140. deň: Rusi sú podľa Zelenského zbabelí priznať si porážku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si je istý víťazstvom. Ruská armáda sa podľa neho drží len pre bezodné zásoby starých sovietskych zbraní.

13.07.2022 05:55 , aktualizované: 22:33
Rusko, Ukrajina, Lysyčansk Foto:
Vodič autobusu prechádza okolo zničeného bojového vozidla na ceste neďaleko Lysyčanska, na území, ktoré je pod kontrolou vlády Luhanskej ľudovej republiky, na východe Ukrajiny, utorok 12. júla 2022. Táto fotografia bola urobená počas organizovaného výletu zo strany ruského ministerstva obrany.
debata (407)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 140. deň
  • Nový kanál v delte Dunaja otvára cestu ukrajinskému obiliu
  • Severná Kórea uznala nezávislosť „republík“ v Donbase. Kyjev s ňou prerušil vzťahy
  • Zelenskyj: Do Ruska deportovali už takmer dva milióny Ukrajincov
mier-ukrajine-2

VIDEO: České raketomety RM-70 Vampire v bojoch na Ukrajine.

Video

22:33 Rusko a Ukrajina sa na stredajších rokovaniach v Turecku dohodli na vytvorení koordinačného centra, ktoré má zaistiť bezpečnosť prepravných trás na vývoz obilia z prístavov v Čiernom mori. Turecký minister obrany Hulusi Akar vo vyhlásení uviedol, že príslušná dohoda má byť podpísaná na budúcotýždňovom stretnutí všetkých zúčastnených strán. TASR správu prevzala z televízie Sky News a denníka The Guardian.

„Dohodli sme sa, že ruská a ukrajinská delegácia sa v Turecku stretnú znova budúci týždeň,“ povedal Akar po skončení rokovaní v Istanbule, kde sa zástupcovia z Moskvy a Kyjeva stretli po prvý raz od 29. marca. Dodal, že všetky strany sa zhodli aj na spoločných kontrolách prístavov.

Akar naznačil, že konečná dohoda, ktorá by viedla k odblokovaniu zhruba 20 – 25 miliónov ton obilia z ukrajinských prístavov, by mohla byť uzavretá na budúci týždeň. Na plánovanom stretnutí budú opätovne prehodnotené všetky detaily budúcej dohody a malo by takisto dôjsť k jej podpísaniu.

21:21 Takmer dva milióny ľudí vrátane státisícov detí Rusko nútene deportovalo z Ukrajiny, odkedy Kremeľ vo februári spustil v krajine rozsiahlu vojenskú ofenzívu. V stredu to vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, píše denník The Guardian.

„Len si predstavte toto číslo – dva milióny ľudí. Toľko ich už bolo deportovaných do Ruska,“ citovala Zelenského slová agentúra Ukrinform.

Zelenskyj vo videoprejave na medzinárodnej konferencii v Soule uviedol, že v tzv. filtračných táboroch na územiach dočasne okupovaných Ruskom sú zadržiavané desaťtisíce Ukrajincov vrátane mladých žien. „Som presvedčený, že všetci viete, čomu sú tam vystavované,“ do­dal.

20:24 Šéf európskej diplomacie Josep Borrell v stredu oznámil, že Európska únia nebude uznávať ruské pasy pre Ukrajincov, ktorí ich dostanú v rámci zjednodušenej procedúry oznámenej v pondelok Moskvou. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry DPA.

Šéf Kremľa Vladimir Putin podpísal v pondelok výnos, ktorý uľahčí získanie ruského občianstva obyvateľom celej Ukrajiny. Stalo sa tak viac než štyri mesiace po začiatku ruskej vojenskej invázie. Dané nariadenie rozširuje pravidlo, ktoré dosiaľ platilo len pre obyvateľov okupovaných oblastí na východe Ukrajiny.

„Nová ruská legislatíva uľahčujúca proces získania ruského občianstva pre všetkých Ukrajincov je ďalším zjavným porušením suverenity Ukrajiny v spojitosti s nezákonnou ruskou vojnou,“ napísal Borrell na sociálnej sieti Twitter. „EÚ tieto pasy nebude uznávať,“ zdôraznil.

19:49 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v stredu obvinil Rusko z násilnej deportácie 1,6 milióna Ukrajincov na svoje územie. Touto zámernou nezákonnou „filtračnou“ operáciou chce Moskva podľa neho vyľudniť niektoré oblasti Ukrajiny. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Blinken tvrdí, že ľudia z okupovaných oblastí na juhu a východe Ukrajiny sú presúvaní ďaleko do vnútrozemia Ruskej federácie. „Nezákonný transport a deportácia ľudí pod ochranou je závažným porušením Štvrtej Ženevskej konvencie o ochrane civilných osôb počas vojny a je vojnovým zločinom,“ konštatoval.

Blinken vyhlásil, že na základe odhadov viacerých zdrojov vrátane samotnej ruskej vlády bolo do Ruska deportovaných 900.000 – 1,6 milióna Ukrajincov. Deportovali ich pritom až do odľahlých oblastí na ruskom Ďalekom východe. Dodal, že medzi deportovanými Ukrajincami sa nachádza i 260.000 detí, z ktorých niektoré násilím odobrali rodičom a v Rusku budú určené na adopciu.

19:37 Severná Kórea oficiálne uznala nezávislosť separatistickej samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) na východe Ukrajiny. V stredu to vyhlásili tamojší proruskí separatisti.

Kyjev na tento krok reagoval prerušením diplomatických stykov s KĽDR. TASR tieto informácie prevzala z agentúry AFP a denníka The Guardian.

Proruskí separatisti uverejnili na sociálnej sieti Telegram fotografiu „veľvyslankyne“ DĽR v Rusku Oľgy Makajevovej, ako prijíma uznávacie listiny od veľvyslanca Severnej Kórey v Moskve. Len krátko predtým oznámil uznanie DĽR a LĽR Pchjongjangom aj vodca doneckých separatistov Denis Pušilin, ktorý to označil za „nové víťazstvo demokracie“.

Ukrajina v reakcii na tento krok Pchjongjangu prerušila diplomatické styky s KĽDR. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že považuje „toto rozhodnutie Pchjongjangu za pokus podkopať suverenitu a územnú integritu Ukrajiny“.

19:27 Ukrajina v stredu obvinila Rusko zo šírenia propagandy, že časť dodávok zbraní zo Západu pre Kyjev končí na čiernom trhu. Ukrajinská vláda dbá na to, aby sa dodávky západných zbraní dostali až na front, povedal poradca prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.

Podoľak uviedol, že dodávky zbraní z USA a európskych krajín sú pre Ukrajinu „vecou prežitia“.

„Takéto fámy sú banálna propaganda, ktorej cieľom je narušiť tieto dodávky,“ povedal Podoľak.

18:54 Ruská okupačná správa v juhoukrajinskom Chersone v stredu obvinila ukrajinskú armádu, že na poliach zapaľuje obilie a kladie tam míny. Dôsledkom vraj bude o 200-tisíc ton nižšia úroda pšenice v oblasti.

Šéf ruskej okupačnej správy Vladimir Saldo spresnil, že úroda pšenice v Chersonskej oblasti dosiahne nanajvýš 1,2 milióna ton oproti očakávanému objemu 1,4 milióna ton.

Ukrajina je jedným z najdôležitejších svetových vývozcov pšenice a ruský vojenský vpád vo februári sa už začína prejavovať na svetovom potravinovom trhu. Chersonská oblasť pritom patrí medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske regióny na Ukrajine a takmer celú ju okupuje Rusko.

Ukrajinské orgány obviňujú Rusko, že to ono zapaľuje obilie na ukrajinských poliach, kradne úrodu a blokuje vývoz obilia po mori. Moskva všetky tieto obvinenia odmieta. (tasr, afp)

18:28 Rusko sa s veľkou pravdepodobnosťou dopúšťa na Ukrajine vojnových zločinov aj v oblasti životného prostredia, uviedol minister životného prostredia Ján Budaj v stredu na stretnutí šéfov envirorezortov členských krajín Európskej únie v Prahe. Ukrajine tiež ponúkol slovenských expertov v oblasti posudzovania vplyvov na prírodu. (tasr)

17:30 Najmenej päť ľudí zahynulo v stredu pri ostreľovaní Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny ruskými silami, oznámil zástupca šéfa úradu ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko.

