149. deň: Zelenskyj hovorí o protiofenzíve. Prímerie podľa neho nie je riešením

Západné zbrane, najmä raketomety s dlhým dostrelom, umožnia podľa Volodymyra Zelenského Ukrajincom spustiť protiofenzívu. Preto si pýta ďalšie.

22.07.2022 05:55 , aktualizované: 23:22
Ukrajina, Rusko, vojna, deti, Charkovská oblasť Foto: ,
Dvaja jedenásťroční chlapci zdravia ukrajinských vojakov na diaľnici v Charkovskej oblasti vo štvrtok 21. júla 2022.
debata (532)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 149. deň
  • Zelensky'j: Kyjev je schopný spôsobiť ruským silám rozsiahle škody
  • Briti: Ukrajinci úspešne odrážajú ruské útoky na elektráreň Vuhlehirsk
  • Separatisti v Donecku zakážu Google pre „podporu terorizmu“
  • Rusi po obilí kradnú z Ukrajiny aj oceľ
  • Rusko zaradilo Slovensko medzi nepriateľské krajiny
  • Ukrajina a Rusko podpísali oddelené dohody umožňujúce vývoz obilia

VIDEO: Rusi strategickými bombardérmi zabrnkali na nervy Fínom a Švédom.

Video

23:20 Britský premiér Boris Johnson v piatok telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským po tom, čo zástupcovia Ukrajiny a Ruska navzájom oddelene podpísali v Istanbule dohody s OSN a Tureckom o umožnení vývozu ukrajinského obilia cez Čierne more. Podľa britskej stanice BBC Johnson privítal dosiahnutie dohody a zdôraznil, že musí byť plne uvedená do praxe, informuje TASR.

Dosluhujúci britský premiér tiež potvrdil odhodlanie svojej krajiny naďalej podporovať Ukrajinu, ktorá sa bráni ruskej vojenskej agresii. „Toto odhodlanie neochabne, nech bude v Británii premiérom ktokoľvek,“ povedal Johnson, ako ho citovala jeho hovorkyňa. Zelenskyj sa podľa nej poďakoval Británii za podporu aj vojenskú pomoc, ktorú – ako uviedol ukrajinský prezident – je v konflikte cítiť.

Zelenského úrad medzitým vyhlásil, že dohoda umožňujúca vývoz ukrajinského obilia po mori znamená zabezpečenie pracovných miest aj daňových príjmov pre štátny rozpočet.

„Počas vojny je neoddeliteľným prvkom vedúcim k nášmu víťazstvu stabilita na hospodárskom fronte. Dnes sme v tomto smere podnikli veľmi dôležitý krok,“ povedal zástupca vedúceho ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Sybiha.

21:30 Pristúpiť na prímerie s Moskvou bez návratu okupovaného ukrajinského územia by len posilnilo Rusko a predlžovalo vojnu, varoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore poskytnutom americkému listu The Wall Street Journal.

Ukrajinci podľa svojho prezidenta veria, že najprv musia dobyť späť všetky stratené územia a až potom príde chvíľa zasadnúť k rokovaniam. „Čím skôr to urobíme, tým menej ľudí zomrie,“ dodal.

Ruský prezident Vladimir Putin začiatkom tohto týždňa obvinil Kyjev, že u neho nevidí ochotu plniť podmienky predbežnej mierovej dohody, na ktorej sa obe strany dohodli koncom marca v Istanbule. Zelenskyj teraz Putinove výpady odmietol ako „totálne delirium“. Pred ruskou inváziou sa Kyjev zúfalo snažil nájsť diplomatické riešenie, ale Putin ani nedvíhal telefón, povedal Zelenskyj.

20:55 Vojnová loď britského námorníctva Portland sledovala v Severnom mori dve ruské ponorky, ktoré sa vynorili severozápadne od nórskeho Bergenu. V ojedinelom vyhlásení o vlastnej činnosti námorníctvo uviedlo, že sledovalo ponorky na ceste z Arktídy pozdĺž nórskeho pobrežia. Informoval o tom server stanice BBC.

Briti sledovali útočné ponorky Severodvinsk a Vepr v čase, keď britské ozbrojené sily cvičia ukrajinských vojakov a námorníkov v Škótsku a v Anglicku. Plavidlo Portland a špecializovaný vrtuľník Merlin, ktoré Briti použili, sú vybavené najmodernejšími sonarmi, senzormi a torpédami na lov ponoriek, uviedla BBC.

Na cvičení v Británii je teraz 1000 ukrajinských dobrovoľníkov, ktorí potom pôjdu na front a zapoja sa do obrany proti ruskej agresii, píše BBC. Na cvičenie sa tento týždeň prišiel osobne pozrieť aj námestník ukrajinského ministra obrany Volodymyr Havrylov a jeho britský náprotivok James Heappey, oznámil rezort na twitteri.

VIDEO: Vojenský výcvik Ukrajincov v Británii.

Video

18:29 Ukrajinský minister infraštruktúry Olexandr Kubrakov vníma piatkové podpísanie dohôd o exporte miliónov ton obilia z Ukrajiny po mori ako „veľkú podporu ekonomiky“. Referuje o tom spravodajský web CNN.

Niekoľko minút po tom, ako Rusko a Ukrajina podpísali separátne dohody s Organizáciou Spojených národov (OSN) a Tureckom, Kubrakov na Facebooku priblížil podrobnosti. „Turecko zriadi inšpekčné skupiny zo zástupcov všetkých strán, aby zabezpečili inšpekciu nákladu a personálu smerujúceho do ukrajinských prístavov alebo opúšťajúcich ukrajinské prístavy. Výnimočne sa inšpekcia bude konať v prístavoch,“ uviedol.

Podľa Kubrakova „kontrola nad ukrajinskými prístavmi zostáva úplne na ukrajinskej strane“, pričom dohody sa vzťahujú len na lode zapojené do vývozu obilia a súvisiacich potravín. „Dokument je platný 120 dní odo dňa podpisu a môže byť predĺžený o rovnakú dobu, pokiaľ jedna zo strán neoznámi svoj úmysel ho ukončiť,“ poznamenal Kubrakov.

Povedal, že dohoda tiež povzbudí ukrajinských farmárov, aby siali na budúci rok. „Prevádzka námorných prístavov na Ukrajine je naším príspevkom ku globálnej potravinovej bezpečnosti a svetovej ekonomike,“ povedal Kubrakov, ktorý verí, že to pomôže spomaliť infláciu.

17:05 Poľsko na budúci týždeň podpíše s Južnou Kóreou dohodu o nákupe tankov, samohybných húfnic a stíhacích lietadiel. V piatok to oznámil poľský minister obrany Marius Blaszczak. TASR správu prevzala od agentúry PAP.

Poľsko plánuje kúpiť juhokórejské tanky K2, samohybné húfnice K9 Thunder a tri letky stíhacích lietadiel typu FA-50, spresnil Blaszczak. V poľskom letectve tvorí jednu letku zvyčajne 16 strojov, píše televízia TVN24.

Minister uviedol, že prvé tanky a húfnice majú do Poľska doraziť ešte tento rok, pričom lietadlá by mali byť dodané v roku 2023. Nákup bojovej techniky podľa Blaszczaka prispeje k zvýšeniu obranyschopnosti krajiny v súvislosti s vojnou na Ukrajine, ktorú rozpútalo Rusko.

16:28 Ukrajina a Rusko v piatok v Istanbule separátne podpísali dohody s Organizáciou Spojených národov a Tureckom umožňujúce vývoz obilia z Ukrajiny cez Čierne more, informuje TASR.

kombajn, pôda, obilie, žatva, družstvo Čítajte viac Ukrajina a Rusko podpísali oddelené dohody umožňujúce vývoz obilia

15:18 Ukrajina podpíše dohodu umožňujúcu vývoz obilia z jej územia len s Tureckom a Organizáciou Spojených národov, nie však s Ruskom. Uviedol to v piatok poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Ukrajina nepodpisuje nijaké dokumenty s Ruskom. Podpíšeme dohodu s Tureckom a OSN,“ napísal Podoľak na Twitteri, pričom dodal, že Rusko separátne podpíše takúto istú dohodu.

Podoľak zároveň avizoval, že Ukrajina bude „vojensky reagovať“ na akékoľvek provokácie zo strany Ruska. Povedal tiež, že ruské lode ani predstavitelia nebudú vpúšťaní do ukrajinských prístavov určených na export obilia. Akékoľvek nevyhnutné inšpekcie nákladných lodí sa budú podľa jeho slov vykonávať v tureckých vodách.

Turecko vo štvrtok oznámilo, že Ukrajina a Rusko v piatok v Istanbule podpíšu zmienenú dohodu umožňujúcu vývoz obilia z Ukrajiny cez Čierne more.

14:00 Rusko nepodnecuje potravinovú krízu a bude aj naďalej poskytovať dodávky potravín aj energií a plniť si tak záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohôd. Povedal to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, píše v piatok agentúra DPA.

Tvrdenia, že Rusko spôsobuje hlad vo svete, označil Lavrov za „úplne neopodstatnené špekulácie západnej a ukrajinskej propagandy“. Šéf ruskej diplomacie uviedol, že tieto problémy sa začali počas pandémie koronavírusu, keď Západ využil svoje peniaze na odklonenie komoditných a potravinových reťazcov, v dôsledku čoho sa „zhoršila situácia rozvojových krajín závislých od potravinových dodávok“.

„Rusko si bude naďalej svedomito plniť svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, týkajúce sa vývozu potravín, hnojív, energetických surovín a iného tovaru životne dôležitého pre Afriku,“ napísal Lavrov v článku zverejnenom vo viacerých ruských médiách krátko pred začiatkom jeho cesty po afrických krajinách, ktorú odštartuje cez víkend návštevou Egypta.

13:50 Napätie v moldavskom separatistickom regióne Podnestersko v posledných dňoch narastá.

Tento región si vo štvrtok pripomenul 30. výročie mierovej dohody s Kišiňovom, ktorú dosiahol po krátkom konflikte. Dohoda mala v podstate za následok súčasný status quo, a teda vznik neuznanej Podnesterskej republiky, kde pôsobia stovky ruských vojakov, pripomína denník The Guardian.

Britský denník ďalej informuje, že ruská agentúra RIA Novosti zverejnila v piatok rozhovor s podnesterským ministrom zahraničných vecí Vitalijom Ignatievom, kde uviedol, že Podnestersko sa chce pripojiť k Ruskej federácii.

Ukrajina / Vojak / Vojaci / Armáda / Čítajte viac Napätie v Podnestersku stúpa, región sa chce pripojiť k Rusku

13:47 Ukrajinskí záchranári objavili v troskách školy v Kramatorsku, zničenej pri ruskom útoku, tri mŕtve telá. Moskva však bez uvedenia dôkazov tvrdí, že pri útoku na kramatorskú školu zlikvidovala „do 300 nacionalis­tov“. Informovala o tom v piatok agentúra AP.

Podľa kancelárie ukrajinského prezidenta bola pri ruskom ostreľovaní mesta Kramatorsk v Doneckej oblasti, kde momentálne prebiehajú ťažké boje, vo štvrtok zničená jedna z miestnych škôl a poškodených 85 obytných budov.

Ukrajinskí záchranári v piatok oznámili, že ukončili prehľadávanie trosiek čiastočne zničenej školskej budovy číslo 23, v ktorých objavili tri mŕtve telá. Podľa ukrajinských úradov priestory dočasne uzavretej školy v súčasnosti slúžili ako skladisko potravinovej pomoci.

13:20 Ruským silám sa podľa ukrajinskej armády v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny nedarí postupovať napriek delostreleckým a raketovým útokom na frontových líniách. Najintenzívnejšie boje na východe Ukrajiny sú vo dvoch oblastiach, a to bezprostredne západne od mesta Lysyčansk, ktoré Rusi obsadili začiatkom tohto mesiaca, a južne od Bachmutu, kde opakovanými pokusmi o prelomenie ukrajinskej obrany Rusi získali len niekoľko kilometrov. Informuje o tom portál cnn.com.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v piatok uviedol, že ruská armáda bombardovala zhruba desiatku obcí južne a východne od Bachmutu a podnikla letecký útok neďaleko obce Striapivka, ktorá leží východne od mesta. Tento útok „sa pre nepriateľa skončil stratami“, uviedla ukrajinská armáda.

12:41 Proruskí separatisti ovládajúci časť východoukrajinskej Doneckej oblasti oznámili, že zakážu internetový vyhľadávač Google, ktorý podľa nich podporuje „terorizmus“ a „násilie“. TASR správu prevzala v piatok z denníka The Guardian.

Podľa Denisa Pušilina, vodcu tzv. Doneckej ľudovej republiky (DĽR), Google okrem toho pomáha šíriť ukrajinskú a západnú propagandu a dezinformácie.

„V popredí týchto snáh na poli informačných technológií je vyhľadávač Google, ktorý otvorene – na príkaz svojich poručníkov z americkej vlády – podporuje terorizmus a násilie proti všetkým Rusom a obzvlášť voči obyvateľstvu Donbasu,“ napísal šéf doneckých separatistov na sociálnej sieti Telegram.

Svoje tvrdenia Pušilin nepodložil žiadnymi dôkazmi.

11:48 Podpora západných krajín Ukrajine musí pokračovať aj napriek únave, ktorú niektorí ľudia z tohto konfliktu pociťujú, uviedol český minister zahraničných vecí Jan Lipavský po návrate z Kyjeva. Predpoklad ruského prezidenta Vladimira Putina, že Západ v podpore nevydrží, sa podľa Lipavského nenaplní. TASR informáciu prevzala v piatok z Českej televízie.

„Vedia, že to nezvládnu sami. Vedia, že chcú byť súčasťou Západu. Ukrajinský podiel na tom je jednoznačné odhodlanie,“ opísal Lipavský postoj Ukrajiny. Dodal, že počas svojej návštevy pociťoval zo strany Ukrajincov vďaku. „Poďakovanie za vojenské dodávky, za humanitárnu pomoc, za politickú pomoc. Máme tam veľmi dobré meno. Patríme medzi najspoľahlivejších partnerov Ukrajiny,“ uviedol šéf českej diplomacie.

Lipavský Ukrajinu navštívil aj krátko pred začiatkom ruského útoku. Zmenu videl podľa neho nielen v zničených obytných štvrtiach, ale aj na ukrajinskom prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom. „On sa zmenil. Keď som mal možnosť hovoriť s ním pred štyrmi mesiacmi, (…) bol pod väčším tlakom,“ uviedol Lipavský.

11:18 Ruská vláda aktualizovala „zoznam cudzích štátov, ktoré vykonávajú nepriateľské akcie voči ruským diplomatickým a konzulárnym misiám v zahraničí“ a zaradila naň aj Grécko, Dánsko, Slovinsko, Chorvátsko a Slovensko.

Vladimir Putin Čítajte viac Pre Rusko sa Slovensko stalo nepriateľskou krajinou

10:12 Európska únia zaradila na sankčný zoznam európskeho šéfa Nočných vlkov Jozefa Hambálka. Dôvodom je jeho podpora ruskej invázie na Ukrajine. Rozhodnutie je zverejnené v Úradnom vestníku EÚ.

„Hambálek, ktorý môže byť napojený na ruského prezidenta Vladimira Putina a ďalších zástupcov ruskej vlády, je verejne známy tým, že budoval európske ústredie Nightwolves MC na bývalej vojenskej základni na Slovensku,“ píše sa vo vestníku. Mal tiež používať vyradené vojenské vybavenie vrátane tankov.

noční vlci Čítajte viac EÚ uvalila sankcie na šéfa Nočných vlkov Hambálka

9:50 Ruská armáda má „kritický nedostatok“ rakiet vhodných na zasahovanie pozemných cieľov. Namiesto nich preto čoraz viac nasadzuje protilietadlové strely, čo prispieva k vyššiemu počtu civilných obetí.

Uvádza sa to v pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine, ktorý v piatok zverejnilo britské ministerstvo obrany.

„Rusko zintenzívnilo nasadzovanie rakiet protivzdušnej obrany na sekundárne použitie pri útokoch na pozemné ciele kvôli kritickému nedostatku striel“ vhodných na tento účel, napísalo na Twitteri britské ministerstvo s odvolaním sa na správy tajných služieb.

Rakety systémov protivzdušnej obrany majú relatívne malé bojové hlavice uspôsobené na ničenie lietadiel alebo vrtuľníkov. Strely tohto typu nedokážu prenikať do stavieb s pevnejšou konštrukciou a tímy, ktoré ich obsluhujú, nie sú ani cvičené na útoky voči pozemným cieľom.

„Existuje preto vysoká pravdepodobnosť, že tieto zbrane minú stanovený cieľ a spôsobia civilné obete,“ uvádza rezort obrany v Londýne.

Podľa britského ministerstva všetko nasvedčuje tomu, že Rusko nasadzuje svoje systémy protivzdušnej obrany S-300 a S-400 už od začiatku invázie, v poslednej dobe však zintenzívnilo ich nasadzovanie voči pozemným cieľom.

9:34 Rusko na Ukrajine ukradlo zo závodov a prístavov oceľ v hodnote 600 miliónov dolárov. Tvrdí to šéf najväčšej ukrajinskej oceliarne Metinvest Jurij Ryženkov. Tejto firme patrí závod Azovstaľ, ktorý bol miestom posledného odporu ukrajinských vojakov a civilistov počas ničenia ukrajinského prístavného mesta Mariupoľ. Azovstaľ spolu so sesterským závodom Iljič sa na výrobe ocele na Ukrajine podieľal 40 percentami.

Ryženkov pre BBC povedal, že podľa verejných zdrojov a informátorov ukradnutú oceľ presúvajú do Ruska a predávajú na domácom trhu alebo do afrických a ázijských krajín. Pritom za tisíce ton tejto ocele už zaplatili európski zákazníci vrátane zákazníkov z Veľkej Británie. „Robia to, že v podstate rabujú. Nekradnú len naše výrobky ale tiež časť produkcie, ktorá už patrí európskym zákazníkom. Takže v podstatne nekradnú len nám, ale kradnú aj Európanom,“ uviedol Ryženkov pre BBC.

Šéf Metinvestu konštatoval, že jeho firma dokumentuje všetky krádeže, v prípade ktorých je to možné, a pripravuje budúce právne kroky.

9:20 Osobitnú pozornosť ruskej invázii na Ukrajine vo svojej výročnej správe o globálnych geopolitických rizikách i regionálnych hrozbách venovalo ministerstvo obrany v Japonsku. Ruská invázia podľa východoázijskej krajiny môže vysielať signál, že „pokus o silovú, jednostrannú zmenu status quo je tolerovateľný“. Konflikt navyše môže Rusko oslabiť, čo by ho donútilo „ďalej posilňovať svoje vzťahy s Čínou“, cituje agentúra AFP zo správy.

Rusko sa tiež do budúcnosti môže viac spoliehať na svoj jadrový arzenál ako na zastrašovací prostriedok, čo by zvýšilo ruskú aktivitu v okolí japonských ostrovov. Už teraz sú vo vodách pri Japonsku a pobreží ruského Ďalekého východu aktívne ruské ponorky, upozorňuje Tokio.

9:00 Ukrajinské sily na Donbase pokračujú v odrážaní ruských pokusov o útok na elektráreň Vuhlehirsk. Ruské delostrelectvo sa naďalej zameriava na oblasti v okolí miest Kramatorsk a Siversk, píše britské ministerstvo obrany.

8:00 Kanadské ministerstvo obrany uviedlo, že Rusko v dôsledku značných strát vojakov aj vybavenia pravdepodobne vojensky nedokáže dosiahnuť svoje ciele na Ukrajine. Ruskojazyčný server BBC pripomína, že toto hodnotenie situácie zodpovedá vyjadreniam západných rozviedok aj nezávislých odborníkov. Napríklad šéf britskej rozviedky MI6 Richard Moore vo štvrtok uviedol, že ruská armáda si v najbližších týždňoch dá pravdepodobne ďalšiu operačnú pauzu, pretože jej „dôjde dych“.

Kanadské ministerstvo obrany sa rovnako ohradilo proti výrokom šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova z tohto týždňa, podľa ktorých má Rusko teraz väčšie územné ambície na Ukrajine. Ruský minister zahraničia z takéhoto vývoja situácie obvinil Západ, ktorý Ukrajine dodáva zbrane dlhého dosahu.

„Rusko malo na Ukrajine vždy maximalistické geografické ambície,“ píše kanadské ministerstvo obrany a pripomína, že Rusko na Ukrajinu zaútočilo 24. februára nielen z východu, ale aj z juhu a zo severu s cieľom dobyť Kyjev.

7:45 Tempo ruskej armády na Ukrajine sa teraz výrazne nelíši od oficiálne vyhlásenej operačnej prestávky medzi 7. a 16. júlom, uvádza v analýze americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). V dôsledku pomaléhu postupu sa analytici domnievajú, že Rusko nebude schopné dobyť mestá Bachmut a Sloviansk.

Ambície Ruska teraz smerujú k dobytiu susednej Doneckej oblasti, pričom získaním Slovianska by si jeho jednotky vylepšili strategické postavenie a otvorili cestu ku Kramatorsku. Bachmut je dôležitou dopravnou križovatkou.

Ruské sily počas júlovej operačnej pauzy pokračovali v menších útokoch severozápadne od Slovianska a v okolí Siverska a Bachmutu bez toho, aby sa zmocnili väčšieho územia. Od 16. júla Moskva pokračuje v lokálnych útokoch, v tejto oblasti ale nedosiahla významnejšie územné zisky, píše ISW.

„Neúspešné pozemné útoky mimo oblasti Slovianska, Siverska a Bachmutu zodpovedajú odhadom ISW, že ruská ofenzíva pravdepodobne vyvrcholí bez dobytia Sloviansku a Bachmutu,“ píšu analytici.

7:00 Zástupcovia Ruska, Ukrajiny a Turecka by sa dnes mali stretnúť v Istanbule, aby podpísali dohodu navrhnutú OSN. Jej cieľom je umožniť vývoz ukrajinského obilia z čiernomorských prístavov napadnutej krajiny.

6:45 Najmenej troch mŕtvych a 23 zranených si vyžiadalo ruské ostreľovanie Charkova, uviedla ukrajinská prokuratúra. Ostreľovanie vyšetruje ako vojnový zločin. Druhé najväčšie ukrajinské mesto leží len asi 40 kilometrov od hraníc s Ruskom, ruskej armáde sa ho však nepodarilo po vpáde na Ukrajinu dobyť.

Z Ukrajiny pre Pravdu píše charkovská publicistka a spisovateľka Anna Gin.

APTOPIX Russia Ukraine War Čítajte viac Keď raketa zabíja pred vašimi očami, aj cudzí smútok dodá silu

6:30 Ukrajinská agentúra pre boj s korupciou identifikovala 215 potenciálnych kolaborantov medzi miestnymi zastupiteľmi a úradníkmi. Národná agentúra pre prevenciu korupcie uvádza, že disponuje databázou viac ako 1 500 možnými kolaborantmi, z ktorých najväčšiu skupinu tvoria strážcovia zákona a súkromné ​​osoby, píše The Kyiv Independent.

6:15 V Prahe sa začína konferencia ruskej opozície. Opozičná iniciatíva Fórum slobodných národov Ruska (Free Nations of Russia Forum) bude rokovať o radikálnej rekonštrukcii Ruskej federácie. Najväčšiu krajinu sveta by radi premenili v prospech jej jednotlivých národov a regiónov, uviedli organizátori.

5:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videoprejave vo štvrtok večer vyhlásil, že Kyjev je schopný spôsobiť ruským silám rozsiahle škody. Ako píše agentúra Reuters, Ukrajina verí, že vďaka západným zbraniam – najmä raketometom s dlhým doletom, akými sú napríklad HIMARS od Spojených štátov – bude môcť spustiť protiofenzívu a znovu tak získať územia dočasne ovládané Moskvou.

Zelenskyj sa po stretnutí so zástupcami armády a ministerstva vnútra vyjadril optimisticky čo sa týka situácie na fronte. „Zhodli sme sa, že naše sily majú silný potenciál postupovať na bojisku a spôsobiť okupantom značné nové straty,“ povedal Zelenskyj.

Dodal, že každý ruský útok je „argumentom pre Ukrajinu na získanie ďalších (raketometov) HIMARS a iných moderných a účinných zbraní“. „Každý z týchto útokov len posilňuje našu túžbu poraziť okupantov a to sa určite stane,“ zdôraznil ukrajinský líder.

Ukrajine sa aj pomocou západných zbraní darí brzdiť postup ruských inváznych síl a tiež eviduje úspechy čo sa týka útokov na sklady zbraní a munície. Ruská armáda si navyše podľa šéfa britskej tajnej služby SIS Richarda Moorea zrejme v nasledujúcich týždňoch urobí v bojoch na Ukrajine určitú operačnú prestávku, čo poskytne Kyjevu dôležitú príležitosť na protiútoky.

Zelenskyj vo svojom pravidelnom nočnom príhovore vyjadril tiež očakávanie, že v piatok v Istanbule bude podpísaná dohoda o vývoze obilia z Ukrajiny cez Čierne more. Tento krok vo štvrtok avizovala kancelária tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. „Zajtra očakávame z Turecka správy pre náš štát ohľadom odblokovania našich prístavov,“ povedal Zelenskyj.

532 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine