Hlasovanie sledovali z parlamentnej galérie aj fínsky veľvyslanec Kalle Kankaanpää a švédska veľvyslankyňa Diana Madunicová. Po schválení zaznel v rokovacej sále potlesk.
„Nech je naše priateľstvo a partnerstvo v nadchádzajúcich dňoch, mesiacoch a rokoch čoraz silnejšie. Vydržme!“ povedal po hlasovaní predseda chorvátskeho parlamentu Gordan Jandrokovič.
Predstavitelia 30 členských štátov NATO podpísali 5. mája v Bruseli prístupové protokoly Fínska a Švédska k Severoatlantickej zmluve. Protokoly musí teraz ratifikovať všetkých 30 členských krajín Aliancie. Následne budú Fínsko so Švédskom oficiálne pozvané, aby vstúpili do NATO, uvádza HINA.
Chorvátsky prezident Zoran Milanovič pritom pred časom vyzval parlament, aby neratifikoval protokol o pristúpení Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie. Ich prijatie chcel podporiť zmenou volebného zákona v Bosne a Hercegovine v prospech bosnianskych Chorvátov, pričom bol presvedčený, že práve takýto krok (neratifikácia prístupových protokolov) by obrátil pozornosť medzinárodného spoločenstva na chorvátske záujmy. Chorvátska menšina v Bosne a Hercegovine je totiž podľa neho ako politická entita likvidovaná a je národným záujmom Chorvátska tomu zabrániť.
Premiér Andrej Plenkovič aj minister zahraničných vecí Gordan Grlič-Radman prezidenta kritizovali, že takýmito vyhláseniami poškodzuje reputáciu celej krajiny.
Grlič-Radman vo štvrtok vo svojom prejave v parlamente povedal, že vláda podporuje rozšírenie Aliancie o Fínsko a Švédsko, ktoré vníma ako posilnenie kolektívnej obrany.