Podľa Tymošenka bola pri raketových v regióne poškodená nemocnica a niekoľko domov. Vypálených pritom malo byť až 28 rakiet. „Vo Vitovskom okrese došlo tiež k delostreleckým útokom a podľa predbežných informácií zahynulo päť civilistov,“ uviedol Tymošenko prostredníctvom platformy Telegram.

Gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim ešte predtým informoval, že počas noci bolo ostreľovaných niekoľko dedín, no nehlásil žiadne obete ani ranených. Ruské ministerstvo obrany v stredu na brífingu oznámilo, že jeho armáda útočila na Mykolajiv „vysoko presnými raketami zem-vzduch“. Ministerstvo tvrdí, že ruské sily spôsobili ukrajinskej armáde veľké škody a východne od Mykolajiva zahynuli desiatky jej vojakov.

Prístavné mesto Mykolajiv, v ktorom pred vojnou žilo približne 475-tisíc ľudí, leží medzi najväčším ukrajinským prístavom Odesa a Chersonom, nad ktorým získali ruské jednotky kontrolu ešte na začiatku invázie na Ukrajinu. (tasr, afp)

17:24 Podľa slovenského ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka je neprípustné, aby celý svet a osobitne Afrika doplácali na ruskú agresiu na Ukrajine nedostatkom potravín. Korčok to povedal v stredu v Budapešti na rokovaní s rezortnými kolegami z Česka, Rakúska, Maďarska a Slovinska v rámci neformálneho zoskupenia Central 5 (C5).

Podľa ministerstva bola hlavnou témou rokovania vojna na Ukrajine a jej dopady na energetickú a potravinovú bezpečnosť. Korčok opätovne vyzval Rusko, aby prestalo blokovať vývoz ukrajinskej pšenice na svetové trhy. „Zdôrazňujem, že Slovensko je pripravené urobiť všetko pre to, aby umožnilo tranzit obilia z Ukrajiny cez naše územie,“ vyhlásil Korčok.

Ako pokračoval, SR spoločne s partnermi zároveň pracuje na znižovaní svojej závislosti od dodávok zemného plynu z Ruska. „Musíme byť v tejto záležitosti k sebe v Európe vzájomne solidárni,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie.

Ministri zahraničných vecí krajín C5 tiež diskutovali o prioritách českého predsedníctva v Rade EÚ v oblasti zahraničnej politiky a o rozširovaní Európskej únie. „Vojna na Ukrajine jasne dokázala, že EÚ je dôležitým mierovým projektom. Bolo správne udeliť Ukrajine a Moldavsku kandidátsky štatút. Európsku perspektívu musíme zároveň umožniť aj krajinám na západnom Balkáne. Nemali by sme preto zbytočne čakať s ďalšími krokmi na ich integračnej ceste,“ dodal Korčok.

Stretnutie sa konalo v rámci neformálneho zoskupenia C5, ktoré združuje Slovensko, Česko, Maďarsko, Rakúsko a Slovinsko. Ide o formát, ktorý vznikol v reakcii na pandémiu koronavírusu, no dnes slúži ako platforma na diskusiu aj o iných aktuálnych témach. (tasr)

16:42 Ukrajina vylúčila, že by v rámci akejkoľvek mierovej dohody postúpila Rusku časť svojho územia. V stredu to povedal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorý dodal, že v súčasnosti medzi Moskvou a Kyjevom neprebiehajú žiadne mierové rokovania.

Dmytro Kuleba Čítajte viac Kuleba vylúčil, že by Ukrajina v rámci mierovej dohody postúpila Rusku územie

16:21 Kríza v oblasti vývozu obilnín, ktorej príčinou je ruská útočná vojna na Ukrajine, sa podľa ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu blíži k riešeniu. Kuleba to uviedol v rozhovore pre španielsky denník El País.

Ukrajina je podľa Kulebu pripravená vyvážať svoje obilniny na medzinárodný trh. „Sme dva kroky od dosiahnutia dohody s Ruskom. Obavy o bezpečnosť spojené s postojom Ruska musia byť vyriešené. Sme v záverečnej fáze a všetko teraz závisí od Ruska,“ povedal. Ak ruská strana naozaj chce, vývoz obilia sa podľa ukrajinského ministra začne rýchlo.

Delegácie Ukrajiny, Ruska a Turecka sa v stredu v Istanbule stretávajú s predstaviteľmi OSN s cieľom rokovať o možnej dohode na obnovu vývozu obilia z ukrajinského prístavu Odesa, napísala v utorok agentúra Reuters.

Ukrajinské lode majú obilie vyvážať z prístavu, okolo ktorého sú umiestnené námorné míny, píše Reuters s odvolaním sa na diplomatické zdroje. Rusko počas presunu lodí súhlasilo s prímerím a Turecko s podporou OSN bude dohliadať na tieto lode, aby upokojilo obavy Ruska z možného pašovania zbraní. Vývoz obilnín z ukrajinských prístavov je zastavený z dôvodu ruskej blokády a v obilných silách v Odese sa nahromadilo viac ako 20 ton obilnín. (reuters, tasr)

14:17 Slovensko sa pripojilo k spoločnému vyhláseniu 46 krajín, ktoré odsúdili Rusko za to, že zneužilo neformálne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN na šírenie dezinformácií v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

OSN / Organizácia spojených národov / Čítajte viac Rusko zneužilo OSN na šírenie dezinformácií, tvrdí 46 krajín vrátane SR

12:21 Asi dve tretiny Ukrajincov, ktorí pred vojnou vo svojej vlasti utiekli do okolitých krajín, chcú v najbližšom čase zostať tam, kde teraz sú. Väčšina z nich však dúfa, že sa raz na Ukrajinu budú môcť vrátiť, ale nevedia kedy to bude možné.

Vyplynulo to z prieskumu medzi 4900 ukrajinskými utečencami v Poľsku, Moldavsku, Slovensku, Maďarsku, Rumunsku a Česku, o ktorom informoval Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Prieskum sa konal medzi polovicou mája a júna. (unhcr.org)

11:58 V Moskve vznikla nová vojenská jednotka, do ktorej sa hlásia žoldnieri so záujmom bojovať na Ukrajine. Jednotka je čiastočne financovaná z moskovského mestského rozpočtu a sami žoldnieri ju prezývajú sobjaninský pluk podľa starostu Moskvy Sergeja Sobjanina.

vojna, ukrajina Čítajte viac V Moskve vznikol sobjaninský pluk pre žoldnierov, ktorí chcú bojovať na Ukrajine

10:50 Ukrajinskí obrancovia odrazili ruský útok smerom na obce Dovhenke a Dolyna, ktoré sa nachádzajú blízko Slovianska na východe Ukrajiny. Vo svojej pravidelnej rannej správe o tom informoval ukrajinský generálny štáb. Ukrajinská vojenská rozviedka ohlásila oslobodenie piatich Ukrajincov pri osobitnej operácii v okupovanej Chersonskej oblasti. Podobné vyhlásenia bojujúcich strán nie je možné bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.

„V charkovskom smere udržuje nepriateľ zoskupenie síl Západného a Východného vojenského okruhu a hlavné úsilie sústredí na obranu,“ tvrdí velenie ukrajinskej armády. Ruské invázne jednotky podľa neho rovnako opäť ostreľovali druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov a ďalšie obce v regióne.

Ruské jednotky podľa ukrajinského štábu ostreľovali tiež okrem iného obce v okolí Kramatorska, Bachmutu alebo Avdijivky. Na niektorých miestach podľa velenia ukrajinských síl útočilo Rusko rovnako letecky alebo raketovými údermi.

10:45 Šéf samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DNR) Denis Pušilin v utorok podpísal dekrét, ktorý ruší moratórium na trest smrti. Informovalo o tom Rádio Slobodná Európa/ Rádio Sloboda. Proruskí separatisti na východe Ukrajiny nedávno odsúdili na najvyšší trest dvojicu britských občanov a jedného Maročana, ktorí bojovali v radoch ukrajinskej armády proti ruským jednotkám a silám neuznaných separatistických oblastí.

10:35 Vojna na Ukrajine a jej dôsledky pre energetickú a potravinovú bezpečnosť budú v stredu hlavnou témou rozhovorov šéfov diplomacie krajín skupiny Central 5 (C5). Na stretnutí v Budapešti sa s rezortnými partnermi z ďalších stredoeurópskych krajín zúčastní minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (nominant SaS). Ministri budú hovoriť aj o rozširovaní Európskej únie a o prioritách českého predsedníctva v Rade EÚ.

10:20 Rokovania s Ruskom v súčasnosti neprichádzajú do úvahy, uviedla nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v rozhovore pre nemecký magazín Stern.

