148. deň: Rusi chcú z Ukrajiny viac. CIA má nové čísla o ruských obetiach. Plyn cez Nord Stream opäť tečie

23:25 Ruská armáda si zrejme v nasledujúcich týždňoch urobí v bojoch na Ukrajine určitú operačnú prestávku, čo poskytne Kyjevu dôležitú príležitosť útočiť. Vo štvrtok to vyhlásil šéf britskej tajnej služby MI6 Richard Moore.

„Myslím si, že im (Rusom) dôjde para. Náš odhad je taký, že pre Rusov bude v najbližších niekoľkých týždňoch čoraz ťažšie dopĺňať ľudskú silu,“ uviedol Moore na konferencii mimovládnej organizácie Aspen Security Forum v americkom štáte Colorado, kde mal prvé verejné vystúpenie v zahraničí, odkedy ho v júli 2020 vymenovali za šéfa MI6. „Musia si urobiť určitú pauzu a to dá Ukrajincov príležitosť vrátiť údery,“ dodal Moore. (tasr)

21:45 Manželka ukrajinského prezidenta Olena Zelenská počas návštevy Spojených štátov uviedla, že ruská agresia voči Ukrajine ovplyvnila aj jej rodinu a zmenila záujmy jej malého syna.

Čítajte viac Zelenská: Vojna zmenila môjho deväťročného syna, teraz chce byť vojakom

21:21 Slovenský premiér Eduard Heger varoval svojich európskych partnerov pred prípadným poľavením v poskytovaní pomoci Ukrajine. Heger to uviedol na letnom stretnutí poslancov Spolkového snemu z nemeckej Kresťansko-sociálnej únie v bývalom benediktínskom kláštore Banz, ktorý v súčasnosti spadá pod bavorské mesto Bad Staffelstein.

Čítajte viac Heger: Európa nesmie poľaviť v poskytovaní pomoci Ukrajine

20:15 Ukrajina a Rusko v piatok podpíšu dohodu umožňujúcu vývoz obilia z Ukrajiny cez Čierne more. Oznámila to vo štvrtok kancelária tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.

Čítajte viac Ukrajina a Rusko podpíšu dohodu o vývoze obilia

19:00 Ubehlo päť mesiacov a minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyšiel s pravdou von: cieľom vojenskej operácie už nie je iba obsadenie Donbasu, ale aj ďalších oblastí. Otázka preto znie: Kde sa Rusi zastavia? Uspokoja sa obsadením celej Ukrajiny alebo si „odhryznú“ aj z iných krajín? Píše Marián Repa.

Čítajte viac Rusko chce celú Ukrajinu

18:32 Nové sankcie Európskej únie postihujúce dovoz ruského zlata, veľkú ruskú banku Sberbank, nacionalistický motorkársky gang Noční vlci a hercov podporujúcich prezidenta Vladimira Putina, považuje ukrajinský prezident Zelenskyj ako nedostatočné. Informoval o tom portál britského denníka The Guardian. Podľa neho majú v posledných dňoch európski politici obavy predovšetkým z toho, že Rusko ohrozí dodávky zemného plynu pre nasledujúcu zimu.

Najnovšie sankcie posilňujú účinnosť doterajších šiestich balíkov sankcií EÚ proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajine, schválilo vo štvrtok 27 členských štátov EÚ. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová to ocenila na Twitteri ako „silný signál“. „Posilňujúce, predĺžené sankcie EÚ proti Kremľu“ vysielajú „Moskve silný signál: budeme udržiavať veľký tlak tak dlho, ako bude treba“, napísala Von der Leyenová v tvíte.

18:00 Ukrajinská armáda tvrdí, že Rusko použilo až 60 % svojich predvojnových zásob vysoko presných zbraní a západné sankcie sťažili Moskve dopĺňanie zásob. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na vyjadrenia predstaviteľa hlavného riaditeľstva ukrajinskej spravodajskej služby (GUR) Vadyma Skibického.

„Vojenská rozviedka sleduje stav a počty zbraní, ktoré Rusko používa. Čo sa týka vysoko presných zbraní – Iskander, systém Kalibr, riadené strely Ch-101, Ch-555 – odhadujeme, že 55 až 60 % predvojnových zásob bolo spotrebovaných. Preto sme ich už dosť dlho nevideli používať rakety,“ povedal Skibickyj. Rusko podľa Kyjiva v ostatných týždňoch používalo prepracované protilodné a protilietadlové rakety na zameranie ukrajinských síl.

Ukrajinská vojenská rozviedka tvrdí, že západné sankcie Rusku sťažili dopĺňanie zásob častí jeho pokročilejšieho vybavenia. „Veľa komponentov bolo vyrobených v zahraničí. Obmedzenia zavedené v dôsledku medzinárodných sankcií neumožňujú Rusku získať komponenty,“ vysvetlil Skibickyj a dodal: „Ale čo sa týka starých zbraní Sovietskeho zväzu, sú to dosť veľké zásoby a je ťažké ich posúdiť.“

16:45 S kým hraničí Sovietsky zväz? – S kým chce… Šéf ruskej diplomacie si zrejme spomenul na bradatú anekdotu a nepriamo pripustil, že Rusko by mohlo susediť hoci aj so Slovenskom.

Čítajte viac Vymažeme Ukrajinu z mapy, hrozí Moskva

15:50 Rusko tvrdí, že Ukrajina tento týždeň dvakrát ostreľovala Záporožskú jadrovú elektráreň a iba so šťastím sa predišlo katastrofe. Uviedla to hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Zacharovová povedala, že Ukrajinci ostreľovali Záporožskú jadrovú elektráreň z bezpilotného lietadla 18. a 20. júla. Chladiaci systém reaktora minuli „len o desiatky metrov“.

„Len šťastím to neviedlo k poškodeniu zariadenia a ku katastrofe,“ uviedla Zacharovová. Kyjev sa podľa nej snaží vytvoriť „podmienky pre jadrovú katastrofu nielen na svojom území, ale v celej Európe“.

Moskvou dosadený predstavitelia v Záporožskej oblasti obvinili Ukrajinu z „jadrového terorizmu“ a uviedli, že sa s týmto incidentom obrátia na Organizáciu Spojených národov.

Záporožská jadrová elektráreň je najväčšou elektrárňou svojho druhu v Európe. Ruské invázne sily sa jej zmocnili ešte v marci. Kyjev viackrát upozornil, že okupácia tohto komplexu zvyšuje pravdepodobnosť jadrovej havárie.

15:35 Najmenej troch mŕtvych a 23 zranených si dnes vyžiadalo ruské ostreľovanie Charkova, uviedla ukrajinská prokuratúra. Ostreľovanie vyšetruje ako vojnový zločin. Predchádzajúca bilancia mala dvoch mŕtvych a 19 zranených. Druhé najväčšie ukrajinské mesto leží len asi 40 kilometrov od hraníc s Ruskom, ruskej armáde sa ho však nepodarilo po vpáde na Ukrajinu dobyť.

„Ruský nepriateľ strieľa výlučne po uliciach mesta, obchodných strediskách, obytnej infraštruktúre. Zasiahol obytný dom, v ktorom bola súkromná zubárska ordinácia, vo vnútri (našťastie) neboli ľudia,“ napísal šéf oblastnej správy Oleh Synehubov na sociálnej sieti. Gubernátor upresnil, že medzi zranenými sú aj deti a že štyria zranení sú v kritickom stave.

Prokuratúra podľa denníka RBK-Ukrajina neskôr upresnila, že strely vypálené z ruských raketometov Uragan zasiahli zastávku mestskej dopravy na tržnici a zabili troch ľudí a ďalších 20 zranili. Ďalší traja ľudia utrpeli zranenie po tom, čo ruské delá trafili obytný dom.

Ruská paľba podľa starostu Ihora Terechova mierila do husto obývanej štvrte.

O deň skôr si ruské ostreľovanie vyžiadalo v Charkove tri obete, zasiahnuté na zastávke mestskej dopravy: postarší manželský pár a trinásťročného chlapca. Jeho šokovaný otec podľa spravodajcov agentúry AFP dlho kľačal uprostred trosiek pri synovom tele a držal mŕtve dieťa za ruku.

15:02 Ruskí vojaci priviezli minimálne 14 kusov ťažkej vojenskej techniky s muníciou, zbraňami a výbušninami do priestorov Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorá sa nachádza v okupovanom meste Enerhodar v ukrajinskej Záporožskej oblasti. Na Telegrame to uviedla ukrajinská národná spoločnosť na výrobu jadrovej energie Enerhoatom.

Zbrane prevezené ruskými silami sa v elektrárni nachádzajú v tesnej blízkosti zariadení, ktoré zabezpečujú chod turbogenerátora, a predovšetkým veľmi blízko hlavnej olejovej nádrže. Tá obsahuje horľavý olej, ktorý chladí parnú turbínu. Zbrane sa nachádzajú i v blízkosti vysoko výbušného vodíka, ktorý sa taktiež používa na chladenie generátora.

„Okupanti naďalej cynicky porušujú všetky normy a požiadavky týkajúce sa požiarnej, jadrovej a radiačnej bezpečnosti,“ uviedol Enerhoatom. Tvrdí, že ak by nastal požiar v dôsledku náhodného výbuchu munície, rozsah katastrofy by sa mohol rovnať havárii v černobyľskej elektrárni v roku 1986.

Približne 50-tisícový Enerhodar, v ktorom sa nachádza najväčšia jadrová elektráreň v Európe, okupujú ruské sily už od marca.

14:30 Na mesto Mykolajiv na juhu Ukrajiny dopadlo sedem ruských rakiet, ktoré zasiahli nevyhnutnú infraštruktúru mesta. Uviedol to starosta mesta Oleksandr Sienkevyč. „Neviem si predstaviť nejaké vysvetlenie tohto bombardovania, keďže nebol zasiahnutý nijaký vojenský objekt alebo vojenský sklad. Zasiahnutá bola nevyhnutná infraštruktúra a objekty v blízkosti civilistov. Našťastie nie sú žiadne obete,“ povedal starosta. Informuje o tom portál CNN.

Sienkevyč konštatoval, že počas mesiacov bombardovania bolo v meste poškodených zhruba 540 viacposcho­dových obytných budov „vrátane šiestich, ktoré nie je možné opraviť“. Okrem toho bolo poškodených približne 680 súkromných domov a zabitých bolo 121 ľudí. Podľa starostu v meste, ktoré malo pred vojnou 480-tisíc obyvateľov, zostáva len zhruba 230-tisíc ľudí.

„Odporúčam obyvateľom Mykolajiva, aby z mesta odišli, keďže je nepretržite bombardované,“ vyjadril sa starosta. Šéf regionálnej vojenskej správy Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim o nočnom bombardovaní povedal, že dve z rakiet zasiahli a zničili sklad plný humanitárnej pomoci.

14:16 Štáty Európskej únie formálne schválili nové sankcie za ruskú agresiu na Ukrajine, ktoré zahŕňajú zákaz dovozu ruského zlata.

Čítajte viac Zlato i Sberbank. EÚ uvalila ďalšie sankcie na Rusko a zavrela mu prístavy

14:03 Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová na svojom pravidelnom tlačovom brífingu povedala, že Ukrajina nevstupuje do mierových rokovaní s Ruskom pre pokyny, ktoré v tomto zmysle dostáva zo strany Spojených štátov. Informovala o tom agentúra Reuters a denník The Guardian.

„Americká administratíva zakazuje svojim zverencom v Kyjeve, aby čo len pomýšľali na rozhovory s nami, a očividne ich núti bojovať až do posledného Ukrajinca,“ povedala Zacharovová.

Mierové rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom sú zmrazené už od začiatku apríla. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bagatelizoval perspektívu ďalších rozhovorov v čase, keď ruské sily stále okupujú ukrajinské územie.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov zase v stredu povedal, že mierové rozhovory s Ukrajinou nemajú v súčasnej situácii pre Rusko žiadny zmysel. Prvé kolá rozhovorov totiž podľa jeho slov ukázali, že Kyjev nemá „túžbu o čomkoľvek seriózne diskutovať“.

Reuters pripomína, že ruský prezident Vladimir Putin 7. júla tvrdil, že Rusko ešte nezačalo na Ukrajine podnikať „nič vážne“. Zároveň vyhlásil, že ak chce Západ poraziť Rusko na bojovom poli, môže sa o to pokúsiť.

13:44 Británia pošle na Ukrajinu viac ako 1 600 protitan­kových striel a desiatky delostreleckých zbraní v rámci najnovšej dodávky na podporu obrany proti Rusku. Podľa agentúry Reuters to oznámil britský minister obrany Ben Wallace.

Británia okrem toho Ukrajine poskytne aj protilietadlové radarové systémy, stovky bezpilotných lietadiel a viac ako 50 000 kusov munície, oznámil Wallace.

Táto dodávka zbraní sa uskutoční len niekoľko týždňov po tom, čo britský premiér Boris Johnson oznámil ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote jednej miliardy libier. Tým sa celková podpora, ktorú Londýn poskytol Kyjevu od začiatku vojny pred piatimi mesiacmi, zvýšila na 2,3 miliardy libier.

„Spoločne s našimi medzinárodnými partnermi zaistíme, aby Ukrajina mala nástroje na obranu svojej krajiny pred Putinovou nezákonnou inváziou,“ uviedol Wallace vo vyhlásení.

Spojené kráľovstvo už dodalo Ukrajine rad vojenského vybavenia, vrátane takmer 7 000 protitan­kových striel, stoviek rakiet a obrnených bojových vozidiel, pomáha aj s výcvikom ukrajinských vojakov.

13:20 Ruské špeciálne jednotky v bojoch na Ukrajine prvýkrát použili veľkorážnu snajperskú pušku Súmrak, ktorá má najdlhší dostrel na svete.

Čítajte viac Súmrak nad Ukrajinou. Rusi prvýkrát vo vojne použili pušku s rekordným dostrelom

12:55 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 38 850 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 1 704 tankov, 3 912 bojových obrnených vozidiel, 2 781 vozidiel a palivových nádrží, 859 delostreleckých systémov, 251 odpaľovacích raketových systémov, 113 systémov protivzdušnej obrany, 188 vrtuľníkov, 221 lietadiel, 710 dronov, 167 striel s plochou dráhou letu, 15 lodí a 72 kusov špeciálnej techniky.

Počas stredy zaznamenali ruskí okupanti najväčšie straty v oblastiach okolo mesta Sloviansk v Doneckej oblasti, uviedol generálny štáb.

12:34 Počet ruských občanov, ktorí v prvej polovici tohto roka vyhlásili bankrot a čelia likvidácii majetku, medziročne stúpol o 37,8 percenta. Vyplýva to zo správy ruského ministerstva ekonomického rozvoja. Od začiatku januára do konca júna bankrot vyhlásilo 121 313 ruských občanov a ich majetok išiel do likvidácie s cieľom splatiť dlhy, konštatuje správa ministerstva. Informuje o tom portál CNN.

Najväčší počet bankrotov ruských občanov v prvom polroku bol v Moskve, a to viac ako šesťtisíc. Nasleduje región v okolí Moskvy s 5 600 bankrotmi. „V absolútnych číslach počet bankrotov občanov už dosiahol veľmi podstatnú úroveň,“ uviedol predstaviteľ rezortu ekonomického rozvoja Alexej Juchnin.

12:05 Ukrajinci zničili niekoľko ruských muničných skladov a veliteľských stanovíšť v Chersonskej oblasti. Informovali o tom ukrajinské ozbrojené sily. Hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Natalia Humeniuk uviedla, že za posledný deň zničili celkovo šesť muničných skladov v okupovanom Chersone.

Informuje o tom spravodajský portál CNN, ktorý však upozorňuje, že nové zásahy nedokáže potvrdiť.

Regionálna vojenská správa v Chersone vo štvrtok informovala, že „v noci bolo v Chersonskej oblasti počuť hlučné explózie a streľbu“, vrátane Beryslavu na severnom brehu rieky Dneper.

Čítajte viac 147. deň: Raketomety HIMARS poškodili strategický most cez Dneper. Podľa Putina Kyjev o mier nestojí

Boje pokračujú pozdĺž hraníc Mykolajivskej a Chersonskej oblasti, pričom Rusi sa snažia vylepšiť svoje obranné pozície. Podľa velenia sa ruské sily pokúsili o protiútok v okolí osady Lozove, no neúspešne.

Rusi podľa regionálnej vojenskej správy naďalej pália raketami na mesto Mykolajiv. „Ruskí okupanti vystrelili v noci na Mykolajiv sedem rakiet S-300,“ uviedli úrady, podľa ktorých zasiahli plynovod a sklad. „Dediny na demarkačnej línii sú pod neustálu paľbou,“ dodali. V dôsledku neustálych bojov tiež podľa nich v oblasti horia polia s plodinami a lesy.

Len v posledných niekoľkých dňoch podľa oficiálnych informácií zhorelo viac ako 230 hektárov pšenice v Beryslave a Heničesku a tiež asi desať hektárov lesa pri meste Olešky.

11:44 Deti odídencov z Ukrajiny tie slovenské z materských škôl od septembra nevytlačia a miesto im v nich a ani v školách neberú, uviedli viaceré mestské časti Bratislavy.

Riaditeľka komunikačného oddelenia na Miestnom úrade Ružinov Tatiana Tóthová pre TASR uviedla, že tieto deti nie sú prijímané, ale len zaraďované na časovo obmedzené obdobie. „A len v rámci dočasne povoleného núdzového zvýšenia kapacít,“ ozrejmila.

V bratislavskej Rači evidujú na školský rok 2022/2023 prihlášky od 15 detí z Ukrajiny. „Od septembra by mala byť v Materskej škole Gelnická otvorená dočasná trieda pre tieto deti, aktuálne je to v procese riešenia,“ povedal pre TASR referent komunikácie bratislavskej mestskej časti Rača Miroslav Vajs. Ukrajinské deti podľa jeho slov v tejto mestskej časti určite tie slovenské nevytláčali.

Čítajte viac Po územiach deti a ich budúcnosť. Rusko posiela na Ukrajinu svojich učiteľov

V najľudnatejšej mestskej časti, teda v Petržalke, po zápise do materských škôl skonštatovali, že mestská časť nemusí riešiť žiadne dilemy o prijatí či neprijatí petržalských, bratislavských, slovenských, ukrajinských ani akýchkoľvek iných detí. Kapacity jej materských škôl budú podľa slov hovorkyne Petržalky Márie Halaškovej dostatočné.

V bratislavskej Devínskej Novej Vsi bude chodiť do materských škôl len pár ukrajinských detí. V tomto školskom roku ich bolo desať, od septembra nastupujú do škôlok ďalšie tri deti bývajúce v tento mestskej časti. Pre TASR to uviedla referentka mediálneho oddelenia mestskej časti Bratislava-Devínska Nová Ves Jana Martanovičová.

11:14 V dôsledku ostreľovania ukrajinského mesta Charkov prišli vo štvrtok o život dvaja ľudia a 19 utrpelo zranenia. Podľa agentúry AFP o tom informoval gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

Charkovský primátor Ihor Terechov v statuse na platforme Telegram napísal: „Už druhý deň po sebe a približne v rovnakom čase okupant útočí na zastávky verejnej dopravy“.

Terechov narážal na udalosti zo stredy, keď rakety vypálené ruskou armádou zasiahli priestranstvo v blízkosti zastávky MHD. O život prišli traja ľudia, medzi nimi aj 13-ročný chlapec. Jeho 15-ročná sestra bola zranená.

Kým Terechov informoval o jednej obeti a 17 zranených po štvrtkovom útoku, Synehubov vo svojom statuse zverejnil aktuálnejšiu bilanciu útoku pripísaného ruskej armáde.

Terechov v statuse na Telegrame konštatoval, že stredajší i štvrtkový útok sa odohrali v približne rovnakom čase. Dôrazne vyzval obyvateľov mesta, aby zostali v krytoch a nevychádzali na ulicu, ak to nie je nutné. Informoval, že zásah dostalo vo štvrtok aj jedno zo zdravotných stredísk.

Synehubov spresnil, že ruská armáda vo štvrtok ostreľuje najmä okresy Čuhijiv, Bohoduchiv a Izium, kde boli poškodené bytové domy a hospodárske budovy a na poliach so zasiatou pšenicou vypukli požiare. Dodal, že ruská armáda takto zničila celkovo viac ako 130 hektárov úrody.

10:46 Rokovania Turecka, Ruska, Ukrajiny a OSN o vývoze ukrajinského obilia z čiernomorských prístavov zatiaľ prebiehajú dobre, uviedol šéf tureckej diplomacie Mevlüt Çavuşoglu. Dúfa v dosiahnutie dohody a verí, že v najbližších dňoch bude môcť oznámiť „dobré správy“. V televíznom rozhovore však pripustil, že sa ešte stále riešia „menšie problémy“.

Turecko minulý týždeň hostilo predstaviteľov Ruska, Ukrajiny a OSN, aby prerokovali podrobnosti plánu vypracovaného vedením svetovej organizácie. Ankara odvtedy uviedla, že sa dosiahla všeobecná zhoda a že ju chce tento týždeň dostať na papier, poznamenala agentúra Reuters.

Čítajte viac Putin šachuje s Iránom, Tureckom i ukrajinským obilím

V ukrajinských prístavoch je kvôli vojne začatej Ruskom zablokovaných 20 až 25 miliónov ton obilia. Jeho dodávky sú pritom kľúčové pre mnohé krajiny Blízkeho východu a Afriky.

Ukrajina tvrdí, že Rusko čiernomorské prístavy zámerne blokuje a že ukrajinské obilie kradne. Moskva naopak vinu kladie Kyjevu. Ukrajina podľa nej zatiaľ neodmínovala svoje pobrežie, takže preprava obilia nie je bezpečná. Kyjev odmieta odmínovať prístavy, pretože sa obáva, že ruská armáda potom zaútočí na ukrajinské čiernomorské pobrežie.

Ruský prezident Vladimír Putin pri utorkovom stretnutí so svojím tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom v Teheráne povedal, že sa ešte nepodarilo vyriešiť všetky otázky súvisiace s vývozom ukrajinského obilia, ale je dobre, že sa vec dala do pohybu.

10:13 Ruské jednotky sa pokúsili dobyť Vuhlehirskú tepelnú elektráreň, druhú najväčšiu na Ukrajine, ktorá leží asi 50 kilometrov severovýchodne od Donecka. Ukrajinské sily ich ale prinútili k ústupu, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Ruské a separatistické sily pokračujú v menších útokoch pozdĺž frontovej línie; prioritou je ovládnutie kritickej infraštruktúry, akou sú napríklad elektrárne. Pravdepodobne sa však Rusi pokúšajú preraziť pri Vuhlehirsku v rámci snahy znovu uviesť do pohybu južnú časť svojho postupu ku Kramatorsku a Slovjansku, kľúčovým mestám tejto časti Donbasu, ktorú doteraz drží Ukrajina, upozornilo britské ministerstvo obrany s odvolaním sa na poznatky vojenskej rozviedky.

„V smere na Bachmut nepriateľ vedie bojové operácie s cieľom vytvoriť podmienky pre útok na Bachmut a ovládnutie Vuhlehirskej tepelnej elektrárne,“ uvádza ukrajinské velenie. „Nepriateľ podnikol útočné operácie s cieľom ovládnuť územie elektrárne. Neúspešne. Ukrajinskí vojaci donútili okupantov k úteku,“ uvádza sa v hlásení.

Rusi v posledných týždňoch na vuhlehirskú elektráreň útočia opakovane, upozornila agentúra Unian.

9:50 Ruské bombardovanie v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny v noci na štvrtok zničilo dve školy v mestách Kramatorsk a Kosťantynivka. Fotografie zničených škôl vo štvrtok ráno na komunikačnej platforme Telegram zverejnil šéf ukrajinskej vojenskej správy Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. „Ruskí okupanti dnes zničili dve školy, v Kramatorsku a Kosťantynivke," uviedol Kyrylenko a dodal, že zasiahnutá bola aj priemyselná zóna mesta Kramatorsk.

8:58 Minister obrany Jaroslav Naď sa v stredu pripojil k online rokovaniu tzv. Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny vo formáte ministrov obrany vybraných krajín, na čele so Spojenými štátmi americkými. Predmetom rokovania bola ďalšia pomoc krajine, ktorá sa už mesiace bráni agresii Ruskej federácie.

„Ukrajina a ani medzinárodné demokratické spoločenstvo sa nezmieria s násilným konaním Ruska. Odmietame opúšťať demokratické princípy, slobodu a suverenitu prostredníctvom ústupkov agresorovi. Sme preto jednotní a pripravení podporovať právo Ukrajiny na obranu tak dlho, ako to bude potrebné,“ uviedol minister s tým, že odhodlanie Slovenska pomáhať napadnutej Ukrajine pretrváva.

„Aj dnes sme rokovali o možnostiach pomoci Ukrajine, tak aktuálnych, ako aj dlhodobých v prípade, že si to situácia vyžiada,“ informoval minister. Podľa šéfa slovenského rezortu obrany totiž stále existuje sovietska vojenská technika, ktorú by Slovensko alebo iné krajiny mohli v prípade zabezpečenia riadnej náhrady poskytnúť Ukrajine. Zdôraznil však, že všetky rokovania plne rešpektujú národné možnosti s dôrazom na zabezpečenie vlastnej a kolektívnej obrany a bezpečnosti.

8:10 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v stredu takmer 2 900 osôb. Z toho bolo 714 mužov, 1 600 žien a 545 detí. O dočasné útočisko požiadalo 159 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za včerajší deň viac ako 2 900 osôb.

7:10 Dodávky plynu z Ruska do Nemecka cez plynovod Nord Stream 1 boli po desiatich dňoch údržbových prác obnovené, potvrdila vo štvrtok spoločnosť Nord Stream AG.

Čítajte viac Dodávky plynu do Nemecka cez plynovod Nord Stream 1 boli obnovené

6:50 Ruskí vojaci sa údajne snažia získať prístup k strojovniam v blokoch ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne, aby tam mohli rozmiestniť svoju armádnu techniku a zbrane. Podľa agentúry Unian to tvrdí ukrajinská spoločnosť Enerhoatom, ktorá spravuje ukrajinské jadrové elektrárne.

„Ruskí vojaci požadujú od správy ukrajinskej atómovej elektrárne, aby im otvorila strojovne v prvých troch blokoch. Chcú tam rozmiestniť celý svoj armádny arzenál,“ uviedol Enerhoatom. Dodal, že Rusi sa týmto spôsobom chcú poistiť, pretože sa „hrozne boja prekvapenia“ zo strany ukrajinských ozbrojených síl.

Elektráreň na juhovýchode Ukrajiny ruské sily ovládli na začiatku invázie, stále ju však obsluhuje ukrajinský personál.

6:45 Šéf CIA William Burns, ktorý pôsobil určitý čas aj ako veľvyslanec USA v Rusku, hovorí o Vladimirovi Putinovi ako o výbušnej zmesi krívd, ambícií a neistoty. “Je presvedčený, že jeho osudom ako ruského vodcu je obnoviť Rusko ako veľmoc,” uviedol podľa portálu televízie AlJazeera. Na otázku, či je Putin naozaj chorý, ako sa to často objavuje v médiách, vtipkoval, že sa “zdá byť až príliš zdravý”. Podotkol však, že ide o jeho osobný názor, nie hodnotenie sporavodajskej komunity.

6:11 Počas ruskej invázie na Ukrajinu zomrelo približne 15-tisíc ruských vojakov a trikrát toľko ich bolo ranených, odhaduje riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns. Značné straty podľa amerického činiteľa utrpela aj Ukrajina. O Burnsovom prejave na bezpečnostnej konferencii v americkom Aspene informovala agentúra Reuters. Podľa neho straty utrpeli aj Ukrajinci, možno o niečo menšie.

Podľa Ukrajiny za päť mesiacov od začiatku vojny predstavujú ruské straty 38 750 mužov. Moskva údaje o stratách na životoch považuje za štátne tajomstvo a zverejňuje ich len veľmi zriedka. Na konci marca priznal Kremeľ 1 351 zabitých ruských vojakov.

Burns uviedol, že hromadenie ruských síl v Donbase aspoň zatiaľ naznačuje, že sa ruská armáda poučila zo svojich chýb na začiatku vojny a z obliehania Kyjeva. „V niektorých ohľadoch sa ruská armáda dostala späť do pohodlnejšej pozície – využíva svoju prevahu a palebné sily na veľké vzdialenosti, aby ukrajinské ciele efektívne ničila a kompenzovala slabiny, ktoré ruská armáda stále má,“ cituje Burnsa agentúra DPA.

Ruský postup na Ukrajine je inšpiráciou pre Čínu a jej správanie voči Taiwanu. Nie je otázkou či, ale kedy Čína demokratický ostrov, ktorý si nárokuje akú súčasť svojho územia, napadne, uviedol podľa agentúry AFP Burns. „Táto hrozba v poslednom desaťročí stále rastie,“ dodal.

„Pre čínskych lídrov a armádu z toho (vojny na Ukrajine) plynie ponaučenie, že je najprv potrebné si zabezpečiť jednoznačnú prevahu,“ uviedol Burns citovaný AFP. Podstatné je tiež „ovládnutie informačného priestoru“ a príprava na prípadné ekonomické sankcie, dodal.

Šéf CIA tiež v súlade s predchádzajúcimi vyhláseniami Washingtonu uviedol, že Čína napriek svojej slovnej podpore neposkytuje Rusku konkrétnu vojenskú podporu.

5:55 Geografické ciele Ruska na Ukrajine sa zmenili, uviedol v stredu ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Moskve podľa neho nejde len o Doneckú a Luhanskú oblasť, ale aj o ďalšie územie vrátane juhu Ukrajiny, napísal denník Kommersant s odvolaním sa na rozhovor šéfa ruskej diplomacie s agentúrou RIA Novosti. Lavrov v ňom tiež uviedol, že ďalšie mierové rozhovory medzi Kyjevom a Moskvou za súčasnej situácie nedávajú zmysel.

Ruská armáda sa podľa Lavrova drží svojej úlohy „denacifikovať a demilitarizovať“ Ukrajinu tak, aby pre Rusko nepredstavovala bezpečnostnú hrozbu. Čo sa týka územných cieľov, Moskva podľa neho vychádzala pri marcových neúspešných mierových rozhovoroch v Istanbule z vtedajšej geografickej situácie.

„Geografia je teraz iná. Už nejde len o Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku, ale aj o Chersonskú oblasť, Záporožskú oblasť a rad ďalších území,“ povedal Lavrov s odvolaním sa na tie časti Ukrajiny, ktoré Rusko okupuje alebo sa ich snaží získať pod kontrolu. Podľa agentúry Reuters ide o doteraz najjasnejšie priznanie takto vysokopostaveného činiteľa Moskvy, že sa jej vojnové snaženie na Ukrajine za posledných päť mesiacov rozšírilo.

Luhanská a Donecká oblasť ležia na východe Ukrajiny. Proruskí separatisti držia časti oboch oblastí od roku 2014 a vyhlásili tam dve samozvané republiky – Doneckú ľudovú republiku (DNR) a Luhanskú ľudovú republiku (LNR). Rusko ich samostatnosť uznalo krátko predtým, ako Ukrajinu na konci februára vojensky napadlo. Práve ochranou obyvateľov oboch separatistických území pred údajnou „genocídou“ Moskva okrem iného zdôvodňuje svoju inváziu .

Ďalšie vyjednávania o mieri podľa Lavrova „za súčasnej situácie nedávajú žiadny zmysel“. Predchádzajúce stretnutia vyjednávačov podľa neho iba ukázali „nedostatok vôle vážne rokovať“ o podmienkach zo strany Ukrajiny.

"Rusi chcú krv, nie vyjednávanie. Vyzývam všetkých našich partnerov, aby posilnili sankcie voči Rusku a urýchlili dodávky zbraní na Ukrajinu, "reagoval na twitteri šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba.

Lavrovove komentáre ukazujú, že sa Rusko pripravuje na anexiu ukrajinských území, ako varovala administratíva prezidenta Joea Bidena, povedal dnes hovorca amerického ministerstva zahraničia. „Táto vojna nie je nič viac ako vojnou o dobytie územia,“ povedal Price.

Podľa Lavrova k rozšíreniu ruských vojenských cieľov prispel aj „bezmocný hnev“ Západu, ktorý Ukrajine poskytol zbrane dlhého dosahu vrátane salvových raketometov HIMARS. Rusko preto nemôže dovoliť ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému alebo jeho nástupcovi, aby týmito zbraňovými systémami ohrozovali územia DNR a LNR.

Rusko začalo inváziu na Ukrajinu tento rok 24. februára. Ruský prezident Vladimir Putin vtedy vyhlásil, že hlavnými cieľmi špeciálnej vojenskej operácie, ako Moskva vpád do susednej krajiny označuje, sú „demilitarizácia a denacifikácia“. Ukrajina a Západ tieto tvrdenia odmietajú s tým, že ide o zámienku na získanie ukrajinského územia. V prvej polovici apríla potom Putin oznámil, že hlavným cieľom je pomôcť ľuďom na Donbase. Kommersant pripomína, že 22. apríla zástupca veliteľa Centrálneho vojenského okruhu, generálmajor Rustam Minniekajev vyhlásil, že cieľom ruskej armády je získať úplnú kontrolu nad Donbasom a južnou Ukrajinou.

Rusko na začiatku júla oznámilo, že dobylo celú Luhanskú oblasť. Boje sa teraz sústredia na získanie miest v susednej Doneckej oblasti. Zo severu Ukrajiny sa ruské vojská stiahli na začiatku apríla, na juhu bojujú s ukrajinskými jednotkami v Záporožskej a okupovanej Chersonskej oblasti.

Lavrovove výroky ohľadom geografických cieľov môžu znamenať, že Rusko bude v prípade ďalších rokovaní s Kyjevom požadovať nielen postúpenie Donbasu, ale Záporožskej, Chersonskej alebo tiež Charkovskej oblasti, povedal agentúre TASS ruský politológ Vladimir Žarichin. Moskva tieto požiadavky môže podložiť tým, že na týchto ukrajinských územiach sú prítomní ruskí vojaci.