155. deň: Ukrajinci uťahujú slučku okolo Chersonu, Podoľak: Okupanti by sa mali učiť, ako preplávať Dneper

23:28 Ukrajinský parlament schválil návrh zákona, ktorý zaručuje Poliakom na Ukrajine osobitné postavenie vrátane právnych a sociálnych istôt. Verchovna rada to oznámila vo štvrtok na svojej webovej stránke, píše tlačová agentúra PAP.

Za návrh zákona hlasovali 283 poslanci, nikto nebol proti a ani sa nezdržal. Na to, aby vstúpil do platnosti, ho musí ešte podpísať prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý ho do parlamentu predkladal. Zákon má názov: „O zavedení právnych a sociálnych istôt pre občanov Poľskej republiky s pobytom na území Ukrajiny“.

Prezidentský úrad uviedol, že návrh zákona je gestom vďaky voči poľskému národu za jeho solidaritu a podporu Ukrajiny v čase ruskej invázie. Cieľom legislatívy je poskytnúť Poliakom na Ukrajine rovnaké práva a istoty, aké udelilo Poľsko Ukrajincom na základe zákona z 12. marca 2022 o pomoci vojnovým utečencom.

Zákon poskytne Poliakom a ich rodinám okrem iného aj možnosť legálneho pobytu na Ukrajine v dĺžke až 18 mesiacov. Poliaci dostanú aj právo na Ukrajine pracovať, podnikať, študovať a využívať zdravotnícke služby, pričom plánované je tiež vyplácanie určitých druhov sociálnych dávok. (tasr)

22:34 Ukrajinský prezident Zelenskyj vo svojom sviatočnom prejave vo Verchovnej rade vyhlásil, že budúcnosť si bude pamätať odpor Ukrajincov proti ruskej agresii a napokon aj ich víťazstvo.

Čítajte viac Zelenskyj na Deň ukrajinskej štátnosti: Sme jediní, kto má odvahu poraziť Rusko

20:19 Ukrajincov zajatých ruskými silami masovo posielajú do siete väzení a filtračných táborov, kde ich podľa poľskej špeciálnej služby preverujú, či majú bojové skúsenosti, či sú funkcionármi ukrajinskej administratívy a aký majú postoj k Rusku. Ak nenamietajú, deportujú ich do Ruska a niektorých potom nútene naverbujú do ruskej armády a pošlú bojovať na front na Ukrajine. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Ľudia, ktorí takto neurobia, sú „nútení svedčiť alebo robiť vyhlásenia proti Ukrajine, alebo sú postavení pred súd v rámci propagandy“, uviedla tiež poľská špeciálna služba. Tá okrem toho aj tvrdí, že niektoré ruské väzenia a filtračné tábory lokalizovala. (sita/ sky news)

18:56 Vo vojne na Ukrajine zahynulo alebo bolo zranených viac než 75 000 ruských vojakov. Pre televíziu CNN to vo štvrtok vyhlásila členka brannobezpečnos­tného výboru Snemovne reprezentantov Elissa Slotkinová, ktorá sa predtým zúčastnila na neverejnom zasadnutí amerických politických predstaviteľov na túto tému, informuje TASR.

„Dozvedeli sme sa, že viac než 75 000 Rusov bolo buď zabitých, alebo zranených. To je strašne veľa. Neuveriteľne veľa investovali do svojich pozemných síl, avšak viaž než 80 percent ich pozemných síl uviazlo (na Ukrajine) a sú unavení,“ povedala kongresmanka.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tieto počty vo štvrtok spochybnil. Oficiálny počet ruských obetí na Ukrajine už štyri mesiace stojí na čísle 1351. Straty na ukrajinskej strane sú taktiež nejasné. Ukrajinský prezidentský poradca Olexij Arestovyč v júni podľa agentúry DPA povedal, že nepresiahli 10 000.

18:00 Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) chce odňať licenciu nezávislým ruským novinám Novaja gazeta. Informuje o tom TASR na základe štvrtkovej správy britskej stanice BBC, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie vydavateľa novín.

Novaja gazeta pozastavila svoju činnosť v marci po tom, čo ruské úrady vyhlásili, že médiá, ktoré nazvú ruskú „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine vojnou, dostanú pokutu alebo ich zatvoria. Teraz však Novaja gazeta informuje, že Roskomnadzor jej chce úplne odňať licenciu. Vydavateľ podľa vlastných slov nevie, prečo tento krok prichádza práve teraz. O svoje práva však chce bojovať na súde.

