Podujatie sa konalo v mestečku Baile Tusnad. Medzi účastníkmi bol aj politik zo Slovenska: Krisztián Forró, ktorý je predseda Strany maďarskej komunity, a s Orbánom sa v Rumunsku osobne rozprával.
Orbán povedal, že keby Donald Trump bol stále v Bielom dome a v Nemecku by naďalej vládla Angela Merkelová, nijaká vojna na Ukrajine by nebola. „Pretože títo lídri by vzali do úvahy bezpečnostné záruky, ktoré požadoval ruský prezident Vladimir Putin," citoval ho server Daily News Hungary.
Z jeho slov vyplývajú dve vážne veci. Orbán fakticky preniesol časť zodpovednosti za vojnu na prezidenta USA Joea Bidena a na nemeckého kancelára Olafa Scholza. A záruky, ktoré chcel získať Putin, súvisia s tým, že Kremeľ dôrazne odmieta možnosť rozširovania NATO o Ukrajinu.
Orbán ďalej obvinil lídrov v EÚ z neschopnosti. Povedal, že bez americko-ruských rokovaní nebude na Ukrajine prímerie alebo mier, lebo podľa neho Moskva nemá záujem hovoriť v únii so štátnikmi, ktorí nedokázali pomôcť dosiahnuť splniť minské dohody z roku 2015 súvisiace s Donbasom. Dodal, že mierové rokovania medzi Washingtonom a Moskvou vidí ako reálne až po prezidentských voľbách v USA v roku 2024. (Je možné, že Trump, ktorého Orbán obdivuje, sa pokúsi o návrat do Bieleho domu.)
Neexistuje šanca na mierové rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou, povedal Orbán podľa agentúry Reuters. „Keďže chce Rusko bezpečnostné záruky, táto vojna môže byť ukončená iba mierovými hovormi medzi Ruskom a Amerikou,“ povedal.
Spochybnil zámery ukrajinskej armády
Maďarský premiér nepotešil svojich spojencov v EÚ a NATO, keď vyhlásil, že stratégia Západu na podporu Ukrajiny nefunguje. „Nový prístup by sa mal sústrediť na rokovanie o mieri, nie na víťazstvo vo vojne," zdôraznil. Týmito slovami fakticky spochybnil snahu ukrajinskej armády získať späť územia, ktoré obsadili ruskí vojaci.
Orbán si pomohol prirovnaním: „Sedíme v aute, ktoré má defekt na všetkých štyroch kolesách. Je jasné, že takto sa vojna vyhrať nedá," poznamenal s tým, že hlavným dôvodom je, že Rusi majú na fronte „asymetrickú dominantnosť". Orbánovi evidentne mu prekáža vojenská pomoc, ktorú Západ poskytuje Kyjevu. „Teraz nie je úlohou EÚ stáť na strane Ukrajincov alebo Rusov, musí stáť medzi Ukrajinou a Ruskom," ozrejmil svoju predstavu.
Čo sa týka vyzbrojovania napadnutého štátu, Orbán povedal, že západné krajiny sa začali domnievať, že Ukrajina môže vojnu s Ruskom vyhrať vďaka dodávkam zbraní, že sankcie oslabia Rusko a destabilizujú jeho politické vedenie, že sankcie poškodia Moskvu viac než EÚ a že sa svet na obranu Ukrajiny zomkne. „Stratégia s týmito štyrmi piliermi však sklamala," myslí si Orbán.
Nepodporí sankcie proti ruskému plynu
Orbán sa dotkol aj energetiky. Zopakoval, že by nepodporil návrh uvaliť sankcie EÚ na dovoz ruského plynu. Objasnil to tým, že nechce poškodiť maďarskú ekonomiku.
Budapešť nielenže odmieta odstrihnúť sa od plynu z Ruska, ale ešte ho chce nakupovať vo väčšom objeme. Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó vo štvrtok rokoval v Moskve o možnosti zvýšených dodávok. Mimochodom, o plyne hovoril s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v deň, keď ruská televízia vysielala rozhovor, v ktorom dal nedvojzmyselne najavo, že ruskí vojaci by sa mohli pokúsiť dostať až k západným hraniciam Ukrajiny, čiže až do blízkosti Slovenska.
Szijjártó sa zaujímal to, či by Gazprom predal Maďarsku veľa plynu. „Pri pohľade na súčasnú situáciu na trhoch by bolo bez ruských zdrojov nemožné kúpiť dodatočných 700 miliónov kubických metrov plynu," citovala ho agentúra Reuters. Szijjártó poukázal na to, že maďarské zásobníky plynu sú naplnené na úroveň 27 percent ročnej spotreby v krajine. Lavrov na spoločnej tlačovke povedal, že Moskva bude zvažovať dopyt Budapešti.