzultácií boli postoje oboch krajín v otázke ďalšieho postupu pri vojne na Ukrajine a pokračujúca podpora tejto krajiny, oznámil Elyzejský palác.

Obaja lídri hovorili aj o krokoch zameraných na nezávislosť EÚ v oblastiach energetiky, obrany a strategických surovín. Diskutovali tiež o situácii v africkom regióne Sahelu, kde sa Nemecko a Francúzsko angažujú v boji proti islamskému terorizmu.

Scholz a Macron sa na pracovnej večeri venovali aj bilaterálnym vzťahom s ohľadom na najbližšie nemecko-francúzske medzivládne rokovanie. Pre nemeckého kancelára to boli po nástupnej návšteve v decembri minulého roka druhé oficiálne rozhovory s Macronom v Paríži.

„Či už na stretnutí G7 v Elmau, na summite NATO alebo tu v Paríži – je dobré, že máme úzku výmenu názorov na mnohé naliehavé témy týchto dní,“ napísal Scholz o najnovšej schôdzke na sociálnej sieti. Okrem účasti na sérii medzinárodných vrcholných stretnutí boli obaja politici minulý mesiac spoločne na návšteve ukrajinskej metropoly Kyjev. (dpa, tasr)

8:36 Švédsko bude podporovať politiku otvorených dverí Severoatlantickej aliancie (NATO), uviedla premiérka Magdalena Anderssonová v pondelok počas návštevy Kyjeva. Informovala o tom televízia CNN.

Tzv. politika otvorených dverí NATO je založená na článku 10 Severoatlan­tickej zmluvy, podľa ktorého rozhodnutie o pozvaní krajiny na vstup do Aliancie musia prijať všetky členské štáty tejto organizácie.

„Keď sa staneme členom, budeme podporovať politiku otvorených dverí NATO,“ povedala Anderssonová na tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Prístupové protokoly s Fínskom a Švédskom podpíšu spojenci tento utorok. Následne ich musí ratifikovať všetkých 30 členských štátov NATO vrátane Slovenska, čo môže trvať šesť až osem mesiacov. Švédsko i Fínsko prehodnotili svoje dlhoročné neutrálne postavenie po invázii Ruska na Ukrajinu, po ktorej podpora NATO v oboch severských krajinách stúpla.

Anderssonová v Kyjeve tiež uviedla, že Švédsko zostáva otvorené ďalším sankciám voči Rusku. „Myslím si, že v Európskej únii sú rôzne názory na to, či by to teraz bola správna cesta vpred. My sme tomu otvorení,“ dodala.

Zelenskyj povedal, že gratuluje Švédsku a predsedníčke jeho vlády „k historickému rozhodnutiu summitu NATO o vstupe Švédska do Severoatlantickej aliancie v zrýchlenom konaní“.

7:59 Ruské invázne jednotky ostreľujú ukrajinské pozície pozdĺž celej frontovej línie, pričom útočia v smere na obce Novoluhanske a Spirne v oblasti východoukrajinského Bachmutu. Vo svojej pravidelnej rannej správe o vývoji bojov to uviedol ukrajinský generálny štáb. Hlavné úsilie ruských nepriateľských síl sa podľa neho sústredí na vytvorenie kontroly nad územím Luhanskej oblasti v rámci jej administratívnych hraníc.

„Nepriateľ prijíma opatrenia na obnovu infraštruktúry v tylových oblastiach,“ píše ukrajinské velenie. Generálny štáb pritom nespomína menovite situáciu v meste Lysyčansk, ktorého dobytie ruskými jednotkami ukrajinské velenie potvrdilo v nedeľu a Moskva následne vyhlásila víťazstvo v celej Luhanskej oblasti na východe krajiny.

„V smere na Bachmut podniká nepriateľ útoky smerom na osadu Novoluhanske, boje pokračujú,“ tvrdí generálny štáb. „Za podpory delostreleckej paľby a letectva agresor obnovil útoky v smere na osadu Spirne, s čiastočným úspechom, nepriateľské akcie pokračujú,“ hlási ďalej velenie ukrajinských ozbrojených síl.

Ukrajinskí vojaci podľa neho odrazili útok v smere na obec Dolyna pri meste Slovjansk. Tvrdenie ale nie je možné overiť z nezávislých zdrojov.

V Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny potom podľa neho ruské invázne sily sústredia svoje hlavné úsilie na udržanie obsadených línií a zabránenie postupu ukrajinského vojska. Ukrajinské letectvo raketovej a delostreleckej jednotky pokračujú v úderoch na ruské pozície v Chersonskej oblasti na juhu krajiny, uviedol štáb.

6:25 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v pondelok na to, aby sa s obnovou zničenej infraštruktúry jeho krajiny nečakalo na koniec ruskej invázie. Mnohé je potrebné urobiť bezodkladne, zdôraznil v pravidelnom večernom videopríhovore.

Zelenskyj poukázal na to, že v oblastiach, ktoré po obsadení ruskými jednotkami znovu ovládli ukrajinské sily, boli zničené desaťtisíce domov. Je tiež potrebné už teraz začať prípravy na zimu, okrem iného z hľadiska zaistenia bezpečného zásobovania energiami.

Veľké časti ukrajinského hospodárstva sú v dôsledku bojov ochromené a tisíce podnikov zastavili prevádzku, uviedol Zelenskyj v príhovore. Pri obnove Ukrajiny by však podľa neho malo ísť o viac, než len opätovné postavenie zničených múrov. „Ukrajina sa musí stať najslobodnejšou, najmodernejšou a najbezpečnejšou krajinou v Európe,“ vyhlásil.

K priebehu bojov na východe krajiny, kde museli ukrajinskí vojaci cez víkend opustiť mesto Lysyčansk a ruské sily tak úplne ovládli Luhanskú oblasť, sa Zelenskyj vyjadril len stručne.

Povedal, že ukrajinská armáda každý deň spôsobuje ruským jednotkám straty, a dodal: „Musíme ich zlomiť.“ To si podľa jeho slov vyžiada čas a „nadľudské úsilie“, alternatíva však neexistuje, ak má mať Ukrajina zaistenú budúcnosť.

Vo Švajčiarsku sa v týchto dňoch koná prvá veľká konferencia o obnove Ukrajiny. Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ na nej v pondelok odhadol, že na tento účel bude potrebných najmenej 750 miliárd dolárov (720 miliárd eur). (dpa, tasr)

Rusko, vojna na Ukrajine, Ukrajina Čítajte viac 131. deň: Rusi dobyli Lysyčansk, na Haďom ostrove opäť veje ukrajinská vlajka

© Autorské práva vyhradené

718 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine