154. deň: Rusko chystá veľké manévre. Zelenskyj hovorí o množstve padlých Rusov

23:10 V Chersone na juhu Ukrajiny, ktorý ovládajú ruské vojská, vyletel do vzduchu automobil s dvoma policajtmi, kolaborujúcimi s ruskými okupantmi. Jeden z policajtov prišiel o život.

Čítajte viac Na policajtov v Chersone spáchali atentát. Kolaborovali s Ruskom

22:00 Moskva počíta s tým, že Rusko zostane na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) prinajmenšom do roku 2028, kedy by mala byť vybudovaná jeho vlastná orbitálna stanica.

Čítajte viac Presný dátum odchodu Ruska z ISS závisí od jej stavu, povedal šéf Roskosmosu

21:20 Americký minister zahraničia Antony Blinken oznámil, že bude v najbližších dňoch telefonicky hovoriť so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Plánuje s ním okrem iného prebrať ponuku ohľadom vydania Američanov väznených momentálne v Rusku. Podľa informácií televízie CNN Washington za prepustenie basketbalistky Brittney Grinerovej a bývalého vojaka Paula Whelana ponúka ruského obchodníka so zbraňami Viktora Buta, ktorý si v USA odpykáva 25-ročný trest.

Avizovaný hovor šéfov diplomacie Ruska a USA by bol ich prvým od začiatku ruského útoku na Ukrajinu na konci februára. Blinken na dnešnej tlačovej konferencii trval na tom, že to „nebude vyjednávanie o Ukrajine“. S Lavrovom vraj chce ale hovoriť tiež o nedávno uzavretej dohode týkajúcej sa vývozu obilia z ukrajinských prístavov, ktoré nie sú pod kontrolou okupantov. (čtk)

19:44 Za „jednu z posledných imperiálnych koloniálnych mocností“ označil Rusko za jeho vojenskú inváziu na Ukrajinu francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Rusko spustilo proti Ukrajine ofenzívu. Je to teritoriálna vojna, o ktorých sme si mysleli, že v Európe ju už neuvidíme,“ povedal Macron počas návšteve Beninu v západnej Afrike.

„Hovorím to na kontinente, ktorý trpel koloniálnym imperializmom,“ povedal na spoločnej tlačovej s beninským prezidentom Patriceom Talonom. Rusko je podľa Macrona jednou z posledných imperiálnych koloniálnych mocností, keďže sa rozhodlo „vpadnúť do susednej krajiny, aby bránilo svoje záujmy“.

Macronova cesta po troch afrických krajinách – Kamerune, Benine a Guiney-Bissau – je zameraná na reštart vzťahov Francúzska s kontinentom, kde boli mnohé krajiny francúzskymi kolóniami, konštatuje AFP. (tasr)

18:54 Rusko tvrdí, že obsadilo druhú najväčšiu elektráreň na Ukrajine. Kyjev zatiaľ obsadenie Vuhlehirskej elektrárne v Doneckej oblasti nepotvrdil, povedal len, že neďaleko sa bojuje. Informuje o tom spravodajský portál Sky News, podľa ktorého by to bol prvý strategický zisk pre Rusko za viac ako tri týždne.

Neoverené zábery na sociálnych sieťach zdanlivo ukazujú ako bojovníci z ruskej súkromnej Vagnerovej skupiny pózujú pred Vuhlehirskou elektrárňou, o ktorej niektoré ruské médiá odvolávajúc sa na Ruskom podporovaných predstaviteľov tvrdia, že bola napadnutá. Jeden z Vagnerovcov pred elektrárňou ukázal na kameru svoje hodinky, na ktorých bolo 10:01 miestneho času a 26. júla. Video a informácie o ruskej kontrole nad tepelnou elektrárňou sa nepodarilo nezávisle overiť. (sita)

18:09 Nemecká vláda schválila predaj 100 samohybných húfnic typu PzH 2000 v hodnote 1,7 miliardy eur pre ukrajinskú armádu. Informoval o tom v stredu magazín Der Spiegel s odvolaním sa na hovorcu zbrojnej firmy Krauss-Maffei Wegmann (KMW), ktorá tieto stroje vyrába.

Podľa Spiegla spoločnosť KMW už začala húfnice PzH 2000 vyrábať, výroba všetkých objednaných kusov však potrvá niekoľko rokov. Magazín v článku, z ktorého citovala agentúra Reuters, píše, že bezprostredne nebolo známe, keby by mohli byť prvé kusy týchto húfnic dodané Ukrajine.

Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová v utorok oznámil&, že Berlín dodal Ukrajine prisľúbené salvové raketomety typu Mars II a tri ďalšie samohybné húfnice PzH 2000, ktorých už bolo dovedna dodaných desať kusov. V pondelok dorazili na Ukrajinu prvé tri z 30 samohybných protilietadlových systémov Gepard. (tasr)

17:40 Ruská štátna plynárenská spoločnosť Gazprom si na štvrtok pre tranzit plynu cez Ukrajinu zarezervovala menej ako štvrtinovú kapacitu v porovnaní so stredou. Gazprom si zarezervoval kapacitu na prepravu desiatich miliónov kubických metrov, zatiaľ čo na stredu to bolo 42,2 milióna.

17:00 Pre 84 percent Ukrajincov sú neprijateľné akékoľvek územné ústupky Rusku, vyplýva z prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu. Desať percent ľudí si myslí, že pre dosiahnutie mieru a zachovanie nezávislosti je možné vzdať sa niektorých území, uviedli ukrajinskí sociológovia. Zvyšok opýtaných nevedel. V porovnaní s májom sa podľa ústavu nálada medzi obyvateľmi prakticky nezmenila. Rusko vojensky napadlo Ukrajinu 24. februára.

Inštitút na základe prieskumu dospel aj k záveru, že proti teritoriálnym ústupkom je väčšina obyvateľov vo všetkých ukrajinských regiónoch. Dokonca aj na východe, kde sa teraz odohrávajú intenzívne boje, je teraz 77 percent opýtaných proti ústupkom. Šestnásť percent je na ne pripravených, tvrdí inštitút, ktorý zároveň uvádza, že v máji bolo v tomto regióne proti ústupkom 68 percent opýtaných. V ďalších oblastiach sa situácia nezmenila.

16:40 České ozbrojené sily budú od septembra minimálne do konca budúceho roka pomáhať s ochranou vzdušného priestoru Slovenska. Rozhodla o tom na svojom stredajšom zasadnutí česká vláda.

Čítajte viac Česká armáda bude viac než rok pomáhať s ochranou vzdušného priestoru SR

15:55 Minister zahraničných vecí Ivan Korčok odmieta tvrdenia Budapešti, že v otázke rusko-ukrajinskej vojny sa Česká republika a Slovenská republika chcú zapáčiť Európskej únii. Zároveň tvrdí, že robia to, o čom sú presvedčené, že je správne, pričom postojom z Budapešti rozumie čoraz menej. Uviedol to na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckou ministerkou zahraničných vecí Annalenou Baerbockovou.

Čítajte viac Korčok: Postojom z Budapešti prestávam rozumieť

15:30 Tri prístavy na ukrajinskom čiernomorskom pobreží začínajú zase fungovať a pripravujú sa na obnovenie plavby, potvrdili podľa agentúry Unian ukrajinské námorné sily. V súvislosti s piatkovými dohodami Ukrajiny, Ruska, Turecka a OSN o vývoze obilia, sa k fungovaniu vracajú prístavy v Odese, Čornomorsku a v Južnom.

Lode budú z prístavov vyplávať alebo sa do nich vracať v konvojoch, na čele ktorých bude vedúce plavidlo. Obnoveniu plavby predchádza pre pretrvávajúce bezpečnostné riziká náročná a zdĺhavá práca mnohých odborníkov, zdôraznilo ukrajinské námorníctvo.

Čítajte viac Tri ukrajinské čiernomorské prístavy sa pripravujú na obnovenie plavby

15:05 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán hovoril o rusko-ukrajinskej vojne minulú sobotu (23.7.) na 31. letnej univerzite Maďarov v rumunskom meste Baile Tušnad v kontexte, z ktorého bolo už počas víkendu zrejmé, že sa bude páčiť ruskej propagande. Konštatoval to v stredu spravodajský server 444.hu, ktorý pripomenul, že Orbánove slová citovala aj ruská štátna televízia, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Orbán okrem iného vyhlásil, že ak by v Spojených štátoch zostal pri moci exprezident Donald Trump a v Nemecku bývalá kancelárka Angela Merkelová, tak by teraz nebola vojna. Práve toto tvrdenie citovala ruská štátna televízia v politickej diskusnej relácii Vladimira Solovjova, ktorý sa pozvaných expertov pýtal na ich názory k tejto otázke, píše 444.hu.

Čítajte viac Orbán spochybnil podporu Ukrajiny. A Trumpa vidí ako spasiteľa

14:45 Slovinská ministerka zahraničných vecí Tanja Fajonová pricestovala v stredu do Kyjeva so zámerom vyjadriť za Slovinsko „politickú a praktickú podporu Ukrajine a odvážnemu ukrajinskému ľu­du“.

Slovinský rezort diplomacie spresnil, že Fajonová predstaví doterajšiu pomoc Slovinska Ukrajine a bude sa miestnych predstaviteľov pýtať, akú ďalšiu pomoc Ukrajina potrebuje. Slovinsko je tiež ochotné podieľať sa na obnove Ukrajiny po vojne, ktorú ruskí agresori rozpútali vo februári.

14:00 Turecko v Istanbule otvorilo koordinačné centrum, ktoré bude zabezpečovať obnovenie vývozu obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov. Informuje o tom agentúra AFP. Na vytvorení takéhoto centra a obnovení exportu obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov sa minulý piatok dohodli OSN, Turecko, Rusko a Ukrajina.

Čítajte viac V Istanbule otvorili koordinačné centrum pre vývoz ukrajinského obilia

13:55 Ukrajinský parlament schválil právnika a poslanca Andrija Kostina za nového generálneho prokurátora. Stalo sa tak niekoľko hodín po tom, ako ho na tento post navrhol prezident Volodymyr Zelenskyj. Informovala o tom agentúra Unian.

Za Kostina hlasovalo 299 zákonodarcov jednokomorového parlamentu, zdržalo sa 32 a 33 nehlasovalo. Zasadnutie parlamentu sledoval aj Zelenskyj.

13:30 Tribunál Európskej únie potvrdil marcový zákaz EÚ vysielania ruskej televízie RT (predtým Russia Today) z dôvodu systematických dezinformácií. Informovala o tom agentúra Reuters. Súd podľa agentúry AFP zamietol žiadosť RT France o zrušenie pozastavenia jej vysielania, ktoré únia nariadila v rámci sankcií voči Moskve po ruskej invázii na Ukrajinu. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov označil verdikt za „extrémne negatívny“ a pohrozil podobnými krokmi voči západným médiám v Rusku.

Európska únia zakázala krátko po ruskej invázii na Ukrajinu vysielanie Moskvou podporovanej stanice RT a tiež internetového servera Sputnik, ktoré nemožno šíriť na káblovej televízii ani prostredníctvom internetu. Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell vtedy povedal, že cieľom zákazu je znemožniť „systematickú manipuláciu s informáciami a šírenie dezinformácií, ktoré Kremeľ používa ako nástroj pri útoku na Ukrajinu“.

Čítajte viac Tribunál Súdneho dvora EÚ potvrdil zákaz vysielania ruskej televízie RT

13:15 Žoldnieri zo súkromnej Wagnerovej skupiny, ktorí bojujú na ruskej strane, pravdepodobne postúpili pri Vuhlehirskej tepelnej elektrárni, uviedlo vo svojej pravidelnej analýze situácie na Ukrajine britské ministerstvo obrany. Doplnilo, že niektorí ukrajinskí obrancovia sa z oblasti zrejme stiahli.

