Vladimir Putin pricestoval v utorok do Teheránu na svoju druhú návštevu mimo Ruska od začiatku ukrajinskej vojny. Vopred ohlásenými témami rozhovorov, plánovaných do neskorej noci, bolo zrušenie ukrajinskej obilnej blokády, budúcnosť Sýrie a možnosti obnovenia iránskej jadrovej dohody.
Trojstranné rokovania s prezidentmi Ebráhímom Raísím a Recepom Tayyipom Erdoganom sa snaží Kremeľ vydávať za znak svojho pretrvávajúceho vplyvu v regióne po nedávnej návšteve amerického prezidenta Joea Bidena na Blízkom východe.
Traja prezidenti mali na programe dvojstranné stretnutia i spoločnú schôdzku v takzvanom astanskom formáte. Ten ich krajiny vytvorili s cieľom riešiť vzájomné nezhody v otázke Sýrie, kde sú všetky vojensky prítomné, ale majú protichodné záujmy.
Erdogan očakával od Putina signál, že je ochotný zrušiť ruskú námornú blokádu, ktorá bráni vývozu ukrajinského obilia z čiernomorských prístavov. EÚ sa v záujme dohody zaviazala, že neuvalí sankcie na ruské potraviny, hnojivá a ich prepravu. Putin ale pred summitom len vágne odpovedal na turecké výzvy, aby sa Rusi v Istanbule dohodli s Ukrajincami na technických detailoch. . Turecko, člen NATO, navrhuje, aby Rusko povolilo lodiam s ukrajinským obilným opustiť Odesu po určených trasách, s tým, že plavidlá prejdú kontrolou, či nenesú zbrane.
„Otázka ukrajinskej prepravy obilia bude témou diskusie s Erdoganom. Sme pripravení pokračovať v práci týmto smerom,“ citovala agentúra TASS pred teheránskym summitom Putinovho poradcu pre zahraničnú politiku Jurija Ušakova.
Vojenský konflikt Ruska a Ukrajiny – kľúčových dodávateľov pšenice na medzinárodné trhy – spôsobil prudký nárast cien obilia po celom svete, čím sa ešte znásobila už existujúca potravinová kríza. Vyše 20 miliónov ton obilia uviazlo v silách v zamínovaných ukrajinských prístavoch.
Plán Turecka, ktoré z Ukrajiny a Ruska dovážalo štyri pätiny svojej spotreby obilia, spočíva v tom, aby Kyjev odmínoval svoje prístavy a Moskva sa zaviazala, že ich nenapadne, kým budú zraniteľné.
Rusko s tým v zásade súhlasí, trvá však na tom, že lode bude kontrolovať, aby na Ukrajinu neprivážali zbrane. Kyjev ale s nárokom Moskvy na inšpekciu plavidiel v Čiernom mori kategoricky nesúhlasí.
Ruský politológ Sergej Markov, ktorý je známy úzkymi väzbami na Kremeľ, predpovedal, že Putin s Erdoganom na teheránskych rozhovoroch nájdu kompromis. „Na základe tohto kompromisu budú lode zrejme kontrolovať nie na mori, ale v tureckých prístavoch. Preverovať ich bude Turecko a OSN aj za účasti Ruska. Rusko bude navyše zo vzduchu sledovať, aby sa k lodiam na mori nik nepriblížil,“ napísal na platforme Telegram.
Ankara by chcela, aby Rusko, Ukrajina, Turecko a OSN podpísali už tento týždeň po rokovaniach v Istanbule dohodu o koridore na vývoz obilia. V Istanbule sa má otvoriť koordinačné centrum, ktoré umožní jeho export cez Čierne more.
„To hlavné na rokovaniach Putina a Erdogana však nie je otázka obilia, ale to, ako budú Rusko s Tureckom podvádzať USA a EÚ pri obchádzaní sankcií,“ tvrdí Markov. Podľa politológa na tom Moskva i Ankara môžu zarobiť desiatky miliárd dolárov.
Putin podľa denníka Guardian išiel sa teheránske rozhovory so zámerom využiť ich na posilnenie regionálneho vzdoru proti obrannému paktu medzi štátmi Perzského zálivu a Izraelom, ktorý Washington navrhuje ako hrádzu voči ďalšiemu napredovaniu iránskeho jadrového programu. Rusko je jednou zo strán viedenských rozhovorov o jadrovej dohode s Teheránom, ktoré uviazli v slepej uličke pre neochotu USA zrušiť sankcie voči iránskym Islamským revolučným gardám.