Expertka: Rusko len tak nezmizne, hoci Fínsko vstúpi do NATO

"Fínsko si počas studenej vojny nevybralo neutralitu dobrovoľne. Jednoducho nemalo inú možnosť,“ pripomenula pre Pravdu Terhi Suominenová, generálna tajomníčka Fínskej atlantickej rady. "Verím, že Fínsko by malo sedieť pri každom stole, pri ktorom sa robia rozhodnutia týkajúce sa európskej bezpečnosti, ktorej je NATO súčasťou. Preto som veľmi rada, že už čoskoro budeme členmi Severoatlantickej aliancie,“ povedala Suominenová na nedávnej konferencii GLOBSEC.

, 12.07.2022 06:00
Nato, Fínsko, Švédsko Foto: ,
Šéf fínskej diplomacie Pekka Haavisto (vľavo), generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová po podpísaní prístupových protokolov do Severoatlantickej aliancie.
debata (70)

Fínsko a Švédsko minulý týždeň podpísali prístupové protokoly do NATO. Ich členstvo teraz musí ratifikovať všetkých 30 súčasných krajín aliancie. Viaceré to už urobili.

Desaťročia bola vo Fínsku za členstvo v NATO menšina ľudí. Prečo ste k nej patrili?

Áno, bola som v menšine. Viac ako 20 rokov však verím, že členstvo Fínska v NATO je správne rozhodnutie, že moja krajina patrí do komunity štátov s rovnakými demokratickými hodnotami. Keď som bola ešte študentkou, fascinovala ma európska integrácia a ľudia ako Robert Schuman či Jean Monet. Uvedomila som si, že pre takú malú krajinu, akou je Fínsko, je dôležité, aby bola súčasťou každej medzinárodnej organizácie založenej na spoločných hodnotách. Ako vidíte, toto zdôrazňujem. No verím, že spoločné hodnoty sú ešte dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, keďže sme svedkami príšernej ruskej vojny proti Ukrajine.

Ale na vstup do Severoatlantickej aliancie má Fínsko aj pragmatické dôvody, však?

Určite sa v tom odráža pragmatický prístup. Verím, že Fínsko by malo sedieť pri každom stole, pri ktorom sa robia rozhodnutia týkajúce sa európskej bezpečnosti, ktorej je NATO súčasťou. Preto som veľmi rada, že už čoskoro budeme členmi aliancie. Dúfajme.

VIDEO: Takto sa chystajú do NATO. Fíni nacvičujú pouličné boje

Napriek tomu, že podpora pre členstvo Fínska v NATO je momentálne viac ako 70 percent, stále sú ľudia, ktorí hovoria, že to nie je potrebné. Čím argumentujú?

Samozrejme, faktom je, že to nie je tak dávno, čo za vstup do aliancie bola tak pätina Fínov. Proti bolo 50 až 60 percent ľudí a ostatní boli nerozhodnutí. Proti členstvu existovali či existujú viaceré argumenty. Časť Fínov si myslí, že vstup do NATO zatiahne krajinu do rôznych kríz. Táto myšlienka súvisela aj s tým, ako sme fungovali za studenej vojny. Ľudia mali pocit, že je logické, ak sa ich štát nezapojí do riešenia rôznych problémov. Hovorili, že je potrebné byť pragmatický, že je dobré udržiavať vzťahy s Ruskom. Úloha Moskvy je v tomto zaujímavá.

V akom zmysle?

Argument o Rusku, ale skôr latentne ako priamo, používajú obe strany. Naše vzťahy s Ruskom sú zásadnou vecou. Fínsko-ruská hranica má 1 340 kilometrov. A vždy tam bude. Rusko len tak nezmizne, hoci Fínsko vstúpi do NATO. V spoločnosti bola akási skrytá neistota súvisiaca s tým, čo by Moskva mohla urobiť, keby sa Helsinki uchádzali o členstvo v aliancii. Ale nemali sme o tom skutočnú debatu. Atlantická rada sa pokúšala rozprúdiť takúto diskusiu. No bol to začarovaný kruh. Pre vstup nebola verejná podpora a ani politickí lídri nechceli o tom hovoriť. Dá sa povedať, že bolo do istej miery logické, že sme o aliancii nerozprávali. Nebol dôvod, aby sa verejnosť o NATO začala zaujímať. Situácia sa však dramaticky zmenila 24. februára, keď Rusko spustilo inváziu proti Ukrajine.

Keď ste spomenuli, ako Fínsko fungovalo počas studenej vojny, keď sa krajina usilovala o pragmatické vzťahy so Sovietskym zväzom, má to ešte vplyv na spoločnosť?

Je to súčasťou našej spoločnosti, našich životov a našej histórie, ale nedá sa povedať, že by jej to nejako dominovalo. Dokážeme sa vyrovnať s tým, čo bolo, a veci sa odvtedy zásadne zmenili. Nezabúdajte, že Fínsko si počas studenej vojny nevybralo neutralitu dobrovoľne. Jednoducho nemalo inú možnosť. Jedným z dôvodov, prečo sa Fínsko teraz tak rýchlo rozhodlo pre členstvo v aliancii, sú naše historické skúsenosti. Zimná vojna so ZSSR a pocit, že krajina by už nikdy nemala zostať osamotená.

Na rozdiel od NATO Fínsko už v roku 1995 vstúpilo do EÚ. Prečo? Fínsko sa už potom ani neoznačovalo za neutrálnu krajinu, ale za štát, ktorý nie je zapojený do vojenských blokov.

Takto o sebe hovoríme. Je to taká naša veľmi fínska záležitosť. Ale aj vstup do EÚ bol pre Helsinki vecou bezpečnosti. Mnohé krajiny vidia v únii v prvom rade ekonomické výhody. Pre Fínsko to však bolo bezpečnostné rozhodnutie. Aj preto sme citliví na to, keď niekto hovorí, že sme neutrálnou krajinou. V zmluvách EÚ existuje klauzula o solidarite v prípade ohrozenia a Fínsko vkladá veľké nádeje do spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky únie. Hoci vstúpime do NATO, zdôrazňujeme, že únia musí pracovať na zaistení svojej obrany. Pre Fínsko je únia mimoriadne dôležitá. Ako som povedala, vstúpili sme do nej z bezpečnostných dôvodov, ale Helsinki sa okamžite usilovali aj o to, aby sa čo najrýchlejšie dostali do jej jadra. Či sa to týka vstupu do eurozóny a súvisiacich ekonomických a finančných záležitostí alebo obrany. Fínsko sa zvyčajne snaží, aby bolo takpovediac najlepším žiakom v triede. Ak sa rozhodneme, že sa niečoho zúčastníme, chceme vynikať.

Takže rovnako sa bude správať Fínsko v NATO?

Je to veľmi pravdepodobné. Fínsko berie veci vážne. Keď sa k niečomu zaviažeme, zodpovedne plníme naše sľuby. Vláda chce ešte zlepšiť fungovanie našej obrany, čo bude, samozrejme, dôležité pre alianciu. Fínsko však k stolu do NATO prinesie aj debatu o vzťahoch s EÚ a o spolupráci. Myslím si, že podobne bude postupovať aj Švédsko. Predpokladám, že v aliancii budeme viac diskutovať o tom, ako môže lepšie fungovať kombinácia NATO a EÚ.

© Autorské práva vyhradené

70 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #NATO #Fínsko #Švédsko #Ukrajina #GLOBSEC #vojna na Ukrajine #Putinova vojna
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy