„Dlho som váhal, či trolovanie Fideszu a maďarského parlamentu treba vôbec brať vážne,“ komentoval utorňajšiu rezolúciu maďarského parlamentu politológ Dániel Hegedűs. „Ale možno stojí za zmienku, že Orbánovi miništranti dnes okrem iných nezmyslov vyzvali na upustenie od priamej voľby europoslancov. Takto Konferenciu o budúcnosti Európy zneužívajú autokrati,“ povzdychol si Hegedűs na Twitteri.
Konferencia o budúcnosti Európy bola sériou debát a diskusií, v ktorej sa mohli ľudia z celej Európy od jari 2021 do jari 2022 podeliť o svoje nápady a pomôcť formovať perspektívnu podobu integrácie.
Poslanci vládneho Fideszu, ktorí majú v parlamente ústavnú väčšinu, ostro zaútočili na Konferenciu o budúcnosti Európy. „Národné zhromaždenie s ľútosťou konštatuje, že konferencia namiesto otvoreného demokratického dialógu sa s vylúčením príspevkov významnej časti občanov stala slúžkou politických a ideologických ašpirácií síl zainteresovaných na likvidácii suverenity členských štátov a na náraste moci úniovej byrokracie,“ hovorí sa v uznesení, prijatom 130 hlasmi, proti bolo 50 opozičných zákonodarcov.
Otvoriť lisabonskú zmluvu?
Poslanci zo strany premiéra Viktora Orbána by chceli dať svojmu národnému parlamentu možnosť torpédovať legislatívu navrhovanú na úrovni EÚ. Radi by predovšetkým znížili schopnosť Európskeho parlamentu prijímať rozhodnutia ovplyvňujúce Maďarsko, a to aj za cenu, že by to celkovo podkopalo moc bloku.
„Európsku demokraciu treba vyviesť zo slepej uličky, do ktorej ju nasmeroval Európsky parlament,“ uvádza sa v uznesení. „Európska únia sa musí zmeniť, pretože nie je pripravená na výzvy našej doby.“
Rezolúcia navrhuje zrušiť priamo volený Európsky parlament a nahradiť ho zhromaždením, ktorého členov by delegovali parlamenty členských krajín EÚ. Bol by to faktický návrat pred rok 1979, odkedy sú europoslanci volení priamo.
Dokument tiež vyzýva na vypustenie zmienky o „utváraní čoraz užšieho spojenectva“ z článku 1 Zmluvy o EÚ, zakladajúceho dokumentu únie, ktorý vo svojej lisabonskej verzii platí od roku 2007. Zakotviť v Zmluve o EÚ by sa podľa maďarského parlamentu malo okrem iného aj to, že „kresťanské korene a kultúra Európy predstavujú základy európskej integrácie“, že Európska komisia musí byť „politicky a ideologicky neutrálna“ a že „treba zaručiť právo každého ľudu, aby mohol rozhodnúť s kým chce žiť vo svojej vlasti“, čo je jedno z hlavných hesiel Orbánovej protiimigračnej politiky.
Domáci PR ťah
Podľa spravodajského portálu nemeckého magazínu Spiegel je naplnenie plánov Fideszu absolútne nereálne. So zmenou Zmluvy o EÚ by totiž muselo súhlasiť všetkých 27 členských krajín, pričom vo viacerých štátoch by boli dokonca potrebné referendá. „Ide skôr o domáci PR ťah, keďže Orbán je momentálne pod tlakom rastúcich životných nákladov v Maďarsku,“ poznamenáva Spiegel.
Faktom je, že maďarská mena v posledných týždňoch dosahuje rekordné minimá voči euru a doláru a ekonomika krajiny zápasí s najvyššou infláciou za takmer štvrť storočia. Štvrť roka po volebnom víťazstve je Orbánov kabinet nútený pristúpiť k uťahovaniu opaskov, čo v nedávnej kampani vylučoval.
Parlament minulý týždeň prijal novelu daňového zákona, ktorá od septembra pripraví státisíce drobných podnikateľov a živnostníkov o možnosť výhodných paušálnych odvodov. V čase prudkého nárastu cien energií vláda tiež oznámila, že zruší dotácie na účty za energie pre domácnosti s vyššou ako priemernou spotrebou. Proti týmto nepopulárnym opatreniam sa zdvihla vlna odporu s demonštráciami a dopravnými blokádami, čo Maďarsko už dávno nezažilo.
Vládni poslanci v prijatej rezolúcii hneď na úvod dali najavo, kto má niesť zodpovednosť za hospodárske ťažkosti krajiny. Podľa nich ide o ekonomické dôsledky vojny v bezprostrednom susedstve Maďarska, pričom „nepremyslené sankčné rozhodnutia medzinárodného spoločenstva voči Rusku ďalej komplikujú situáciu občanov našej vlasti“.
Mandát, ktorým parlament poveril Orbána, aby s európskymi inštitúciami rokoval o otvorení lisabonskej zmluvy a zrušení priamo voleného Európskeho parlamentu, prichádza pre maďarskú vládu v delikátnom čase.
Požiadavky, ktoré idú priamo proti hlavnému európskemu prúdu presadzujúcemu v období ťažkých výziev viac jednoty a užšiu súdržnosť, môžu zosilniť napätie medzi Bruselom a Budapešťou. A to práve vtedy, keď Orbánov kabinet začal otvorenejšie a zmierlivejšie pristupovať k požiadavkám EÚ v nádeji, že sa od nej dočká životne potrebnej finančnej injekcie.
Maďarsko je poslednou krajinou EÚ, ktorá čaká na zelenú od Európskej komisie v súvislosti s jeho plánom obnovy, ktorého schválenie je potrebné na uvoľnenie grantov v hodnote 5,8 miliardy eur i výhodných úverov. Dôvodom je, že Budapešť podľa Bruselu nedodržiava zásady právneho štátu a nerieši problémy korupciou.
Nešťastný exkomisár
Budapešť v posledných týždňoch začala pripravovať sériu legislatívnych úprav, ktoré majú vyhovieť konkrétnym námietkam Európskej komisie voči systémovým pravidlám umožňujúcim rozsiahlu korupciu. Vyjednávania s Bruselom má na starosti staronový minister, bývalý eurokomisár Tibor Navracsics, ktorý má povesť jedného z najumiernenejších a najviac proeurópskych členov Orbánovho kabinetu.
Podľa besedy so študentami, ktorú mal Navracsics v utorok večer, sa zdá, že nie je šťastný, ako mu Fidesz komplikuje úlohu dohodnúť sa s Bruselom o odblokovanie peňazí z fondu obnovy.
„Na základe svojich skúseností z postu eurokomisára viem, že my Maďari sa musíme naučiť pravidlá hry európskej politiky. Môžete ako kuruci zabuchnúť dvere a povedať, že by sme tomu druhému najradšej preklali hrdlo, ale nebude to fungovať,“ citoval ministra pre miestny rozvoj a čerpanie európskych zdrojov portál Telex.hu.