„O čom môžete rokovať s niekým, kto nie je pripravený dohodnúť sa s Medzinárodným výborom Červeného kríža (MVČK) na evakuácii civilistov?“ spýtala sa Baerbocková.

Šéfka nemeckého rezortu diplomacie zároveň odmietla výzvu vplyvných nemeckých osobností, ktoré v otvorenom liste žiadajú rokovania o okamžitom prímerí na Ukrajine.

„Keby som bola Ukrajinka, považovala by som tento list za naivný, znepokojujúci a arogantný,“ uviedla Baerbocková.

„Aké právo má nemecký minister zahraničných vecí rozhodovať za Ukrajinu o tom, akej časti územia by sa mali vzdať a koľko miliónov ukrajinských občanov by sa malo podriadiť ruskej vláde?“ pokračovala.

10:09 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v utorok 2 447 osôb. Z toho bolo 648 mužov, 1 413 žien a 386 detí. O dočasné útočisko požiadalo 174 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za včerajší deň takmer 2 763 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu prekročilo viac ako 600-tisíc osôb, udelených bolo viac ako 85-tisíc dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali viac ako 353-tisíc osôb.

9:30 Záchranári vytiahli z trosiek obytnej budovy v meste Časiv Jar v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny zničenej víkendovým ruským útokom už 46 tiel. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.

Okrem spomenutého počtu obetí sa dosiaľ podarilo zachrániť deväť ľudí. Záchranná operácia pokračuje a záchranné služby odpratali zhruba 85 % sutín. V priebehu stredy záchranári pravdepodobne ukončia záchrannú akciu.

ukrajina, vojna, Časiv Jar Čítajte viac Ruiny a smrť. Medzi zabitými "nacionalistami" je i dieťa

9:15 Európska vesmírna agentúra (ESA) ukončuje spoluprácu s Ruskom na misii ExoMars, ktorá má na Mars dopraviť prieskumné vozidlo.

Rada členských krajín ESA rozhodla, že naďalej pretrvávajú okolnosti, ktoré viedli k pozastaveniu spolupráce s ruskou vesmírnou agentúrou Roskosmos. „V dôsledku toho ma rada poverila oficiálne ukončiť v súčasnosti pozastavenú spoluprácu s Roskosmosom na misiách ExoMars Rover a Surface Platform,“ napísal na Twitteri generálny riaditeľ ESA Josef Aschbacher.

8:28 Protiruská nálada na okupovanej Ukrajine viedla k viacerým útokom na ruských alebo Ruskom dosadených činiteľov okupačných úradov. Tieto útoky budú pravdepodobne čoraz častejšie, čo môže zvýšiť tlak na ruské jednotky. V stredu ráno na to vo svojej správe upozornilo s odvolaním sa na spravodajské informácie britské ministerstvo obrany.

Ruské vojenské jednotky na Ukrajine sa v najbližších dňoch pravdepodobne pokúsia o dobytie radu menších miest, vrátane Siversku v Doneckej a Dolyny v Ivanofrankivskej oblasti. Hlavnými cieľmi tejto fázy operácie zrejme zostávajú Sloviansk a Kramatorsk, píše ďalej Londýn.

8:00 Ruskí prokurátori v utorok vzniesli obvinenia voči ďalšiemu opozičnému politikovi Iľjovi Jašinovi, ktorý kritizoval ruskú vojnu na Ukrajine. Informoval o tom jeho právnik Vadim Prochorov.

Jašina mali prepustiť po tom, ako ho nedávno odsúdili na 15-dňové väzenie pre obvinenia z neposlušnosti voči polícii. Namiesto toho ho obvinili podľa nového zákona, podľa ktorého je šírenie nepravdivých informácií o armáde trestným činom a hrozí mu tresť odňatia slobody až na 15 rokov. Prokurátori v utorok večer prehľadali Jašinov moskovský byt.

Jašina koncom júna zadržali v mestskom parku v Moskve. Podľa polície chytil jedného dôstojníka za uniformu a urážal ho. Jašin povedal, že polícia k nemu pristúpila, keď sedel na lavičke s kamarátom, a bez vysvetlenia žiadala, aby išiel s nimi.

7:12 Litovský prezident Gitanas Nauseda povedal, že prerušenie ekonomických väzieb s Ruskom bol správny krok pre Vilnius vzhľadom na ruské „vydieranie“. Zároveň vyzval ostatné západné krajiny, aby nasledovali príklad Litvy.

„Jasne vidíte, že politika, ktorá bola bez akýchkoľvek ilúzií voči Rusku, fungovala oveľa lepšie ako takzvaná realistická politika, ktorá teraz spôsobuje veľké bolesti hlavy niektorým západným krajinám,“ povedal Nauseda pre litovskú verejnoprávnu televíziu LRT.

6:00 Rusko „nemá odvahu priznať“ porážku na Ukrajine, vyhlásil v noci na stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas svojho pravidelného večerného príhovoru. Zároveň varoval ruské sily, že nikde na ukrajinskom území nie sú v bezpečí.

Zelenskyj poukázal na to, že ruská armáda sa zjavne spolieha na starnúce zbrane a taktiku zo sovietskych čias, pričom uviedol, že jednota ukrajinského ľudu v kombinácii so silou ukrajinskej armády znamenajú „jasný“ výsledok vojny.

„Okupanti už veľmi dobre pocítili, čo je to moderné delostrelectvo a že nikde v našej krajine nebudú mať bezpečné tylo,“ uviedol ukrajinský prezident.

Podľa Zelenského ruské sily zistili, že operácie ukrajinských prieskumných jednotiek zamerané na ochranu vlasti sú silnejšie než akákoľvek ich „špeciálna operácia“. „Z odpočúvania ich rozhovorov vieme, že ruskí vojaci sa naozaj našich ozbrojených síl boja,“ uviedol Zelenskyj.

Podľa ukrajinského prezidenta ruské sily dosahujú nejaké výsledky len vďaka „bezodným zásobám starých sovietskych zbraní“. „Nemajú už strategickú silu a nechápu a nerozumejú tomu, čo robia v našej krajine. Nemajú tiež ani štipku odvahy na to, aby priznali porážku a stiahli svojich vojakov z ukrajinského územia,“ pokračoval ukrajinský prezident.

Zároveň uviedol, že Ukrajina bude schopná „sa ubrániť, obnoviť sa a zrealizovať ciele svojej zahraničnej politiky“.

5:55 Kyjev v utorok oznámil, že za posledné štyri dni preplávalo významným novosprístupneným kanálom v delte Dunaja už 16 nákladných lodí. Ukrajina tak vzbudila nádej, že sa jej aj napriek ruskej blokáde tamojších čiernomorských prístavov podarí zvýšiť export obilia, informuje agentúra Reuters.

„Za posledné štyri dni prešlo kanálom Bystre 16 lodí,“ uviedol námestník ukrajinského ministra infraštruktúry Jurij Vaskov. „Toto tempo plánujeme zachovať,“ dodal. Ministerstvo infraštruktúry ďalej priblížilo, že spomínaných 16 lodí aktuálne čaká na to, aby boli naložené ukrajinským obilím určeným na export na zahraničné trhy. Ďalších 90 lodí čaká podľa tohto rezortu na vstup do rumunského kanála Sulina, ktorý spája ukrajinské a rumunské prístavy na Dunaji s Čiernym morom. Vaskov uviedol, že kanál Sulina je momentálne schopný odbaviť denne len štyri lode, pričom podľa jeho slov by Kyjev potreboval dosiahnuť úroveň osem lodí denne.

Ukrajina podľa Vaskova aktuálne rokuje o možnom navýšení kapacity tohto kanála s rumunskými partnermi aj s predstaviteľmi Európskej komisie. Ak budú tieto rokovania úspešné, Kyjev očakáva, že sa nával lodí pred týmto kanálom podarí do týždňa odstrániť. Spoločne s kanálom Bystre by sa tak mesačný export ukrajinského obilia mohol zvýšiť až o 500.000 ton, dodal Vaskov.

Pred ruskou inváziou sa cez ukrajinské námorné prístavy vyvážalo približne až 80 percent ukrajinských poľnohospodárskych produktov určených na export, uviedlo ministerstvo infraštruktúry. Teraz, po ruskej blokáde ukrajinských čiernomorských prístavov, sa tieto plodiny vyvážajú z Ukrajiny výlučne cez dunajské prístavy alebo železnicami či cestami do susedných západných krajín.

© Autorské práva vyhradené

407 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine