Keď Vladimir Putin pred troma mesiacmi presunul ťažisko vojny na východ Ukrajiny, spravil to deprimovaný neúspechom svojho počiatočného útoku na ukrajinské hlavné mesto, Zúfalo túžil po úspechu, ktorý by mu zachránil tvár pred národom, píše CNN.
Tretie vojnové dejstvo
Potom, čo ruská armáda konečne obsadila Lysyčansk, to vyzeralo, že Putin je na polceste k dosiahnutiu tohto cieľa. Vojna sa však medzitým dostáva na novú krvavú križovatku a armády na oboch stranách frontovej línie sa pripravujú na tretie vojnové dejstvo, ktoré by mohlo zvrátiť doterajšiu bilanciu konfliktu.
„Obe armády utrpeli v posledných mesiacoch ťažké straty a sú úplne vyčerpané,“ opisuje situáciu Justin Bronk , vedúci výskumný pracovník britského vojenského think-tanku RUSI.
Aký je ďalší Putinov krok? Logicky: prielom v Doneckej oblasti. V prípade úspechu by to znamenalo, že Rusko by sa zmocnilo Donbasu a spojilo sa so separatistami, ktorých podporovalo od roku 2014. Kremeľ už od začiatku invázie zdôrazňoval, že ide o jeden z najdôležitejších cieľov „špeciálnej operácie“.
Údery v tyle, pauza na fronte
Kedy a ako sa tak stane, však nie je jasné. Kým Kremeľ pokračuje v intenzívnych raketových útokoch v hlbokom ukrajinskom tyle, ako bol ten vo štvrtok na mesto Vinnycia, kde zahynulo vyše dvadsať ľudí a ďalších asi sto utrpelo zranenia, na druhej strane ruské pozemné jednotky sú už od konca minulého týždňa uprostred operačnej pauzy, ako tvrdí Americký inštitút pre vojnové štúdie. Cieľ prestávky? Predovšetkým oddych a preskupenie síl.
Takáto situácia v teréne by mohla poskytnúť Ukrajincom čas na prípravu obrany tých častí Doneckej oblasti, ktoré sú stále pod ich kontrolou. Ide predovšetkým o priemyselný pás, ktorý sa tiahne južne od mesta Sloviansk.
Keď sa ruské pozemné sily opäť plne zapoja do bojov, vojna v tomto smere by mohla rozhodnúť o budúcnosti centrálnych regiónov Ukrajiny. Tí, ktorí sú oboznámení so situáciou v teréne, tvrdia, že výsledok týchto bojov výrazne ovplyvní konečný výsledok vojny.
Lekcia z prvej fázy
Posledné tri mesiace tvrdej a vyčerpávajúcej vojny v Luhanskej oblasti nepripomínali počiatočné dni ruskej invázie. Pre ne boli príznačné rozptýlené útoky zo severu, východu a západu, ktoré nakoniec vyústili do neúspešného pokusu o dobytie Kyjeva a ďalších ukrajinských miest.
Kremeľ sa poučil. Svoje úsilie presmeroval na kľúčovú cestu z Luhanska do Donecka a sústredili väčšinu svojich zdrojov na túto líniu.
„V druhej fáze tejto vojny sa Rusko vrátilo k základom,“ povedal pre CNN Max Bergmann, riaditeľ európskeho programu v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie .
Toto rozhodnutie Kremľa malo za následok pomalý, ale stabilný pokrok. Rusko tým využilo svoje prednosti v zbraniach a palebnej sile, čím postupne odhalilo všetky limity ukrajinského arzenálu.
„V prvom kole vojny Ukrajina zasadila súperovi knokaut. V druhom kole Rusko vyhralo na body,“ zdôrazňuje Bergmann v hodnotení úvodných etáp vojny.
Tri mesiace vojny a krviprelievania si však vyžiadali daň na oboch armádach a dobytím Luhanskej oblasti sa obe dostali do bodu zlomu.
„Ruské sily sa budú pravdepodobne naďalej obmedzovať na útočné akcie menšieho rozsahu. Paralelne budú obnovovať sily a vytvárať podmienky pre výraznejšiu ofenzívu v najbližších týždňoch či mesiacoch,“ predpokladá Inštitút pre vojnové štúdie.
Spomalené tempo
Ako vyzerajú tieto útočné akcie menšieho rozsahu? Ukrajinci informovali, že ruská armáda za 24 hodín zaútočila na približne 40 dedín a menších miest, čím uznali „čiastočný úspech“ Rusov na jednom fronte pri meste Bachmut. Tempo ruských územných ziskov sa ale minulý týždeň po ich prevzatí celej Luhanskej oblasti spomalilo.
Podobne hodnotí situáciu aj britské ministerstvo obrany. Vo svojej analýze zo štvrtka konštatuje, že ruské invázne sily nedosiahli v Donbase za posledné tri dni „nijaký výrazný územný postup“.
„Ruské sily pokračujú v Donbase v delostreleckých útokoch na širokom fronte, po ktorých v niektorých oblastiach podnikajú prieskumné útoky s malým počtom jednotiek,“ napísal britský rezort obrany. „Za posledných 72 hodín však v tomto regióne významne nepokročili,“ dodal.
Dôvodom sú podľa analýzy britského ministerstva starnúce sovietske vozidlá, zbrane a taktika ruskej armády, s ktorými dokáže výrazne postupovať iba v prípade, že ich používa vo veľkom množstve. „To však Rusko momentálne nedokáže uskutočniť,“ dodáva.
Tento druh čiastočného pokoja evidentne vyhovuje Rusom aj Ukrajincom. Vyčerpané ruské sily potrebujú obnovu a Ukrajinci sa okrem iného musia zoznámiť s vojnovou logistikou, ktorú posiela Západ.
„Ruské jednotky, ktoré bojovali o Severodoneck a Lysyčansk, veľmi pravdepodobne potrebujú značné obdobie odpočinku a výcviku, kým obnovia veľké útočné operácie,“ uviedol Inštitút pre vojnové štúdie.
Nové ohnisko bojov
Očakávaný postup ruských vojsk povedie cez predĺžený koridor, ktorým prešli Luhanskou oblasťou. Pokračovať ním budú chcieť v Doneckej oblasti, kde bude ich úlohou vyčerpať a likvidovať ukrajinské jednotky. Ak by celý Donbas pripadol Moskve, bolo by to pre ňu symbolické víťazstvo, pre Putina ideologicky obzvlášť dôležité, odkedy vo februári tvrdil, že na Donbase sú „prenasledovaní rusky hovoriaci ľudia“ a že samotný región je „duchovne a kultúrne“ spojený s Ruskom.
Keď sa ohnisko vojny presunie z Luhanskej oblasti do zvyšku Kyjevom kontrolovaného Donbasu, bude to ďalší krvavý a krutý boj. Mestá, na ktoré čaká toto peklo, sú už na dohľad.
„Sú dva názvy, ktoré sa, žiaľ, v ďalšej fáze bojov stanú veľmi známymi – mestá Sloviansk a Kramatorsk na severe Doneckej oblasti. Budú novým Severodoneckom a Mariupolom,“ vysvetlil pre CNN Samir Puri , analytik Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie.
Tieto mestá sa mesiace pripravovali na to, aby sa stali novými ohniskami vojny; z východu a juhu sú teraz obklopené územím kontrolovaným Rusmi. Ich dobytie by bolo pre Kremeľ veľkým víťazstvom. Ukrajinci sa však na rýchly ústup nechystajú.
„Chcú Rusom túto vojnu čo najviac sťažiť a predĺžiť. Veď tak sa bojuje od začiatku. Bojuje sa o každý centimeter územia, a keď si myslia, že je takticky múdre ustúpiť, ustúpia, ale veľmi pomaly,“ hovorí Puri . Na druhej strane Rusi dúfajú, že vytrvalosťou zničia odpor Ukrajincov.
