Európska komisia v roku 2002 po dlhých rokoch sporov rozhodla, že syr sa môže nazývať feta, iba ak sa vyrába v konkrétnych častiach Grécka. Dostal tak rovnakú ochranu miesta pôvodu, akej sa teší napríklad francúzske šampanské či skalický trdelník.
Rozhodnutie na Súdnom dvore EÚ napadli Dánsko – druhý najväčší výrobca „fety“ po Grécku – a Nemecko, ale neuspeli. Súd neprijal ich argument, že feta je všeobecný názov pre syr, ktorý robí špecifickým technológia výroby, a nie geografický pôvod. Napriek rozhodnutiu súdu z roku 2005 dánski farmári naďalej označovali svoje exportné výrobky ako feta.
Európska komisia sa preto znovu obrátila na súd, v čom ju podporilo aj Grécko. „Tým, že Dánsko neprestalo používať označenie feta pre syr určený na vývoz do tretích krajín, nesplnilo si povinnosti vyplývajúce z práva EÚ,“ uviedol súd vo svojom rozhodnutí.
Dánsko malo podľa súdu prestať používať toto označenie, preto mu nariadil, aby tak urýchlene urobilo. V opačnom prípade sa môže Európska komisia znova obrátiť na súd a žiadať finančnú náhradu škody. Súd však uviedol, že Dánsko v tomto prípade plne spolupracovalo.