Putin: Západ nás chce poraziť? Nech to skúsi, ešte sme len začali

Ruský prezident Vladimír Putin vo štvrtok slovami "nech to skúsi" komentoval tvrdenie, že Západ chce poraziť Rusko na bojisku.

07.07.2022 20:14
Vladimir Putin Foto: ,
Vladimir Putin
debata (669)

Pri stretnutí s predsedami poslaneckých klubov ruského parlamentu tiež vyhlásil, že Rusko ešte „nič vážne“ na Ukrajine nezačalo a Západ by mal pochopiť, že prehral hneď v úvode ruskej „špeciálnej operácie“, teda invázie na Ukrajinu. Rusko neodmieta rokovania o mieri, ale čím viac sa tieto rokovania budú odsúvať, tým ťažšie bude sa s Ruskom dohodnúť, varoval.

„Počujeme, že nás chcú poraziť na bojisku. No, čo na to povedať? Nech to skúsia. Už sme mnohokrát počuli, že Západ chce s nami bojovať do posledného Ukrajinca. Pre ukrajinský ľud je to tragédia, ale zdá sa, že všetko k tomu smeruje,“ povedal ruský prezident podľa tlačových agentúr.

VIDEO: Ruské raketomety TOS-1A Solncepjok v bojoch na Ukrajine na videu ruského ministerstva obrany.

Video

Šéf Kremľa povedal, že Rusko neodmieta mierové rokovania, a tí, ktorí ich teraz odmietajú, by mali vedieť, že „čím neskôr, tým to budú mať ťažšie sa s nami dohovoriť“.

„Všetci musia vedieť, že sme celkovo ešte nič vážne nezačali,“ povedal o vojne proti Ukrajine, ktorú ruské vojská na Putinov rozkaz začali 24. februára.

putin macron Čítajte viac Putin Macronovi: „Pozorne ma počúvaj!“

Putin sa 134. deň vojny rozhodol zastrašiť Ukrajinu," komentoval vystúpenie ruského prezidenta denník Ukrajinska pravda na svojom webe. Ako pokus o zastrašovanie charakterizovala Putinovo vystúpenie aj agentúra Unian, ktorá šéfa Kremľa označila za „diktátora“ a „uzurpátora“.

Táto vojenská operácia podľa Putina predstavuje „začiatok zásadného zlomu svetového poriadku podľa Ameriky, začiatok prechodu od liberálne globalistického amerického egocentrizmu ku skutočne multipolárnemu svetu,“ opierajúcemu sa o medzinárodné právo, zvrchovanosť národov a civilizácií, spravodlivosť a rovnoprávnosť.

Západ sa podľa ruského prezidenta snaží vnútiť svetu „model totalitného liberalizmu“, vrátane „smutne preslávenej známej kultúry rušenia a plošných zákazov“. Ale väčšina krajín podľa neho nestojí o takýto život a budúcnosť, a usilujú sa o udržateľnú, skutočnú zvrchovanosť. „Proste ich unavilo kľačať na kolenách, ponižovať sa pred tými, ktorí sa pokladajú za výnimočných,“ do­dal.

Podľa Putina sa členom Severoatlantickej aliancie zdala byť absurdnou myšlienka, že by Rusko vstúpilo do aliancie, a to v čase, keď vzťahy medzi Ruskom a NATO nekalil žiadny mráčik. „Prečo? Pretože jednoducho nepotrebujú také krajiny, ako je Rusko. Práve preto podporovali terorizmus a separatizmus v Rusku, vnútorné deštruktívne sily a piatu kolónu v našej krajine,“ povedal.

Putin rozkazom ku vpádu ruských vojsk na Ukrajinu rozpútal najväčší pozemný konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny, dôsledkom sú aj tisíce obetí a milióny ľudí utekajúcich pred vojnou. Podľa Kyjeva a Západu nebola ruská agresia ničím vyprovokovaná. Západné krajiny uvalili na Rusko sankcie, aby Moskvu prinútili k stiahnutiu vojsk.

VIDEO: Ukrajinka z Charkiva: Rusko pácha ďalšie vojnové zločiny, zasiahlo univerzitu

Video

Ukrajinská pravda pripomenula, že ruskú vojnu proti Ukrajine otvorene podporila len Sýria, Bielorusko a Severná Kórea. Valné zhromaždenie OSN začiatkom marca prijalo rezolúciu odsudzujúcu ruský vpád a nabádajúcu Moskvu na okamžité stiahnutie všetkých vojsk z Ukrajiny. Za rezolúciu hlasovalo 141 krajín, päť bolo proti (Rusko, Bielorusko, Sýria, Eritrea a KĽDR) a 35 sa zdržalo. Za jeden z dôvodov vpádu Putin označil „bájne rozšírenie NATO“, ale až po ruskom útoku sa Fínsko a Švédsko rozhodli vstúpiť do aliancie; to ale ruský vodca nepripomenul, dodal ukrajinský denník. Poznamenal tiež, že počas piatich mesiacov vojny Rusko niekoľkokrát zmenilo „ciele“ svojho útoku, ktorý mnoho civilizovaných krajín uznalo za genocídu ukrajinského národa.

Ešte pred Putinovým vystúpením ruskí poslanci posledný deň pred odchodom na prázdniny prijali množstvo zákazov, upozornil server Meduza. Napríklad za „prechod k nepriateľovi v podmienkach ozbrojeného konfliktu“ po novom hrozí 20 rokov väzenia, to isté za verbovanie žoldnierov. V prípade ruských občanov s prístupom k štátnemu tajomstvu sa bude sedem rokov trestať ich nepovolený odchod do cudziny a tri roky „zlomyseľné porušenie pravidiel, ktoré majú zabezpečiť spoľahlivé fungovanie internetu“.

V prípade opakovanej „propagandy nacizmu“ bude hroziť štvorročný pobyt vo väzení, pričom predtým išlo o čin posudzovaný v rámci ruskej obdoby správneho konania, uviedla Meduza. Po novom tiež bude možné dostať sa ku katastrálnym údajom o vlastníkoch nehnuteľností len s ich súhlasom, čo má podľa portálu zabrániť investigatívnym novinárom v odhaľovaní korupčných škandálov. A pokuty siahajúce až k pätine ročných tržieb majú platiť internetoví giganti, ktorí sa odmietnu podriadiť ruským požiadavkám a pravidlám.

Poslanci súčasne dovolili vláde v záujme protiteroristických „a ďalších“ operácií v zahraničí zavádzať „zvláštne opatrenia“ v ekonomike, vrátane nariadenia práce o nociach, víkendoch a sviatkoch. Dôstojníci tajnej služby FSB a rozviedky SVR budú môcť zotrvať v službe aj po dosiahnutí veku pre odchod do penzie a banky budú môcť zavádzať záporné úroky z valutových depozitov podnikov, dodala Meduza.

669 debata chyba
Viac na túto tému: #Vladimir Putin #vojna na Ukrajine