„Nelúčime sa,“ uvádza sa vo vyhlásení. Ruské úrady v sobotu zablokovali prístup k webovej stránke nového projektu, ktorý tvoria novinári Novej gazety.

17:05 Ruské raketové útoky v Kirovohradskej oblasti na strednej Ukrajine si vo štvrtok vyžiadali päť mŕtvych a vyše dve desiatky ranených. Informoval o tom oblastný gubernátor Andrij Rajkovyč.

„Dvadsaťpäť ľudí previezli do zdravotníckych zariadení, kde dostávajú liečbu. Päť ľudí je mŕtvych,“ uviedol na sociálnych sieťach gubernátor Rajkovyč po útokoch, ktoré podľa jeho slov zasiahli dva hangáre. Medzi zranenými je podľa Rajkovyča 12 vojakov.

Agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním sa na predstaviteľov mesta Kropyvnyckyj napísala, že ruské raketové útoky poškodili „leteckú techniku“ a okolité budovy. V tom istom meste útočili ruské sily raketami aj cez víkend, zasiahli vojenské letisko a železničnú infraštruktúru. Pri útoku zahynuli traja ľudia vrátane jedného vojaka a zranili sa deviati príslušníci armády.

Ruská armáda podnikla vo štvrtok ráno aj útok na infraštruktúru vo Vyšhorodskom okrese v Kyjevskej oblasti, oznámil tamojší gubernátor Olexij Kuleba. Ráno vyhlásili letecký poplach aj v Kyjeve. (tasr, afp, en.interfax.com.ua)

16:55 Predstavitelia Ruska, Francúzska a Spojených štátov križujú Afriku, aby získali podporu pre svoje postoje ohľadom vojny na Ukrajine. Podľa niektorých názorov zvádzajú na tomto kontinente najintenzívnejší súboj o vplyv od dôb studenej vojny, píše agentúra AP.

Čítajte viac Rusko a Západ súperia o vplyv v Afrike ako v novej studenej vojne

16:11 Po takmer dvoch rokoch Ukrajina opäť obsadila post protikorupčného prokurátora. Novým šéfom Špecializovanej protikorupčnej prokuratúry sa stal právnik Olexandr Klymenko, oznámil vo štvrtok na sociálnej sieti Telegram vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.

Klymenkov predchodca Nazar Cholodnyckyj, ktorý bol prvým šéfom tejto prokuratúry na Ukrajine, ohlásil svoju rezignáciu v auguste 2020 s tým, že odchádza z vlastnej vôle. Odvtedy bola táto funkcia obsadená len zástupcom prokurátora.

Klymenko (35) predtým pracoval ako vyšetrovateľ pri Národnom protikorupčnom úrade. V boji o pozíciu protikorupčného prokurátora zvíťazil už vlani v decembri. Na jeho vymenovanie apelovali vyslanci skupiny krajín G7.

Korupcia je jedným z najväčších problémov Ukrajiny, ktorá sa usiluje stať členským štátom EÚ. Západ požaduje od Kyjeva, aby sa rozhodne zasadzoval za boj proti trestným činom úplatkárstva. Protikorupčné inštitúcie založila Ukrajina, ktorej ekonomika v dôsledku rozsiahlej korupcie prichádzala o miliardy hrivien, v rokoch 2014–15 na nátlak darcov zo Západu. Napriek tomu skončila Ukrajina v roku 2021 v rebríčku mimovládnej organizácie Transparency International po Rusku ako druhá najskorumpovanejšia krajina Európy. (dpa, tasr)

15:49 Moskovský súd vo štvrtok potrestal ruskú novinárku Marinu Ovsjannikovovú za „diskreditáciu ruskej armády“ pokutou 50-tisíc rubľov (približne 800 eur). Ovsjannikovová sa stala známou v Rusku aj zahraničí, keď v marci svojim protestom proti ruskej invázii na Ukrajinu narušila živé vysielanie najsledovanejšej ruskej televízie.

Teraz ale dostala pokutu za svoje výroky, ktoré predniesla nedávno pri uväznení iného kritika vojny Ruska proti Ukrajine, opozičného politika Iľju Jašina.

Ovsjannikovovú 17. júla zadržali policajti, ktorí s ňou spísali protokol na policajnom oddelení krasnoselského policajného okrsku kvôli výrokom pred budovou súdu, ktorý 13. júla poslal opozičného politika Iľju Jašina do väzby. Novinárom vtedy povedala, že „vojna na Ukrajine je zločin, zbesilý pokus udržať sa pri moci“ a že je presvedčená, že páchateľ nakoniec zasadne na lavicu obžalovaných pred medzinárodným tribunálom. Podľa policajného protokolu sa tak vyslovila proti „špeciálnej vojenskej operácii“, ako Kremeľ nazýva vojnu proti Ukrajine, a tiež proti „počínaniu vrchného veliteľa“, teda proti prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Pred súdom vo štvrtok novinárka prakticky zopakovala svoje slová, že vojna je najhorší zločin 21. storočia. Obvinenia označila za absurdné. „Je úplne jedno, či ma obviníte z podpálenia Kaspického mora či šírenia opičích kiahní. Tento súdny proces je úplne vykonštruovaný a usporiadaný s cieľom zastrašiť ma a všetkých ľudí, ktorí nesúhlasia s touto vojnou v Rusku,“ povedala podľa ruskojazyčného webu BBC. (čtk)

Čítajte viac Najskôr narušila vysielanie ruskej televízie, potom bola nezvestná, teraz sa redaktorka objavila na súde

15:04 Prezidentka Zuzana Čaputová doteraz posudzovala 17 žiadostí občanov SR, ktorí prejavili záujem o službu v ukrajinskej armáde. Povolenie dala v piatich prípadoch, vo zvyšných 12 žiadosť o povolenie zamietla, uviedol riaditeľ odboru komunikácie Kancelárie prezidenta Jozef Matej.

„O povolení či zamietnutí žiadostí rozhoduje prezidentka na základe odporúčaní rezortov obrany, vnútra a zahraničných vecí, ktoré jednotlivé žiadosti posudzujú ešte pred tým, ako sa dostanú k prezidentke,“ priblížil. Žiadosť sa podáva na okresnom úrade.

Služba v cudzom vojsku vykonávaná občanom SR bez povolenia prezidentom SR je trestným činom, upozornil na sociálnej sieti generálny prokurátor Maroš Žilinka. Zákon o brannej povinnosti však ustanovuje aj výnimky.

„Občan SR môže vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu bez povolenia prezidenta SR, ak je tento štát členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom,“ ozrejmil šéf Generálnej prokuratúry SR.

Ako ďalej uviedol, povolenie prezidenta nie je potrebné ani v prípade, ak štátny občan SR vykonáva vojenskú službu v ozbrojených silách štátu, ktorého je tiež občanom, pričom musí byť tento štát zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve.

„Výkon vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu je však diskutabilný počin, ktorého vhodnosť je sporná, a hoc s rozhodnutím o povolení, k jej výkonu by mali občania Slovenskej republiky pristupovať vždy mimoriadne obozretne,“ zdôraznil Žilinka.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine vyzval „všetkých, ktorí sa chcú pridať k obrane Ukrajiny, Európy a sveta“, aby prišli bojovať po boku Ukrajincov. Cudzinci môžu podľa ukrajinskej legislatívy vstúpiť do jednotiek územnej obrany ukrajinskej armády, pričom vzniká samostatná divízia nazvaná „medzinárodná légia na územnú obranu Ukrajiny“. (tasr)

14:44 Rakúsky kancelár Karl Nehammer na stretnutí s maďarským premiérom Viktorom Orbánom vo Viedni uviedol, že Európska komisia dáva členským štátom Európskej únie protichodné inštrukcie ohľadom zaistenia plynu a pritom neplní svoje vlastné sľuby.

Orbán na tlačovom brífingu vyhlásil, že Maďarsko berie na vedomie únijný plán obmedziť dopyt po plyne a znížiť postupne jeho dodávky z Ruska. Zdôraznil, že táto snaha je pre Maďarsko síce nevýhodná, ale že jeho krajina nechce narušovať jednotu Európskej únie.

14:26 Vyše 100-tisíc Ukrajincov už prišlo do Británie vďaka dvom programom vytvoreným na pomoc pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny pred vojnou, oznámila vo štvrtok britská vláda. Britská vláda vytvorila dva programy pre udeľovanie víz ukrajinským utečencom. Jeden je určený ľuďom, ktorí už majú v Spojenom kráľovstve rodinu, a v rámci druhého môžu utečencom poskytnúť ubytovanie britskí občania. Tieto programy boli najskôr vystavené kritike pre komplikovaný byrokratický proces, v dôsledku ktorého žilo mnoho utečencov v neistote aj niekoľko týždňov.

Podľa britskej vlády je však tento proces v súčasnosti už plne digitalizovaný a jeho cieľom je vybaviť žiadosti do 48 hodín. Žiadosť si teraz navyše prostredníctvom týchto programov môžu podať i deti mladšie než 18 rokov, ktoré plánujú do Británie prísť bez sprievodu rodiča alebo poručníka. Maloleté osoby tak môžu však spraviť iba s preukázateľným súhlasom rodiča.

Do 26. júla evidovala Británia v rámci týchto dvoch programov 198 200 žiadostí, pričom vydaných bolo celkovo 166 200 víz. Do Británie pritom do 25. júla z toho už dorazilo 104-tisíc ľudí, vyplýva z údajov vlády.

Británia pri vybavovaní víz pritom uprednostňuje ukrajinské žiadosti, v dôsledku čoho vzniká omeškanie pri vydávaní pracovných a študentských víz pre ľudí z iných krajín, píše Reuters.

Podľa OSN sa nachádzalo do 26. júla v európskych krajinách takmer 6,2 milióna ukrajinských utečencov, z ktorých vyše polovica požiadala o dočasný pobyt alebo ochranu v rámci programov rôznych štátov. Najviac Ukrajincov odišlo do Poľska, kde si podobné žiadosti podalo vyše 1,2 milióna občanov Ukrajiny. (reuters, tasr)

13:16 Moskvou dosadení predstavitelia okupovanej juhoukrajinskej Chersonskej oblasti vo štvrtok oznámili, že zatkli vyše 20 „komplicov“ ukrajinskej armády a bezpečnostných zložiek SBU.

Prokremeľská regionálna administratíva v Chersone uviedla, že k zatknutiu osôb, ktorých označila za komplicov ukrajinských ozbrojených síl, došlo okrem Chersonskej aj v Záporožskej oblasti, ktorú ruské sily ovládajú čiastočne. Dosadení lokálni predstavitelia dodali, že zhabali 53 ručných granátov a viac než 24 kilogramov výbušnín.

K zatknutiu došlo deň po tom, čo ukrajinské delostrelectvo ostreľovalo strategický Antonivský most v Chersonskej oblasti, ktorý je pre Moskvu dôležitý, čo sa týka zásobovania jej okupačných síl. Kyjev použil ľahké salvové raketomety HIMARS, ktoré dodali Spojené štáty. (afp, tasr)

12:35 Maďarsko dáva rovnako ako zvyšok Európskej únie najavo nesúhlas s ruskou inváziou na Ukrajinu, povedal vo štvrtok vo Viedni rakúsky kancelár Karl Nehammer po stretnutí s maďarským premiérom Viktorom Orbánom.

Čítajte viac Rakúsky kancelár sa zastal maďarského postoja k vojne na Ukrajine

12:10 Ruské vysoké školy majú povinnosť prijať na bezplatné štúdium určité množstvo detí ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine. Príslušné nariadenie o „podpore rodín občanov, ktorí sa zúčastňujú špeciálnej operácie“, teda ruskej invázie na Ukrajinu, v máji podpísal ruský prezident Vladimír Putin.

Čítajte viac Deti ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine musia prednostne prijímať na univerzity v Rusku

11:13 Hraničnými priechodmi prešlo v stredu (27. 7.) 2 696 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 731 mužov, 1 410 žien a 555 detí. O dočasné útočisko požiadalo 172 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hranicu 2 546 osôb.

11:10 Blízko Kyjeva boli skoro ráno počuť výbuchy, Rusko podľa ukrajinských činiteľov zasiahlo infraštruktúru vo Vyšhorodskom okrese v Kyjevskej oblasti. Operačné velenie ukrajinskej armády „Sever“ podľa ruskojazyčnej stanice BBC uvádza, že na Ukrajinu bolo vypálených viac ako 20 rakiet z územia Bieloruska. Server RBK Ukrajina informuje o masívnom raketovom útoku na severné oblasti Ukrajiny, vrátane Černihivskej oblasti. Web Ukrajinska pravda konštatuje, že dnešok sa začal ruskými raketovými útokmi na päť ukrajinských oblastí – Kyjevskú, Černihivskú, Doneckú, Charkovskú a Mykolajivskú.