Chersonská protiofenzíva
Treba však počítať aj so vzplanutím bojov v iných regiónoch, čo by určite narušilo hlavné ciele Ruska na Donbase. Ukrajina sa už začala zameriavať na ruské veliteľské stanovištia a muničné sklady. Tento týždeň v meste Nova Kachovka v Chersonskej oblasti podnikla jeden z doteraz najväčších útokov na územie pod ruskou okupáciou.
Rusi v prvých dňoch invázie obsadili Cherson. Ak by sa Ukrajincom podarilo znovu dobyť región pri ústí Dnepra do Čierneho mora, prerušili by ruské zásobovacie línie a aj ich pozemný most s Krymom. Ďalším bonusom pre Ukrajincov by bol pokles morálky ruskej armády.
Vojna trvá už takmer päť mesiacov a priebeh ďalšej fázy bude závisieť aj od dostupnej palebnej sily a zbraní, ktorými disponujú unavené armády na frontových líniách. Niektorí analytici predpokladajú, že častejšie používanie starších, menej presných rakiet, ako je KH-22, naznačuje, že ruské zásoby sa vyčerpávajú. Na bojisko už priviezli aj tanky zo sovietskej éry. Ukrajina na druhej strane čelí opačnému problému. Západ posiela obrovské množstvá zbraní, no tieto zásielky z pochopiteľných dôvodov prinášajú aj nové starosti.
Kým sa zbraň dostane na bojisko – a tento proces si tiež vyžaduje veľmi zložitý dodávateľský reťazec – musia sa vojaci naučiť, ako ju používať. Je to skutočná logistická nočná mora.
V niektorých prípadoch si táto zložitá situácia vyžaduje špeciálne testovacie miesta v zahraničí. Britská armáda napríklad v posledných týždňoch cvičí stovky ukrajinských vojakov v južnom Anglicku. Nemci zase plánujú naučiť ukrajinských vojakov používať raketový systém Mars II.
Dokedy sa vojna pretiahne?
Ak sa v Donecku zopakuje tempo postupu Ruska cez Luhanskú oblasť, vojna sa môže pretiahnuť nielen do jesene, ale až do zimy. Aké to môže mať dlhodobé dôsledky?
Pre začiatok treba priznať, že nie je isté, či by Putin zastavil svoju inváziu, keby zabral celý Donbas.
„Ak Rusi dokážu dosiahnuť pôvodne stanovené ciele, pokúsia sa dosiahnuť ešte viac,“ hovorí Bergmann. Putin by sa napríklad mohol posunúť k brehom rieky Dneper, ktorá pretína Ukrajinu zo severu na juh. Rozhodne by to bol krok, ktorý by vydesil Západ, z dlhodobého hľadiska predĺžil vojnu a jasne by naznačil, že Rusi sa snažia ovládnuť polovicu Ukrajiny.
Treba tiež vziať do úvahy, že ak sa vojna pretiahne do budúceho roka, ekonomické faktory budú čoraz dôležitejšie. Ruskú ekonomiku zasiahli tvrdé sankcie, no v rámci pomoci Ukrajine netreba zabúdať, že Západ sa čoraz ťažšie vyrovnáva s rastúcou infláciou. Nebolo by zvlášť prekvapujúce, keby v tomto zmysle západné mocnosti hľadali záchranné lano v mierových rokovaniach. Viacerí západní spojenci v posledných týždňoch opätovne zdôrazňovali potrebu rokovať o riešení v záujme ukončenia vojny.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tiež minulý mesiac povedal lídrom G7, že zámerom je ukončiť vojnu do niekoľkých mesiacov, a nie rokov. Nakoľko je to realistické, to závisí od množstva ťažko ovplyvniteľných faktorov.
Aj podľa najnovšej analýzy britského rezortu obrany „vyhliadky na rozhovory o ukončení konfliktu zostávajú nízke, a to aj napriek stredajším istanbulským rokovaniam o obnovení vývozu obilia z ukrajinských prístavov a nedávnym výmenám zajatcov“.
Jedna vec je však istá: najbližšie týždne na východe Ukrajiny do značnej miery určia budúcnosť najväčšej pozemnej vojny v Európe za posledných 70 rokov.