Japonsko, Čína, Kórea. Čo hrozí východnej Ázii po vražde expremiéra Abeho?

Politická vražda? Čin šialenca? V Japonsku zabili expremiéra Šinzóa Abeho. Bol to najdlhšie slúžiaci predseda vlády v histórii krajiny. Premiérsky úrad zastával v rokoch 2006 až 2007 a opätovne v rokoch 2012 až 2020. V tom istom čase pôsobil aj ako predseda Liberálnodemokratickej strany.

08.07.2022 18:37 , aktualizované: 10.07.2022 13:45
Šinzó Abe Foto: ,
Šinzó Abe na snímke z roku 2013.
debata (4)

Abeho zavraždili v piatok v meste Nara počas predvolebnej kampane pred hlasovaním o zložení hornej komory parlamentu. Páchateľom je bývalý vojak Jamagami Tecuja. Strieľal z po domácky vyrobenej zbrane a v jeho dome sa našli výbušniny. Atentátnik najprv podľa japonských médií tvrdil, že bol nespokojný s Abeho politikou. Neskôr však Tecuja údajne vyhlásil, že jeho terčom mal byť vodca nejakej náboženskej sekty, ku ktorej vraj zavraždený expremiér patril.

Rozsiahle dedičstvo

Japonsko je, samozrejme, šokované atentátom na Abeho. "Je to veľmi prekvapujúca správa. Aj vzhľadom na to, že v krajine sa vyskytuje len minimum zbraní. Japonsko má veľmi prísne regulácie na ich držbu. Celkovo tam jedna zbraň pripadá na 400 ľudí, čo je nízke číslo. Najmä keď to porovnáme s USA, kde sa takéto veci stávajú oveľa častejšie,“ reagoval pre Pravdu Matej Šimalčík, výkonný riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS).

VIDEO: Rozdúcha vražda japonského expremiéra napätie vo východnej Ázii?

Video

Vražda bude mať mimoriadne zásadný vplyv na krajinu. Pre Japoncov je to ešte o to šokujúcejšie, že násilie páchané zbraňami je bežnejšie v iných štátoch. Predpokladám, že mnohí z nich budú riešiť bezpečnosť politikov a to, ako je možné, že strelec si bol doma schopný skonštruovať takú silnú zbraň. Okrem toho to bol bývalý vojak, čo vzbudzuje ďalšie otázky,“ uviedol pre Pravdu Ellis Krauss, jeden z najznámejších amerických expertov na vzťahy Japonska a USA a emeritný profesor na Kalifornskej univerzite v San Diegu.

Šéf polície v meste Nara Tomoaki Onizuka podľa televízie CNN priznal, že so zaistením bezpečnosti pre Abeho boli problémy. "Preberám zodpovednosť za chyby, ktoré viedli k zabitiu,“ vyhlásil Onizuka.

Rozsiahle dedičstvo

Šimalčík pripomenul, že Abe za sebou zanechal rozsiahle dedičstvo v domácej, v ekonomickej aj v zahraničnej politike.

"Japonsko dlhodobo čelilo problémom, ako boli či stále sú deflácia, starnúce obyvateľstvo alebo znižujúca sa produktivita práce. Hovorilo sa o období stratených dekád,“ povedal Šimalčík. „Abe na to reagoval vlastnou ekonomickou politikou príznačne nazvanou abenomika. Usiloval sa naštartovať japonské hospodárstvo. Abenomika stála na troch pilieroch vrátane kvantitatívneho uvoľňovania, štrukturálnych reforiem, ale aj poskytovania fiškálnych stimulov,“ ozrejmil expert z CEIAS s tým, že Abeho reformy boli úspešné len čiastočne.

Zavraždený expremiér veľa času v úrade venoval bezpečnostnej a zahraničnej politike. "Abe bol zahraničnopoli­tickým jastrabom. Presadzoval reformu japonskej ústavy, ktorá zakazuje použitie ozbrojených síl v zahraničí. Jej pacifistický článok 9 hovorí, že krajina môže armádu použiť len na sebaobranu. Abeho vláda prijala takzvanú reinterpretáciu tohto článku. Japonsko za sebaobranu už nepovažuje len obranu samotnej krajiny, ale aj kolektívnu sebaobranu, čo rozširuje pole pôsobnosti,“ objasnil Šimalčík.

"Abe bol bezpochyby jedným z najdôležitejších premiérov Japonska po druhej svetovej vojne. Jeho prvé pôsobenie v úrade predsedu vlády sa dá opísať ako takmer katastrofálne. No Abe sa na premiérsky post neočakávane vrátil v roku 2012. Do veľkej miery to bola reakcia na rastúci pocit hrozby, ktorý vytvárala Čína, a na eskaláciu napätia vo Východočínskom mori aj v súvislosti s územnými spormi o ostrovy Senkaku alebo Tiao-jü-tao (prvý názov používa Tokio, druhý Peking, pozn. red.). Po viacerých slabých premiéroch, ktorí boli v úrade krátko, hľadali japonské elity niekoho, kto povedie Japonsko tak, aby dokázalo čeliť Číne. V Abem ho našli,“ vysvetlil pre Pravdu Thomas Berger, profesor medzinárodných vzťahov na Bostonskej univerzite.

Kritici Abemu vyčítali, že mal revizionistické sklony, a že zľahčoval úlohu Japonska v druhej svetovej vojne. Viac ráz navštívil kontroverznú svätyňu Jasukuni, ktorá si nepripomína len padlých v konfliktoch, ale aj odsúdených vojnových zločincov vrátane v roku 1948 popraveného expremiéra Hidekiho Tódžóa.

"Do úradu nastúpil Abe s tým, že posilní spojenectvo Japonska s USA a že presvedčí tradične pacifistických obyvateľov, že sa ich krajina musí postaviť výzve, ktorú predstavuje Čína. Za niekoľko rokov sa bezpečnostné vzťahy Tokia a Washingtonu bezprecedentne prehĺbili a rozšírili. Hoci sa Abemu nepodarilo zreformovať ústavu, dokázal vystrašiť Japoncov, aby súhlasili s veľkými zmenami týkajúcimi sa obrannej a bezpečnostnej politiky. Vznikla japonská obdoba americkej Národnej bezpečnostnej rady a Abe nadviazal bezpečnostné vzťahy s viacerými krajinami vrátane Austrálie, Indie, Vietnamu a Filipín,“ povedal Berger.

"Abeho politické dedičstvo bude rôznorodé. Na jednej strane to bol najdlhšie slúžiaci japonský premiér a zanechal stopu aj na svetovej scéne. Správal sa ako líder veľkej krajiny, ktorou Japonsko je. Bol tiež veľmi úspešný v tom, že začal debatu o japonskej antimilitaristickej subkultúre, a po mnohých rokoch recesie sa usiloval oživiť ekonomiku krajiny. No na druhej strane sa Abemu nikdy nepodarilo zmeniť ústavu, aby legitimizoval japonské ozbrojené sily a jeho abenomika priniesla zmiešané výsledky,“ skonštatoval Krauss.

Problém nacionalizmu

Po smrti Abeho sa na internete v Číne začali objavovať odkazy, ktoré oslavovali jeho vraždu.

"Šírenie toxického obsahu na sociálnych sieťach je, samozrejme, globálnym problémom. V prípade čínskych netizenov, teda používateľov internetu, sa objavujú názory, ktoré velebia Abeho vraždu. Súvisí to s veľkou mierou nacionalizmu, ktorý existuje v súčasnej Číne, a ktorý aktívne priživuje komunistická strana. Tá z neho čerpá vnútornú legitimitu s tým, že obhajuje čínske záujmy. Obávam sa, že práve takáto situácia by mohla prispieť k nárastu napätia v regióne východnej Ázie. Japonsko má s Čínou historické spory, ktoré súvisia s druhou svetovou vojnou. Japonsko vtedy ovládalo veľkú časť Číny. No je potrebné si uvedomiť aj to, že to, čo sa vyskytne na sociálnych sieťach, nie je nevyhnutne reprezentatívnym názorom celej spoločnosti. Čína takmer okamžite kondolovala japonskej vláde,“ uviedol Šimalčík.

Zaujímavé je, že ešte predtým ako sa objavili prvé potvrdené správy o páchateľovi, aj v Japonsku sa na sociálnych sieťach šírili rôzne konšpirácie. "V rámci japonského nacionalizmu sa týkali toho, že páchateľom nemohol vraj byť Japonec. Zvaľovali to na príslušníkov miestnej kórejskej menšiny. Ukázalo sa to ako nepravdivé. Bolo to však veľmi nešťastné, lebo aj medzi Japonskom a Kóreou existujú historické spory,“ pripomenul Šimalčík.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Japonsko #Čína #Šinzo Abe