Niekoľko regionálnych teplotných rekordov padlo v Nemecku a prinajmenšom júlového teplotného maxima dosiahlo Dánsko. Francúzsko či Grécko pokračovali v boji s požiarmi lesného porastu. Najpostihnutejšiu oblasť na západe Francúzska navštívil prezident Emmanuel Macron, ktorý sľúbil štrukturálne zmeny aj lepšie vybavenie hasičov.
V Nemecku podľa predbežných údajov padlo najmenej šesť doterajších regionálnych teplotných rekordov – pre spolkové krajiny Bádensko-Württembersko, Dolné Sasko, Sasko-Anhaltsko, Hamburg, Šlezvicko-Holštajnsko a Meklenbursko-Predné Pomoransko.
Najvyššiu teplotu, 40,3 stupňa Celzia, o 15:30 SELČ namerali v meste Bad Mergentheim-Neunkirchen v Bádensku-Württembersku, informovala nemecká meteorologická služba DWD. V Nemecku tak bola teplota nad 40 stupňov Celzia od začiatkov merania nameraná už po desiatykrát.
Dánsko zaznamenalo najvyššiu teplotu na svojom území za mesiac júl a nie je vylúčené, že neskôr prekoná aj absolútny rekord. V oblasti západného Jutska meteorológovia namerali 35,6 stupňa Celzia, čo sú tri desatiny stupňa nad doterajšou najvyššou júlovou teplotou nameranou v roku 1941.
Francúzsko, kde vlnu extrémnych horúčav v uplynulých dňoch sprevádzali požiare, sa medzitým snaží z prejavov zmien klímy vyvodiť dôsledky. Macron pri návšteve departementu Gironde, kde dvojica požiarov za týždeň zachvátila plochu zhruba 200 kilometrov štvorcových a donútila takmer 37-tisíc ľudí ujsť zo svojich domovov, sľúbil štrukturálne zmeny. „Okamžite začneme práce…znova zasejme, znovu budujme, ale s inými pravidlami, s pravidlami prevencie,“ povedal prezident.
Macron tiež uviedol, že „je potrebné kúpiť viac lietadiel na boj s požiarmi“. Minister poľnohospodárstva Marc Fesneau televíznej stanici France 2 povedal, že Francúzsko musí viac investovať do boja s požiarmi. Vláda už podľa neho vyčlenila 850 miliónov eur na modernizáciu flotily hasičských lietadiel a jednu miliardu eur na výsadbu stromov.
Čítajte viac Horúčavy si v Španielsku vyžiadali 500 obetí. Plamene sužujú Grécko i Sibír
Vlna horúčav, ktorá v posledných dňoch zachvátila Európu, spôsobila požiare aj v Španielsku, Portugalsku, v Slovinsku alebo v Grécku. Gréckym hasičom sa popoludní podarilo dostať pod kontrolu veľký lesný požiar, s ktorým od utorka bojovali pri severovýchodnom okraji Atén. Na mieste je ale stále niekoľko stoviek požiarnikov aj s hasičskými lietadlami, pretože v oblasti je silný vietor, kvôli ktorému sa môže oheň znova rozšíriť.
Hasiči v Grécku za uplynulý deň zasahovali pri 117 požiaroch, veľký oheň hasia napríklad aj na Peloponézskom polostrove. V Španielsku lesné požiare za viac ako týždeň zničili vyše 60-tisíc hektárov, od začiatku roka v celej krajine oheň podľa európskeho strediska pre lesné požiare (EFFIS) spálil 184 300 hektárov. Lesné požiare v Španielsku sa tak tento rok stanú zrejme najhoršími v histórii záznamov, doterajší rekord je z roku 2012.
Rozsiahle požiare v španielskej provincii Zamora sa už podarilo dostať pod kontrolu, situácia sa ale zhoršuje v provincii Zaragoza v autonómnej oblasti Aragónia. Premiér Pedro Sánchez zopakoval, že boj za zníženie skleníkových plynov je prioritou jeho vlády a „mal by byť prioritou všetkých krajín“.
V Británii, kde v utorok v anglickom Coningsby zaznamenali rekordnú teplotu 40,3 stupňa Celzia, v stredu vlna horúčav už tretí deň narušila dopravu. Hasiči zostávajú po utorkových požiaroch v pohotovosti, aj keď zatiahnutá obloha a prehánky priniesli úľavu od spaľujúcich teplôt posledných dní.
Vlny horúčav sú v dôsledku zmien klímy stále častejšie, intenzívnejšie a trvajú dlhšie, pričom horúce a suché počasie pravdepodobne podnecuje požiare. Od začiatku priemyselnej éry sa svet podľa vedcov oteplil už asi o 1,1 stupňa Celzia a pokiaľ vlády na celom svete nepristúpia k razantnému zníženiu emisií, budú teploty ďalej stúpať.
Čítajte viac Najväčšia vlna horúčav zasiahla Európu v roku 2003, rekord padol vlani