141. deň: Plyn nebude v novom sankčnom balíčku proti Rusku. Môže ho zastaviť Putin

22:15 Európska únia vo štvrtok ostro odsúdila ruský raketový útok na ukrajinské mesto Vinnycia, pri ktorom prišlo o život najmenej 23 osôb vrátane troch detí. Útok označila za „zverstvo“. TASR správu prevzala od agentúr AP a AFP.

„Toto zverstvo vo Vinnycii je posledné z dlhej série brutálnych útokov namierených proti civilnému obyvateľstvu a infraštruktúre,“ uviedli vo vyhlásení vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell a eurokomisár pre krízový manažment Janez Lenarčič.

Predstavitelia EÚ dodali, že „trestné činy ruských jednotiek a ich politickými vodcov nesmú ostať nepotrestané“.

Útok na Vinnyciu odsúdil aj generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres, ktorý bol podľa vyhlásenia svojho hovorcu z tejto správy „zdesený“ a opätovne vyzval na „vyvodenie zodpovednosti za tieto násilnosti“.

20:08 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj žiada vytvorenie „osobitného tribunálu“ na vyšetrovanie ruskej invázie na Ukrajine. Zelenskyj to vo štvrtok povedal prostredníctvom telemostu účastníkom konferencie o vojnových zločinov na Ukrajine, ktorá sa konala v Haagu, informuje agentúra AFP.

„Existujúce justičné orgány nemôžu postaviť pred súd všetkých vinníkov. Preto je potrebný osobitný tribunál, aby sa zaberal zločinom ruskej agresie na Ukrajine… taký tribunál, ktorý zabezpečí spravodlivé a legitímne potrestanie tých, ktorí odštartovali túto sériu katastrof,“ povedal Zelenskyj na konferencii, ktorú zorganizovala holandská vláda, Európska komisia a Medzinárodný trestný súd (ICC).

Podľa ukrajinského prezidenta musia byť všetci ruskí vojnoví zločinci spravodlivo potrestaní.

Zelenskyj sa takto vyjadril niekoľko hodín po ruskom raketovom útoku na mesto Vinnycia v strednej časti Ukrajiny, ktorý si vyžiadal prinajmenšom 20 civilných obetí na životoch, vrátane detí.

18:57 Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak vyzval vo štvrtok poslancov, aby zriadili výbor, ktorý by monitoroval dodávky zbraní od západných spojencov. Týmto spôsobom by sa zaistila maximálna transparentnosť a zamedzilo by sa šíreniu nepravdivej ruskej propagandy. TASR informáciu prevzala z agentúry AFP.

Stalo sa tak po tom, ako EÚ vyjadrila obavy z možného pašovania zbraní z Ukrajiny, ktorých by sa mohli zmocniť skupiny organizovaného zločinu operujúce v Európe.

„Parlament ako zákonodarný orgán by sa mal podieľať na kontrole obrannej pomoci od spojencov. Naším cieľom je byť tak transparentní, ako to len umožňuje stanné právo,“ napísal šéf kancelárie prezidenta Volodymyra Zelenského na platforme Telegram.

Zároveň však zdôraznil, že všetky zbrane, ktoré západní spojenci dodali Ukrajine na boj proti ruskej agresii, sa „registrujú a posielajú priamo na front“.

Nový monitorovací výbor by mal zaistiť transparentnosť, ktorá je podľa Jermaka „najlepším receptom na ruské manipulácie a falošné tvrdenia“.

18:36 Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok podpísal balík nových zákonov, ktoré rozširujú definíciu „zahraničného agenta“ a zavádzajú tresty odňatia slobody za vyzývanie na činy, ohrozujúce národnú bezpečnosť. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Zákon o zahraničných agentoch, ktorý nadobudne účinnosť 1. decembra, zverejnila ruská vláda vo štvrtok. Podľa neho môže byť za zahraničného agenta označená akákoľvek osoba, ktorá je „pod vplyvom zahraničia“ alebo odtiaľ dostáva podporu – nielen finančnú, ako tomu bolo doposiaľ.

