Tieto tri krajiny „potvrdili odhodlanie pokračovať v prebiehajúcej spolupráci s cieľom definitívne odstrániť terorististov-jednotlivcov, skupiny, podniky a subjekty,“ uvádza sa v texte. Konštatuje sa v ňom aj nesúhlas „s nezákonným zhabaním a prevodom príjmov z ropy, ktoré by mali patriť Sýrii“.
Trojstranné vyhlásenie bolo zverejnené po tom, ako turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzval svojich partnerov z Iránu a Ruska, aby podporili jeho úsilie bojovať proti „terorizmu“ v Sýrii.
Predchádzali tomu v nedávnej minulosti opakované vyhlásenia Turecka, ktoré hrozilo vojenskou ofenzívou v poloautonómnych kurdských územiach na severovýchode Sýrie.
Čítajte viac Putin šachuje s Iránom, Tureckom i ukrajinským obilím
AFP pripomenula, že Turecko od roku 2016 podniklo sériu útokov na územie Sýriu, ktorých cieľom boli kurdskí bojovníci, ako aj džihádisti zo skupiny Islamský štát.
V občianskej vojne v Sýrii sa Turecko postavilo na stranu povstalcov bojujúcich proti vláde prezidenta Bašára Asada. Do konfliktu na strane Asada zasiahli aj Irán a Rusko.
Erdogan na rokovaní s iránskym prezidentom Ebrahímom Raísím a ruským prezidentom Vladimirom Putinom zdôraznil nutnosť uvedomiť si, že „v budúcnosti nášho regiónu nie je miesto pre separatistické teroristické organizácie“. Avizoval, že „v našom boji proti teroristickým organizáciám budeme pokračovať aj v nadchádzajúcom období“.
Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí však tureckému lídrovi na stretnutí pred prezidentským summitom povedal, že nová turecká ofenzíva proti Kurdom v Sýrii by regiónu uškodila. Vyzval, aby sa táto otázka vyriešila prostredníctvom dialógu medzi Ankarou, Damaskom, Moskvou a Teheránom.
Podľa AFP nateraz nie je jasné, či trojstranné vyhlásenie odráža nejakú zmenu v postoji Iránu k tureckej ofenzíve.