BBC v noci napísala, že na celom území Ukrajiny bol vyhlásený letecký poplach. Pred ôsmou hodinou ráno platilo varovanie pred vzdušnými útokmi v Luhanskej a Charkovskej oblasti.

11:00 Ruskom podporovaní separatisti podľa agentúry Reuters z Donecka hlásia, že pri ukrajinskom ostreľovaní tam zahynuli v uplynulom dni štyria civilisti. Povstalci, ktorých podporuje Moskva, ovládajú časť ukrajinskej Doneckej oblasti od roku 2014.

10:45 Rusko vyváža z okupovaných ukrajinských území okrem obilia aj slnečnicu, tvrdí ruská redakcia BBC. V minulom roku bola Ukrajina spoločne s Ruskom jedným z najväčších vývozcov slnečnicového oleja, teraz však ukrajinská slnečnica končí v ruských výrobných závodoch, zistili novinári.

Čítajte viac BBC: Rusi vyvážajú z okupovaných častí Ukrajiny okrem obilia aj slnečnicu

10:20 Pri explózii výbušného zariadenia v okupovanom juhoukrajinskom meste Cherson zahynul príslušník polície, zatiaľ čo ďalší policajt utrpel zranenia. Podľa ministerstva obrany v Kyjeve bombu odpálilo ukrajinské hnutie odporu. Informovala o tom agentúra Reuters s tým, že ide o ďalší zo série podobných útokov na územiach Ukrajiny, ktoré od začiatku invázie obsadili ruské jednotky.

„Ukrajinské odbojové hnutie čistí Cherson od zradcov,“ komentovala stredajší útok ukrajinská vojenská rozviedka riadená ministerstvom obrany v Kyjeve.

Ukrajinská vojenská rozviedka minulú sobotu vyzvala obyvateľov Chersonskej oblasti, aby hlásili informácie o tom, kde sa zdržiavajú ruskí vojaci a nahlasovali osoby kolaborujúce s okupantmi. Varovala, že za pomoc ruským okupantom bude nevyhnutne nasledovať odplata.

9:44 Viac ako 20 rakiet bolo ráno vypálených z Bieloruska na ukrajinské územie. Uviedla to ukrajinská armáda citujúc bieloruské zdroje. Operačné velenie Sever priblížilo, že v súčasnosti sa vie o deviatich raketách, ktoré zasiahli obec Hončarivske v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny.

Rakety boli podľa bieloruských zdrojov, na ktoré sa odvolávajú ukrajinské ozbrojené sily, vypálené vo štvrtok ráno medzi 05.00 a 06.30 h. Momentálne neboli hlásené nijaké obete.

Gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus predtým na sociálnej sieti Telegram uviedol, že z Bieloruska bolo vypálených „viac než desať“ rakiet. Dodal, že ráno bolo počuť výbuchy.

Ruská armáda podnikla vo štvrtok ráno útok aj na infraštruktúru v Kyjevskej oblasti, oznámil tamojší gubernátor Olexij Kuleba.

Okolo 04.00 h zasiahli ruské sily aj civilnú infraštruktúru vrátane vzdelávacích inštitúcií a obytných budov v juhoukrajinskej Mykolajivskej oblasti, uviedol starosta mesta Mykolajiv Olexandr Senkevič.

Tri osoby vrátane jedného dieťaťa utrpeli v noci zo stredy na štvrtok zranenia počas ostreľovania obce Pruďanka v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, píše na svojom webe stanica Sky News.

9:31 Ukrajinská protiofenzíva pri Chersone na juhu krajiny naberá na sile. Mesto Cherson je po poškodení mostov v oblasti prakticky odrezané od ostatných Rusmi okupovaných území. Vo svojej pravidelnej analýze situácie na bojisku to uviedlo britské ministerstvo obrany. Ukrajina podľa neho použila svoje nové delostrelectvo dlhý dosah a poškodila najmenej tri mosty cez rieku Dneper, na ktoré sa Rusko spolieha pri zásobovaní okupovaných oblastí.

„Jeden z nich, tisíc metrov dlhý Antonivsky most pri meste Cherson bol poškodený minulý týždeň. Ukrajina naňho udrela znova (v stredu) 27. júla 2022 a je veľmi pravdepodobné, že prechod je teraz nepoužiteľný,“ píšu Briti.

Ruská 49. armáda, ktorá je umiestnená na západnom brehu Dnepra, sa preto teraz zdá veľmi zraniteľná. Podobne je na tom okupované mesto Cherson, ktoré je prakticky odrezané od ostatných obsadených území. „Jeho strata by vážne podkopala ruské pokusy vykresliť okupáciu ako úspešnú,“ dodalo britské ministerstvo obrany.

Ukrajinské ozbrojené sily podľa Britov s veľkou pravdepodobnosťou vytvorili predmostie južne od rieky Inhulec, ktorá tvorí severnú hranicu s Ruskom okupovaným Chersonom.

Ukrajinskí činitelia medzitým podľa serveru The Guardian oznámili, že operácia s cieľom oslobodiť Cherson sa začala. Urobili tak po poslednom ukrajinskom údere na Antonivský most, ktorý pre Rusov predstavuje dôležitú zásobovaciu trasu.

Poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Oleksij Arestovyč zároveň potvrdil, že ukrajinskou stratégiou je izolovať ruské invázne sily na západnom brehu Dnepra. „Ukrajinské ozbrojené sily ich najprv nechajú bez muničných skladov, pohonných hmôt, komunikácií a velenia a potom vyčistia zvyšky síl,“ uviedol Arestovyč.

Rusi teraz podľa neho majú tri možnosti – ustúpiť, vzdať sa alebo byť zničení. „Okupanti by sa mali učiť, ako preplávať Dneper. Alebo by mali Cherson opustiť, kým ešte môžu. Tretie varovanie už nemusí prísť,“ uviedol podľa The Guardian ďalší ukrajinský prezidentský poradca Mychajlo Podoľak.

9:02 Členovia Bezpečnostnej rady (BR) Organizácie Spojených národov sa nedokázali zhodnúť na spoločnom vyhlásení vítajúcom minulotýždňovú dohodu na vývoz obilia a hnojív z Ukrajiny a Ruska. V stredu to uviedla nórska veľvyslankyňa pri OSN Mona Juulová.

Predmetné stanovisko by malo tiež oceniť generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa a tureckú vládu za ich dôležité úlohy pri príprave danej dohody.

„Nórsko a Mexiko niekoľko dní pracovali na zjednotení (Bezpečnostnej) rady v jednom posolstve, v ktorom by privítali významnú dohodu o obnovení vývozu obilnín, potravín a hnojív cez Čierne more… Ľutujeme, že to nebolo možné,“ povedala Juulová v rozhovore pre AP.

Čítajte viac Tri ukrajinské čiernomorské prístavy sa pripravujú na obnovenie plavby

Ukrajina a Rusko v piatok v Istanbule separátne podpísali dohody s OSN a Tureckom, umožňujúce vývoz obilia z Ukrajiny cez Čierne more. Príslušný dokument za Rusko podpísali minister obrany Sergej Šojgu a za Ukrajinu minister infraštruktúry Olexandr Kubrakov.

Iba deň po podpise tejto dohody otriasli výbuchy dôležitým ukrajinským prístavným mestom Odesa. Ruské rakety tam podľa hovorcu ukrajinských vzdušných síl Jurija Ihnata zasiahli zariadenie na spracovanie obilia. Podľa podmienok piatkovej dohody však Moskva súhlasila, že nebude ostreľovať ukrajinské prístavy, kým budú premávať lode s nákladom obilia.

Tento incident v sobotu jednoznačne odsúdil Guterres. Šéf OSN zdôraznil, že úplná implementácia dohody zo strany Ruska, Ukrajiny a Turecka je nevyhnutná.

Diplomati BR OSN uviedli, že Moskva nesúhlasí s posledným návrhom spoločného vyhlásenia o privítaní dohody o vývoze obilia, pretože sa v ňom spomína Guterresovo odsúdenie sobotňajšieho ú­toku.

8:21 Ruská armáda podnikla ráno útok na infraštruktúru v Kyjevskej oblasti, oznámil tamojší gubernátor Olexij Kuleba, informuje denník The Guardian.

Podľa Kulebu prišlo k útoku vo Vyšhorodskom okrese, ktorý leží severne od Kyjeva. „Dnes ráno podnikol nepriateľ raketový útok na jednu z komunít vo Vyšhorodskom okrese,“ napísal Kuleba na sociálnej sieti Telegram.

Gubernátor ďalej uviedol, že paľba bola mierená na „objekt infraštruktúry“. „Objasňujú sa informácie o obetiach. Na mieste sú už všetky záchranné zložky,“ dodal Kuleba.

Vo štvrtok ráno vyhlásila mestská rada v Kyjeve tiež letecký poplach a vyzvala obyvateľov mesta, aby sa skryli to úkrytov, všíma si The Guardian.

7:48 Moskva varovala pred „viac ako vážnymi“ následkami, ak Ukrajina použije americké salvové raketomety alebo iné zbrane dlhého doletu dodané krajinami Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) proti ruskému územiu. Podľa spravodajského portálu CNN sa tak vyjadril Konstantin Gavrilov, ktorý vedie ruskú delegáciu na rokovaniach vo Viedni venovaných otázkam vojenskej bezpečnosti a kontrole zbrojenia.

VIDEO: Ako strieľa a ničí HIMARS. Rusi majú z americkej zbrane strach

„Ak Ukrajinské ozbrojené sily použijú americké MLRS alebo iné zbrane dlhého doletu od NATO proti ruskému územiu, následky budú viac ako vážne,“ povedal Gavrilov podľa vyhlásenia zverejneného ruským ministerstvom zahraničia a dodal, že „zvýšenie dodávok západných zbraní Kyjivu by mohlo Ruskú federáciu prinútiť posunúť sa k tvrdším reakciám“.

Gavrilov tiež uviedol, že na Ukrajine dosiahnu všetky hlavné ciele stanovené prezidentom Vladimirom Putinom a vyzval západné vlády, aby počúvali ruské obavy.

7:04 Spojené štáty očakávajú, že lídri dosadení Moskvou na Ukrajine budú organizovať falošné referendá s cieľom anektovať časti krajiny. Uviedol to americký minister zahraničných vecí Antony Blinken s tým, že Spojené štáty „musia a budú konať rýchlo, aby bolo Rusku jasné, že takéto taktiky nebudú fungovať“. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

„Ruskom dosadení lídri zorganizujú falošné referendá s cieľom vytvoriť zdanie, že ľudia v týchto oblastiach sa chcú pripojiť k Rusku. Tieto falošné hlasovania následne použijú, aby tvrdili, že anexia týchto regiónov je legitímna,“ povedal Blinken počas tlačovej konferencie svojho rezortu vo Washingtone. „Násilnú anexiu územia suverénnej a nezávislej krajiny“ pritom americký šéf diplomacie označil za „hrubé porušenie Charty OSN“.

„Členovia medzinárodnej komunity, ktorí sa zaviazali dodržiavať chartu a medzinárodné právo, majú zodpovednosť odsúdiť tieto plány ruskej vlády a jasne sa vyjadriť, že tieto nelegálne skutky nikdy neuznajú,“ konštatoval Blinken a upozornil, že „v opačnom prípade, nemôže nikto tvrdiť, že je prekvapený, ak Rusko splní svoje plány alebo ak budú iné krajiny v budúcnosti nasledovať príklad Moskvy“.

5:55 Ukrajina zvýši svoj export elektrickej energie do krajín Európskej únie, ktoré čelia energetickej kríze vyvolanej ruskou agresiou voči Kyjevu. V pravidelnom večernom prejave k národu to uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého citovala agentúra AFP.

„Pripravujeme sa na zvýšenie nášho exportu elektriny zákazníkom v Európskej únii. Tento náš vývoz umožní nielen zvýšiť naše príjmy v zahraničnej mene, ale pomôže aj naším partnerom čeliť ruskému energetickému tlaku,“ vyhlásil Zelenskyj potom, ako Rusko výrazne znížilo dodávky plynu do Európy.

Podľa jeho slov sa Ukrajina postupne stane „jedným z garantov európskej energetickej bezpečnosti“.

V polovici marca tohto roku bola ukrajinská elektrizačná sústava napojená na sieť EÚ, čo malo pomôcť zaistiť energetické dodávky Kyjevu po ruskom vpáde na Ukrajinu. Od začiatku júna začala Ukrajina vyvážať do EÚ elektrinu cez územie Rumunska.

Rusko znížilo v stredu dodávky plynu do Európy cez kľúčový plynovod Severný prúd 1 zhruba o polovicu, čím sa dodávky zredukovali na pätinu kapacity plynovodu. Gazprom ako dôvod uviedol nevyhnutnosť opravy ďalšej turbíny, Európska únia však považuje znižovanie dodávok za energetické vydieranie. Štáty EÚ sa v tejto situácii dohodli na opatreniach na obmedzenie spotreby plynu počas nadchádzajúcej zi­my.