"Rešpektujem Henryho Kissingera, ale fakt je, že nezastáva žiadnu oficiálnu pozíciu v americkej vláde. Má svoj názor, ale ja s ním jednoznačne nesúhlasím,“ reagoval vtedy ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.
Teraz Kissinger, ktorý má už 99 rokov, zdôrazňuje, že v žiadnom prípade nenaznačoval, že by vláda v Kyjeve mala pristúpiť na nejaké územné straty. Bývalý šéf diplomacie prezidenta Richarda Nixona to vysvetlil v rozhovore pre magazín Der Spiegel.
VIDEO: Ako strieľa a ničí HIMARS
"Nikdy som nepovedal, že by sa Ukrajina mala vzdať nejakého územia. Čo som povedal, bolo: Aby sa skončila táto vojna, najlepšou deliacou čiarou by bol status quo ante (stav ako pred konfliktom), čo znamená 93 percent krajiny. To je úplne iná vec. Keď si určíme status quo ante ako cieľ, znamenalo by to, že agresia bola neúspešná. Problémom je teda prímerie pozdĺž línie kontaktu z 24. februára. Územie stále kontrolované Ruskom, ktoré tvorí asi 2,5 percenta ukrajinského územia na Donbase, ako aj na Krymskom polostrove, by potom bolo súčasťou všeobecného rokovania,“ povedal Kissinger pre Der Spiegel.
Kissinger ako biblia
Odborník na dejiny medzinárodných vzťahov Thomas Schwartz z Vanderbiltovej univerzity v Nashville pre Pravdu pripomenul, že nie je prekvapujúce, že všetci si vysvetľujú slová bývalého šéfa diplomacie po svojom. Bolo to tak aj v minulosti.
"Kissinger napísal toho tak veľa, že už trochu funguje ako biblia. V jeho diele by ste našli citát, ktorým by ste dokázali ospravedlniť akékoľvek politické rozhodnutie,“ vyhlásil Schwartz.
Čítajte viac Historik: Kissinger bol Nixonovým Frankensteinom
Profesorovi histórie vyšla v roku 2020 kniha Henry Kissinger and American Power: A Political Biography (Henry Kissinger a americká moc: Politická biografia). Čo by podľa Schwartza robil bývalý minister zahraničných vecí, keby teraz riadil americkú diplomaciu a musel by riešiť ruskú vojnu proti Ukrajine?
"Keď sa Nixon a Kissinger dostali k moci, signalizovali Sovietskemu zväzu, že akceptujú jeho sféru vplyvu vo východnej Európe. A že sa, na rozdiel do predchádzajúcej vlády Lyndona Johnsona, nebudú púšťať do iniciatív, ktoré by zasahovali alebo podkopávali kontrolu ZSSR nad oblasťami, ktorým už dominuje,“ pripomenul Schwartz. "Na druhej strane však jasne naznačili, že budú brániť územie, ktoré kontroluje Západ, a že sa postavia proti sovietskym snahám rozširovať komunizmus po svete. Vyhodnocovali si to tak napríklad v prípade Latinskej Ameriky vrátane Čile,“ vysvetlil expert.
Schwartz si myslí, že keby bol v úrade ministra zahraničných vecí mladý Kissinger teraz, s vervou by sa postavil proti ruskej snahe ovládnuť Ukrajinu.
"Asi by hovoril, čo hovorí teraz. Že Moskva si môže nechať, čo má, ale viac nedostane. Pokusy Ruska ovládnuť celú Ukrajinu by pokladal za porušenie rovnováhy moci v Európe. Kissinger si uvedomoval, že Američania sa opatrne dívajú na úsilie poslať niekde vojakov. No jednoznačne by podporoval snahu dodať Ukrajincom to, čo potrebujú, aby sa mohli brániť. Toto by vyplývalo aj z Nixonovej doktríny. Teda že USA poskytnú podporu krajinám, ktoré sú vlastnými prostriedkami ochotné brániť sa proti komunizmu,“ ozrejmil Schwartz.
Podľa odborníka by sa Kissinger nakoniec asi priklonil k zachovaniu územnej celistvosti Ukrajiny. "Z toho, ako si ja vysvetľujem jeho a Nixonovo pôsobenie v úrade, chcel dosiahnuť stabilitu vo vzťahoch so ZSSR, ale ak videl snahy narušiť túto rovnováhu, bol proti tomu. Kissinger mal svoje červené čiary a myslím, že by do nich zahrnul aj Ukrajinu pred 24. februárom 2022,“ povedal Schwartz.
VIDEO: Top Gun proti Rusku: Dostanú Ukrajinci stíhačky F-16?
Budúcnosť Ruska
Samozrejme, každý konflikt je iný a Kissinger v interview pre Der Spiegel povedal, že k dianiu na Ukrajine neexistuje dobrá historická analógia. Exminister zahraničných vecí tvrdí, že vojna je na jednej úrovni konfliktom týkajúcim sa rovnováhy moci, ale na inej úrovni má aspekty občianskej vojny a spája klasický európsky typ medzinárodného problému s celkovými globálnymi problémami. "Keď sa táto vojna skončí, otázka bude, či Rusko bude mať nejaký zrozumiteľný vzťah s Európou, o ktorý sa vždy snažilo, alebo či sa stane predsunutou základňou Ázie na hraniciach Európy. A na to neexistuje dobrý historický príklad,“ podotkol Kissinger pre Der Spiegel.