Označenie „zahraničný agent“, pripomínajúce "nepriateľa ľudu“ zo sovietskej éry, sa v posledných rokoch v Rusku používa najmä v súvislosti s kritikmi Kremľa, novinármi či ľudskoprávnymi aktivistami, obvinenými z vykonávania politickej činnosti financovanej zo zahraničia, konštatuje AFP.

Putin tiež podpísal zákon, ktorý zavádza tresty odňatia slobody až na sedem rokov za výzvy na činy namierené proti národnej bezpečnosti, ako aj zákon o založení vlasteneckého mládežníckeho hnutia, ktoré nápadne pripomína podobné organizácie z čias Sovietskeho zväzu, ako boli Mladí pionieri či Komsomol. Do nového hnutia, ktoré bude financovať štát, budú môcť vstúpiť deti od šesť rokov.

17:52 Proruskí separatisti v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny vo štvrtok oznámili, že v regióne plánujú ešte tento rok uskutočniť referendum o pripojení sa k Rusku. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„Referendum zorganizujeme tento rok na jeseň,“ uviedol predstaviteľ Moskvou dosadenej správy okupovanej časti Záporožskej oblasti Jevgenij Balickij na brífingu zorganizovanom ruským ministerstvom obrany, na ktorom sa zúčastnil aj reportér AFP. Dodal, že plebiscit bude „transparentný“.

„Chceme sa ako Záporožská oblasť pripojiť k Rusku,“ vyhlásil Balickij.

Chersonská a Záporožská oblasť na juhu Ukrajiny sa dostali pod kontrolu ruských jednotiek už počas prvých týždňov ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára.

16:10 Ruské okupačné sily si v okupovanom juhoukrajinskom meste Cherson zriadili sklad delostreleckej munície v miestnom činohernom divadle. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na správy ukrajinskej rozviedky na Telegrame.

„V noci z 11. na 12. júla sa uskutočnila vykládka nákladných áut v blízkosti divadla. V súčasnosti je v areáli divadla zvýšená ostraha, námestie a ulice okolo divadla sú hliadkované,“ uviedla rozviedka. (sita, pravda.com.ua)

16:05 Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (klub Sas) sa domnieva, že je nevyhnutné vyvodiť zodpovednosť za vojnové zločiny na Ukrajine. Na ministerskej konferencii, ktorú organizovala holandská vláda, Európska komisia a Medzinárodný trestný súd, sa ministerka spolu so zahraničnými kolegami venovala súčasnému dianiu na Ukrajine.

Jej cieľom bolo zvýšiť koordináciu za účelom posilnenia vyvodenia zodpovednosti za medzinárodné zločiny spáchané na Ukrajine. Účastníkom konferencie sa v záverečnom slove prihovoril ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky. (sita)

16:03 Ukrajina prerušuje diplomatické styky s Kórejskou ľudovodemokratickou republikou (KĽDR). Ako referuje ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí, Kyjiv tak urobil v nadväznosti na skutočnosť, že Pchjongjang uznal nezávislosť samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky.

„Toto rozhodnutie považujeme za pokus Pchjongjangu podkopať suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, hrubé porušenie Ústavy Ukrajiny, Charty OSN a základných noriem a princípov medzinárodného práva,“ uviedol vo vyhlásení ukrajinský rezort diplomacie.

„V reakcii na takýto nepriateľský čin Ukrajina oznamuje prerušenie diplomatických stykov s KĽDR,“ dodalo ministerstvo s tým, že politické a ekonomické styky s KĽDR už boli prerušené v dôsledku medzinárodných sankcií uvalených na túto ázijskú krajinu.

Podľa Ukrajiny rozhodnutie KĽDR viac vypovedá o „škodlivosti“ Ruska než o „škodlivosti“ Pchjongjangu. „Rusko už nemá vo svete spojencov, okrem krajín, ktoré sú od neho finančne a politicky závislé. Úroveň izolácie Ruskej federácie čoskoro dosiahne úroveň izolácie KĽDR,“ dodalo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí. (sita)

15:59 V snahe pokračovať vo vojnovom úsilí, ale vyhnúť sa všeobecnej mobilizácii, Rusko vyzvalo 85 oblastí vrátane okupovaného Sevastopoľa a Krymu, aby vytvorili „dobrovoľnícke prápory“. Ako na svojom webe uvádza Inštitút pre štúdium vojny (ISW), budúcich členov chcú motivovať prostredníctvom vysokých platov a výhod.

Každý región musí naverbovať aspoň jednu jednotku s dobrovoľníkmi, mužmi do 50 rokov, ktorí podpíšu šesťmesačné zmluvy. Tým ponúkajú platy 220-tisíc až 350-tisíc rubľov (v prepočte od 3 750 do 6 000 eur) a vstupný bonus 200-tisíc rubľov (zhruba 3 400 eur). Vďaka dobrovoľníckym práporom by mohla ruská armáda do konca augusta doplniť stavy o približne 34-tisíc nových vojakov, ak každá oblasť poskytne aspoň jeden prápor.

Rusko v doterajšom priebehu vojny na Ukrajine utrpelo ťažké personálne straty. Kremeľ o číslach neinformuje, no podľa Ukrajincov na ruskej strane padlo už takmer 38-tisíc vojakov. Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak pred niekoľkými dňami povedal, že straty ruskej armády predstavujú až 115-tisíc zabitých a zranených vojakov, pričom v rámci súkromných vojenských skupín prišlo o život ďalších 12-tisíc žoldnierov. (sita, understandingwar­.org)

15:40 Vývoj na donbaských frontoch pripomína pokoj pred búrkou. Prichádzajú však už temné predpovede: Nasledujú krvavé týždne s krutými bojmi o mestá aj novým Mariupolom.

Čítajte viac Vojna na Ukrajine: vyčerpaní boxeri a K.O. v nedohľadne

14:54 Na najmenej 20 stúpol vo štvrtok počet obetí ruského raketového útoku na mesto Vinnycia v strednej časti Ukrajiny. Zranenia utrpelo ďalších približne 90 ľudí, uviedli miestni predstavitelia.

Šéf ukrajinskej polície Ihor Klymenko povedal, že tri ruské rakety zasiahli kancelársku budovu a poškodili okolité obytné domy. Útok spôsobil obrovský požiar, ktorý sa rozšíril na parkovisko a zapálil vozidlá, dodal. Ruská ponorka v Čiernom mori vypálila na mesto riadené strely Kalibr a medzi mŕtvymi sú aj tri deti, napísal zástupca šéfa úradu ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko v aplikácii Telegram.

Podľa polície je niekoľko ľudí nezvestných. Gubernátor Vinnyckej oblasti Serhij Borzov uviedol, že ďalšie štyri rakety zostrelili nad oblasťou ukrajinské systémy protivzdušnej obrany. (tasr, ap)

14:22 Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová kritizovala vo štvrtok Spojené štáty a Britániu za to, že pomáhajú s výcvikom ukrajinských síl. Táto ich výpomoc je podľa nej súčasťou „hybridnej vojny“, ktorú krajiny NATO vedú proti Rusku.

Podľa Zacharovovej poskytol Washington Ukrajine inštruktorov, ktorí pomáhajú ukrajinským vojakom používať sofistikované americké salvové raketomety HIMARS. Tie majú dlhší dostrel a sú presnejšie než akékoľvek iné delostrelecké systémy.

„Ukrajinské sily používajú systémy HIMARS, ktoré dostali od Spojených štátov, všade,“ uviedla Zachorvová. Zároveň dodala, že USA posielajú „tajne“ na Ukrajinu inštruktorov, aby pomohli jej vojakom naučiť sa, ako používať a mieriť týmito novými zbraňami. V dôsledku toho podľa nej prichádza aj k útokom na civilné ciele v Ruskom ovládaných oblastiach Ukrajiny. Obe strany ukrajinského konfliktu pritom popierajú, že by útočili na civilistov alebo obytné štvrte.

Zacharovová okrem toho kritizovala aj rozhodnutie Británie priviezť na svoje územie tisíce príslušníkov ukrajinskej armády na výcvik zameraný na používanie zbraní. Táto iniciatíva Londýna, v rámci ktorej má v Británii v nasledujúcich mesiacoch absolvovať výcvik až 10-tisíc ukrajinských vojakov, je podľa hovorkyne súčasťou „hybridnej vojny“ Západu proti Rusku.

Spojené štáty predtým uviedli, že na Ukrajine bude najneskôr v polovici júla v prevádzke osem systémov HIMARS. Vojenskí analytici sa pritom domnievajú, že tieto nové zbrane môžu priniesť vo vojne prelom. Kyjev už uviedol, že ich už ukrajinská armáda použila na zničenie niekoľkých ruských muničných skladov na východe Ukrajiny. (reuters, tasr)

14:12 Obyvatelia Švajčiarska v dôsledku ruskej ofenzívy na Ukrajine čoraz viac schvaľujú nadviazanie užšej bezpečnostnej spolupráce s NATO a Európskou úniou. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý zverejnili tamojšia vojenská akadémia a centrum bezpečnostných štúdií, ktoré sú napojené na Švajčiarsky federálny technologický inštitút v Zürichu.

Čítajte viac Prieskum: Švajčiari pre vojnu na Ukrajine podporujú zbližovanie s NATO a EÚ

13:26 Británia poskytne Ukrajine 2,5 milióna libier na pomoc pri vyšetrovaní vojnových zločinov, oznámila vo štvrtok britská vláda. Tieto financie budú použité na pomoc ukrajinskej generálnej prokuratúre pri vyšetrovaní vojnových zločinov súvisiacich s rusko-ukrajinským konfliktom.

„Teší ma, že odborné znalosti a finančné prostriedky Spojeného kráľovstva pomôžu generálnej prokuratúre odhaliť tieto zločiny a prinútia ich páchateľov niesť zodpovednosť,“ uviedla britská veľvyslankyňa na Ukrajine Melinda Simmonsová.

Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová minulý týždeň oznámila, že jej úrad vyšetruje už viac než 21-tisíc podozrení z vojnových zločinov a zo zločinov agresie spáchaných Ruskom od začiatku invázie.

Podľa jej slov pribúda každý deň 200–300 nových podozrení z vojnových zločinov spáchaných na ukrajinskom území ruskými okupačnými silami. Rusko všetky obvinenia z vojnových zločinov popiera. (news.sky.com, tas­r)

13:21 Sankcie uvalené na Rusko nemajú vplyv na vojnu na Ukrajine, vyhlásil v rozhovore pre štvrtkové vydanie rakúskeho denníka Kurier hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács.

Čítajte viac Hovorca maďarskej vlády: Sankcie voči Rusku nemajú vplyv na vojnu na Ukrajine

12:35 Najmenej 12 ľudí vrátane jedného dieťaťa zahynulo a 25 ďalších osôb utrpelo zranenia pri štvrtkovom ruskom raketovom útoku na mesto Vinnycia v strednej časti Ukrajiny. Uviedla to Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS).

Šéf ukrajinskej polície Ihor Klymenko povedal, že tri ruské rakety zasiahli kancelársku budovu a poškodili okolité obytné domy. Útok spôsobil obrovský požiar, ktorý sa rozšíril na parkovisko a zapálil vozidlá, dodal. „Sú tam zranení a mŕtvi, medzi nimi aj malé dieťa,“ napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram.

„Rusko každý deň útočí na civilistov, zabíja ukrajinské deti a mieri svoje rakety na civilné objekty… Čo je to, ak nie otvorený akt terorizmu?“ pokračoval. Ruské ministerstvo obrany sa k útoku doposiaľ nevyjadrilo. Moskva však už viackrát poprela, že by pri „špeciálnej vojenskej operácii“ na Ukrajine útočila na civilné ciele. (reuters, tasr)

12:30 Ruská vojenská agresia voči Ukrajine negatívne ovplyvňuje hospodárstvo EÚ a v porovnaní s jarnou prognózou ho smeruje na cestu nižšieho rastu a vyššej inflácie. Hospodárstvo EÚ zaznamená v roku 2022 rast na úrovni 2,7 % a v roku 2023 na úrovni 1,5 %.

V eurozóne sa očakáva rast na úrovni 2,6 % v roku 2022, pričom v roku 2023 sa predpokladá jeho spomalenie na 1,4 %. Uvádza sa to v letných hospodárskych prognózach, ktoré vo štvrtok predstavila Európska komisia. (tasr)

12:26 Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vyjadrila vo štvrtok znepokojenie v súvislosti s údajným krutým zaobchádzaním s Ukrajincami v tzv. filtračných centrách, ktoré zakladá na Ukrajine Rusko. „Existujú správy, ktoré naznačujú, že ľudia sú v takýchto strediskách vystavení tvrdým výsluchom a ponižujúcim telesným prehliadkam,“ uviedla OBSE v 115-stranovej správe, do ktorej nahliadla agentúra AFP.

V správe sa ďalej uvádza, že ľudia, ktorí kolaborujú s Kyjevom, „často jednoducho zmiznú“, pričom niektorí z nich sú údajne prevezení na ruskom ovládané územia, kde sú zadržiavaní alebo dokonca aj zabíjaní. Počas konfliktu na Ukrajine sú tiež opakovane dokumentované správy o zabíjaní, znásilňovaní, únosoch a masových deportáciách civilistov, píše sa v správe OBSE.

Táto správa bolo zhotovená na základe misie troch odborníkov vymenovaných organizáciou OBSE, ktorí od 1. apríla do 25. júna pokrývali vojnu na Ukrajine. Išlo o druhú takúto misiu OBSE, prvá sa uskutočnila medzi 24. februárom a 1. aprílom. Už počas prvej misie OBSE pozorovala „jasný model porušovania medzinárodného humanitárneho práva“. (tasr, afp)

10:50 Ruské sily vstúpili do mesta Siversk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, píšu ruské médiá. Tie citovali v stredu námestníka ministra vnútra samozvanej Luhanskej ľudovej republiky Vitalija Kiseľova, ktorý uviedol, že mesto Siversk by mohlo padnúť v priebehu niekoľkých dní. Britský Guardian však upozorňuje, že nie je jasné, na základe čoho k tomuto záveru prišiel.

10:34 Nielen v Maďarsku, ale aj na Slovensku zaznieva názor, že sankcie proti Rusku predlžujú vojnu na Ukrajine. Sankcie však podľa slovenského ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka nepredlžujú vojnu, ale existenciu Ukrajiny.

Čítajte viac Korčok: Ak prestane Rusko bojovať na Ukrajine, bude koniec vojny

10:10 Maďarský minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky nariadil zvýšiť pripravenosť maďarských ozbrojených síl. Šéf rezortu v stredu na Facebooku uviedol, že Maďarsko čelí mimoriadnym bezpečnostným výzvam. Ako príklad uviedol pretrvávajúcu vojnu v susednej krajine a tlak ilegálnej migrácie na južné hranice Maďarska a dodal, že všetci v Európe reagujú.

V nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch budú vojská cvičiť vo väčších jednotkách na viacerých miestach krajiny, pričom cvičenia budú intenzívnejšie a bude povolaných viac záložníkov.

10:00 Hraničnými priechodmi s Ukrajinou prešlo v stredu na Slovensko 3 240 ľudí. Z toho bolo 752 mužov, 1 927 žien a 561 detí. O dočasné útočisko požiadalo 159 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 3 118 osôb.

9:52 Ruské invázne sily nedosiahli vo východoukrajinskom regióne Donbas za posledných 72 hodín „nijaký výrazný územný postup“. V pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine to vo štvrtok uviedlo britské ministerstvo obrany.

„Ruské sily pokračujú v Donbase v delostreleckých útokoch na širokom fronte, po ktorých v niektorých oblastiach podnikajú prieskumné útoky s malým počtom jednotiek,“ napísal britský rezort obrany. Za posledných 72 hodín však v tomto regióne významne nepokročili, dodal.

Dôvodom sú starnúce sovietske vozidlá, zbrane a taktika ruskej armády, s ktorými dokáže výrazne postupovať iba v prípade, že ich používa vo veľkom množstve – to však Rusko momentálne nedokáže zrealizovať, pokračovalo britské ministerstvo obrany.

Vyhliadky na rozhovory o ukončení konfliktu zostávajú podľa Británie nízke aj napriek stredajším istanbulským rokovaniam o obnovení vývozu obilia z ukrajinských prístavov a nedávnym výmenám zajatcov. (tasr, theguardian.com)

9:20 Ruská invázia na Ukrajinu sa začala 24. februára zároveň zo štyroch smerov, z ktorých jeden zahŕňal bieloruské územie. Očakávalo sa, že onedlho potom sa bieloruskí vojaci priamo zapoja do vojny. Štyri mesiace od začiatku konfliktu však vyslanie svojich jednotiek do vojny bieloruský vodca Alexander Lukašenko aj naďalej odkladá, píše denník The Kyiv Independent.

Čítajte viac The Kyiv Independent: Má Lukašenko kapacitu a vôľu zapojiť sa do vojny na Ukrajine?

9:10 Na 48 stúpol počet obetí sobotňajšieho raketového útoku na bytový dom v meste Časiv Jar na východe Ukrajiny. Oznámila to Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS). „(Počas záchrannej operácie) v päťposchodovej obytnej budove v meste Časiv Jar bolo nájdené telo mŕtveho človeka. Dosiaľ tak bolo nájdených 48 tiel zahynutých osôb vrátane jedného dieťaťa,“ uviedla DSNS s tým, že z trosiek sa podarilo zachrániť deväť ľudí.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom nočnom príhovore uviedol, že v meste po útoku pokračovalo odpratávanie sutín. „Bol to jeden z najbrutálnejších ruských útokov počas celej vojny – toľko obetí… Vyjadrujem úprimnú sústrasť príbuzným a priateľom obetí,“ dodal.

Čítajte viac Ruiny a smrť. Medzi zabitými "nacionalistami" je i dieťa

9:01 Dve lietadlá ruskej armády sa v stredu snažili zasiahnuť strategický ukrajinský ostrov v Čiernom mori, ale neboli úspešné, keďže ich bomby dopadli do mora. Uviedlo to južné operačné veliteľstvo ukrajinskej armády. „Pár vojenských lietadiel Su-27 sa snažil bombardovať Hadí ostrov, bomby spadli do mora neďaleko ostrova," dodal poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko. (sita)

8:30 Vstup Ukrajiny do Európskej únie podporuje 58 percent Čechov, viac ako štvrtina je proti. Vyplýva to z prieskumu, ktorý od konca marca do začiatku mája uskutočnilo Centrum pre výskum verejnej mienky. V otázke zapojenia Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie (NATO) je však česká spoločnosť značne rozdelená. Za vstup Kyjeva do NATO je 41 percent občanov ČR, rovnaké percento s tým nesúhlasí.

Čítajte viac Väčšina Čechov súhlasí s prijatím Ukrajiny do Európskej únie

6:40 Česká polícia aktuálne rieši niekoľko stoviek oznámení, ktoré majú súvislosť s vojnou na Ukrajine. Spravodajskému webovému portálu iROZHLAS.cz to v stredu potvrdil tlačový hovorca Policajného prezídia ČR David Schön.

Podľa neho polícia začala úkony trestného konania už v 217 prípadoch. Zhruba tretina z nich patrí do kategórie schvaľovania invázie, zatiaľ čo oznámenie o údajnom nútení ukrajinských žien k prostitúcii sa podľa polície ukázalo ako nedôvodné.

Polícia naďalej rieši oznámenia na prípady schvaľovania ruskej invázie na Ukrajinu. O možnostiach stíhania informovalo dva dni po začiatku vojny Najvyššie štátne zastupiteľstvo­. (tasr)

6:00 Európska únia pripravuje siedmy balíček sankcií proti Moskve, už teraz je ale jasné, že jeho súčasťou nebude obmedzenie dodávok ruského plynu. Agentúre Reuters to v stredu povedal český premiér Petr Fiala, ktorý ako dôvod uviedol skutočnosť, že mnoho členských krajín európskeho bloku je zatiaľ na ruskom plyne závislé. Česko v tomto polroku Európskej únii predsedá.

Podľa Fialu sa predpokladá, že siedmy balíček bude obsahovať zákaz dovozu zlata z Ruska, rozšíri zoznam položiek s dvojakým použitím, ktoré je zakázané do Ruska dovážať, a bude obsahovať aj ďalšie sankcie zamerané na jednotlivcov. Európska komisia by mala balíček predložiť zhruba v polovici júla a členské štáty by ho mohli schváliť hneď potom, uviedol Fiala.

„Čo je určite problematické, je zapájať do sankcií energie, a to z toho dôvodu, že musí platiť pravidlo, že tie sankcie musia mať väčší dopad na Rusko ako na krajiny, ktoré tie sankcie uvaľujú,“ povedal český premiér.

Čítajte viac Plyn už na Slovensko skoro neprúdi. SPP tvrdí, že dodávky poklesli o 70 percent

Podľa Fialu nie je šanca, že by bol do sankcií zahrnutý aj plyn. „Myslím si, že by ani nemal byť, z toho dôvodu, že mnoho krajín je zatiaľ od ruského plynu závislých,“ uviedol. „My budeme robiť všetko preto, aby sme sa tej závislosti čo najrýchlejšie zbavili, ale nebude to túto zimu,“ dodal.

Pred inváziou Moskvy na Ukrajinu bola EÚ celkovo závislá na dodávkach plynu z Ruska zo 40 percent.

Prvých šesť sankčných balíkov okrem iného zahŕňalo zmrazenie majetku, zákaz vydávania víz ruským oligarchom a úradníkom, kontrolu vývozu, zmrazenie aktív ruskej centrálnej banky, vyradenie bánk zo systému finančných transakcií v medzinárodnom platobnom styku SWIFT a zákaz dovozu ruského uhlia a ropy s určitými výnimkami. Dovozu plynu sa však sankcie netýkali, a to ani napriek početným výzvam Ukrajiny na uvalenie embarga.

Najnovšie sankcie sa pripravujú v súvislosti s rastúcimi obavami v Európe, že by Rusko mohlo predĺžiť plánovanú údržbu kľúčového plynovodu Nord Stream 1, ktorá začala 11. júla a má trvať desať dní. Ak by Moskva údržbu predĺžila, obmedzilo by to dodávky plynu do Európy a narušilo plány únijných krajín na doplnenie zásob na zimu, čo by ich mohlo uvrhnúť do energetickej krízy.

Fiala uviedol, že Európa musí byť pripravená na možnosť, že sa toky z plynovodu Nord Stream 1 neobnovia, a hľadať alternatívne zdroje dodávok plynu, ako je LNG. Tiež by mala byť pripravená zdieľať dodávky medzi členskými štátmi.

Ďalšou myšlienkou, ktorú Fiala podporuje, by bolo začatie spoločných nákupov plynu v Európe; premiér ale varoval, že to je technicky aj administratívne ťažké. „Nechcem byť príliš optimistický,“ odpovedal na otázku, či by sa spoločné nákupy mohli začať už tento rok, a dodal, že ministri energetiky EÚ budú o návrhu rokovať na mimoriadnom zasadnutí 26. júla.