Putin sa môže cítiť ako babrák. Zelenského pomohol vyzbrojiť

Vladimir Putin chcel zvrhnúť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, čím by vlastne získal kontrolu nad jeho ozbrojenými silami. Postup ruských vojakov ku Kyjevu sa však pre nečakane silný odpor Ukrajincov zastavil a Moskva sa zamerala na okupáciu čo najväčšieho územia v Donbase. Pokus o „denacifikáciu" Kyjeva zlyhal.

Zbrane za 30 miliárd

Čo sa týka „demilitarizácie", Putin sa môže cítiť ako babrák, lebo Zelenského pomohol vyzbrojiť. A postaral sa o to, že zbraňami zo Západu Ukrajinci mohli zabiť viac ruských vojakov. Britské ministerstvo obrany odhaduje, že Moskva ich stratila od konca februára dovedna približne 50-tisíc. Je to obrovský počet v súvislosti s tým, že ruská armáda nasadila do invázie okolo 150-tisíc mužov.

VIDEO: Top Gun proti Rusku: Dostanú Ukrajinci stíhačky F-16?

Ukrajina vynaložila na obranu v minulom roku 5,94 miliardy amerických dolárov (USD), čo je pri súčasnom kurze približne rovnaká suma v eurách. Kyjev začal dávať viac peňazí armáde po ruskej okupácii Krymu v roku 2014. Dovtedy si ukrajinské ozbrojené sily museli vystačiť dlhé roky zhruba s dvomi miliardami USD.

Putin s veľkou pravdepodobnosťou nepredpokladal, že Zelenskyj sa po invázii dočká masívnej vojenskej pomoci zo zahraničia. S uvalením ekonomických sankcií na Moskvu takmer určite počítal, ale masívne vyzbrojovanie Ukrajiny od jej podporovateľov ho nepochybne prekvapilo.

Dodávky zbraní na Ukrajinu zo zahraničia majú už hodnotu prevyšujúcu objem 30 miliárd USD. Vyplýva to zo štatistiky, ktorá je dostupná na webovej stránke Inštitútu pre svetovú ekonómiu, ktorý sídli v nemeckom Kiehli.

Keď sa zrátajú poskytnuté zbrane so záväzkami ďalších dodávok, tak jednoznačne najviac pomohol Kyjevu Washington. V prípade USA je to až 23,8 miliardy USD. Na druhom mieste je Británia (3,78 miliardy USD), tretie je Poľsko (1,8 miliardy USD). Štvrté v poradí je Nemecko (1,44 miliardy USD). K miliardovej hranici je spomedzi ďalších štátov najbližšie Kanada (0,92 miliardy US­D).

Inštitút uvádza, že Slovensko poskytlo vojenskú pomoc Ukrajine v hodnote 160 miliónov USD. Väčšia Česká republika dodala Kyjevu zbrane za 260 miliónov USD.

Postrach pre Rusov

Keby Putin nezaútočil proti Ukrajine, tá by sa ako nečlenský štát NATO k moderným zbraniam zo Západu nedostala. Ukrajinci si napríklad veľmi pochvaľujú americký systém mobilného delostrelectva známy pod skratkou HIMARS.

Washington chválu Kyjeva potvrdil ako opodstatnenú. „Systém M142 HIMARS umožňuje odpálenie viacerých presne navádzaných rakiet. USA už poskytli Ukrajine osem systémov a prisľúbili poslať ďalšie štyri, celkovo teda 12 systémov," informovalo minulý piatok americké ministerstvo obrany na svojej webovej stránke. HIMARS sa stal pre Rusov postrachom.

USA pripravili dosiaľ až 14 obrovských balíkov vojenskej pomoci na Ukrajinu. Ten najnovší Washington oznámil pred dvomi týždňami. Má hodnotu 820 miliónov USD. Obsahuje najmä rakety typu zem-vzduch a protidelostrelecký radar. „Najnovší balík pomoci je navrhnutý tak, aby pomohol Ukrajine čeliť ruskému používaniu rakiet dlhého doletu a kladne reaguje na výzvy ukrajinských predstaviteľov, aby západné štáty poslali pokročilejšie zbraňové systémy, ktoré zodpovedajú kvalite arzenálu Moskvy," napísal server rozhlasovej stanice Hlas Ameriky.

Druhý najväčší vojenský podporovateľ Kyjeva, ktorý sa nachádza v Londýne, mal preň podobne dobrú správu v posledný deň júna. Britská vláda súhlasila s navýšením pomoci o jednu miliardu libier (v prepočte 1,18 miliardy eur). Z pohľadu Ukrajincov je dôležitý nielen objem týchto dodávok, ale aj podoba samotných zbraní. A tá im vyhovuje čoraz viac: „Británia spočiatku posielala na Ukrajinu protitankové rakety, ale teraz poskytuje viac ťažkých zbraní," upozornila stanica BBC.

K vojenskej pomoci zo zahraničia treba pridať aj humanitárnu pomoc a prístup k priamym financiám. Z pohľadu Ukrajiny je to nevyhnutné – veď Zelenskyj vyčíslil náklady na vojnu na päť miliárd USD mesačne.

Rusko dalo na obranu doteraz najviac peňazí v roku 2013 (88,35 miliardy USD). Potom rozpočet armády kolísavo stúpal a klesal. Vlani zaznamenal nárast (65,91 miliardy USD), čo bolo o 4,2 miliardy USD viac v porovnaní s predošlým rokom.

Bolo to pochopiteľné, lebo v druhej polovici roku 2021 sa pri hraniciach s Ukrajinou zhromažďovalo čoraz viac ruských vojakov a Putin sa zjavne pripravoval na inváziu, ktorú napokon nariadil 24. februára 2022. „Vysoké ceny ropy a plynu pomohli Rusku posilniť jeho výdavky na obranu v minulom roku," upozornila agentúra Reuters.