Ruským vojakom sa podľa amerických analytikov z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) podarilo o niečo postúpiť na Donbase tiež severovýchodne od mesta Bachmut. Rusi v uplynulých dňoch ovládli Berestove, o ktoré sa niekoľko týždňov zvádzali boje. Mesto leží medzi už ovládnutým Lysyčanskom a Bachmutom.

Ukrajinskí vojaci podľa Južného veliteľstva ukrajinských síl naopak o niečo postúpili v Chersonskej oblasti a opevnili sa na ľavom brehu rieky Inhulec, napísala ruská redakcia BBC.

13:05 Straty na strane ruskej armády prekonali novú hranicu. Na Ukrajine prišla už o 40 000 vojakov, uvádza generálny štáb ukrajinskej armády. Vo svojej pravidelnej rannej správe okrem toho štáb informoval, že v Charkovskej oblasti Rusi stavajú pontónové mosty, a snažia sa tak zabezpečiť zásobovanie a logistickú podporu svojich jednotiek v oblasti oddelenej vodným tokom. V Charkovskej a Sumskej oblasti Rusi monitorujú situáciu na bojisku zo vzduchu. Pri Kramatorsku a v oblasti rieky Južný Bug, teda na sever od prístavu Odesa, použili bezpilotné lietadlá, píše ďalej štáb.

12:45 Ukrajina zdôraznila, že ukrajinské delostrelectvo útok na Antonivskyj most v Chersone vykonalo s vysokou presnosťou. „Údery na most boli, ale boli veľmi jemné,“ oznámila podľa agentúry Unian Natalija Humeňuková z tlačového oddelenia ukrajinskej armády. Humeňuková doplnila, že ukrajinskí vojaci si cenia všetko, čo je v krajine.

12:25 Ľudskoprávny projekt Podpora politických väzňov Memorial, ktorý vznikol po likvidácii centra Memorial, uznal opozičného politika Iľju Jašina za politického väzňa.

Jašin sa dostal do väzby po zadržaní na základe obvinenia, že sa dopustil „šírenia nepravdivých informácií o ruskej armáde motivovaných politickou nenávisťou“.

Ľudskoprávni aktivisti vo svojom vyhlásení uviedli, že Jašin je stíhaný za kritiku ruskej vojenskej operácie na Ukrajine. Podľa aktivistov toto stíhanie porušuje Jašinovo právo na slobodu prejavu a má za cieľ prehlušiť hlasy odporcov „špeciálnej operácie“ v Rusku.

Upozorňujú tiež, že Jašinovo zatknutie a vzatie do väzby má viesť k „definitívnemu očisteniu ruských politických inštitúcií od predstaviteľov opozície“.

Čítajte viac Vojne hovorí vojna. Jašin dal väzbe prednosť pred exilom

11:45 Pri ruskom ostreľovaní Bachmutu na východe Ukrajiny zomrel najmenej jeden človek a ďalší ľudia utrpeli zranenia, uviedli oblastný gubernátor Pavlo Kyrylenko a ukrajinskí záchranári. Útok podľa nich zasiahol miestny dvojposchodový ho­tel.

„Na mieste našli jedného mŕtveho. Štyria ľudia utrpeli zranenia,“ uviedla k útoku v Bachmute Štátna služba pre mimoriadne udalosti. Záchranári spod trosiek vyslobodili jedného živého muža, ktorý bol neskôr prevezený do nemocnice, spresnila služba. Útok sa podľa nej odohral okolo siedmej hodiny rannej (6:00 SELČ).

10:40 Pri ostreľovaní ukrajinského Charkova utrpelo zranenia šesť ľudí, uviedol starosta mesta Ihor Terechov. Podľa jeho slov Rusi ostreľovali dve rezidenčné časti mesta. Zranení sú hlásení zo štvrte Industrialnyj rajon, ktorá už v minulosti čelila ruským útokom a podľa medzinárodnej organizácie Amnesty International aj ostreľovaniu kazetovou muníciou. K dnešnému útoku na mesto ruské sily použili protilietadlové rakety S-300, oznámil podľa agentúry Unian starosta.

9:56 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v utorok viac ako 2 100 osôb. Z toho bolo 636 mužov, 989 žien a 489 detí. O dočasné útočisko požiadalo 163 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za včerajší deň 2 553 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu prekročilo viac ako 640-tisíc osôb, udelených bolo viac ako 87-tisíc dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali viac ako 397-tisíc osôb.

8:52 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navrhol na post generálneho prokurátora právnika Andrija Kostina, člena prezidentovej strany Sluha národa. O návrhu bude ešte hlasovať parlament, informoval server Ukrajinska pravda.

Kostin je od roku 2010 členom mestskej rady v Odese. Podľa Ukrajinskej pravdy v minulosti čelil kritike za svoje pôsobenie v úlohe predsedu parlamentného výboru pre právne záležitosti, nepriznanie príjmov z predaja bytu alebo zamestnávanie príbuzných svojich kolegov.

Čítajte viac Zelenskyj z čela tajnej služby suspendoval priateľa z detstva

Predchádzajúcu generálnu prokurátorku Irynu Venediktovovú Zelenskyj uvoľnil z funkcie 17. júla, v rovnaký deň skončil aj šéf tajnej služby SBU Ivan Bakanov. Parlament ich formálne odvolal o dva dni neskôr.

Venediktovová bola okrem iného zodpovedná za stíhanie ruských vojnových zločinov na Ukrajine. V roku 2020 sa stala prvou ženou, ktorá na Ukrajine zastávala funkciu generálnej prokurátorky.

8:24 Úrady v Ruskom kontrolovanom ukrajinskom meste Cherson uzavreli jediný a strategický most cez rieku Dneper. Prinútilo ich k tomu ostreľovanie vysoko presnými raketovými systémami HIMARS, ktoré ukrajinskej armáde dodali Spojené štáty. O uzavretí mosta informoval Ruskom dosadený predstaviteľ Chersonskej oblasti Kirill Stremousov, napísala agentúra Interfax.

Raketový útok sa odohral v noci na dnešok, v čase ostreľovania boli v Chersone počuť výbuchy, uviedol spravodajca Interfaxu z miesta. Podľa regionálnej správy ruská protivzdušná obrana niekoľko rakiet vypálených na most zneškodnila.

„Chcem mnohých upokojiť – most stojí,“ napísal Stremousov na sociálnej sieti Telegram.

Mosty majú vo vojne na Ukrajine zásadný strategický význam. Ruské invázne jednotky v ukrajinskej Charkovskej oblasti stavajú pontónové mosty. Snažia sa tak zaistiť zásobovanie a logistickú podporu svojich jednotiek v oblasti oddelenej vodným tokom. Vo svojej pravidelnej rannej správe o tom informoval ukrajinský generálny štáb.

Ostreľovanie na celom fronte pokračuje bez výraznejších územných ziskov v prospech ktorejkoľvek zo strán. Rusi podľa Kyjeva najmä v Charkovskej a Sumskej oblasti monitorujú situáciu na bojisku zo vzduchu. Pri Kramatorsku a v oblasti rieky Južný Bug, teda na sever od prístavu Odesa, Rusi použili bezpilotné lietadlá, píše štáb.

7:19 Ukrajinská armáda tvrdí, že oslobodila ďalšie dve dediny v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Operačné veliteľstvo Juh na Facebooku informovalo, že ukrajinskí vojaci zničili aj ruský tank, húfnice, mínometný komplex Sani, muničný sklad a osem obrnených a vojenských vozidiel. V priebehu utorka prišlo na juhu Ukrajiny o život ďalších 89 ruských vojakov.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej najnovšej aktualizácii uviedol, že Rusi sa sústredia na obranu svojich okupovaných pozícií na juhu na Ukrajiny. V severozápadnej časti Chersonskej oblasti sa pokúsili o útok, ale s neúspešným výsledkom. Naďalej však podnikajú letecké a raketové útoky. Približne 20 kilometrov severovýchodne od Chersonu sa pokúšajú vybudovať pontónový prechod cez rieku Inhulec, aby mohli prepraviť ťažkú techniku, keďže neďaleký most poškodilo ukrajinské ostreľovanie.

6:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom prejave poukázal na to, že ruský štát už štyri mesiace neposkytuje svojim občanom žiadne informácie – dokonca ani cenzurované – o stratách ruskej armády vo vojne na Ukrajine.

Dodal, že podľa Kyjeva má ruská armáda už takmer 40 000 padlých. Uviedol, že ďalší ruskí vojaci boli počas vojny na Ukrajine zranení alebo zmrzačení.

Britská stanica BBC pripomenula, že v časoch vojny nie je okamžite možné overovať informácie predstaviteľmi úradov. Informovala, že počet zabitých ruských vojakov, ako ho uvádza Zelenskyj a ukrajinský generálny štáb, je vyšší ako straty ZSSR a Ruska v troch vojnách – afganskej a dvoch čečenských – dohromady.

BBC vedie svoj vlastný súpis obetí z radov ruskej armády a jej zoznam má nateraz viac ako 5000 mien. Sú v ňom však len osoby, ktorých smrť bola hodnoverne potvrdená.

Riaditeľ americkej CIA William Burns minulý týždeň uviedol, že podľa odhadov USA na Ukrajine od konca februára padlo asi 15 000 ruských vojakov. Ide o rovnaký počet mŕtvych, ako ich mala sovietska armáda počas desať rokov trvajúcej vojny v Afganistane.

5:57 Ozbrojené sily Ruskej federácie uskutočnia v dňoch 30. augusta až 5. septembra strategické cvičenia Východ-2022 (Vostok-2022). Podľa agentúry Reuters o tom v utorok informovalo ruské ministerstvo obrany.

Okrem jednotiek Východného vojenského okruhu bude do cvičenia zapojená aj časť síl vzdušných síl, diaľkového letectva a vojenského dopravného letectva, ako aj vojenské kontingenty iných štátov. Ministerstvo však nespresnilo, o ktoré krajiny pôjde.

Na veľkých cvičeniach v Rusku a Bielorusku sa minulý rok zúčastnili jednotky z Arménska, Indie, Kazachstanu, Kirgizska a Mongolska, doplnil Reuters. Cvičenie na prelome augusta a septembra sa bude konať na cvičiskách Východného vojenského okruhu, ktorý zahŕňa časť Sibíri a svoje veliteľstvo má v meste Chabarovsk pri čínskych hraniciach.

Reuters podotkol, že ide o územie vzdialené tisíce kilometrov od dejiska tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ktorú ruské jednotky vedú na Ukrajine od 24. februára. Podľa Reuters cieľom avizovaného vojenského cvičenia je zrejme vyslať signál, že Rusko sa napriek nákladnej päť mesiacov trvajúcej vojne na Ukrajine naďalej sústreďuje na obranu celého svojho územia a z vojenského hľadiska je schopné udržať v armáde „bežný chod“.

Ministerstvo vo svojom vyhlásení zdôraznilo, že jeho schopnosť organizovať takéto cvičenia nie je ovplyvnená tzv. špeciálnou vojenskou operáciou na Ukrajine. Uviedlo tiež, že Rusko nezrušilo žiadne výcvikové aktivity ani medzinárodnú spoluprácu a na plánované cvičenie bude dodaný všetok potrebný personál, zbrane a vybavenie.

Ministerstvo v súvislosti s tým pripomenulo, že do špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine je zapojená len časť ozbrojených síl Ruskej federácie. Ich stav „úplne postačuje na splnenie všetkých úloh stanovených najvyšším veliteľom“ – prezidentom Vladimirom Putinom, uvádza sa vo vyhlásení.

Ruské ministerstvo takto reagovalo na informácie o „akýchsi údajných mobilizačných aktivitách“, ktoré šíria „niektoré zahraničné médiá“.

Reuters konštatoval, že napriek veľkým stratám živej sily na strane Ruska a pomalému postupu na Ukrajine prezident Putin v Rusku nenariadil mobilizáciu záloh. Odhaduje sa, že mobilizácia by sa týkala asi dvoch milióny ľudí, ktorí v posledných piatich rokoch absolvovali povinnú vojenskú službu.

5:53 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval na sprísnenie protiruských sankcií v reakcii na zníženie dodávok plynu zo strany Ruska. Vo videopríhovore zverejnenom na sieti Facebook v noci na stredu Zelenskyj uviedol, že Rusko zámerne obmedzuje dodávky zemného plynu, aby vyvolalo v Európe „cenový teror“. „Moskva pomocou Gazpromu (ruského plynárenského koncernu) robí všetko pre to, aby nadchádzajúca zima bola pre európske krajiny čo najkrutejšia. Na teror treba odpovedať – mali by byť uvalené sankcie,“ apeloval Zelenskyj.

Ako dobrý príklad uviedol Britániu, ktorá v utorok oznámila uvalenie sankcií na ďalšie desiatky jednotlivcov a organizácií. „Toto je správny trend a som vďačný Británii za jej pokračujúcu tvrdosť v otázkach sankcií. Toto je príklad, ktorý by mali napodobňovať všetci ostatní v západnom svete,“ vyhlásil Zelenskyj podľa britskej stanice BBC. Sumarizoval aj situáciu na fronte, keď informoval, že ruské jednotky v utorok opäť zasiahli Odeskú oblasť. Kritizoval, že útok, pri ktorom boli opäť zasiahnuté civilné objekty, sa uskutočnil raketami určenými na ničenie vojnových lodí a iných významných cieľov. Zelenskyj prisľúbil odvetu za útoky tohto druhu. Zdôraznil, že „neustále terorizovanie Charkova a priľahlej oblasti, Mikolajiva a miest a dedín Záporožskej, či Dnepropetrovskej oblasti, Donbasu, Sumskej a Černihivskej oblasti – okupantom len tak neprejde“.

5:50 Americký minister obrany Lloyd Austin koncom júna oficiálne schválil plán, vďaka ktorému sa zranení ukrajinskí vojaci budú môcť liečiť vo vojenskej nemocnici na americkej základni v Landstuhle na západe Nemecka. Informuje o tom televízia CNN na svojej internetovej stránke.

Nemocnica je schopná postarať sa o 18 zranených ukrajinských vojakov naraz. Ide o najväčšie zariadenie tohto druhu mimo kontinentálneho územia Spojených štátov. Zdroj, na ktorý sa odvoláva CNN, uviedol, že účelom inštrukcií vydaných šéfom Pentagonu je odstrániť byrokraciu, ktorá by mohla brániť prijatiu zranených do nemocnice. Starostlivosť sa im v nej dostane, ak ich neprijme nejaké iné zariadenie na Ukrajine alebo v nejakej bližšej krajine. Landstuhl leží približne 1000 kilometrov od ukrajinských hraníc. Agentúra Reuters uvádza, že americká armáda nebude pre zranených ukrajinských vojakov posielať svojich príslušníkov priamo na Ukrajinu. Z Ukrajiny by ich zdravotníci museli odviezť za hranice, odkiaľ by ich potom Američania letecky previezli na základňu v Ramsteine.

Reuters podotýka, že nie je jasné, koľko ukrajinských vojakov brániacich svoju krajinu pred ruskou inváziou utrpelo zranenia. Vláda v Kyjeve v júni uviedla, že v bojoch každý deň padne sto až 200 vojakov. Počas terajšieho konfliktu, trvajúceho vyše päť mesiacov, prišli o život tisícky civilistov, milióny ich museli utiecť z domova.

Poľské ministerstvo zdravotníctva v polovici júla informovalo, že do Premyšlu neďaleko hranice s Ukrajinou dorazil vlak s tromi desiatkami zranených ukrajinských vojakov. Umiestnení potom boli do jedenástich rôznych nemocníc v rôznych častiach Poľska.