Najdôležitejšie udalosti
- Invázia ruských vojsk pokračuje už 135. deň
- Bundestag zahlasoval za vstup Fínska a Švédska do NATO
- Delegácia maďarských ozbrojených síl navštívila Ukrajinu
VIDEO: Ruské raketomety TOS-1A Solncepjok v bojoch na Ukrajine.
21:30 Spojené štáty poskytnú Ukrajine vojenskú pomoc za ďalších 400 miliónov dolárov. K dodávke budú patriť štyri ďalšie salvové raketomety HIMARS, informoval v piatok predstaviteľ amerického rezortu obrany, na ktorého sa odvolávajú agentúra AP a stanica CNN.
Pôjde už o 15. dodávku vojenskej výzbroje a vybavenia pre Ukrajinu zo zásob amerického ministerstva obrany od augusta minulého roka. Okrem systémov HIMARS v nej bude 1 000 kusov „nového typu“ delostreleckej munície so zvýšenou presnosťou, tri taktické vozidlá, radarové systémy, náhradné diely a ďalšie vybavenie.
Celkovo USA dodali Ukrajine od začiatku ruskej invázie pomoc za približne 7,3 miliardy dolárov, bilancuje AP. Nemenovaný predstaviteľ rezortu obrany dodal, že správy, podľa ktorých ruská armáda zničila dva z doteraz ôsmich systémov HIMARS dodaných Ukrajine, nie sú pravdivé. „Ukrajinci ich stále používajú v boji,“ zdôraznil.
Delostrelecké granáty kalibru 155 milimetrov, ktoré Ukrajina dostane, Pentagon prezentoval ako vysoko presnú muníciu. Má poskytnúť Kyjevu „technologickú výhodu“ v boji proti ruskej armáde, napísal web Politico. Poznamenal však, že dodávka s rozsahom 1 000 kusov predstavuje zlomok počtu delostreleckej munície, ktorú Ukrajinci aktuálne spotrebujú každý deň. Podľa predstaviteľa ministerstva obrany je ale nový typ munície efektívnejší a nie je potrebné ho využívať v takej intenzite.
VIDEO: Raketomety HIMARS v bojoch na Ukrajine.
20:47 Ukrajinské úrady zabavili podnikové práva a nehnuteľnosti 11 ruských firiem. Oznámila to ukrajinská tajná služba SBU s tým, že ide o majetok v celkovej hodnote 2,1 miliardy hrivien. Spolu ukrajinské úrady zaistili 46 nehnuteľností. Týka sa to okrem iného energetických firiem Gazprom, Rosnefť a Rosatom. Ukrajinské úrady ich vinia zo spolufinancovania ruskej útočnej vojny proti Ukrajine.
Časť ziskov týchto podnikov išla údajne na prípravu a vedenie agresívnej vojny Ruska proti Ukrajine, ako aj na financovanie sabotážnych a spravodajských aktivít.
20:03 Rusko je pripravené zaviesť voči Litve a Európskej únii „tvrdé opatrenia“, ak nebude obnovený tranzit tovaru z a do ruskej enklávy Kaliningrad. V piatok to uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
„Ak sa situácia v najbližších dňoch nestabilizuje, tak Rusko prijme tvrdé opatrenia voči Litve a Európskej únii,“ povedala Zacharovová. Tento problém sa podľa jej slov rieši už príliš dlho. Litva zastavila tranzit tovarov podliehajúcich sankčnému režimu EÚ do Kaliningradskej oblasti 17. júna. Ide napríklad o oceľ. Pobaltská Kaliningradská oblasť je zo všetkých strán na súši obklopená členskými štátmi Európskej únie – Litvou a Poľskom. Moskva tvrdí, že takéto obmedzenie je nelegálne.
18:24 Plán Západu bojkotovať Rusko na zasadnutí skupiny G20 nebol úspešný. V piatok to napísala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová na sociálnej sieti Telegram. Zacharovová zároveň obvinila zo šírenia klamstiev nemeckú ministerku zahraničných vecí Annalenu Baerbockovú. Tá na stretnutí šéfov diplomacií G20 na indonézskom ostrove Bali kritizovala Moskvu za to, že nemá záujem o dialóg so zahraničnými partnermi po tom, ako šéf ruského rezortu diplomacie Sergej Lavrov po začatí jej prejavu opustil zasadaciu miestnosť.
Lavrov bol podľa Zacharovovej v miestnosti prítomný, keď zasadnutie začalo, a „zhruba o dve hodiny neskôr začal viesť bilaterálne rozhovory s kolegami na rovnakom fóre vo vedľajšej miestnosti“. Ostatní ministri boli v danej miestnosti taktiež, keďže sa osobné fóra konajú presne na tento účel, dodala.
Diplomati uviedli, že Lavrov si nevypočul ani virtuálny prejav ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu, ani kritiku šéfa amerického rezortu diplomacie Antonyho Blinkena. Ten sa s ním na Bali odmietol stretnúť, na čo Lavrov reagoval slovami, že Rusko sa Spojeným štátom nebude vnucovať.
16:42 Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková kritizovala v piatok Moskvu, že nemá záujem na dialógu so zahraničnými partnermi. Stalo sa tak po tom, čo na stretnutí šéfov diplomacií G20 na Bali ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov po začiatku Baerbockovej prejavu opustil zasadaciu miestnosť. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
Baerbocková na brífingu pre nemecké médiá uviedla, že Lavrov odišiel z prvej časť rokovaní v polovici a na druhej časti sa vôbec nezúčastnil. Podľa nej ide o "jasný znak toho, že Rusko nemá záujem o medzinárodnú spoluprácu či dialóg s ostatnými partnermi“ v G20.
14:55 Z hrania „hry o život“ obvinil v piatok Rusko ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Zároveň dodal, že Moskva „nemá miesto na nijakom medzinárodnom fóre“. Kuleba to povedal počas svojho virtuálneho prejavu na ministerskej schôdzke krajín G20 na indonézskom ostrove Bali, píše agentúra Reuters.
Medzinárodné spoločenstvo podľa Kulebu nemá právo dovoliť Rusku, aby vydieralo svet vysokými cenami energií, hladom a bezpečnostnými hrozbami, uvádza sa vo vyhlásení jeho úradu.
13:44 Na sedem rokov väzenia odsúdil v piatok súd v Moskve poslanca mestského zastupiteľstva Alexeja Gorinova, ktorý kritizoval ruskú vojenskú ofenzívu na Ukrajine. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry AFP.
Alexej Gorinov (60) bol uznaný za vinného zo šírenia „úmyselne nepravdivých informácií“ o ruskej armáde na Ukrajine. Gorinov sa na súde objavil s plagátom s otázkou: „Ešte stále potrebujete vojnu?“ Súdni zriadenci sa však tento protestný transparent snažili zakryť rukami, aby ho nebolo vidieť na kamere.
Gorinov, člen zastupiteľstva moskovského Krasnoseľského okresu, je prvým riadne zvoleným politikom z radov opozície, ktorý bol odsúdený na kritiku vojenskej invázie Kremľa na Ukrajine, konštatuje AFP.
13:05 Delegácia maďarskej armády vedená jej veliteľom Romuluszom Ruszinom-Szendim navštívila vo štvrtok Ukrajinu, kde sa stretla aj s hlavným veliteľom ukrajinských ozbrojených síl Valerijom Zalužným, informuje spravodajca TASR v Budapešti s odkazom na správu zverejnenú v piatok na armádnej webovej stránke Honvédelem.hu.
Velitelia armád Maďarska a Ukrajiny rokovali o vývoji situácie rusko-ukrajinskej vojny, ale hovorili aj o vojenských vzťahoch medzi Maďarskom a Ukrajinou.
„Veľmi si vážim profesionálne a priateľské vzťahy s maďarským kolegom a som spokojný s úrovňou vojenskej spolupráce medzi našimi štátmi,“ napísal Zalužnyj na Facebooku.
12:44 Námestník poľského ministra zahraničných vecí Marcin Przydacz v piatok uviedol, že Nemecko snahou o zrušenie sankcií súvisiacich so železničnou prepravou tovarov do ruskej enklávy Kaliningrad porušuje právne predpisy Európskej únie. TASR správu prevzala od agentúry PAP.
Agentúra Reuters na konci júna citovala nemenovaný zdroj, podľa ktorého sa predstavitelia EÚ snažia vyňať Kaliningradskú oblasť zo sankcií uvalených na Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu. Údajne sa tak chcú vyhnúť ďalšej eskalácii napätia s Moskvou.
„Nemecko dnes vyzýva Európu, aby porušilo zákony Únie v súvislosti so sankciami, ktoré európska 27-čka uvalila na Rusko,“ vyhlásil Przydacz v rozhovore pre poľské štátny rozhlas.
12:15 Ak západné krajiny dúfajú, že pomôžu Ukrajine k víťazstvu nad Ruskom na bojisku, tak v tom prípade rokovania nemajú zmysel. Vyhlásil to v piatok šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov krátko pred svojím predčasným odchodom z ministerskej schôdzky G20 na indonézskom ostrove Bali.
Čítajte viac Lavrov: Ak Západ dúfa vo víťazstvo Ukrajiny na bojisku, rokovania nemajú zmysel
11:43 Nemecký Spolkový snem (Bundestag) v piatok zahlasoval za vstup Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie. Väčšina poslancov dolnej komory parlamentu v Berlíne tak schválila zákon, ktorý je predpokladom pre prijate zodpovedajúcich prístupových protokolov zo strany Nemecka. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Za prijatie Fínska a Švédska do NATO hlasovali frakcie koaličnej vlády sociálnych demokratov (SPD), Zelených a slobodných demokratov (FDP), ako aj opoziční poslanci z radov konzervatívnej Únie CDU/CSU a väčšina členov krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD). Proti boli len poslanci strany Ľavica (Die Linke).
11:00 Šéf Kremľa Vladimir Putin sa rozrečnil, úrad ukrajinského prezidenta na neho reagoval. Ruskej hlave štátu odkázal, že šíri primitívnu propagandu.
Čítajte viac Expert reaguje na Putina: Západné zbrane Rusko bolestivo zasiahli
10:30 Vztýčenie ukrajinskej vlajky na Haďom ostrove v Čiernom mori je znakom toho, že Ukrajina sa nezlomí. Vo svojom príhovore zverejnenom v noci na piatok to podľa agentúry Reuters povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Rusko sa z ostrova stiahlo 30. júna, pričom tento krok označilo za gesto dobrej vôle. Kyjev dúfa, že to by mohol uvoľniť blokádu ukrajinských prístavov zo strany Moskvy.
Podľa Zelenského je dva mesiace trvajúca vojenská operácia zameraná na opätovné dobytie Hadieho ostrova varovaním pre všetky ruské jednotky.
„Nech každý ruský veliteľ – či už na palube lode alebo lietadla – vidí ukrajinskú vlajku na Haďom ostrove a nech vie, že sa naša krajina nezlomí,“ dodal.
10:00 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken na piatkovom stretnutí šéfov diplomacií skupiny G20 na indonézskom ostrove Bali vyzval Moskvu, aby umožnila vývoz obilia z Ukrajiny. S odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa Západu, ktorý bol prítomný na rokovaniach za zatvorenými dverami, o tom informuje agentúra AFP.
„Ukrajina nie je vaša krajina. Obilie (na Ukrajine) nie je vaším obilím. Prečo blokujete prístavy? Mali by ste umožniť vývoz obilia,“ povedal Blinken na plenárnom zasadnutí G20.
9:15 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov nebol v piatok prítomný na prejave svojho ukrajinského rezortného kolegu Dmytra Kulebu, ktorý virtuálne vystúpil na schôdzke šéfov diplomacií G20 na indonézskom ostrove Bali.
Šéf ruskej diplomacie predtým na Bali uviedol, že Rusko sa nebude vnucovať Spojeným štátom po tom, čo sa s ním americký minister zahraničných vecí Antony Blinken na ministerskej schôdzke odmietol stretnúť.
Čítajte viac Lavrov na G20: Nebudeme sa vnucovať Spojeným štátom
9:01 Ruská prokuratúra požiadala vo štvrtok o sedemročný trest odňatia slobody pre poslanca moskovského mestského zastupiteľstva Alexeja Gorinova za kritiku ruskej vojenskej operácie na Ukrajine.
Gorinov (60), vyštudovaný právnik, bol zadržaný koncom apríla za šírenie " vedome nepravdivých informácií" o ruskej armáde. Gorinov je prvým riadne zvoleným politikom z radov ruskej opozície, ktorému hrozí väzenie za kritiku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu.
Prokurátor na pojednávaní obvodného súd v moskovskej štvrti Meščanskij obvinil Gorinova z podkopávania autority ruských ozbrojených síl, k čomu ho mala viesť „politická nenávisť“. Gorinov kritizoval ruskú vojenskú inváziu v marci na pracovnom stretnutí, ktoré bolo nahrávané a neskôr zverejnené na platforme YouTube. Gorinova na štvrtkové súdne pojednávanie prišli podporiť desiatky ľudí vrátane jeho manželky a sestry.
Vpád ruských vojsk na Ukrajinu viedol k ďalšiemu obmedzeniu slobody slova v Rusku a kritika ruskej vojenskej operácie na Ukrajine sa stala v podstate zakázanou. Ruský parlament schválil totiž v marci zákon, na základe ktorého je možné potrestať odňatím slobody šírenie „nepravdivých“ informácií o ruskej armáde. Na základe tohto zákona je stíhaný i Gorinov. Ruský parlament v stredu tiež schválil sprísnenie trestov za vyzývanie na konanie, ktoré ohrozuje národnú bezpečnosť, a za „tajnú“ spoluprácu s cudzincami. (afp, tasr)
7:04 Poslanci Európskeho parlamentu vo štvrtok v Štrasburgu podporili návrh, aby si ukrajinskí utečenci mohli v členských krajinách EÚ ponechať svoje národné vodičské preukazy. Nebudú mať teda povinnosť vymeniť ich za preukazy EÚ.
Europoslanci schválili návrh, ktorý len pred dvoma týždňami predložila Európska komisia. Za prijatie návrhu sa vyslovilo 561 poslancov, šiesti boli proti a piati sa zdržali hlasovania.
Ukrajinci, ktorí utiekli pred agresiou Ruska na Ukrajine a získali v EÚ štatút dočasnej ochrany, budú môcť aj naďalej používať svoj ukrajinský vodičský preukaz bez toho, aby ho museli vymeniť za vodičský preukaz EÚ, alebo museli absolvovať novú vodičskú skúšku.
V prípade straty alebo odcudzenia vodičského preukazu budú môcť krajiny EÚ vydať nové vodičské preukazy EÚ za predpokladu, že u ukrajinských orgánov overia, či je osoba držiteľom platného vodičského preukazu v krajine. Dotyčná osoba musí predložiť osvedčenie o tom, že je fyzicky a duševne spôsobilá viesť motorové vozidlo.
Ukrajinskí utečenci, ktorí pracovali ako vodiči nákladných vozidiel a autobusov, si budú môcť nechať uznať svoje osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydané na Ukrajine po krátkom kurze odbornej prípravy a skúške. To im umožní pracovať v EÚ počas obdobia dočasnej ochrany a pomôcť pri vývoze ukrajinského tovaru.
Návrh pravidiel navrhnutých eurokomisiou ešte musí formálne prijať Rada ministrov EÚ. Nariadenie nadobudne účinnosť päť dní po jeho zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. (tasr)
6:57 Česká republika pripravuje na začiatok októbra neformálny summit EÚ zameraný na pomoc Ukrajine a na koncept širšej Európy. Uviedol vo štvrtok večer český premiér Petr Fiala pred európskymi novinármi, ktorí do Prahy zavítali na pozvanie českého predsedníctva v Rade EÚ.
Fiala pripomenul, že na medzinárodnej konferencii v Lugane (4.-5. júla), kde predstavitelia EÚ spolu s jej medzinárodnými partnermi diskutovali o tom ako bude možné pomôcť pri rekonštrukcii Ukrajiny, bol prekvapený pripravenosťou ukrajinských politikov.
„Ocenil som ako dobre boli pripravení naši ukrajinskí priatelia. Mali konkrétne plány o tom, čo presne treba urobiť, a v akých oblastiach,“ uviedol. Český premiér pred novinármi dodal, že podľa jeho názoru s prípravami na obnovu Ukrajiny – čo bude mimoriadne náročný proces – je potrebné začať už teraz, ešte pred skončením vojny, ktorú rozpútalo Rusko. Spresnil, že EÚ samotná túto úlohu nezvládne a chce na nej spolupracovať so svojimi medzinárodnými partnermi (USA, Británia, Kanada, Austrália) a svetovými finančnými inštitúciami.
Na otázku ako a čím chce české predsedníctvo prispieť do série medzinárodných podujatí zameraných na podporu a obnovu krajiny – pretože spoločnú konferenciu na túto tému chystajú aj Európska komisia a skupina G7 – Fiala odpovedal, že české predsedníctvo spolu s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom pripravuje v dňoch 6. a 7. októbra mimoriadny summit v Prahe. Ten bude v súvislosti s dianím na Ukrajine prioritne zameraný na energetiku. Témou tohto summitu bude aj koncept európskeho politického spoločenstva, ktorý ako prvý predstavil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Tento koncept podporuje aj Charles Michel a hovorili o ňom aj lídri členských krajín na júnovom summite EÚ v Bruseli.
Fiala sa vyjadril aj k otázkam o ďalšom fungovaní Vyšehradskej štvorky (V4) – najmä v súvislosti s tým, že po napadnutí Ukrajiny Ruskom došlo k útlmu aktivít tohto zoskupenia a ochladenia vzťahov medzi Poľskom a Maďarskom.
Český premiér uviedol, že touto otázkou sa teraz zaoberá Slovensko, ktoré od 1. júla prebralo ročné predsedníctvo vo V4 a ktoré musí naplánovať pracovnú agendu tejto regionálnej skupiny a oživiť jej aktivity. „Veľmi oceňujem aktivity V4 v minulosti. Musím povedať, že teraz máme nejaké rozdielnosti názorov, ale dúfam, že skupina bude pokračovať vo svojej práci a prinesie ďalšie výsledky,“ uviedol Fiala. (tasr)
6:15 Proruskí separatisti na východe Ukrajiny sa chystajú postaviť pred súd viac ako 500 zajatých vojakov ukrajinského pluku Azov a ďalších ukrajinských jednotiek kvôli vojnovým zločinom spáchaným v separatistickej Doneckej ľudovej republike (DNR), napísala ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na nemenovaný zdroj z bezpečnostných zložiek DNR.
"Vyšetrovacie orgány DNR spustili trestné stíhanie viac ako 500 bojovníkov z nacionalistického pluku Azov a ďalších ozbrojených jednotiek, ktoré sa vzdali do zajatia, a to aj v oceliarňach Azovstaľ v Mariupole. Všetky tieto prípady proti bojovníkom Azova budú po schválení obvinenia dozorným úradom odovzdané súdom, "povedal zdroj.
Obvinenia podľa TASS siahajú od účasti v ozbrojenom zoskupení nepovolenom zákonom, cez pôsobenie proti záujmom DNR a spolupáchateľstva pri pokuse o násilné uchopenie moci pri porušení ústavy DNR až po postúpenie výcviku s cieľom spáchania zločinov.
Súd v Donecku minulý mesiac odsúdil na smrť Britov Aidena Aslina a Shauna Pinnera a marockého občana Ibráhíma Sádúna. Podľa rozsudku bojovali na Ukrajine ako žoldnieri, a nevzťahujú sa na ne preto ženevské konvencie zakazujúce popravy vojnových zajatcov. Obhajcovia tejto trojice uviedli, že sa proti verdiktu odvolajú. Súd ho vyniesol po uponáhľanom procese bez prítomnosti poroty a bez prítomnosti nezávislých alebo zahraničných médií.
TASS pripomenul, že boje o Mariupol, prístavné mesto pri Azovskom mori, sa začali 25. februára, teda deň po ruskom vpáde na Ukrajinu. Hovorca ruského ministerstva obrany 20. mája ohlásil „úplné oslobodenie“ oceliarní Azovstaľ, poslednej bašty ukrajinských vojakov v Mariupole.
Do ruského upadlo vyše 6 000 ukrajinských vojakov, uviedol hovorca ministerstva obrany na konci júna, keď komentoval výmenu 144 vojnových zajatcov z oboch strán. Medzi 144 prepustenými Ukrajincami bolo aj 95 obrancov mariupoľských oceliarní Azovstaľ, z toho 43 vojakov pluku Azov, čo vyvolalo nádeje na oslobodenie aj ďalších zajatých príslušníkov tejto jednotky.
Pôvodne prápor Azov vznikol v roku 2014 a pri jeho zrode stál jeden z šéfov ukrajinskej krajne pravicovej a neonacistickej scény. Táto dobrovoľnícka milícia potom bojovala na východe krajiny proti separatistom podporovaným Ruskom. Časom sa zoskupenie rozrástlo na pluk. Ukrajina tvrdí, že sa reformovalo, oslobodilo od svojho radikálneho nacionalistického pôvodu, začlenilo do národnej gardy a je teraz apolitické. Mnohí Ukrajinci členov pluku Azov uctievajú ako hrdinov, Moskva ich vykresľuje ako neonacistov.
6:00 Americký Inštitút pre výskum vojny (ISW) vo svojej novej analýze situácie na ukrajinskom bojisku varoval pred možnosťou, že by ruské jednotky mohli zaútočiť na Sloviansk a Kramatorsk, doteraz držané ukrajinskými silami, aj zo západu. Uviedla to ruská redakcia BBC. ISW v predchádzajúcej analýze predpovedal, že ruská armáda po dobytí Lysyčanska si „vezme pauzu“, čo o deň neskôr skutočne ohlásil hovorca ruského ministerstva obrany. Pauza podľa autorov analýzy ale neznamená úplný pokoj.
„Ruské sily aj 7. júla, rovnako ako predtým, podnikali pokusy o obmedzené útoky a a zasadzovali letecké, delostrelecké a raketové údery vo všetkých smeroch. Ruské sily sa pravdepodobne obmedzia na malé útočné operácie, kým neobnovia sily a nevytvoria podmienky pre nové závažnejšie ofenzívy v nasledujúcich týždňoch či mesiacoch,“ usúdil ISW.
Predpokladá, že sa ruské vojská môžu pokúsiť zaútočiť na Sloviansk a Kramatorsk nielen zo severu a východu, ale aj zo západu, z pozícií pri meste Barvinkove.
ISW tiež poukázal na aktivity ukrajinských partizánov na okupovaných územiach na juhu krajiny, najmä pri Melitopole v Záporožskej oblasti, kde podľa ukrajinských zdrojov vyletel do povetria ďalší železničný most na trati vedúcej k frontu.
BBC upozornila, že vo vojnových podmienkach nie je schopné overiť u nezávislých zdrojov tvrdenia strán, a to ani tretích strán typu ISW.