145. deň: Zelenského hnevá turbína pre Nord Stream: Ak porušíte sankcie teraz, porušíte ich aj potom

23:22 Prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská sa stretla v pondelok v Spojených štátoch s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom. Manželka ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského plánuje vo Washingtone aj schôdzku s prvou dámou USA Jill Bidenovou.

Americké ministerstvo zahraničných vecí najprv ohlásilo a vzápätí zrušilo plánovaný krátky príchod Blinkena a Zelenskej pred fotografov na Pennsylvania Avenue pred Bielym domom. Odráža to skutočnosť, že Zelenská do Washingtonu nepricestovala ako oficiálna predstaviteľka vlády v Kyjeve.

Počas vojny na Ukrajine získal prezident Zelenskyj sympatie Ukrajincov a podporovateľov Ukrajiny v zahraničí, keď zostal v metropole Kyjev aj po začiatku ruskej vojenskej ofenzívy koncom februára. Olena Zelenská sa spolu s ich dvoma deťmi následne počas prvých mesiacov stiahla do úzadia z bezpečnostných dôvodov.

Na verejnosti sa opäť objavila 8. mája, keď na jej neohlásenej návšteve na západe Ukrajiny privítala americkú prvú dámu Jill Bidenovú. Od tejto schôdzky sa Zelenská väčšmi verejne zviditeľnila vrátane viacerých rozhovorov pre noviny, v ktorých sa venovala boju Ukrajiny i vlastným projektom počas vojny. Podporila napríklad poradenstvo pre milióny Ukrajincov, ktorí sa v súčasnosti vyrovnávajú so smútkom a traumou.

Čítajte viac Bidenová nečakane navštívila Ukrajinu, stretla sa s ukrajinskou prvou dámou

S Bidenovou sa Zelenská stretne v utorok a v stredu vystúpi s prejavom pred poslancami aj v kongresovej sále Kapitolu. (ap, tasr)

23:02 Ruská televízna stanica Dožď, ktorú tamojšia vláda v marci zablokovala v rámci tvrdých zásahov proti nezávislým médiám kritizujúcim inváziu na Ukrajine, začala v pondelok vysielať zo zahraničia. Stanica spustila vysielanie zo zahraničia v pondelok o 17.00 h na svojom kanáli na YouTube a jej prvým programom tam bola spravodajská relácia, ktorú moderoval šéfredaktor stanice a hlavný moderátor Tichon Dziadko.

Dožď sa rozhodol pozastaviť činnosť po tom, čo ruské úrady zablokovali jeho vysielanie, lebo kriticky informovalo o konflikte na Ukrajine. Podobné zákazy postihli aj ďalšie nezávislé médiá a mnoho novinárov odišlo do exilu, aby sa vyhlo možnému obvineniu na základe nového zákona, ktorý trestá zverejňovanie nepravdivých informácií o ruskej armáde dokonca až 15-ročným väzením.

Tak ako niektoré iné médiá aj Dožď sa rozhodol, že bude sídliť v susednom Lotyšsku. Stanica uviedla, že má licenciu na vysielanie v Európskej únii a že má štúdiá tiež v Amsterdame, Paríži a Tbilisi. „Počas štyri a pol mesiaca, čo Dožď nefungoval, krvavá a nezmyslená vojna vedená ruskými lídrami proti Ukrajine pokračovala a ľudia zomierali a ničila im životy,“ uviedla televízna stanica v oznámení.

„Dnes by mali ruskí občania mať prístup k nezávislým informáciám väčšmi než kedykoľvek predtým,“ uvádzalo sa ďalej v oznámení. „Konflikt ničí ukrajinské mestá a budúcnosť Ruska,“ dodala televízia. Dožď takisto oznámil, že svoju činnosť bude postupne rozširovať – bude vysielať napríklad aj cez sociálne siete.

TV Dožď spustila vysielanie v roku 2008 a aktívne pokrývala opozičné a protestné hnutia v Rusku. V roku 2021 ju úrady označili za „zahraničného agenta“, čo znamenalo, že sa dostala pod ťažký nátlak úradov, musela znášať rôzne obmedzenia a hrozby vysokými pokutami i zákazom. (afp, tasr)

22:49 Európski diplomati sa v pondelok v Bruseli zhodli na viacerých okruhoch pomoci pre Ukrajinu. Ide o ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 500 miliónov eur, potravinovú pomoc, asistenciu pri stíhaní vinníkov zodpovedných za vojnové zločiny a povojnovú obnovu Ukrajiny. Uviedla to štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí SR Ingrid Brocková.

Účastníci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci sa zhodli na tom, že ruská agresia má ďalekosiahle globálne dopady na potravinovú a energetickú bezpečnosť. „Dnes je v 53 krajinách sveta 193 miliónov ľudí, ktorí žijú v potravinovej neistote – o 40 miliónov viac ako vlani. Je preto namieste diskusia o tom, ako pomôcť Ukrajine, a najsilnejšie posolstvo je, že nemôžeme byť unavení z poskytovania pomoci Ukrajine,“ uviedla Brocková.

Diplomati schválili už piaty balík pomoci cez európsky mierový nástroj v hodnote 500 miliónov eur. „V podstate už počas tých prvých tranží sme poskytli dve miliardy eur na zaistenie vojenského vybavenia pre Ukrajinu,“ opísala pomoc EÚ. Celkovo EÚ schválila 2,5 miliardy eur vojnovej pomoci pre Kyjev.

Do tejto oblasti spadá aj riešenie potravinovej bezpečnosti. Brocková upozornila, že cez Slovensko sa teraz za týždeň prepraví viac ukrajinského obilia ako v minulosti za mesiac.

Ďalšia rovina pomoci je podľa nej pri vyvodzovaní dôsledkov za vojnové zločiny na Ukrajine. V tomto smere sa angažuje aj Slovensko, ktoré najskôr vyslalo ôsmich expertov a potom ďalších štyroch, ktorí pomôžu pri vyšetrovaní vojnových zločinov.

Do tretej roviny pomoci patrí plánovaná povojnová obnova Ukrajiny. Brocková uviedla, že Rada ministrov nadviazala na konferenciu z Lugana, kde boli schválené princípy pomoci po vojne. „Hovoríme už o tom, čo bude, keď vojnový konflikt skončí a ako budeme vedieť pomôcť v reformnom procese Ukrajiny – pretože ten je základom, ak chce Ukrajina napredovať v prístupovom procese do EÚ,“ opísala situáciu Brocková. (tasr)

22:44 Švajčiarsko odmietlo žiadosť Severoatlantickej aliancie, aby prijalo a liečilo zranených Ukrajincov. Švajčiarska diplomacia to odmietla kvôli neutrálnemu postaveniu krajiny.

Čítajte viac Švajčiarsko kvôli neutralite odmietlo liečiť na svojom území zranených Ukrajincov

22:27 V Poľsku ani v Európskej únii nebude kvôli ruskej invázii na Ukrajine nedostatok potravín, vyhlásil v pondelok námestník poľského ministra poľnohospodárstva Ryszard Bartosik.

„Nedostatok potravín nebude ani v EÚ, ani v Poľsku. Máme nadbytok potravín,“ povedal Bartosik po stretnutí ministrov poľnohospodárstva z členských krajín EÚ v pondelok v Bruseli. „Ale pokiaľ ide o severnú Afriku, takéto problémy sa môžu objaviť,“ pokračoval námestník s tým, že to môže mať výrazný vplyv na migráciu.

Bartosik upozornil, že v takejto situácii je extrémne dôležité zaistiť, aby sa dodávky obilia z Ukrajiny obnovili. Dodal, že všetko závisí od situácie vo vojnou sužovanej Ukrajine, ale pripustil, že to môže byť ešte veľmi vážne a ťažké, ak nebude možné vyvážať obilie po mori.

Rusko a Ukrajina sú svetoví dodávatelia pšenice a ruská invázia na Ukrajine zapríčinila prudký nárast cien obilia aj ďalších potravinových výrobkov. Rusko znemožnilo Kyjevu vyvážať obilie do sveta, takže pri ukrajinskom pobreží uviazli desiatky lodí s naloženým obilím a v silách pri prístavnom meste Odesa dokonca približne 20 miliónov ton. (pap, tasr)

20:19 Maďarsko prispeje k úsiliu na zmiernenia krízy pri exporte ukrajinského obilia, pričom doposiaľ zabezpečilo prevoz 368-tisíc ton cez svoje územie, oznámil v pondelok v Bruseli v prestávke rokovania ministrov zahraničných vecí krajín Európskej únie šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.

„Všetky kroky, ktoré spôsobia predĺženie vojny na Ukrajine, a ktoré okrem iného môžu spôsobiť aj svetovú potravinovú krízu a s ňou súvisiace vážne riziká, sú v rozpore so záujmami Maďarska,“ podčiarkol Szijjártó.

Maďarský minister pripomenul, že Ukrajina a Rusko sa podieľajú na globálnom exporte obilia 30 percentami, v prípade slnečnice to je až 80 percent. Tohtoročný export obilia z Ukrajiny klesne o 25 miliónov ton, pričom poľná produkcia na Ukrajine klesla na polovicu.

„Zhruba 400 miliónov ľudí čelí vplyvom dôsledkov vojny potravinovým ťažkostiam,“ konštatoval Szijjártó. Maďarsko v snahe prispieť k zmierneniu krízy podľa jeho slov zabezpečilo doposiaľ tranzit 368-tisíc ton obilia z Ukrajiny, pričom denne je schopné zabezpečiť tranzit až 4-tisíc ton obilia a nedávno sa rokovalo o možnostiach zvýšenia tohto množstva. (tasr, mti)

19:26 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyzval Európsku úniu, aby Ukrajine poslala ďalšie zbrane a uvalila na Rusko dodatočné sankcie. Referuje o tom spravodajský web CNN.

Kuleba na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter napísal, že sa obrátil na ministrov EÚ. „Zbrane pre Ukrajinu, sankcie voči Rusku a zodpovednosť Ruska sú tri spôsoby, ako obnoviť mier, posilniť bezpečnosť a chrániť stabilitu v Európe,“ uviedol Kuleba. Šéf ukrajinskej diplomacie zároveň poďakoval únii za ďalší balík vojenskej pomoci vo výške 500 miliónov eur a jednotlivé štáty požiadal o dodatočnú „bilaterálnu vojenskú pomoc“.

K otázke ďalších sankcií voči Rusku ukrajinský minister povedal, že presadzuje „energetické embargo, cenový strop pri rope a zákaz všetkých ruských televíznych kanálov“. Taktiež vyzval štáty EÚ, aby podporili osobitný tribunál venovaný ruskej agresii voči Ukrajine. (sita)

19:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vymenoval za zastupujúceho šéfa Štátnej bezpečnostnej služby (SBU) Vasyla Maľuka, skúseného predstaviteľa v oblasti bezpečnosti a bojovníka proti korupcii. Prezident predtým v nedeľu nečakane dočasne odvolal z funkcie riaditeľa tejto domácej tajnej služby a priateľa z detstva Ivana Bakanova.

18:47 Ruský prezident Vladimir Putin pripustil, že Moskva čelí v dôsledku západných sankcií „obrovským“ problémom v prístupe k high-tech tovarom. Dodal však, že je nemožné odrezať jeho krajinu od svetovej ekonomiky. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

„Snažia sa vytvoriť bariéry, aby obmedzili náš vývoj. To je, samozrejme, pre našu krajinu obrovská výzva,“ povedal Putin v pondelok na stretnutí svojho kabinetu. „Nielenže sa nevzdáme alebo nevrátime niekoľko desaťročí dozadu, ako predpovedajú niektorí naši ‚dobroprajníci‘. Práve naopak, uvedomujúc si obrovské množstvo problémov, ktorým čelíme, budeme intenzívne a kompetentne hľadať nové riešenia,“ skonštatoval.

Ruský prezident ďalej ubezpečil, že pokusy o odrezanie jeho krajiny od zvyšku sveta sú „neuskutočniteľné“. „Je jasné, že sa nemôžeme vyvíjať v izolácii od sveta. Ale ani nebudeme. V modernom svete je nemožné … postaviť obrovský plot. Je to jednoducho nemožné!,” dodal. (sita)

18:14 Egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí a predstavitelia Nemecka v pondelok v Berlíne vyzvali priemyselne vyspelé krajiny, aby aj napriek vojne na Ukrajine pokračovali v boji proti klimatickej zmene. „V tomto pre svet rozhodujúcom období je dôležité, aby sme všetci vyvinuli úsilie a spolupracovali s cieľom čeliť týmto výzvam,“ povedal Sísí, ktorý je jedným z účastníkov medzinárodnej konferencii Petersberg Climate Dialogue v Berlíne.

Sísí zdôraznil úsilie svojej krajiny pri rozširovaní využitia obnoviteľných zdrojov energie. Egypt podľa DPA pracuje v oblasti elektrickej energie na prepojení so susednými krajinami, čím by sa stal regionálnym uzlom pre alternatívne zdroje energie. Egyptský prezident žiadal aj viac podpory pre africké krajiny pri prechode na zelené technológie.

Konferencia v Berlíne za účasti približne 40 krajín má byť prípravou na novembrový svetový klimatický summit OSN v Egypte, píše DPA. (tasr)

18:05 Ukrajinská tajná služba SBU tvrdí, že niektorí ruskí vojaci vtrhli na Ukrajinu počas súčasnej invázie s mapami z roku 1969. Od roku vydania máp sa viaceré miesta na Ukrajine pritom zmenili.

Čítajte viac Niektorí ruskí vojaci údajne vtrhli na Ukrajinu s mapou z roku 1969

17:26 Šéf Kremľa Vladimir Putin a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa v utorok stretnú v Teheráne, aby rokovali o mechanizme na vývoz obilia z Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na zdroje z prostredia Kremľa.

Ukrajina je jedným z najväčších svetových exportérov pšenice a ďalších obilnín. Ruská blokáda jej prístavov zastavila vývoz obilia, čo vyvoláva obavy z nedostatku potravín vo svete, píše AFP.

Poradca ruského prezidenta pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov povedal, že Rusko je pripravené v tomto smere pokračovať v práci a prezidenti (Putin a Erdogan) budú o tejto záležitosti rokovať. Ruské ministerstvo obrany v piatok oznámilo, že čoskoro bude vypracovaný záverečný dokument k odblokovaniu vývozu približne 20 miliónov ton obilia z ukrajinských prístavov.

16:40 Ruský súd udelil spoločnosti Alphabet, materskej spoločnosti Google, pokutu 21,8 miliardy rubľov (387,555 miliónov USD, 385,28 milióna eur) za opakované neodstránenie obsahu, ktorý Moskva považuje za nezákonný. TASR o tom informuje na základe správy Reuters, ktorá sa odvoláva na ruskú agentúru Interfax.

Rusko malo už dlho výhrady voči obsahu zahraničných technologických platforiem, ktorý je v rozpore s jeho obmedzeniami. Donedávna „tlejúci spor“ prepukol v „plnohodnotný boj“ po invázii ruských vojsk na Ukrajinu koncom februára.

Koncom minulého roka dostal Google pokutu 7,2 miliardy RUB za neodstránenie alebo zablokovanie obsahu. Bankový účet ruskej divízie Google bol zabavený, čo ju viedlo k vyhláseniu bankrotu a znemožnilo jej vyplácať zamestnancov a predajcov. Google, ktorý sa môže proti rozhodnutiu odvolať, neodpovedal zatiaľ na žiadosti o komentár.

15:58 Európski diplomati sa v pondelok v Bruseli zhodli na viacerých okruhoch pomoci pre Ukrajinu. Ide o ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 500 miliónov eur, potravinovú pomoc, asistenciu pri stíhaní vinníkov zodpovedných za vojnové zločiny a tiež povojnovú obnovu Ukrajiny. Pre TASR to uviedla štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí SR Ingrid Brocková.

Účastníci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci sa zhodli na tom, že ruská agresia má ďalekosiahle globálne dopady na potravinovú a energetickú bezpečnosť. „Dnes je v 53 krajinách sveta 193 miliónov ľudí, ktorí žijú v potravinovej neistote – o 40 miliónov viac ako vlani. Je preto namieste diskusia o tom, ako pomôcť Ukrajine, a najsilnejšie posolstvo je, že nemôžeme byť unavení z poskytovania pomoci Ukrajine,“ uviedla Brocková.

15:34 Ruský opozičný politik Iľja Jašin, ktorý je vo vyšetrovacej väzbe, predpokladá, že pokyn na jeho zadržanie prišiel od expremiéra Sergeja Kirijenka. Ten má teraz v ruskej prezidentskej kancelárii na starosti agendu Ukrajiny a správu okupovaných území.

Čítajte viac Jašin si myslí, že jeho zadržanie nariadil expremiér zodpovedný za agendu Ukrajiny

15:00 Víťazstvo Ukrajiny v boji proti ruským inváznym silám je v záujme nielen Slovenska, ale aj celej Európy. Prinesie to totiž stabilitu do celého regiónu. Vyhlásil to v pondelok vo Viedni slovenský premiér Eduard Heger na spoločnej tlačovej konferencii s rakúskym kancelárom Karlom Nehammerom.

Čítajte viac Heger vo Viedni: Slovensko sa chce zbaviť závislosti od ruského jadrového paliva

14:36 Britský mediálny regulátor Ofcom v pondelok oznámil, že ruská štátna spravodajská televízna stanica RT za štyri dni od začiatku ruskej ofenzívy na Ukrajine porušila pravidlá týkajúce sa nestrannosti až 29-krát. Ofcom po sťažnostiach divákov a na základe vlastného monitoringu spustil 29 vyšetrovaní celkovo 15 spravodajských programov v termínoch 27. februára, 1. a 2. marca, a tiež dokumentu s názvom „Donbas včera, dnes a zajtra“, ktorý bol odvysielaný 1. a 2. marca.

„V každom z týchto prípadov sme zistili, že spravodajstvo RT si nedokázalo zachovať patričnú nestrannosť, čo sa týka konfliktu v oblasti Donbasu na Ukrajine,“ uviedol Ofcom. Regulátor dodal, že tieto porušenia nezaujatosti spravodajskej stanice považuje za „vážne a opakované“, a preto v tejto veci zvažuje uloženie sankcií. Stanica RT v Británii už nevysiela, keďže jej Ofcom 18. marca odobral licenciu s odôvodnením, že vysielanie televízie v krajine nie je „vhodné“. (tasr/afp)

14:20 Prezidentka Zuzana Čaputová doteraz posudzovala desať žiadostí občanov, ktorí prejavili záujem o službu v ukrajinskej armáde. Povolenie dala v štyroch prípadoch, vo zvyšných šiestich žiadosť o povolenie zamietla.

Čítajte viac Bojovať za Ukrajinu chcú desiati Slováci, za Rusko žiadny

14:01 Ukrajinská armáda zasiahla dva sklady na území Chersonskej oblasti, ktorú okupuje Rusko. Jeden o 23:00 v nedeľu večer miestneho času v obci Čulakivka a druhý v dedine Rajske neďaleko mesta Nova Kachovka o 5:00 v pondelok ráno. Pre televíziu CNN to povedal poradca šéfa civilno-vojenskej administratívy Chersonskej oblasti Serhij Chlan. Dodal, že detonácie v dedine Rajske trvali niekoľko hodín. Na videozáznamoch zverejnených na sociálnych médiách v pondelok ráno bolo vidieť veľké explózie.

Ukrajinské sily už skôr zasiahli veľký sklad v meste Nova Kachovka, kde podľa nich bola ruská munícia. Príchod západných delostreleckých a raketových systémov s veľkým dosahom a vysokou presnosťou umožnil ukrajinským silám zasahovať ruské zásobovacie trasy a sklady ďaleko za frontovými líniami. (sita)

13:34 Ruské sily podpaľujú ukrajinské pšeničné polia, čím komplikujú export obilia z krajiny. Referuje o tom spravodajská televízia CNN, ktorej sa podarilo dostať k záberom usvedčujúcim ruskú armádu z úmyselného ničenia ukrajinskej úrody. Tie nakrútil ukrajinský vojenský dron.

Reportér CNN Ivan Watson bol osobne na jednej z fariem na juhu Ukrajiny, kde farmári doslova súperia s časom, aby stihli zožať pšenicu predtým, ako by do nej mohli dopadnúť ruské rakety. Na videu je možné vidieť desiatky ruských rakiet, ktoré z polí zozbierali farmári, ako aj zničené poľnohospodárske vozidlá a stroje. (sita)

13:11 Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ sa v pondelok dohodli na poskytnutí ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 500 miliónov eur. Oznámil to na sociálnej sieti Twitter predseda Európskej rady Charles Michel. Celková vojenská pomoc Kyjevu zo strany EÚ od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu po tejto tranži dosiahne výšku 2,5 miliardy dolárov.

Ako pripomína DPA, zmluvy o fungovaní EÚ neumožňujú poskytovanie peňazí z rozpočtu Únie na vojenské projekty. Tieto príspevky Ukrajine tak prichádzajú v podobe polmiliardových tranží podľa osobitného mechanizmu, v rámci ktorého EÚ prepláca vojenskú pomoc Ukrajine poskytovanú jednotlivými krajinami. (tasr/dpa)

12:50 Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová a šéf tajnej služby SBU Ivan Bakanov neboli oficiálne odvolaní, ale len dočasne uvoľnení z funkcií, a to až do konca vyšetrovania, spresnila v pondelok prezidentská kancelária. V nedeľu ukrajinské médiá oznámili, že prezident Volodymyr Zelenskyj oboch odvolal.

Čítajte viac Zelenskyj z čela tajnej služby suspendoval priateľa z detstva

12:17 Najmenej šesť ľudí zahynulo pri ruskom ostreľovaní ukrajinského mesta Toreck v Doneckej oblasti. S odvolaním sa na oznámenie ukrajinskej Štátnej služby pre mimoriadne udalosti (DSNS) o tom informovala agentúra Unian. Zo sutín zasiahnutého domu sa záchranárom podarilo vyslobodiť tri osoby, jedna z nich svojim zraneniam podľahla v nemocnici.

Toreck, ktorý leží len niekoľko kilometrov od hraníc samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DNR), zasiahli strely v pondelok ráno. Jedna z nich zničila dvojposchodovú budovu, v ktorej sa v tej chvíli nachádzalo niekoľko ľudí.

„Pri záchranných operáciách pracovníci DSNS našli a vytiahli telá piatich mŕtvych, tri osoby zo sutín zachránili, jedna z nich ale zomrela v nemocnici,“ uviedla DSNS na telegrame. (čtk)

11:45 Ruská armáda v noci na pondelok bombardovala ukrajinské mesto Nikopol v Dnipropetrovskej oblasti. Gubernátor oblasti Valentyn Rezničenko na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že ruskí vojaci na mesto v noci niekoľkokrát udreli protileteckými zbraňami. Viac ako 60 projektilov smerovalo na obytné štvrte a infraštruktúru mesta. Jedna osoba bola zranená. Ide o 75-ročnú ženu, ktorú hospitalizovali. Podľa gubernátora boli zničené desiatky obytných budov. Informuje o tom britský web The Guardian. (sita)

11:21 Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v pondelok ráno uviedol, že ruské jednotky zaútočil na obec Hryhorivka, ležiacu severovýchodne od Siverska, a boje tam pokračujú. Generálny štáb vo svojej pravidelnej zvodke, zverejnenej v pondelok aj na sociálnej sieti Facebook, ďalej informoval, že Rusko pokračuje v blokovaní civilnej lodnej dopravy v severozápadnej časti Čierneho mora.

Stanica BBC tiež citovala tvrdenie Ukrajiny, podľa ktorej bol značný počet ruských vojnových lodí v Čiernom mori presunutý z Krymu ďalej na východ, do prístavu Novorossijsk. Stalo sa tak po tom, ako Kyjev dostal od svojich západných spojencov ďalšie dodávky raketových systémov dlhšieho doletu, približuje BBC. (tasr)

11:00 V USA sídliaci Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej pravidelnej správe o vývoji vojenskej situácie na Ukrajine informuje, že ruské jednotky pokračujú v systematickom návrate z tzv. operatívnej pauzy. Súčasne však ISW konštatuje, že masívna vlna ruských pozemných útokov vo viacerých smeroch sa neočakáva – napriek sobotňajšiemu vyhláseniu ruského ministra obrany Sergeja Šojgua o ďalšom zintenzívnení vojenských operácií na všetkých frontoch.

Podľa zvodky ISW zverejnenej v noci na pondelok sa ruské jednotky sústreďujú na ofenzívu v okolí miest Siversk a Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, pričom udržiavajú aj obranné pozície severne od Charkova a pozdĺž južnej osi.

Okrem toho americkí experti poznamenávajú, že ruské jednotky naďalej vytvárajú podmienky na obnovenie ofenzívy na mesto Sloviansk, pokračujú v ostreľovaní lokalít v oblasti miest Izium-Sloviansk, ako aj v delostreleckých, raketových a leteckých útoky na územie Ukrajiny. ISW poznamenal, že ruské ministerstvo obrany v nedeľu neoznámilo nové územné zisky.(tasr)

10:22 Hraničnými priechodmi s Ukrajinou prešlo v nedeľu na Slovensko 3404 ľudí. Z toho bolo 750 mužov, 1758 žien a 896 detí. O dočasné útočisko požiadalo 15 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 3405 osôb. TASR o tom informovali z tlačového odboru Ministerstva vnútra (MV) SR.

„Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo desať policajtov, 16 hasičov, 72 colníkov, 49 vojakov, 13 dobrovoľníkov a šesť zamestnancov migračného úradu,“ spresnili.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od začiatku vojny na Ukrajine, je 617 536. Celkový počet udelených dočasných útočísk od 1. marca je 85 962. Počet ľudí, ktorí odišli zo Slovenska na Ukrajinu od vypuknutia vojny, je 370 906.

10:00 Ukrajinský generálny štáb v dnešnom hlásení odhadol, že Rusko od začiatku vojny, ktorá dnes pokračuje 145. dňom, prišlo o asi 38 450 vojakov, 1 687 tankov, 3 886 obrnených vozidiel, 849 diel, 248 raketometov, 113 protileteckých zbraní, 220 lietadiel, 188 vrtuľníkov, 690 dronov, 166 striel s plochou dráhou letu, 15 plavidiel, 2 753 automobilov a cisterien a 70 kusov špeciálnej techniky.

Tieto údaje nemožno overiť z nezávislých zdrojov.

9:45 Ruský minister obrany Sergej Šojgu pri nedávnej inšpekcii ruských vojsk vo východnej oblasti Ukrajiny nariadil vojakom prioritne ničiť vysoko presnými zbraňami ukrajinské raketové a delostrelecké zbrane ďalekého dosahu, uviedli ruské tlačové agentúry. Ukrajina nedávno získala americké raketomety a západné húfnice, ktoré už ukrajinská armáda nasadila do bojov. Kyjev oznámil, že paľbou raketometov zničil tri desiatky ruských zásobovacích základní a muničných skladov.

Šojgu podľa komuniké ministerstva obrany uviedol, že Ukrajinci za pomoci západných zbraní ostreľujú „obytné štvrte a osady“ vo východoukrajinskom Donbase, čiastočne ovládnutom proruskými separatistami a ruskými vojskami, ale vraj tiež „úmyselne zapaľujú polia s pšenicou a tiež sklady obilia“.

Ukrajina popiera, že by cieľavedome ostreľovala obytné štvrte v separatistických republikách v Donbase, ktorých „ochrana“ poslúžila Moskve ako formálny dôvod na vpád na Ukrajinu, poznamenala ruská redakcia BBC na svojom webe. Kyjev tiež obviňuje ruské vojská z úmyselného ničenia úrody na poliach, ničenia skladov a predovšetkým blokovania prístavov, čo bráni dodávkam ukrajinského obilia na svetový trh.

9:15 Rusko využilo žoldnierov z ruskej Wagnerovej skupiny na posilnenie svojich jednotiek na Ukrajine. Vo svojom pravidelnom hlásení to s odvolaním sa na vojenskú rozviedku uviedlo britské ministerstvo obrany. Wagnerovci podľa neho takmer určite zohrali ústrednú úlohu v nedávnych bojoch, vrátane dobytia Popasna a Lysyčanska. Tieto boje však spôsobili skupine ťažké straty.

Wagnerovci preto podľa britskej vojenskej rozviedky znižujú náborové štandardy a zamestnávajú teraz tiež odsúdených a inak nežiaduce osoby. Noví členovia skupiny navyše teraz dostávajú len veľmi obmedzený výcvik. „To bude mať s veľkou pravdepodobnosťou dopad na budúcu operačnú efektivitu skupiny a zníži jej hodnotu ako opory pravidelných ruských síl,“ uvádza sa v hlásení.

Ruský miliardár Jevgenij Prigožin, ktorý má blízko ku Kremľa a podľa viacerých médií žoldniersku skupinu financuje a ovláda, bol nedávno vyznamenaný titulom Hrdina Ruskej federácie za úspechy svojich ľudí v Luhanskej oblasti. Kremeľ napojenie na skupinu odmieta.

9:00 Kanada poslala 17. júla lietadlom do Nemecka opravenú turbínu pre kompresorovú stanicu plynovodu Nord Stream. S odvolaním sa na pondelkové vydanie ruského denníka Kommersant, ktorý vychádzal z vyjadrení osôb oboznámených so situáciou, o tom informovala agentúra Reuters.

Ak sa nevyskytnú problémy s logistikou a colnou kontrolou, potrvá ďalších päť až sedem dní, kým sa turbína dostane do Ruska, uviedol denník.

Čítajte viac Odstávka Nord Streamu sa naťahuje o týždeň. Brzdí ju prevoz turbíny z Kanady cez Nemecko

8:05 Juhoukrajinským mestom Mykolajiv v noci na dnes otriaslo asi desať explózií. Žiadne obete neboli hlásené, uviedla agentúra Unian s odvolaním sa na starostu mesta Oleksandra Sjenkevyča. Mykolajiv leží pomerne blízko oblastí okupovaných Ruskom, ruské jednotky ho tento týždeň ostreľovali opakovane.

Výstraha pred novým útokom v meste i priľahlom regióne prišla krátko po tretej hodine rannej (02:00 SELČ). „Opäť masívne ostreľovanie Mykolajivu. V meste sa ozývajú silné výbuchy. Už ich bolo počuť asi desať,“ uviedol potom Sjenkevyč na komunikačnej platforme Telegram.

Južné veliteľstvo ukrajinských síl podľa agentúry Unian oznámilo, že na ostreľovanie Mykolajivu Rusi začali používať protiraketové systémy S-300, ktoré zvyčajne slúžia na zasahovanie vzdušných cieľov. Kvôli tomu pôsobia posledné ruské útoky v meste značné škody.

7:45 Ruské jednotky nasadené v Donbase na Ukrajine podľa analytikov z amerického Inštitútu pre výskum vojny (ISW) zrejme ukončili niekoľkodňovú pauzu v bojoch. Hoci desaťdňová pauza nebola pre obnovu síl potrebných pre rozsiahle útočné operácie dostatočná, ruské sily v nedeľu podnikli obmedzené pozemné útoky v Doneckej oblasti. Bomby ruskej armády dopadajú aj na civilné ciele v mestách ďaleko od bojov.

7:20 Ruská polícia prepustila novinárku Marinu Ovsiannikovovú krátko po jej nedeľňajšom zadržaní.

„Marinu zadržali,“ uvádzalo sa v príspevku zverejnenom na novinárkinom účte na Telegrame. Informáciu následne potvrdil i jej právnik Dmitrij Zachvatov.

Krátko nato zverejnila zadržaná novinárka fotografie z prechádzky so svojimi psami, ku ktorým napísala: „Išla som na prechádzku so psami. Hneď, ako som vyšla za bránu, ku mne prišli ľudia v uniformách,“. Ovsiannikovová zároveň uviedla, že v čase zverejnenia príspevku sa nachádzala na policajnej stanici v Moskve.

O niekoľko hodín neskôr napísala novinárka v príspevku zverejnenom na Facebooku, že ju prepustili. „Som doma, všetko je v poriadku… Teraz už viem, že keď idem von, je lepšie si so sebou pre istotu vziať aj doklady a kufor,“ uviedla Ovsiannikovová.

6:44 Proruskí separatisti v Doneckej oblasti zajali ďalšieho britského občana. Informovala o tom v noci na pondelok BBC. Na videu, ktoré zverejnili ruské štátne médiá, je zrejme Brit John Harding v zajatí.

BBC potvrdili Hardingovi blízki, že na videu je práve on. Muža vraj zajali už v máji počas bojov po boku ukrajinských jednotiek v areáli oceliarní Azovstal v prístavnom meste Mariupol.

Taktiež v Mariupole boli zajatí britskí občania Aiden Aslin a Shaun Pinner. Súd v samozvanej Doneckej ľudovej republike ich v júni neprávoplatne odsúdil na smrť. Podľa rozsudku bojovali na Ukrajine ako žoldnieri, a nevzťahujú sa na ne preto ženevské konvencie zakazujúce popravy vojnových zajatcov.

Zajatí boli na východe Ukrajiny aj ďalší Briti, humanitárni pracovníci Dylan Healy a Paul Urey a vojenský dobrovoľník Andrew Hill. Tiež oni boli obvinení z žoldnierskych aktivít. Diabetik Urey medzitým zomrel, podľa doneckých úradov údajne v dôsledku svojej diagnózy a stresu.

5:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal v nedeľu kanadskému premiérovi Justinovi Trudeauovi, že Ukrajina nikdy nebude akceptovať rozhodnutie Kanady vrátiť turbínu určenú pre ruský plynovod Nord Stream 1, pretože by tak len podporila ďalšie porušovanie sankcií uvalených na Moskvu. Agentúra Reuters o tom informovala v noci na pondelok.

Zelenskyj vo svojom pravidelnom nočnom príhovore uviedol, že telefonoval s Trudeaum a poďakoval mu za podporu. „Okrem toho som tiež osobitne upozornil, že Ukrajinci nikdy neakceptujú rozhodnutie Kanady v súvislosti s turbínou pre Nord Stream 1,“ uviedol ukrajinský prezident.

Ten považuje odovzdanie turbíny Nemecku, do ktorého plynovod smeruje, za porušenie sankcií. „Ak príde teraz k jednému porušeniu, je len otázkou času, kedy príde k ďalším,“ uviedol Zelenskyj.

Trudeau v stredu uviedol, že bolo veľmi ťažké prijať rozhodnutie o udelení výnimky zo sankcií pre návrat opravenej turbíny. Tá bola poslaná do Kanady do továrne nemeckej spoločnosti Siemens Energy na údržbu. Rusko pritom odôvodnilo zníženie dodávok plynu prúdiacich cez plynovod Nord Stream 1 do Európy práve týmto chýbajúcim komponentom.

Ukrajinské ministerstvá energetiky a zahraničných vecí už skôr vyjadrili hlboké sklamanie z rozhodnutia Kanady vrátiť do Nemecka ruskú turbínu. Vrátenie turbíny sa podľa Ukrajiny rovná prispôsobeniu sankcií uvalených na Moskvu „rozmarom Ruska“, napísala agentúra Reuters. Siemens však krátko nato vydal vyhlásenie, podľa ktorého je rozhodnutie kanadskej vlády nevyhnutným krokom k tomu, aby sa turbína mohla vrátiť prevádzkovateľovi plynovodu a potrubie začalo fungovať v pôvodnom režime. Cieľom podľa Siemensu je dostať zariadenie na určené miesto čo najskôr.

Ruská štátna plynárenská spoločnosť Gazprom v júni obmedzila dodávky plynu do Nemecka plynovodom Nord Stream 1 na asi 40 percent pôvodnej kapacity. Odôvodnila to práve technickými problémami v dôsledku prieťahov pri vrátení turbíny zo servisu v Kanade. Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck však obmedzenie dodávok označil za politicky motivovaný krok, ktorým sa Rusko snaží vyvolať neistotu a zvýšiť ceny plynu. Podľa Gazpromu sú ale na vine západné sankcie, čo potvrdil aj Siemens a potom aj kanadská vláda.

Západné štáty uvalili na Rusko za jeho februárovú inváziu na Ukrajinu tvrdé sankcie. Ich cieľom je čo najviac ochromiť ruskú ekonomiku, Moskva ale ďalej získava peniaze z predaja nerastných surovín, najmä ropy a zemného plynu.

Turbína sa stala predmetom sporu medzi Nemeckom a Ukrajinou. Kyjev už v minulosti vyzval Ottawu, aby si turbínu nechala, a tvrdí, že jej vrátenie by porušilo sankcie uvalené na Moskvu. Nemecko, ktoré je silne závislé od dodávok plynu z Ruska, naopak požadovalo vrátenie turbíny. Agentúra Reuters s odvolaním sa na informované zdroje už dávnejšie uviedla, že turbína má byť najprv odoslaná do Nemecka. To ju následne dodá Gazpromu, nad ktorým má kontrolu ruský štát. Kremeľ pred časom uviedol, že keď sa turbína z Kanady vráti, dodávky plynu do Európy zvýšia.