Covid, ruská vojna, kríza. Čaká svet vlna protestov ako na Srí Lanke?

"Pre krízy, v ktorých sa nachádzame, budeme svedkami ďalších protestov po svete,“ povedal pre Pravdu Ashok Swain, profesor a šéf Katedry pre výskum mieru a konfliktov na Uppsalskej univerzite. Ako vníma expert veľké protesty na Srí Lanke, kde demonštranti prinútili na útek prezidenta krajiny? Štát v južnej Ázii čelí viacerým krízam, ľudia majú problém s prístupom k základným potravinám či k energiám. Prispela k tomu aj ruská vojna proti Ukrajine?

, 16.07.2022 06:00
Srí Lanka Foto: ,
Protestujúci na Srí Lanke oslavujú správu, že prezident Gotábaja Rádžapakše rezignoval.
debata (104)

Aké sú hlavné dôvody ekonomického a politického kolapsu na Srí Lanke?

Vývoj na Srí Lanke minimálne od roku 2009 vyzeral ako úspešný príbeh. Krajina mala pomerne vysoký index ľudského rozvoja (vypracovala ho OSN a porovnáva chudobu, gramotnosť, vzdelanie, priemernú dĺžku života, pôrodnosť a ďalšie faktory, pozn. red.). V 60. rokoch minulého storočia bola na tom Srí Lanka ekonomicky tak dobre ako Singapur. Krajinu však pohltil spor medzi tamilskou menšinou a sinhálskou väčšinou. Bol to jeden z najvážnejších násilných etnických konfliktov, akých sme boli vo svete svedkami. V roku 2009 bol prezidentom krajiny Mahinda Rádžapakše, ktorého brat Gotábaja ako hlava štátu práve utiekol zo Srí Lanky. Pred viac ako desiatimi rokmi sa podarilo vláde násilne potlačiť odpor Tamilov a Tigrov oslobodenia tamilského Ílamu, ktorých líder Velupillai Prabhakaran mal za sebou zlú históriu. Mahinda sa stal miláčikom národa, najmä sinhálskej väčšiny, a krajinu otvoril svetu. Bol to však vynútený mier.

Srílanská vláda čelila a čelí obvineniam, že pri boji s tamilskými teroristami masívne porušovala ľudské práva.

To, čo sa dialo, by som nazval až vojnovými zločinmi, ktorými sa však nikto nezaoberal. Krajina sa tešila z toho, že zavládol pokoj a Srí Lanka sa začala rozvíjať a ekonomicky sa jej darilo oveľa lepšie ako iným štátom v južnej Ázii.

Čo sa teda stalo?

Pri ekonomickom kolapse ekonomiky Srí Lanky sa mnohí pozerajú na zahraničný dlh krajiny, najmä na čínsky. Zameriavajú sa na to najmä západní a niektorí indickí novinári. No čínsky zahraničný dlh Srí Lanky je len na úrovni 10 až 14 percent celkového zadlženia krajiny. Problémy spôsobilo niekoľko vnútorných a vonkajších faktorov. Z domáceho hľadiska môžeme začať zlým politickým vedením. Po roku 2009 na Srí Lanku začalo prúdiť veľa peňazí do takzvaného budovania postkonfliktnej infraštruktúry. Boli to masívne projekty, ktoré však neslúžili rozvoju ekonomiky, ale ich existencia bola viac založená na politických rozhodnutiach. Celá rodina Rádžapakšeovcov prebrala moc. Ovládli prezidentský aj premiérsky úrad a rozvetvené príbuzenstvo získalo ďalšie posty.

Založili si rodinný biznis?

Dá sa to tak povedať. A nikto ich nekontroloval, no ľudia ich volili. Pripomeniem ešte jeden faktor, o ktorom sa hovorí. V roku 2021 sa prezident Gotábaja Rádžapakše a jeho rodina rozhodli, že krajina prejde na organické poľnohospodárstvo, že nebude používať umelé hnojivá dovážané zo zahraničia.

Tento faktor rieši najmä politická pravica, podľa ktorej to bol najväčší problém Srí Lanky, a že je to varovanie pred ekologickými politikami. Čo si o tom myslíte?

Je to nezmyselné tvrdenie. Nie je to tak, že pre túto politiku ekonomika Srí Lanky kolabuje. Faktom je, že produkcia potravín a ryže sa znížila o 20 percent. Ale samotná myšlienka organického poľnohospodárstva nie je zlá. Len musí existovať plán, ako sa k nemu postupne dopracovať. Nedá sa to urobiť zo dňa na deň. Bol to megalomanský prístup. Ekologické poľnohospodárstvo kritizujú veľkí farmári, ale v skutočnosti rozhodnutie ani nemalo tak veľa spoločné so zelenou ekonomikou. Vláde išlo o to, aby nemusela nakupovať umelé hnojivá z cudziny, teda aby ušetrila rezervy v zahraničnej mene.

Aké sú vonkajšie faktory, ktoré sa podieľajú na kríze?

V roku 2019 na Veľkú noc spáchali islamistickí militanti niekoľko útokov, pri ktorých zahynulo viac ako 250 ľudí. Malo to veľký vplyv na turizmus, od ktorého je Srí Lanka do nemalej miery závislá, veď návštevníci do ekonomiky prispievali až piatimi miliardami dolárov. Pre krajinu s 22 miliónmi obyvateľov je to zásadná vec. Ekonomické problémy spôsobili, že srílanská vláda začala byť ešte islamofóbnejšia ako predtým. Potom prišiel covid, čo bola ďalšia rana pre turizmus, a vláda musela míňať viac peňazí. Okrem toho pandémia prehĺbila rozdiely v spoločnosti. Aj inde sme v tomto období videli, ako sa terčom politických útokov stali menšiny.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken pred niekoľkými dňami povedal, že ruská blokáda ukrajinského obilia sa mohla podieľať na srílanských nepokojoch. Súhlasíte s ním?

Určite to do istej miery platí. Ale nemyslím si, že by Blinken povedal, že to bol jediný faktor. Ruská agresia proti Ukrajine prispela k tomu, že sa výrazne zvýšili ceny ropy a plynu. Srí Lanka aj dováža mnohé veci z Ruska a Ukrajiny. Mnohé krajiny sú vo veľmi zlej ekonomickej situácii. Usilovali sa zotaviť po pandémii a teraz čelia potravinovej kríze. Dokonca India čiastočne prestala vyvážať obilie na Blízky východ. Už som o tom písal skôr. Posiela ho do bohatých krajín, ako sú Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty či Katar. No štáty zničené vojnou, ako sú Sýria či Jemen, sú veľmi chudobné a nemajú možnosti, ako získať obilie či ropu.

Takmer všade rastú ceny potravín a energií a zvyšuje sa inflácia. Očakávate po svete podobné nepokoje, aké vidíme na Srí Lanke?

Áno. Sme svedkami protestov aj v Európe, vo Francúzsku či v Holandsku. Demonštrácie by som však neoznačil ako niečo zlé. Protesty a demokracia sú priamo spojené. Iba autokratické štáty fungujú bez protestov. Demonštrácie predstavujú spôsob, ako sa ľudia usilujú brať politikov na zodpovednosť. Je to súčasť demokracie. Za posledné roky sme videli, ako sa v niektorých krajinách protesty zväčšujú a trvajú dlhšie. Ako americké hnutie Black Lives Matter (Na černošských životoch záleží) či demonštrácie v Čile. Protesty sú takmer všade. No nie vždy vedú k politickým zmenám. Veď sa pozrite aj na Srí Lanku. Vo fungujúcej demokracii by takéto protesty museli viesť k mocenským zmenám. Zatiaľ sa to v skutočnosti nestalo. Vo všeobecnosti si myslím, že pre krízy, v ktorých sa nachádzame, budeme svedkami ďalších protestov po svete. Nedemokratické krajiny sa ich budú snažiť násilne potlačiť. V demokratických štátoch by politici mali aspoň do istej miery brať do úvahy požiadavky demonštrantov. A tým nehovorím, že protestujúcim musia vo všetkom ustúpiť. Mal by to byť akýsi kompromis.

© Autorské práva vyhradené

104 debata chyba
Viac na túto tému: #protesty #Srí Lanka #ekonomická kríza #pandémia #vojna na Ukrajine #Putinova vojna
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy